Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 10, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/100/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011796

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118011796.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 10. júna
2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/U. Č., nar. X.X.XXXX N. S., trvale bytom F., T. R. XXX/XX, okr. K.,

2/Z. E., nar. XX.XX.XXXX N. S., trvale bytom F., T. R. XXX/XX, okr. K.,

sú vinní, že

-dňa 19.5.2018 asi o 23.30 hod. v S. na ulici D. pred vchodom do A. L. po predchádzajúcej vzájomnej
dohode s odsúdenými Z..M.., Q..C.., M..E.. v opitom stave bezdôvodne fyzicky napadli Z. E. tým
spôsobom, že ho rukami chytili za bundu, ktorú mu roztrhali na ľavej strane a päsťou ruky ho udreli do
oblasti hlavy a obžalovaný Z. E. ho nohou kopol do oblasti brucha. K zraneniu Z.Á. E. nedošlo. Po tomto
konaní fyzicky napadli K. O., ktorého päsťou ruky udreli do oblasti hlavy ľavého oka, čím týmto konaním
mu bolo spôsobené zranenie nadočnicového oblúka ľavého oka, ktoré zranenie si nevyžiadalo liečenie
ani práceneschopnosť. Po tomto konaní odišli na parkovisko na ulicu K. oproti penziónu R., pričom z

auta nezistenej značky s bardejovský evidenčným číslom vybrali drevené palice, s ktorými zaútočili na
Q. C., tohto palicami aj udreli. Q. C. neboli spôsobené také zranenia, ktoré by vyžiadali liečenie spojené
s práceneschopnosťou,

teda

-spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že
napadli iného a spáchali čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na viacerých osobách,

čím spáchali

-prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm. a), ods.

2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 písm. a), písm. j) Trestného
zákona.Za to im súd ukladá

1/obžalovanému U. Č.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)

Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

2/obžalovanému Z. E.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 17.9.2018 obžalobu na obvinených 1/Z. M., X/
Rastislava C., X/Františka Č., X/Dušana E. B. X/Milana E. pre skutok právne kvalifikovaný prečin

výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1písm. a), ods. 2 písm.
b) s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a), písm. j) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný U. Č., ako aj obžalovaný Z. E. (vo vzťahu k ostatným obvineným
trestný rozkaz vydaný dňa 10.1.2019 nadobudol právoplatnosť) v zmysle § 257 ods. 1 písm. b)

Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obaja obžalovaní postupne uviedli že rozumejú, čo
tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu, ako obvinení boli poučení o svojich právach, najmä o

práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohli radiť o
spôsobe obhajoby, rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, boli oboznámení s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený im za vinu a dobrovoľne sa priznali a uznali
vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil oboch obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd

vyhlásenie oboch obžalovaných prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.

Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní spolu už s odsúdenými a nakoľko súd nemal
žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a
zistil nasledovné:

Dychová skúška z daného večera bola u obžalovaného U. Č., ako aj Z. E. negatívna

Obžalovaný U. Č. a takisto ani obžalovaný Z. E. neboli podľa správy U. A.. B.. Q. S. hospitalizovaní na
psychiatrickom oddelení a nie sú vedení na psychiatrickej ambulancii U. A.. B.. Q. S..

Obžalovaný U. Č. je hodnotený všeobecne.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má evidované dva priestupky, v oboch prípadoch
bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Obžalovaný U. Č. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 19.1.2016 , sp. zn. 33T/125/2015, kedy bol uznaný vinným za prečin podľa 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace so zaradením pre

výkon do ústavu pre mladistvých, pričom dňa 25.5.2016 došlo k zmene spôsobu výkonu trestu a trest
vykonal v ústave s minimálnym stupňom stráženia dňom 13.4.2017.

Obžalovaný Z. E. je hodnotený všeobecne.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má evidované päť záznamov, kde raz bol postihnutý
za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Obžalovaný Z. E. má v odpise registra trestov evidovaných desať záznamov, naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.7.2014, sp. zn. 3T/130/2014, kedy bol uznaný
vinným spolupáchateľstvom za prečin podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do

ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch)
rokov. Trest vykonal dňom 24.10.2017.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.

4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že
obžalovaný U. Č. sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému U. Č. priťažuje, že už bol doposiaľ súdne trestaný.

Obdobne aj u obžalovaného Z. E. skutočnosť, že sa k skutku priznal a tento oľutoval, súd posúdil ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a na druhej strane aj u neho zistil priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej
a generálnej prevencie u obžalovaného U. Č. by iný trest, než trest spojený s obmedzením jeho osobnej
slobody, nebol dostatočný. Tým, že už mal možnosť preukázať v minulosti uloženými podmienečnýmitrestami, že v prípade takého druhu protiprávneho konania šlo iba o vybočenie, čo však „nevyužil“ a
uvedené nepreukázal a navyše sa skutku kladeného mu za vinu dopustil približne len po 13 mesiacoch
od vykonania predchádzajúceho uloženého trestu a teda je zrejmé, že je na neho potrebné pôsobiť

trestom spojeným s jeho výkonom. Preto súd ukladal takýto druh trestu v strede zákonom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý považoval na uvedomenie si následkov svojho
konania u obžalovaného U. Č. za primeraný.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeobžalovanývposlednýchdesiatichrokochbolvovýkonetrestuzaúmyselný
trestný čin, lebo táto skutočnosť je zrejmá aj z odpisu RT, obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obdobnými úvahami sa pri ukladaní trestu riadil aj u obžalovaného Z. E.. Aj v tomto prípade dospel

k záveru, že na dosiahnutie účelu trestného konania je na obžalovaného potrebné pôsobiť trestom
spojeným s jeho výkonom, keďže predchádzajúce odsúdenia v podobe podmienečných trestov, zrejme
neviedli k jeho náprave a skutok kladený mu za vinu spáchal v krátkej dobe po prepustení z výkonu
predchádzajúceho uloženého trestu a preto za primeraný považoval takisto trest v polovicu trestnej
sadzby a to v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov a tiež so zaradením do ústavu so stredným stupňom

stráženia, nakoľko aj tento už bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný
čin.

Tieto tresty uložené obom obžalovaným súd považoval za primerané a dostatočné na zabezpečenie

účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Nakoľko žiadny z poškodených si nárok na náhradu škody neuplatnil riadne a včas , preto rozhodnutie
neobsahuje žiadny výrok ohľadne škody.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.