Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613207839
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4613207839.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudcov JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. č. XX, zast. JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Vajanského 54, proti
žalovanému: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XX, zast. JUDr. Martinom Kákošom, advokátom so
sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32, o odstránenie drobnej stavby, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07. 12. 2018 č. k. 6C/280/2013-333, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 %.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti
žalovanému posunúť stavbu prístrešku, vybudovaného na parcele registra „C“, evidovanej na

katastrálnej mape parc. č. 114/5 vo výmere 129 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č.
XX, KN B., Obec I., kat. úz. P. (ďalej len „prístrešok“, „altánok“) do vzdialenosti jeden meter od základov
rodinného domu č. XX postaveného na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č.
111 o výmere 750 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XX, KN B., okres B., Obec I., kat.
úz. P. (ďalej len „ rodinný dom žalobcu“). Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému upraviť sklon
strešnej konštrukcie prístrešku tak, aby nedochádzalo k rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu

snehu zo strechy prístrešku smerom k rodinnému domu žalobcu a uloženia povinnosti žalovanému
nepokračovať v ďalších zemných prácach v bezprostrednej blízkosti základov rodinného domu žalobcu
a vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného stavu. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 126 ods. 1,
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 19. 03. 2014 č. k. 6C/280/2013-78, ktorým uložil povinnosť žalovanému upraviť sklon strešnej
konštrukcie prístrešku tak, aby nedochádzalo k rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo

strechy prístrešku smerom k rodinnému domu žalobcu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),
žalobu čo do uloženia povinnosti žalovanému posunúť stavbu prístrešku do vzdialenosti jeden meter
od základov rodinného domu žalobcu zamietol (výrok II.) a konanie o uloženie povinnosti žalovanému
nepokračovať v ďalších zemných prácach v bezprostrednej blízkosti základov rodinného domu žalobcu
a vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného stavu zastavil (výrok III.). Na odvolania strán sporu Krajský súd
v Nitre uznesením zo dňa 30. 12. 2015 sp. zn. 25Co/956/2014-139 rozsudok súdu prvej inštancie, okrem

jeho zastavujúcej časti, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zvýraznil, že v ďalšom konaní po zmene
žaloby predmetom konania zostalo vyslovenie zákazu umiestniť konštrukciu altánku nachádzajúcu sana parc. č. 114/4 zapísané na LV č. XX KN Okresný úrad B., katastrálny odbor, okres B., obec I., kat.
úz. P. ako parcely registra "C" zastavané plochy a nádvoria vo vzdialenosti menšej ako 75 cm od domu
č. XX v obci P. vo vlastníctve žalobcu. Po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia

odvolaciehosúdudospelkzáveru,žežalobežalobcuniejemožnévyhovieťsohľadomnazáveryznalca,
ktorý vo svojom dodatku k znaleckému posudku konštatoval, že údržbu fasády akou je uskutočnenie
nového náteru, prípadne zateplenie, je možné zrealizovať pri odstupných vzdialenostiach, ktoré boli pri
obhliadke zistené. Rezultoval, že zo strany žalovaného nedochádza k zásahu do výkonu vlastníckeho
práva žalobcu pre vykonávanie údržby a opráv rodinného domu žalobcu s konštatovaním znalca čo

do obtiažnosti realizácie čistenia rímsy. Závery znaleckého dokazovania považoval za podstatné pri
posúdení otázky, či altánok žalovaného ako drobná stavba v blízkosti rodinného domu žalobcu v
intenciách§127OZnadmieruprimeranúpomeromobťažujealebovážneohrozujevýkonprávažalobcu.
Poukázal v zhode so znalcom na to, že zákon, vyhláška a iné právne predpisy neustanovujú minimálnu
odstupnú vzdialenosť drobnej stavby od susedného rodinného domu a odstup stavieb upravuje vyhl.
č. 532/2002 Z.z., ktorá upravuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

Podľa § 6 ods. 1, 2 tejto vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,
ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním

územia a stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel. Akcentoval, že i keď ust. § 126 ods. 1 OZ poskytuje
vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom, podľa znalca odstupná vzdialenosť stĺpa
altánku od obvodového muriva rodinného domu žalobcu v prednej časti altánku je 87 cm a v zadnej časti
100 cm a pri zistených odstupných vzdialenostiach je možné realizovať údržbu fasády po tom, ako zo

strany žalovaného došlo k posunutiu altánku, ktorý je na kolieskach. Dospel tak k záveru, že žalobca
nepreukázal existenciu neoprávneného zásahu do jeho vlastníckych práv, keď spornou zostala otázka
čistenia ríny v časti rodinného domu žalobcu, pri ktorom altánok stojí, poukazujúc pritom na skutočnosť,
že žalobca počas konania ani raz nepožiadal o vstup na pozemok žalovaného a sám sa vyjadril, že ríny
čistil aj bez toho, že by vôbec na pozemok vstúpil. Naviac obmedzenie prístupu k časti ríny domu žalobcu

za účelom jej čistenia 1x ročne nie je zásahom prekračujúcim mieru primeranú pomerom, ani závažných
zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil argumentáciou, že
žaloba žalobcu bola zamietnutá s prihliadnutím na jej zmenu, takže v konaní možno hovoriť o úspešnosti
žalovaného, ktorému však nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak v zmysle § 257 CSP
vychádzajúc z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v samotnej veci a v dôvodoch, pre

ktoré žalobca žalobu podával. V tejto súvislosti konštatoval, že v priebehu konania žalovaný vykonal
zmeny na stavbe altánku a tiež realizoval jeho posun, takže nemožno hovoriť o tom, že jednoznačne
na začiatku podania žaloby neboli dané určité dôvody, pre ktoré sa žalobca rozhodol podať žalobu.
Považoval preto za spravodlivé rozhodnúť o trovách konania s ohľadom na jeho výsledok tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3.Protitomutorozsudku,lenvčastitýkajúcejsatrov konania podalžalovanýodvolanie,žiadalhozmeniť
a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, alternatívne, priznať mu
náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu v konaní. Rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobu
v celom rozsahu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov s poukazom na § 257 CSP ako úspešnej

strane nepovažoval za spravodlivé a správne, a ani za náležite odôvodnené. Poukázal na to, že súd
prvej inštancie vymedzil žalobou daný predmet sporu tak, že žalobca sa podanou žalobou domáhal:
a) uložiť žalovanému povinnosť posunúť stavbu prístrešku do vzdialenosti jeden meter od základov
rodinného domu č. XX, b) uložiť žalovanému povinnosť upraviť sklon strešnej konštrukcie prístrešku tak,
aby nedochádzalo k rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo strechy prístrešku smerom

k rodinnému domu žalobcu, c) uložiť povinnosť žalovanému nepokračovať v ďalších zemných prácach
v bezprostrednej blízkosti základov rodinného domu žalobcu a vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného
stavu. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že predmetný altánok spôsobuje vlhké a plesnivé
steny jeho rodinného domu, rovnako nepravdivé sa preukázalo tvrdenie žalobcu, že strešná konštrukcia
jehoaltánkupresahujeajnapozemokžalobcu,alenaopakbolopreukázané,žeprávestavbažalobcovho

domu zasahuje na jeho pozemok, z ktorého dôvodu sa žalobca v priebehu tohto konania začal domáhať
určenia vlastníctva k časti jeho pozemku, na ktorom stojí rodinný dom žalobcu. Tiež bola preukázala
úplná nedôvodnosť žalobcom uplatňovaného nároku na uloženie mu povinnosti nepokračovať v ďalších
zemnýchprácachvbezprostrednejblízkostizákladovrodinnéhodomužalobcuavrátiťodkopanúzeminudo pôvodného stavu. Vyzdvihol, že prejavil snahu o zmierlivé usporiadanie vzťahov so žalobcom tým,
že dobrovoľne posunul altánok o znalcom navrhnutú vzdialenosť tak, aby odstup stavieb bol aspoň
odporúčaných 50 cm. Napriek tomu žalobca naďalej trval na žalobe a potrebe ďalej pokračovať v

konaní, dožadujúc sa ešte väčšieho posunu altánku, pretože chce mať lepší prístup pre čistenie rín
na dome. Svojimi šikanóznymi nárokmi tak zapríčinil ďalšie znalecké dokazovanie, ktorým sa napokon
nepreukázala dôvodnosť žalobcom požadovaným nárokov. Zvýraznil, že v priebehu konania realizoval
posun prístrešku a súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že žalobca naďalej považoval posun stavby
za nedostatočný, trval na svojej žalobe a tým jednoznačne zapríčinil ďalšie trovy konania. Za nepravdivé

označiltvrdeniežalobcu,žeažvpriebehukonaniamalvykonaťzmenynaaltánku,spočívajúcevosadení
snehových zábran a odkvapovej ríny, keďže už z fotodokumentácie priloženej žalobcom k jeho žalobe
z 05. 08. 2013 je zrejmé, že ríny a snehové zábrany boli už v čase podania žaloby na altánku osadené.
Ten, kto v priebehu konania osádzal na svojej stavbe ríny bol naopak žalobca a to na základe jeho
vzájomnej žaloby uplatnenej v tomto konaní.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Prezentoval názor, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne využil ust. § 257 CSP, ako aj na to, že na
začiatku konania jednoznačne existovali dôvody na podanie žaloby. Žalovaný totiž pri stavbe prístrešku
nedodržal dostatočný odstup od jeho stavby tak, ako to vyžaduje vyhláška 532/2002 Z. z., prístrešok

zasahoval prečnievajúcou strešnou konštrukciou do jeho pozemku a až po viacerých pojednávaniach
a doporučeniach znalca na riešenie nežiaduceho stavu prístrešok opatril kolieskami a posunul ho.
Dôvodom zamietnutia žaloby teda bolo, že v priebehu konania došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu,
ktorý existoval v čase podania žaloby, ktorá bola podaná dôvodne. V doplnení svojho vyjadrenia
opätovne zvýraznil, že žalobu považuje za opodstatnene podanú, nakoľko žalovaný postavil prístrešok

9 cm od obvodového múru jeho domu a posunul prístrešok na 50 cm od obvodového múru domu až
po vyjadrení znalca, hoci tak mohol urobiť dobrovoľne oveľa skôr a nemuselo dôjsť k žalobe. Dodal,
že posunutie na 75 cm žiadal z dôvodu, aby sa dala realizovať údržba jeho domu za bezpečných
podmienok.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

10. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania, tieto plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za
neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením

sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Vychádzajúc z dikcie zákona je zrejmé, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou
zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech
má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie práva,

pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia, ktorým
sa rozhodlo vo veci samej. Teda kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera
úspechu v spore a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného
výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane sporu znamená stav, pri ktorom súd v plnomrozsahu vyhovie jej žalobe vo veci a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným petitom. Naopak, ak bola
žaloba žalobcu zamietnutá, je v konaní procesne úspešnou stranou žalovaný. Pokiaľ strana sporu má
plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie

alebo bránenie svojho práva. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ust. § 257 CSP,
ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal.
Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa musí vždy
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen
charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a
ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy
konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej
strany. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to

nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech
má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný a či
možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal
v konaní úspech. Odvolací súd tiež poukazuje i na ustálenú judikatúru, podľa ktorej toto ustanovenie
nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),

ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28. januára 2010 sp. zn. 2 MCdo 17/2009).

12. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal, aby
súd žalovanému uložil povinnosť posunúť stavbu prístrešku do vzdialenosti jeden meter od základov
jeho rodinného domu č. XX, upraviť sklon strešnej konštrukcie prístrešku tak, aby nedochádzalo k
rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo strechy prístrešku smerom k jeho rodinnému

domu a nepokračovať v ďalších zemných prácach v bezprostrednej blízkosti základov rodinného domu
žalobcu a vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19. 03.
2014 č. k. 6C/280/2013-78 uložil povinnosť žalovanému upraviť sklon strešnej konštrukcie prístrešku
tak, aby nedochádzalo k rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo strechy prístrešku
smerom k rodinnému domu žalobcu súpisné číslo XX . do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),

žalobu čo do uloženia povinnosti žalovanému posunúť stavbu prístrešku do vzdialenosti jeden meter od
základov rodinného domu žalobcu č. XX zamietol (výrok II.) a konanie o uloženie povinnosti žalovanému
nepokračovaťvďalšíchzemnýchprácachvbezprostrednejblízkostizákladovrodinnéhodomužalobcua
vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného stavu zastavil (výrok IV.) v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom
v tejto časti. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 12. 2015 sp. zn. 25Co/956/2014-139 napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, okrem jeho zastavujúcej časti, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Následne v priebehu konania došlo k zmene žaloby žalobcom, ktorá bola pripustená
súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 23. 02. 2018, v zmysle ktorej žalobca žiadal uložiť žalovanému
zákaz umiestniť konštrukciu altánku vo vzdialenosti menšej ako 75 cm od domu č. XX v obci P. vo
vlastníctve žalobcu. Žalobca zároveň sa žalobou domáhal i určenia, že parc č. 114/7 a 114/8 zakreslené

v GP č. 221/2017 vyhotovený Ing. Y. J. autorizovaným geodetom, úradne overený Okresným úradom,
katastrálny odbor Topoľčany č. 116/208 sú v jeho vlastníctve a totožným uznesením zo dňa 23.02.2018
túto súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie. Pokiaľ aj žalovaný v rámci konania podal
vzájomnú žalobu, konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 19. 05. 2017 a 13. 09. 2017 bolo
zastavené uznesením súdu prvej inštancie č. k. 6C/280/2013-331 zo dňa 23. 02. 2018 pre späťvzatie

týchto žalôb žalovaným a v tejto súvislosti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nebol priznaný.
Predmetom konania sa tak stala žaloba o uloženie zákazu žalovanému umiestniť konštrukciu altánku vo
vzdialenosti menšej ako 75 cm od domu č. XX v obci P. vo vlastníctve žalobcu, o ktorej rozhodol súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom a žalobu zamietol. Pre absenciu odvolania strán sporu, rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2019. Niet tak sporu, že

žalovaný mal v konaní plný úspech s ohľadom na zamietnutie žaloby žalobcu, ako i žalobcom zavinené
zastavenie konania v časti o uloženie povinnosti žalovanému nepokračovať v zemných prácach a vrátiť
odkopanú zeminu do pôvodného stavu pre späťvzatie žaloby. Odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie dospel preto k záveru o plnej úspešnosti žalovaného v konaní, čím pri rozhodovaní o nároku nanáhradutrovkonaniaboldanýdôvodpreaplikáciu§255ods.1CSP.Znamenáto,žežalovanémuvznikol
nárok na náhradu trov konania, a to všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených
výdavkov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, vychádzajúc z ust. § 257 CSP, odvolací súd pre takýto postup nezistil žiadne
relevantné okolnosti, resp. tieto zo spisu nevyplývajú. V tomto smere totiž neobstojí argumentácia
prvoinštančného súdu uvádzaná v odôvodnení jeho rozhodnutia, založená na konštatácii, že v priebehu

konania žalovaný vykonal zmeny na altánku a realizoval jeho posun, a preto pre podanie žaloby boli
dané určité dôvody na strane žalobcu. V tomto smere odvolací súd však zdôrazňuje, že nie je možné
vychádzať len z dôvodov, ktoré žalobcu vedú k podaniu žaloby, ale posudzovať postoj strán v priebehu
celéhokonania.Vdanomprípadežalobcaužprednavrhovanouzmenoužalobymalkdispozíciiznalecké
posudky a vyjadrenia znalca, z ktorých bolo zrejmé, že blízkosť prístrešku nezapríčiňuje prípadné
vlhnutie stien jeho rodinného domu a žalobca trval na zmenenej žalobe aj potom, čo žalovaný vykonal

opatrenia a v doplnenom znaleckom posudku znalec uviedol, že drevené stĺpy altánku boli oddelené
od betónových základov a majú namontované polyamidové kolesá a po jeho posunutí odstupná
vzdialenosť stĺpa altánku od obvodového muriva rodinného domu žalobcu v prednej časti altánku
je 87 cm a v zadnej časti 100 cm. Zároveň znalec konštatoval, že je možné realizovať pri týchto
odstupných vzdialenostiach údržbu fasády rodinného domu žalobcu. Napriek tejto vedomosti žalobca

naďalej požadoval žalobe vyhovieť i „pokiaľ by súčasné vzdialenosti boli dostatočné“ (str. 329 spisu).
V konečnom dôsledku takýto postoj žalobcu v priebehu konania viedol k jeho neúspechu v konaní a k
zamietnutiu žaloby. V tomto smere je nutné prihliadnuť i na ústretový postoj žalovaného, ktorý v priebehu
konania vykonal opatrenia na odstránenie vytýkaného stavu a posunul altánok na odstupnú vzdialenosť
od domu žalobcu umožňujúcu realizovať údržbu jeho fasády. Samotná okolnosť, ktorá žalobcu viedla

k uplatneniu nároku posudzovaná v kontexte s ďalšími zistenými skutočnosťami tak nemá charakter
„výnimočnosti“ zakladajúci dôvod hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd hodnotiac vec z hľadiska
aplikácie § 257 CSP preto dospel k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, keď žalobca ani netvrdil a súd
prvej inštancie ani nezistil, že tieto by mali spočívať aj v iných pomeroch na jeho strane.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sanárokunanáhradutrovkonaniapodľa§388zmeniltak,akojeuvedenévenunciátetohtorozhodnutia.

15.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1

CSPtak,ževodvolacomkonaníplneúspešnémužalovanémupriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konaniavcelomrozsahu,ovýškektorejrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydaným
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňac/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).