Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010432
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317010432.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich
Petra Miškoca a Marcely Smoľakovej v trestnej veci obžalovaného Y. I., pre prečin podvod podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2 Pv
149/14/7702-44 zo dňa 29. mája 2017, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 7. mája 2019 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a s
poukazomna§31ods.1zákonač.154/2010Z.z.,oeurópskomzatýkacomrozkaze,súdtrestnéstíhanie
obžalovaného Y. I., B.. XX.XX.XXXX P. X., O. X. W., C. X., pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že: „v
mesiaci október 2011 prostredníctvom uverejneného inzerátu o ponuke práce na internetovej stránke
www.bazos.sk vylákal po telefonickej dohode P. L., I. T., Y. K. H. Y. I. na prácu do Nemecka s prísľubom
následného uzavretia pracovnej zmluvy a odmeny za vykonanú prácu v sume 10,00 eur za hodinu, v

dôsledku čoho následne P. L., I. T., Y. K.Č. H. Y. I. vycestovali za ponúknutou prácou do Nemecka,
kde následne s prísľubom dodatočného podpísania pracovnej zmluvy vykonali v dobe od 09.01.2012
do 21.01.2012 stavebné práce na stavbe školy nachádzajúcej sa na ul. Schulstrase v meste Poing v
Nemecku v rozsahu 99 hodín, pričom do dnešného dňa napriek opakovaným výzvam im obvinený Y.
I. nepredložil pracovnú zmluvu a ani nevyplatil odmenu za vykonanú prácu, čím tak svojím konaním

spôsobil škodu P. L. v sume 990,00 eur, I. T. v sume 990,00 eur, Y. K. v sume 990,00 eur a Y. I.W. v
sume 990,00 eur, čím tak celkovo spôsobil škodu v sume 3.960,00 eur“,
ktorý je v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin podvod § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný Y. I. bol v inej trestnej veci (Okresný súd Bardejov sp. zn. 2T/31/2010) vydaný z Nemecka
do Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR). Obžalovaný bol prevzatý s

preberajúcim štátom Slovenskou republikou dňa 20.02.2014 (čl. 437).

UznesenieovzneseníobvineniaobžalovanéhoY.I.preskutok,ktorýjepredmetomobžalobyprokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 149/14/7702 zo dňa 29.05.2017, o ktorej koná Okresný súd
Humenné pod sp. zn. 1T/70/2017, bolo vydané vyšetrovateľom pod ČVS: ORP-85/2-VYS-HE-2014 až
dňa 05.05.2016. Súd zdôrazňuje, že ide o obvinenie za trestný čin, ktorý obžalovaný mal spáchať pred

jeho vydaním na Slovensko, na ktorý sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na účinky zásady špeciality upravenej zákonom
č. 154/2010 Z. z., o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len EZR), bolo obžalovanému vznesené
obvinenie v čase, kedy nebolo možné začať jeho trestné stíhanie bez predchádzajúceho vzdania
sa špeciality alebo dodatočného súhlasu justičného orgánu Nemecka (štátu, ktorý obžalovaného na

základe EZR vydaného v inej trestnej veci vydal do Slovenskej republiky), pričom aj ak by bol takýtododatočný súhlas justičného orgánu Nemecka vydaný, musel by predchádzať začatiu trestného stíhania
obžalovaného.

Zásada špeciality je zákonom č. 154/2010 Z. z., o európskom zatýkacom rozkaze upravená takto:
§ 31 Zásada špeciality
(1) Osoba, ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,
nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné
činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval.

(2) Ak bola osoba vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak
a) vydaná osoba sa po prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody zdržiava na území
Slovenskej republiky viac ako 45 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť, alebo sa dobrovoľne vráti na
územie Slovenskej republiky potom, čo ho opustila,
b) za tento ďalšítrestný čin nemožno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce
osobnú slobodu,

c) trestné stíhanie nevedie k použitiu opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu,
d) osobe by mohol byť uložený trest alebo ochranné opatrenie, ktoré nie je spojené s pozbavením
osobnej slobody, najmä peňažný trest alebo opatrenie namiesto tohto trestu, a to aj vtedy, ak by taký
výkon predovšetkým výkonom náhradného trestu odňatia slobody viedol k obmedzeniu osobnej slobody,
e) osoba sa vzdala práva na uplatnenie zásady špeciality podľa odseku 1 v rámci konania vo

vykonávajúcom štáte,
f) osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, že sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady špeciality
podľa odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaním,
g) vykonávajúci justičný orgán udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred vydaním
alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin, alebo ak

h) zásada špeciality sa vo vzťahu k vykonávajúcemu štátu neuplatňuje na základe vyhlásenia členského
štátu a vykonávajúci justičný orgán vo svojom rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu
neuviedol inak.

(3) Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. e), súd, ktorý vydal

európsky zatýkací rozkaz, takú osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať
sa uplatnenia tejto zásady a o dôsledkoch takého postupu. Ak vydaná osoba vyhlási, že sa vzdáva
uplatnenia zásady špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých sa týka
vzdanie sa tejto zásady. Toto vyhlásenie nemožno vziať späť. O obsahu vyhlásenia, ktorým sa vydaná
osoba vzdala uplatnenia zásady špeciality, súd informuje vykonávajúci justičný orgán a ministerstvo

spravodlivosti.

(4) Na získanie súhlasu vykonávajúceho justičného orgánu podľa odseku 2 písm. g) sa použije postup
podľa § 32 ods. 1.

(5) Odsek 1 nebráni slovenským orgánom robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej doby, ako
aj neodkladné opatrenia na zabránenie zmarenia trestného konania.

Konajúci súd však upozorňuje, že postupom podľa odseku 5/ nemožno obchádzať imperatív uvedený
v odseku 1/ citovaného ustanovenia.

Podľa § 87 ods. 3 písm. a) TP, premlčanie trestného stíhania sa prerušuje, vznesením obvinenia pre
trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom
konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.

Zákonné oprávnenie slovenských orgánov robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej doby, ako
aj neodkladné opatrenia na zabránenie zmarenia trestného konania podľa § 31 ods. 5 zákona o EZR
sa vzťahuje iba na situáciu, ak obvinenému bolo vznesené obvinenie ešte pred jeho vydaním z iného
členskéhoštátunazákladeeurópskehozatýkaciehorozkazuzatrestnéčiny,ktoréspáchalpredvydaním
anaktorésaeurópskyzatýkacírozkaznevzťahoval-vtedymôžuslovenskéorgányrobiťopatrenia,ktoré

prerušujú plynutie premlčacej doby - napríklad vypočúvať svedkov, čím by došlo k prerušeniu premlčania
trestného stíhania v zmysle § 87 ods. 3 písm. a) TP. Toto ustanovenie podmieňuje, že úkony orgánu
činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúce k trestnému stíhaniupáchateľa musia byť realizované až po vznesení obvinenia konkrétnej osobe pre trestný čin, o ktorého
premlčanie ide.

Trestné stíhanie obžalovaného za trestné činy, ktoré spáchal pred vydaním na Slovensko, na ktoré sa
európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval nemohlo byť po tom, čo obžalovaný bol na Slovensko vydaný,
ani začaté - a tento nedostatok už nie je možné v konaní pred súdom odstrániť, napríklad dodatočnou
žiadosťou o súhlas príslušného justičného orgánu Nemecka.

Zásadným je teda dátum, kedy bola osoba vydaná z iného členského štátu na základe európskeho
zatýkacieho rozkazu. V našom prípade bol obžalovaný na území Nemecka zatknutý a následne bol
odovzdaný slovenským orgánom dňa 20.02.2014, pričom jeho trestné stíhanie pre skutky uvádzané
v obžalobe bolo začaté až uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-85/2-VYS-HE-2014 dňa 05.05.2016 -
teda v čase, kedy už jeho trestné stíhanie bolo neprípustné.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že prokurátor si bol zrejme vedomý účinkov zásady špeciality a
ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému žiadal Okresný súd Bardejov o výsluch Y. I. k možnosti
vzdania sa uplatnenia zásady špeciality - žiadosť prokurátora zo dňa 18.08.2014 na čl. 312 predložená
prokurátorom písomným podaním zo dňa 14.03.2019, ktorého súčasťou sú aj ďalšie písomností
svedčiace o snahe prokurátora dosiahnuť výsluch Y. I. vo vzťahu k uplatneniu zásady špeciality.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 154/2010 Z. z., o európskom zatýkacom rozkaze, ak sa vydaná osoba
nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. e), súd, ktorý vydal európsky zatýkací
rozkaz, takú osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa uplatnenia tejto
zásady a o dôsledkoch takého postupu. Ak vydaná osoba vyhlási, že sa vzdáva uplatnenia zásady

špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých sa týka vzdanie sa tejto zásady.
Toto vyhlásenie nemožno vziať späť. O obsahu vyhlásenia, ktorým sa vydaná osoba vzdala uplatnenia
zásady špeciality, súd informuje vykonávajúci justičný orgán a ministerstvo spravodlivosti.

Okresný súd Humenné upozorňuje, že ide o obligatórny postup súdu, ktorý vydal európsky zatýkací

rozkaz, bez ohľadu na to, či európsky zatýkací rozkaz bol vydaný pre účely trestného stíhania alebo na
účely vykonania už uloženého trestu odňatia slobody.

Výsluch vydanej osoby podľa § 31 ods. 3 zákona č. 154/2010 Z. z., o EZR, je naplnením nielen jeho
práva na slobodu a bezpečnosť (čl. 5 Dohovoru), ale aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 Dohovoru - najmä ak prichádza do úvahy súhrnný trest resp. upustenie od uloženia súhrnného trestu
vo vzťahu k trestu odňatia slobody, pre výkon ktorého bola osoba vydaná do štátu pôvodu.

Ak Okresný súd Bardejov, ako súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, obžalovaného za prítomnosti
obhajcu nevypočul a nepoučil ho o možnosti vzdať sa uplatnenia tejto zásady a o dôsledkoch takého

postupu, nepostupoval podľa konajúceho súdu správne - ale s tým sa mal vyrovnať prokurátor v
prípravnom konaní.

Konajúci súd má podobnú skúsenosť, kedy v trestnej veci 1T/179/2015 musel viacnásobne urgovať
a vysvetľovať nevyhnutnosť postupu podľa § 31 ods. 5 Okresnému súdu Trnava, ktorý nakoniec

rešpektoval právny názor Okresného súdu Humenné a vykonal obligatórny výsluch obvineného, na
ktorého bol európsky zatýkací rozkaz vydaný pre účely vykonania už uloženého trestu odňatia slobody.

Uznesením o vznesení obvinenia obžalovanému, ktorým bolo začaté jeho trestné stíhanie dňa
05.05.2016 za trestné činy, ktoré spáchal pred vydaním na Slovensko, na ktoré sa európsky zatýkací

rozkaz nevzťahoval, nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní rešpektovaná zásada
špeciality.

Súd nezistil, žiadnu z výnimiek uplatnenia zásady špeciality, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 2 zákona
o EZR:

a) vydaná osoba sa po prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody nezdržiavala na území
Slovenskej republiky viac ako 45 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť, ani sa dobrovoľne nevrátila na
územie Slovenskej republiky potom, čo ho opustila,-čl. 197 svedčí o tom, že od. 15.10.2016 je prihlásený na pobyt v Nemecku - teda po prepustení z väzby
alebo výkonu trestu odňatia slobody nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako 45 dní napriek
tomu, že ho mohol opustiť. Obžalovaný bol prepustený 28.9.2016 (čl. 208)

b) za tento ďalší trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce
osobnú slobodu,
- skutok je v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin podvod § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden rok až päť rokov

c) trestné stíhanie vedie k použitiu opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu,

d) osobe by mohol byť uložený trest, ktorý je spojený s pozbavením osobnej slobody
- do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T 31/2010 zo dňa 4.6.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 9 To/35/2014 zo dňa 18.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.9.2014, ktorým bol
obvinenému uložený trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného
súdu Prešov sp. zn. 33PP 22/2016 zo dňa 28.9.2016 so skúšobnou dobou určenou na 2 (dva) roky a
6 (šesť) mesiacov,

e) osoba sa nevzdala práva na uplatnenie zásady špeciality podľa odseku 1 v rámci konania vo
vykonávajúcom štáte,

f) osoba po vydaní do Slovenskej republiky nevyhlásila, že sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady

špeciality podľa odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaním,

g) vykonávajúci justičný orgán neudelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred vydaním
alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin,

h) členský štát a vykonávajúci justičný orgán vo svojom rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu nevyhlásil, že vo vzťahu k vykonávajúcemu štátu neuplatňuje zásadu špeciality.

Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 9To/44/2018 zo dňa 24.10.2018, ktorým zrušil rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie upozornil,

že rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T 31/2010 zo dňa 4.6.2014, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 To/35/2014 zo dňa 18.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
18.9.2014, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 33PP 22/2016 zo dňa 28.9.2016 so skúšobnou dobou

určenou na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Pre do úvahy prichádzajúci súhrnný trest nie je možné
uplatniť výnimku zo zásady špeciality podľa § 31 ods. 2 písm. d) zákona o EZR.

Pre do úvahy prichádzajúci súhrnný trest vo vzťahu k výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 2T 31/2010 (ktorý konal v senáte) a účinky ustanovenia § § 349 ods. 1, ods. 2 TP, podľa ktorého

samosudca síce vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov, no ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
má byť uložený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom, aj
konajúci okresný súd vec prejednal a rozhodoval v senáte (rozhodnutie o zastavení trestného stíhania
senát prijal na neverejnom zasadnutí).

V predmetnej trestnej veci sa voči obžalovanému vedie trestné stíhanie za skutok, ktorý mal spáchať
v mesiaci október 2011. Na základe uvedeného je zrejmé, že obžalovanému v prípade uznania viny
bude v tomto konaní potrebné ukladať súhrnný trest, ktorý v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Keďže skorším rozsudkom bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne a obžalovanému nesmie byť uložený trest miernejší ako tento
trest, nie je namieste konštatovať, že zásada špeciality sa neuplatní, lebo osobe by mohol byť uložený
trest alebo ochranné opatrenie, ktoré nie je spojené s pozbavením osobnej slobody, najmä peňažný trest
alebo opatrenie namiesto tohto trestu, a to aj vtedy, ak by výkon, predovšetkým výkonom náhradnéhotrestu odňatia slobody, viedol k obmedzeniu osobnej slobody. Je síce pravdou, že obžalovanému by
mohlo byť upustené vo vzťahu k uvedenému trestu od uloženia súhrnného trestu, avšak v tomto štádiu
trestného konania je táto úvaha predčasná, nakoľko by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia v predmetnej

trestnej veci. Z uvedeného dôvodu bude preto potrebné, aby sa súd prvého stupňa vysporiadal so
zásadoušpecialityvpredmetnejtrestnejveci,ajkeďjepravdou,žestýmtosamalivysporiadaťužorgány
činné v trestnom konaní, pričom v spise sa nachádza opakovaný podnet vyšetrovateľa adresovaný
Okresnej prokuratúre Humenné na požiadanie o dodatočné udelenie súhlasu na trestné stíhanie Y. I.
aj za predmetný trestný čin, ktorý nebol predmetom pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý

však ostal bez odozvy. (Z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To/44/2018 zo dňa 24.10.2018)

Súd dospel z záveru, že trestné stíhanie obžalovaného pre skutok uvedený v obžalobe je z dôvodov
uvedených v osobitnom zákone neprípustné, čo musí mať za následok okamžité zastavenie trestného
stíhania obžalovaného, pričom sú splnené všetky procesné podmienky pre vydanie rozhodnutia súdu
mimo hlavného pojednávania (zásada zdržanlivosti, primeranosti a hospodárnosti).

Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania je upravené Trestným poriadkom takto:
§ 290
(1) Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie
trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1

alebo 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
(2) Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní; ak to však predseda senátu
považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov 1, 3 a 5 nariadiť verejné zasadnutie.
(3) Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie

trestného stíhania, odkladný účinok.

Podľa § 281 ods. 1 TP, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

V zmysle § 9 ods. 1 písm. b) TP, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas
nebol oprávneným orgánom daný.

Vzťah zákona č. 154/2010 Z. z., o európskom zatýkacom rozkaze k Trestnému poriadku je uvedené v

predmete zákona o EZR:
Podľa zákona č. 154/2010 Z. z., o európskom zatýkacom rozkaze:
§ 1 Predmet zákona
(1) Tento zákon upravuje postup slovenských orgánov pri vydávaní osôb medzi členskými štátmi
Európskej únie na základe európskeho zatýkacieho rozkazu a s tým súvisiace konanie.

(2) Na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o trestnom konaní,1) ak tento zákon
neustanovuje inak. Všeobecný predpis o trestnom konaní sa použije aj vo vzťahu k členským štátom na
konanie o vydaní osôb na trestné stíhanie, výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia,
na ktoré nemožno uplatniť postup podľa tohto zákona.

Súd zdôrazňuje, že druhý odsek citovaného ustanovenia definuje vzťah nadradenosti zákona o EZR
ako špeciálnej právnej normy (lex sapecialis) vo vzťahu k Trestnému poriadku a ako všeobecnej právnej
normy (lex generalis). Tento vzťah je vyjadrením splnenia záväzku Slovenskej republiky plynúceho z
Rámcového rozhodnutie Rady z 13. júna 2002, o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb
medzi členskými štátmi (2002/584/SVV).

Z vyššie uvedeného dôvodu súd formálne aplikoval a vo výroku uviedol aj citované ustanovenie
osobitného zákona - súd trestné stíhanie obžalovaného Y. I. zastavil ako neprípustné podľa § 31 ods. 1
zákona č. 154/2010 Z. z., o európskom zatýkacom rozkaze.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 290 ods. 4 TP).