Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116231382
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116231382.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

W. P. Q., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom,

dieťa rodičov - matka R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad M. XXX, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o. a otec W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, A., právne
zastúpený JUDr. Zdenkou Sýkorovou, advokátkou so sídlom Mariánske nám. 28/51, Žilina, o zmenu
úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletého W. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov
tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca vždy v párnom týždni v roku a v osobnej starostlivosti
matky vždy v nepárnom týždni v roku.

K striedaniu osobnej starostlivosti bude dochádzať v pondelok o 9.00 hod.
Rodič, ktorému osobná starostlivosť končí, odovzdá dieťa v pracovných dňoch v školskom zariadení.
V prípade dní pracovného voľna alebo v prípade choroby dieťaťa vyžadujúcej domáce liečenie rodič,
ktorému osobná starostlivosť začína, preberie dieťa v bydlisku rodiča, ktorému starostlivosť končí; tento
je p o v i n n ý maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča odovzdať.

Táto všeobecná úprava sa neuplatní:

II. Počas letných prázdnin, keď bude maloleté dieťa počnúc prvým pondelkom v júli počas ôsmich
týždňov v osobnej starostlivosti rodičov v intervale dvoch týždňov.
Rodič,ktorémuosobnástarostlivosťzačína,prvýpondelokvjúlipreberiedieťavbydliskurodiča,ktorému
starostlivosť končí; tento je p o v i n n ý maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča
odovzdať. Následne každé dva týždne je rodič, ktorému starostlivosť končí, p o v i n n ý maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti druhého rodiča odovzdať v mieste svojho bydliska.

III. Počas zimných prázdnin, keď bude maloleté dieťa:
-odprvéhodňaprázdninod9.hod. do30.12.do17.hod.vpárnomrokuvstarostlivostiotca,vnepárnom
roku v starostlivosti matky,
- od 30.12. od 17. hod. do prvého školského dňa do 9. hod. v nepárnom roku v starostlivosti otca, v
párnom roku v starostlivosti matky.
Rodič,ktorémuosobnástarostlivosťzačína,preberiedieťavbydliskurodiča,ktorémustarostlivosťkončí;
tento je p o v i n n ý maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča odovzdať.

III. Obaja rodičia mal. dieťa zastupujú a spravujú jeho majetok.IV. Počas trvania striedavej starostlivosti výživnén e u r č u j e . Rodičia každý samostatne sú p o v
i n n í zabezpečiť maloletému bežnú stravu, ošatenie a hygienu v ich domácnosti. Ostatné potreby

maloletého a jeho záväzky voči tretím osobám je p o v i n n ý hradiť otec.

V. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. W. P. sumou 70 € mesačne od 9.1.2017 do 25.2.2018,
pričom nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie v sume 434,44 € je jej povolené splácať
v mesačných splátkach po 40 € k rukám otca.

VI. O výchovnom opatrení rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu 7. 12. 2016 sa otec domáhal zverenia maloletého do osobnej starostlivosti,
ako aj ďalšej úpravy rodičovských práv a povinností s odôvodnením, že matka zanedbáva starostlivosť
o maloletého, bije ho, najmä, keď sa s ním učí, pričom maloletý má v škole zhoršené výsledky, býva

unavený a nevyspatý. Dočasného zverenia maloletého sa domáhal aj neodkladným opatrením.
2) Matka sa protinávrhom doručeným súdu dňa 14. 12. 2016 domáhala zverenia maloletého do svojej
starostlivosti a ďalšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému.

3) Okresný súd Žilina uznesením č. k. 15P/285/2016-61 zo dňa 5.1.2017, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žilina, č. k. 10CoP/12/2017-107 zo dňa 28.2.2017, právoplatným dňa 14.3.2017 a
vykonateľným dňa 12.1.2017, dočasne zveril mal. W. P. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal
povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 40 € mesačne a upravil styk matky s maloletým
každý párny týždeň od piatka od 17. hod. do nedele do 17. hod.
4) Neodkladným opatrením z 20.2.2018 súd vzhľadom na dovtedajšie vykonané dôkazy zveril

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s frekvenciou jeden týždeň, ktoré uznesenie nadobudlo
vykonateľnosť dňa 23.2.2018.

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinným
dôkazmi týkajúcimi sa pomerov účastníkov konania, ako aj oboznámením sa so spisom Okresného

riaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽiline,odborukriminálnejčísloČVS:ORP-22/1-VYS-ZA-2017arozhodol
podľa nasledovných ustanovení zákona:

6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7) Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
8) Podľa § 24 ods. 2 - 4 ZR:

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

- Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9) Podľa § 62 Zákona o rodine:- Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
- Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
- Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
10) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
11) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12) Pôvodne rodičovské práva a povinnosti k maloletému W. neboli upravené súdnym rozhodnutím,
ale dieťa bolo na základe dohody rodičov v starostlivosti matky. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
od roku 2015. Tým sú splnené podmienky pre to, aby došlo k úprave rodičovských práv a povinností
rozhodnutím súdu.

13) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom a pozorovaním účastníkov konania, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi týkajúcimi sa pomerov rodičov a ich spôsobilosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa,
a vo veci sa tiež oboznámil so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru Psychológia,
odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, znalkyne Mgr. Emílie Kollárovej,
ktorá bola poverená vypracovaním znaleckého posudku ohľadne maloletého dieťaťa v trestnom konaní

vedenom na základe podnetu matky voči otcovi pre prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 odsek 1 písm. b/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona. Uvedený dôkaz súd považuje
za jeden z najdôležitejších v konaní a o jeho správnosti nemal pochybnosti. Námietky otca voči
znaleckému posudku považoval za nedôvodné (pre úplnosť súd dodáva, že v konaní má uvedený dôkaz
silu listinného dôkazu), avšak vzhľadom na to, že bol vypracovaný znalcom, teda osobou odborne

zdatnou, považuje ho za objektívny, pričom zodpovedá aj poznatkom, ktoré súd nadobudol sám, či už
z pozorovania účastníkov konania alebo z ich výsluchu.

14) Zo znaleckého posudku uvedeného znalca vyplynulo, že maloletý je nezrelou osobnosťou dieťaťa
v mladšom školskom veku, ktorá sa vyvíja v ťažko disharmonických vzťahoch medzi rodičmi, ktorí

navzájom bojujú o svoje dieťa - o zverenie do osobnej starostlivosti. Psychosociálne zázemie rodiny
maloletého je slabo diferencované, simplexné (jednoduché), a to z obidvoch strán rodičov. Atmosférou
a vzťahmi medzi rodičmi je dieťa traumatizované, pretože najväčším dôvodom konfliktov a vzájomných
aták medzi rodičmi je práve boj o maloletého a o to, kto ho bude mať v osobnej starostlivosti. Otec v
minulosti podal podnet na trestné stíhanie na matku za týranie blízkej, zverenej osoby, naopak matka

dala na otca podnet v tejto trestnej veci. Ďalší podnet dal otec voči matke pre prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže (dňa 29. 3. 2017).

15) Osobnosť maloletého je vzhľadom k veku neštruktúrovaná, nezrelá, s rysmi infantility, čo je však
primerané a v norme. Za optimálnych podmienok má sklon k extroverzii a je komunikatívne hravý, v

záťaži sa však sťahuje do seba, je uzavretý, nemá tendenciu sa svojmu okoliu zverovať so svojimi
problémami (uvedený záver korešponduje aj so skutočnosťami, ktoré zistil súd prostredníctvom správ zo
základnej školy, ktorú navštevuje maloletý). Maloletý pri interpretácii problému zostáva na jeho povrchu,
niekedy používa vytesnenie ako obranný osobnostný mechanizmus, je hravý, nerád sa pripravuje navyučovanie. Zatiaľ jeho postoj ku škole je bagatelizujúci až odmietavý. Sám to interpretuje tak, že sa
nerád učí, pretože každý sa nerád učí. Mama ho núti sa učiť, ale niekedy ho to nebaví, preto sa bráni
tým, že mamu provokujem odmietaním učenia (sám tento proces nazýva, že „jej vyžere nervy a mama

sa nahnevá“). Je si plne vedomý, že robí schválnosti, že matku nahnevá, ale aspoň na určitý čas odpúta
jej pozornosť od sústredenia sa na učenie. Prejav pri odmietaní učenia býva niekedy afektívne búrlivejší
s krikom, s plačom, niekedy až nadsadeným plačom so snahou upútať pozornosť prostredia (uvedené
zas korešponduje so správou ÚPSVaR, keď maloletý uvádzal, že v prípade, ak sa bude musieť u matky
učiť, vyskočí z okna, teda snažil sa dramatizovať). Snahy vyhnúť sa učeniu má aj u otca, ale v minulosti

sa s ním učil menej (kým mu nebol zverený do starostlivosti). Správanie voči otcovi nie je natoľko
odbrzdené, nedovolí si výraznejšie manipulovať, odmietať, či správať sa neprimerane. Jeho rešpekt voči
otcovi je teda vyšší. Prežíva voči nemu aj určité obavy, úzkosť a strach, má obavy pred reakciou otca
pri neprimeranom správaní.

16) V teste rodinných vzťahov Anthony A. vyjadruje vzťah k obom rodičom. Snaží sa prezentovať

rovnocenný vzťah k rodičom, emočnejšie prejavy popisuje zo strany matky. K uvedenému testu súd
poukazuje na to, že ide o semiprojektívny test aplikovaný formou hry, ktorý má široké využitie v rodinnej
klinickejporadenskejpsychológiiaslúžinazisťovaniekladnýchazápornýchpostojovjednotlivýchčlenov
rodiny k dieťaťu a dieťaťu k členom rodiny. Teda zachytáva vzájomnú konšteláciu citových väzieb tak,
ako ich vníma samotné dieťa. Súčasťou testu sú testové karty, pomôcky (figúrky), teda nejde len o

verbálne prezentovanie sa dieťaťa. Súd má za to, že maloletý vzhľadom na svoj nízky vek a nezrelosť
nemohol vedieť takýto test a jeho výsledky ovplyvniť, preto súd o správnosti záverov nemal pochybnosti.
Diagnosticky má maloletý sklon k úzkostnému, anxióznemu prežívaniu, prežíva pocity bezmocnosti,
pretože nemá možnosť a vplyv meniť životnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Vzhľadom k uvedenému
mu boli aj diagnostikované iné reakcie na stres, či neorganická enuréza (pomočovanie, ktoré nie je

spúšťané somatickým problémom, ale stresom, psychickým problémom).

17) Znalec tiež uviedol, že obaja rodičia svoje dieťa milujú, avšak správajú sa voči nemu majetnícky.
Odmietajú spoluprácu druhého rodiča pri výchove maloletého. Vedome sa pred dieťaťom negatívne
urážajúco vyjadrujú k druhému rodičovi. Neuvedomujú si, že tým traumatizujú svoje dieťa, ktoré aj

napriek uvedenému je emočne viazané na oboch rodičov a chce mať rovnomerný kontakt s oboma
rodičmi. Títo sa však nevedia dohodnúť a takýto negatívne spôsob výchovy má potenciál negatívne
vplývať na vývoj a štruktúru osobnosti dieťaťa, taktiež môže spúšťať psychopatológiu. Dieťa má v
rodičoch negatívny vzor v tom smere, že človek môže klamať, správať sa agresívne voči inej osobe a
očakávať,čidokoncamáztohovýhody.Anijedenzrodičovnevediedieťakzáhaľčivémuspôsobuživota.

Maloletý W. mal a stále má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, je na nich emočne viazaný na oboch,
chce byť v kontakte a výchove oboma rodičmi, snaží sa byť k rodičom čo sa týka vzťahov spravodlivý.
Pokiaľ bol zverený do osobnej starostlivosti otca (v čase konania znaleckého dokazovania), s matkou
mal menej kontaktu, čo mu prekážalo, trápil sa tým, ako sám uviedol - plače za mamou, u otca je mu
dobre, ale mama mu chýba a otcovi sa to bojí povedať.

18) V konaní bolo navrhnuté vypočuť maloletého priamo súdom, aký je jeho vzťah k rodičom a k akej
variante starostlivosti by sa priklonil. Súd má to, že maloletý nie je však schopný posúdiť vhodnosť toho
-ktorého výchovného prostredia. Už vykonaným znaleckým dokazovaním v trestnom konaní mal súd
preukázané, že komunikácia rodičov prebieha v konfliktnej atmosfére, ich vzťah je problematický a preto

tento dôkaz považoval za nadbytočný.

19) Súd maloletého W. P. nevyslúchol sám tiež pre to, lebo mal za to, že vykonaný znalecký posudok
takýto výsluch nahrádza, okrem toho bol výsluch vykonaný plne spôsobilou odborne znalou osobou,
pričom súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, že maloletý má bežný sklon ku klamstvám

ako dieťa napríklad, aby sa vyhol trestu. Bežne nemá sklon k vymýšľaniu si klamstiev na iné osoby,
fabulácii dejov, ktoré sa neodohrali, reprodukovanie prežitých diel je na úrovni jeho vekového obdobia,
na úrovni jeho intelektu. Ale čo sa týka špecifickej vierohodnosti v inkriminovanom probléme (ktorým
by mohla byť aj otázka jeho zverenia do osobnej starostlivosti), nie je jeho špecifická vierohodnosť
vierohodná.

20) K uvedenému súd dopĺňa aj vlastné zistenie, ktoré získal výsluchom účastníkov konania i ich
pozorovaním. I keď obaja rodičia proklamujú, že maloleté dieťa neovplyvňujú, že pri odovzdávaní
dieťaťa nemajú medzi sebou nezhody, uvedené zostáva len vo verbálnej rodine. Ani jeden z rodičovnemá reálnu snahu zlepšenie dosiahnuť, respektíve jej nie je schopný. Nie sú schopní ovládať ani
svoje afektívne prejavy, pričom súd dáva do pozornosti napríklad slovnú prestrelku medzi účastníkmi a
právnymi zástupcami na ostatnom pojednávaní, keď sa vzájomne osočovali, vyčítali si a podobne. Preto

je vysoký predpoklad, že rovnako sa správajú aj v prítomnosti maloletého.

21) K tomu je potrebné pripočítať aj súhrn iných situácií, schválností, najmä situácie, pri ktorých je
maloletý v napätej atmosfére spojenej absenciou kooperácie medzi rodičmi; maloletého v podstate
stresuje len súčasná prítomnosť otca i matky, ich vzájomné nastavenie a boj. Vzhľadom na dĺžku

trvania týchto konfliktných vzťahov, súd dospel k záveru, že neexistuje v blízkej dobe predpoklad
zmeny ich postoja. Práve uvedená okolnosť vedie súd k záveru, že pre maloletého je v súčasnosti
najvhodnejšia striedavá starostlivosť oboch rodičov, avšak tak, aby k jeho odovzdávaniu v striedavej
starostlivosti dochádzalo len sporadicky (čím menej, tým lepšie pre dieťa). Práve striedavá starostlivosť
zníži negatívny dosah výchovy rodičov na maloleté dieťa a zníži aj predpoklad zvýšenej manipulácie
len zo strany jedného rodiča. Tu súd poukazuje na všeobecne známe, že pokiaľ dieťa žije v jednej

domácnosti dlhšie obdobie len s jedným rodičom, je vysoký predpoklad, že preberie názory toho rodiča,
ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Súd predpokladá (dúfa), že rozhodnutím o striedavej starostlivosti
dôjde k zníženiu tlaku na maloletého (nikto nevyhrá, nikto neprehrá). Obaja rodičia sa budú rovnocenne
starať o maloletého a akceptácia takéhoto stavu by mohla byť predpokladom k ukončeniu boja o
dieťa, ktorá skutočnosť maloletého už dlhodobo traumatizuje. Práve s ohľadom na túto skutočnosť,

hospodárnosť konania, aby sa okamžite znížil tlak na dieťa, ktorý má vplyv na jeho fyzické a duševné
zdravie, súd vo veci samej nenariadil osobitné znalecké dokazovanie, pretože by konanie značne
predĺžilo (a nariadil aj ostatné neodkladné opatrenie o striedavej starostlivosti). Ako už súd uviedol,
považuje za podstatné objektívne okolnosti už preukázané znaleckým posudkom vypracovaným v
uvedenom trestnom konaní. Uvedený dôkaz bol vykonaný v nedávnom období (v roku 2017, pred

necelým rokom) a preto nie je predpoklad, že by odvtedy došlo k nejakej podstatnej zmene. Súd dodáva,
žepodľajehonázorusúobajarodičiarovnakospôsobilínavýchovudieťaťa(ikeďanijedenniejeideálny,
čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku) v miere, ako zodpovedá ich možnostiach a schopnostiam.
Žiadneho z nich maloletý nepovažuje za preferenčného rodiča (uprednostňovaného) rodiča). Maloletý
je pod tlakom rodičov, niekoľkokrát sa preukázalo, že klamal ohľadne vzťahov a udalostí v rodine, súd

má teda za to, že maloletý pred rodičmi nedokáže slobodne vyjadriť svoj názor, respektíve k obom má
rovnako silný emočný vzťah a postupom rodičov v konaní, ich angažovaním ostatných úradov a orgánov
do vzájomných nezhôd, sa maloletý dostáva do konfliktu lojality s následkami už opísanými vyššie.
Súd má za to, že práve striedavá starostlivosť môže byť odrazovým mostíkom k zlepšeniu vzťahov a
k uvoľneniu napätia v rodine.

22) Aj keď v zásade vo veci samej rodičia žiadali buď výlučnú starostlivosť jedného z nich, prípade za
určitých okolností by matka súhlasila aj so striedavou starostlivosťou, súd nevyhodnotil ani jedného z
rodičov ako podstatným spôsobom vhodnejšieho pre dieťa a jeho vývoj. Ako už uviedol znalec, obaja sú
schopní dieťa vychovávať, majú k nemu pozitívne väzby, pričom výchova každého z nich dieťa v určitom

smere obohatí. Zároveň po dlhšom období výlučnej starostlivosti otca mal súd za to, že je potrebné vzťah
s matkou podporiť. Rodičia práve svojim hostilným vzájomným vzťahom vylúčili osobnú starostlivosť
vykonávanú len jedným z nich.

23) Z dôvodov už uvedených súd zamietol vypočuť učiteľky školského zariadenia za účelom zistenia

ako prebieha komunikácia medzi rodičmi, aké je správanie maloletého v zariadení; uvedené mal okrem
iného súd preukázané aj správami zo základnej školy. Z predložených vysvedčení maloletého ako aj
diplomov za ďalšiu mimoškolskú činnosť mal súd preukázané, že školské výsledky maloletého počas
starostlivosti matky bývali veľmi dobré, pričom počas starostlivosti otca nie sú jeho výsledky v škole vždy
iba výborné, ako to otec prezentuje, keďže často si maloletý zabúda úlohy (podľa poznámok v žiackej

knižke); príprava na vyučovanie počas starostlivosti u otca je však tiež veľmi dobrá, pričom súd berie
do úvahy nechuť maloletého k učeniu. Za nadbytočné a zaujaté súd považoval aj vykonanie dôkazom
výsluchom blízkych osôb účastníkov konania, pričom títo z väčšej časti boli vypočúvaní už v rámci
spomenutých trestných konaní.

24) Vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré už navštevuje základnú školu, súd považuje za primeraný interval
striedaniastarostlivostijedentýždeň,abydieťaneboloodlúčenédlhšiudobuoddruhéhorodiča.Maloletý
nebude striedavou starostlivosťou zaťažovaný, nakoľko matka už na základe neodkladného opatrenia
o určení striedavej starostlivosti vo svojich termínoch sa prispôsobila potrebám dieťaťa a v danom časezostáva v domácnosti svojej matky v Hlbokom nad Váhom, ktoré bydlisko je z hľadiska cestovania bližšie
ku miestu, kde maloletý navštevuje základnú školu.

25) Súd nadväzujúc na predchádzajúce rozhodnutia určil osobnú starostlivosť otca v párnom týždni a
osobnú starostlivosť matky v nepárnom týždni v roku, pričom k striedaniu osobnej starostlivosti bude
dochádzať v pondelok o 9.00 hod., teda v zásade v školskom zariadení, kde rodič, ktorému osobná
starostlivosť končí, dieťa odovzdá. Pre prípady, že pôjde o deň pracovného voľna alebo chorobu dieťaťa,
ktorá bude vyžadovať domáce liečenie, nebude odovzdanie maloletého do školského zariadenia možné,

a preto ten rodič, ktorému osobná starostlivosť začína, preberie dieťa v bydlisku druhého rodiča.

26) Túto všeobecnú úpravu súd vylúčil počas letných prázdnin počas 8 týždňov od prvého pondelka v
júli s tým, že určil dvojtýždňové intervaly starostlivosti poskytnuté obom rodičom, ktoré umožnia rodičom
absolvovať s maloletým aj dlhodobejšie aktivity (dovolenku). Osobitne súd tiež upravil obdobie zimných
prázdnin tak, ako je uvedené v odseku treťom výroku tohto rozsudku.

27) Pre úplnosť súd dodáva, že neschopnosť rodičov dosiahnuť konštruktívnu komunikáciu bude riešiť
v rámci ďalšieho konania o uloženie výchovného opatrenia, o ktorom rozhodne osobitným uznesením.

28) Obaja rodičia zostávajú zákonnými zástupcami maloletého.

29) Počas trvania striedavej starostlivosti súd výživné neurčil majúc za to, že každý z rodičov bude bežné
náklady maloletého vo svojej domácnosti hradiť. Nakoľko otcove príjmové pomery ako aj majetkové
pomery (opísané nižšie) sú lepšie, čo sa týka ostatným potrieb maloletého a jeho záväzkov voči tretím
osobám, ktoré nie sú závislé od toho, v koho domácnosti sa maloletý nachádza, tieto bude hradiť otec.

30) Ďalej bolo povinnosťou súdu určiť výživné počas obdobia, keď bol maloletý výlučnej starostlivosti
otca na základe už uvedeného neodkladného opatrenia, t. j. od 9. 1. 2017 do 25. 2. 2018. Za primerané
výživné súd považoval 70 € mesačne, t. j. 15 % z čistého príjmu matky, nakoľko táto má len jednu
vyživovaciu povinnosť. Matkou udaný čistý príjem vo výške 450 € v čistom zodpovedá jej možnostiam

a schopnostiam, keďže pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v odbore masérstvo a má len
jej základné vzdelanie. V roku 2016 matka dosiahla príjem zo živnosti 5.270 € a výdavky si uplatnil
percentom z príjmov vo výške 2.108 €. Medzi jej reálne výdavky patria okrem povinných odvodov do
poisťovní najmä nájom priestorov vo výške 360 € mesačne a ďalšie náklady na telefón a tovar približne
vo výške 160 € mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadneho majetku. Z tohto dôvodu súd určil výživné

na spodnej hranici, ktoré inak bežne určuje aj v iných veciach vo výške 15 až 20 % z čistého príjmu, s
ohľadom na majetkové pomery, na vek dieťaťa a jeho potreby, ako aj okolnosť ako sa rodič, ktorý nemá
dieťa v starostlivosti osobne o dieťa zaujíma a stretáva sa s ním. Uvedený príjem matky aj zodpovedá.

31) Čo sa týka pomerov otca, tento v rozhodnom období dosahoval ako stavebný robotník príjem 385

€ mesačne a bol poberateľom daňového bonusu. Ako sám však uviedol na pojednávaní, dokáže si
ďalšími brigádami a inou činnosťou privyrobiť 200 až 300 € mesačne. V takom prípade súd konštatuje,
že tento jeho príjem zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, jeho vzdelaniu (SOU stavebné),
dobrému zdravotnému stavu. Ako už súd uviedol vyššie, prihliadol pri určení výživného k tomu, že otec
ja vlastníkom automobilu v hodnote približne 3 tis. €, úspor na stavebnom sporení vo výške 6 tis. €, ako

aj výlučným vlastníkom rodinného domu, pričom platí úver na bývanie vo výške 91 € mesačne. Otec
taktiež nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

32) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

33) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že

omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

34) Celkové zročné výživné za obdobie od 9. 1. 2017 do 25. 2. 2018 činí 954,44 € (12 mesiacov x 70
€ + 51,94 € za 01/2017 a 62,50 za 02/2018). Matka v rozhodnom období uhradila výživné vo výške520 € (13 mesiacov x 40 €). Nedoplatok na zročnom výživnom teda činí 434,44 €, ktorý súd matku
zaviazal splatiť s povolením mesačných splátok vo výške 40 € mesačne. Nakoľko výživné je predbežne
vykonateľné bez ohľadu na podané odvolanie, matka je povinná zameškaný nedoplatok splácať bez

ohľadu na právoplatnosť rozsudku v tejto časti, s prvou splátkou splatnou tretí deň po doručení rozsudku.

35) Nakoľko nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd o ich náhrade nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku

tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.