Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110221100
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2110221100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

RóbertaFoltánaaJUDr.AndreyVyskočovejvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 845 490, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V., zastúpený: VESTENICKÁ
& BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 5.102,90 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/17/2011-354 zo dňa
14.07.20170 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie istiny 692,05 eur z r u š u

je, v zostávajúcej odvolaním napadnutej časti ho p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 045,39 eur s 0,1% úrokom z
omeškania denne zo sumy 5.045,39 eur od 04.03.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť trovy
štátu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa právny predchodca žalobcu
Credium Slovakia, a.s. domáhal zaplatenia žalovanej istiny s úrokom z omeškania s poukazom na to,
že dňa 30.01.2007 došlo k uzatvoreniu leasingovej a kúpnej zmluvy č. LZF 07/52026 so žalovaným,
predmetom ktorej bol prenájom osobného motorového vozidla, za ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
po dobu 36 mesiacov leasingové splátky vo výške 357,20 eur (10.761 Sk), keď vopred zaplatil
akontačnúsplátkuvovýške6.638,78eur(200.000,-Sk).Žalovanýuhradilibajedenásťsplátok,dvanástu
uhradil iba čiastočne vo výške 55,72 eur (1.678,70 Sk) a ďalšie splátky neuhrádzal, na základ čoho

právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy listom zo dňa 27.02.2008, doručeným žalovanému
dňa 03.03.2008 z dôvodu porušenia zmluvy pre neplnenie si platobných povinností a listom zo dňa
11.02.2010 uskutočnil finančné vysporiadanie zmluvy s prihliadnutím na odcudzenie predmetu leasingu.
Dôvody odstúpenia od zmluvy žalobca v konaní označil podľa čl. 12 bod 2 v spojení s čl. 13 bod 1
písm. a/b/ Obchodných podmienok (ďalej ako OP) , ktoré boli súčasťou zmluvy. Z dôvodu odcudzenia
vozidla, ktoré sa našlo na území Talianska leasingový prenajímateľ zabezpečil dovoz predmetu leasingu
zo zahraničia na územie Slovenskej republiky v máji 2009. Žalovaný porušil zmluvné podmienky i

tým, že neoznámil prenajímateľovi odcudzenie predmetu leasingu, ktorého dovoz musel realizovať
leasingový prenajímateľ, preto mu vznikol nárok na finančné vyporiadanie vo výške neuhradených
nákladov vo výške 2.023,67 eur súvisiacich s dovozom motorového vozidla z Talianska na územie
Slovenska, vo výške 570,50 eur za odobratie a predaj motorového vozidla, ako i ostatných nákladovspojených s odhlásením vozidla, vyhotovením znaleckého posudku a úhradou parkovného, nárok na
úhradu sumy 1.816,68 eur, ktorá predstavuje stratu na majetku leasingového prenajímateľa vypočítaná
zo súčtu splátok účtovaných na istinu bez DPH a to 14. až 36. splátka, čo je 6.915,58 eur, z

ktorej bola odpočítaná predajná cena vozidla 5.099,- eur. Žalobca zdôraznil, že žalovaný s OP, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy pri jej uzatvorení súhlasil. Podľa čl. 11 bod 12 OP
má leasingový prenajímateľ nárok na úhradu zostávajúcich leasingových splátok po odstúpení od
zmluvy, ktoré sú v zmluve označená ako náhrada škody, pretože pri uzatvorení leasingovej zmluvy
leasingový prenajímateľa uhradil celú kúpnu cenu predmetu leasingu a počas trvania leasingového

vzťahu očakával z leasingového vzťahu so žalovaným výnos. Podľa čl. 11 bod 2 OP ale došlo na strane
žalobcu ku škode, keď sa jeho majetok, ktorý vynaložil na nadobudnutie predmetu leasingu zmenšil .
Žalobca súčasne poukázal na to, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať úpravu Občianskeho
zákonníka súvisiacu s ochranou spotrebiteľa, pretože na oboch stranách vystupujú podnikatelia. Z
dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky v priebehu konania súd pripustil, aby z konania pôvodný
žalobca vystúpil a vstúpil doň súčasný žalobca

3. Žalovaný vo vyjadrení súhlasil s nárokom žalobcu na zaplatenie 658,90 eur ako dvoch neuhradených
splátok a penalizačnej faktúry vo výške 33,15 eur, vo zvyšku žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to,
že vozidlo bolo počas trvania leasingu odcudzené, čo ohlásil aj polícii, a tiež Českej poisťovni a.s., v
ktorej bolo vozidlo poistené. Poisťovňa mu ale oznámila, že plniť nebude, pretože motorové vozidlo sa

našlo. Zo strany talianskej polície mu ale neboli poskytnuté žiadne bližšie informácie a tak neuhrádzal
už žiadne splátky. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu, teda zo strany
žalovaného nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvných povinností, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s
nárokom žalobcu. K odcudzeniu vozidla došlo nie z dôvodu konania žalovaného, ale tretej osoby, čo sú
okolnosti, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú leasingovému prenajímateľovi.

OP súvisiace s povinnosťou splácať jednotlivé splátky aj v prípade odcudzenia predmetu leasingu
uvádzajú, že táto povinnosť by nastala len v prípade, ak by leasingový prenajímateľ neodstúpil od
zmluvy. Odstúpením ale došlo k ukončeniu leasingového vzťahu, a tak na strane žalovaného nie je
žiadna zodpovednosť za škodu, ktorú by mal uhradiť žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a vo veci bol vydaný v poradí prvý rozsudok č.k.
15Cb/17/2011-229 zo dňa 29.10.2014, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 692,05
eur a vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý. Uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu,
na základe ktorého Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 31Cob/7/2015-247 zo dňa
13.03.2016 rozhodnutie zrušil a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne po

oboznámení sa s obchodnými podmienkami, znením Leasingovej zmluvy č. LZF/07/52026, Protokolom
ofinančnomvyporiadaníleasingovejzmluvyzodňa11.02.2010, faktúrami,nazákladektorýchsižalobca
uplatnil žalovaný nárok žalobe čiastočne vyhovel.

5. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na ust. § 269 ods. 2, § 273 ods. 1,

§ 344 a § 351 ods. 1 Obchod. zák., ktoré na vec aplikoval. Medzi stranami nebolo sporné, že nárok
žalobcu na zaplatenie 658,90 eur, ktorý predstavuje dve neuhradené splátky a k nim suma 33,15 eur
z penalizačnej faktúry je opodstatnený a žalovaný ho uznal. S poukazom na OP prvoinštančný súd
skonštatoval, že hoci odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.02.2008 adresované žalovanému žiaden dôvod s
odkazomnakonkrétnyčlánokOPprefinančnýprenájommotorovýchvozidielneobsahuje,podľazáverov

vyslovených v uznesení odvolacie súdu pre účinné odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje výslovné
uvedenie dôvodu, pre ktorý strana od zmluvy odstupuje a postačuje, ak je daná existencia dôvodu
dohodnutého v zmluve, alebo ustanoveného v zákone. Dôvod odstúpenia žalobcu od zmluvy spočíval v
neplatení zmluvne dohodnutých splátok, čo sám žalovaný v priebehu konania uznal, a ak i v oznámení
o odstúpení nebol konkretizovaný dôvod odstúpenia je nesporné, že tento v čase odstúpenia existoval

práve podľa čl. 12 bod 2 v spojení s čl. 13 bod 1 písm. a/b/ OP pre finančný prenájom motorových
vozidiel, a tak je odstúpenie platné.

6. Na základe tohto zistenia sa súd zaoberal nárokom žalobcu na náklady súvisiace s náhradou za dovoz
predmetu leasingu z Talianska vo výške 2.023,67, ktoré boli súdu preukázané za prevzatie a prepravu

vozidla faktúrou č. FAG/09/02225 zo dňa 15.10.2009 (č.l. 13 spisu), faktúrou č. FAG/09/02226 zo dňa
15.10.2009 (č.l. 14 spisu), faktúrou č. 3034/2009 zo dňa 12.10.2009 (č.l. 15 spisu), faktúrou č. 2282/2009
zo dňa 12.10.2009 (č.l. 16 spisu), príjmovým dokladu č. 23/2009 (č.l. 18 spisu), dokladom o parkovaní
(č.l. 19 spisu), dokladom o čerpaní pohonných hmôt (č.l. 20 spisu), dokladom o kúpe zmesi do chladiča(č.l. 21 spisu), dokladom o kúpe diaľničnej známky (č.l. 22 spisu), dokladom o úhrade diaľničného mýta
(č.l. 23 spisu), dokladmi o kúpe pohonných hmôt do sprievodného vozidla (č.l. 24 spisu), dokladmi o
úhrade diaľničného mýta (č.l. 25 spisu) a faktúrou č. 290100043 zo dňa 07.10.2009 (č.l. 26 spisu), podľa

ktorých si spoločnosť MABORO spol. s r.o., Bratislava vyúčtovala sumu 1.984,16 eur (1.549,65 eur +
434,51 eur) za vykonané služby spojené s odobratím predmetu leasingu a jeho prepravou z Talianska
na Slovensko a ktorú sumu právny predchodca žalobcu za poskytnuté služby zaplatil, čo žalovaný
ako tvrdené skutočnosti nenamietal. Žalobca však uniesol dôkazné bremeno len k nároku na priznanie
čiastky 1 984,16 eur (2.023,67 - 1.984,16), ktorú súd žalobcovi priznal a v časti o zaplatenie sumy

39,51 eur nárok zamietol s tým, že súdu žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nárok aj na
túto sumu.

7. Súd priznal žalobcovi i nárok na náklady za odhlásenie vozidla z evidencie vo výške 222,50 eur,
náklady za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70 eur (č.l.109) a 260 eur náklady za parkovné,
ku ktorým nepriznal 18 eur, pretože nebola dôvodnosť žalobcom preukázaná. Zároveň prvoinštančný

súd rozhodol i o nároku na úrok z omeškania podľa § 365 Obchod. zák. v znení účinnom do 31.01.2013
v spojení s § 369 ods. 1 Obchod. zák. s odkazom na čl. 11 bod 4 OP, ktorým si strany výšku úroku z
omeškania dohodli. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I., III. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný (č.l.375) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. V
odvolacíchdôvodochpoukázalnato,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Priznanie sumy (okrem čiastky 658,90 eur ) vo výške 4.353,34 eur považuje odvolateľ za nezákonné,
pretože uvedené čiastky, z ktorých priznaná istina pozostáva vznikli až po odstúpení od zmluvy, preto sa
mal súd v prvom rade venovať posúdeniu samotného odstúpenia a zisťovať, či sa tento úkon uskutočnil

právne relevantným spôsobom a ktorým dňom došlo k zániku zmluvy. Žalovanému bolo odstúpenie
doručené dňa 27.02.2008. Základný vzťah mal súd posudzovať podľa znenia zmluvy a jej ustanovení,
ktoré tvoria tzv. lex contractus a čl. 11 bod 2,3 OP, ktoré sú podmienenými právnymi normami. V
súvislosti s odstúpením od zmluvy žalovaný zdôraznil, že ak nastane antecedent normy podľa ods. 2
čl. 11 OP, tak sú splnené podmienky hypotézy, nastane pravdivý konzekvent a s odkazom na čl. 11 ods.

3 OP vysvetlil, ako je ho potrebné korektne formulovať. K účinnému odstúpeniu od zmluvy došlo dňom
doručenia písomného oznámenia a to dňa 27.02.2008, k odobratiu motorového vozidla, ale došlo až v
roku 2009 a k predaju až v roku 2010 z čoho je zrejmé, že všetky náklady súvisiace s odobratím vozidla,
jeho dovozom z Talianska, odhlásením z evidencie a vypracovaním znaleckého posudku vznikli až po
odstúpení od zmluvy, čo znamená, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď zistený skutkový stav

nesprávne podradil pod hypotézu čl. 11 ods. 3 OP, keďže k odobratiu vozidla nedošlo pred odstúpením
od zmluvy. Odvolateľ poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 544 a § 545 ods. 2 Obč. zák., ktoré
mal súd prvej inštancie pri výklade čl. 11 ods. 2 OP aplikovať, pričom v zmluve sa nenachádza žiadne
ustanovenie, ktoré by oprávňovalo požadovať od žalovaného náhradu škody, ktorá presahuje výšku
zmluvnej pokuty, ktorú predstavujú leasingové splátky. Splátky č. 14 až 36 teda vo výške 6.915,68 eur sú

zmluvnou pokutou podľa čl. 11 ods. 2 OP. Všetky škody vzniknuté v dôsledku predčasného ukončenia
zmluvy sú teda pokryté zmluvnou pokutou, a stratu na zisku si tak spôsobil žalobca sám v dôsledku
neodbornej starostlivosti pri predaji vozidla. Žalobca nepožadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, ale žiadal
náhradu straty z predaja majetku, pričom čl. 11 ods. 2 OP akékoľvek náhrady a nároky žalobcu na
náhradu škody vylučuje a to v spojení s § 545 ods. 2 Obč. zák. Práve z dôvodu dohody o zmluvnej

pokute nemohol byť žalobcovi priznaný žiaden iný nárok na náhradu škody a teda ani nárok na priznanie
úroku z omeškania. Takýto nárok potom nemôže byť priznaný ani podľa § 265 Obchod. zák., pretože
ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a ktorý nepoužíva
právnu ochranu. Krádež vozidla nebola legitímnym dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, pri odcudzení
vozidla musel žalovaný platiť leasingové splátky až do vyjadrenia sa poisťovne, teda do ukončenia

zmluvného vzťahu medzi leasingovým prenajímateľom a nájomcom. Tým, že leasingový prenajímateľ
odstúpil od zmluvy, došlo k jej zrušeniu a nemožno považovať za správny názor súdu, podľa ktorého
v odstúpení od zmluvy nemusí byť uvedený dôvod a postačuje iba existencia takéhoto dôvodu. Okrem
toho to bol žalobca, ktorý bránil žalovanému uplatniť svoje práva poisteného a leasingového nájomcu,
následne došlo k zosplatneniu splátok, ktoré ale môžu byť podradené iba pod zmluvnú pokutu, inak

je ich vyplatenie v rozpore so zmluvou a poctivým obchodným stykom. Okrem toho právo odstúpiť od
zmluvy bolo podmienené aj odoslaním upomienky, čo sa nestalo, preto je účelové tvrdenie žalobcu, ktorý
uvádzal, že od zmluvy odstúpil z dôvodu omeškania s platením splátok. V ďalšej časti sa odvolávajúci
žalovaný venoval teoretickému výkladu pojmu odstúpenie od zmluvy s tým, že žiaden zákonný dôvodpre odstúpenie u žalobcu nebol daný. Odstúpenie označil za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, keď žalobca po viac ako roku od krádeže vozidla vykonal vyúčtovanie
leasingovej zmluvy, čo znamená, že nekonal s odbornou starostlivosťou, a takémuto konaniu preto tiež

nemožno poskytnúť žiadnu právnu ochranu. Podľa odvolateľa žalobca neskorým predajom vozidla, ktorý
realizoval neefektívne a po uplynutí času, znížil jeho hodnotu, čo rovnako napĺňa znaky rozporu so
zásadami poctivého obchodného styku a až dňa 29.04.2010 podal žalobu. Za toto obdobie si uplatňuje
nárok na úrok z omeškania, ktorý mu tak súd nemal priznať a neakceptovať ani výšku sadzby úrokov
z omeškania, pretože ak nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodu, že nesplnenie povinností bolo

spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom jej súčinnosti, nemohol vzniknúť ani nárok
na úroky z omeškania. Žalobca bránil žalovanému uplatniť si práva zo zákonného poistného ako i voči
orgánom v Taliansku, prevziať si vozidlo a naďalej ho užívať, teda vzniknutú škodu si jednoznačne
zapríčinil sám žalobca, za ktorú nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Keďže podľa § 351 ods. 1
Obchod. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zanikol aj nárok žalobcu na
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve a patria mu iba úroky v sadzbe ustanovenej nariadením vlády.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie i právnou zástupkyňou žalovaného (č.l.
369-372) ktorá odvolacie dôvody založila na právnej úprave uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.
s tým, že predmetný rozsudok nie je dôkladne a presvedčivo odôvodený, keďže v konaní boli vydané
dve diametrálne odlišné rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa dostatočne presvedčivo nevyporiadal so

svojim odklonom od svojho predchádzajúceho názoru. Žalovaný trvá na tom, že žalobcov nárok nie je
dôvodný, pretože ak sa jedna zo strán zmluvy rozhodne od zmluvy odstúpiť, má špecifikovať dôvody,
inak by vymedzenie podmienok odstúpenia nemalo žiaden zmysel a efekt. Odstúpenie od zmluvy žiadne
dôvody neobsahuje, a preto je takýto jednostranný právny úkon absolútne neúčinný. Presná špecifikácia
dôvodov má význam, týka sa budúcich práv a povinností druhej zmluvnej strany a zároveň môže dávať

zmluvnej strane, ktorej je adresovaná, presnú informáciu o tom, aká povinnosť bola porušená. Práve v
obchodnom práve sa predpokladá u účastníkov zmluvných vzťahov vyššia miera právneho vzdelania,
preto by sa mal klásť dôraz i na znenie obchodných podmienok. Právna zástupkyňa odvolávajúceho sa
žalovaného zotrvala na tvrdení o neúčinnom odstúpení od zmluvy, na základe ktorej skutočnosti nedošlo
ani k zániku daného právneho vzťahu. Žalobca založil dôvody odstúpenia na čl. 12 ods. 2 v spojení

s čl. 13 ods. 1 písm. a/b/ OP, ktoré súd ustálil až v poradí druhom, rozhodnutí pričom úlohou súdu
nebolo ustáliť dôvody odstúpenia od zmluvy, ale v rámci predbežnej otázky posúdiť, či žalobca adresoval
žalovanému platné a účinné odstúpenie od zmluvy, na základe čoho mal potom súd vydať rozhodnutie.
Keďže nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, súd nemôže uložiť povinnosť žalovanému
uhradiť istinu podľa leasingovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na právnu úpravu uvedenú v §

266 ods.1 a 4 Obchod. zák., podľa ktorých sa má vykladať prejav vôle tak, že žalobca odstúpením od
zmluvy adresovaným žalovanému mal v úmysle odstúpiť od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu preto založilo i existenciu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p., keďže neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu, nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou, k čomu

žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že zavineným konaním
žalovaného mu vznikla škoda vo výške 2.023,67 eur za uhradené náklady agentúre a škoda vo výške
570,50 eur pri odobratí a predaja motorového vozidla, ako i škoda vo výške 1.816,68 eur z titulu
odpredaja vozidla. Neexistenciu príčinnej súvislosti dokazuje i uznesenie o začatí trestného stíhania.
Zodpovednosť nemožno robiť závislou na kauze, pričom atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“

pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah
príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a nie prerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti tak treba skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy
existuje skutočnosť, ktorou zákon priamo spája zodpovednosť za škodu. Podľa názoru odvolávajúceho
sa žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním

žalovaného a vzniknutou škodou, čím neuniesol dôkazné bremeno.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v podaní zo dňa 28.02.2018 (č.l. 391) žiadal rozhodnutie
prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§385 ods.1 C.s.p.) keď dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

12. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Odvolávajúci sa žalovaný založil svoje odvolanie na existencii odvolacích dôvodov, ktoré označil

poukazom na ust. § 365 ods.1 písm. f/, h/ C.s.p.

14. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak
nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek

tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti. V kontexte s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na to, že tento odvolací
dôvod nie je daný, skutkové zistenia sú vykonané prvoinštančným súdom v dostatočnom rozsahu, z
ktorých v tomto konaní a pri svojom rozhodnutí vychádza i odvolací súd a na ktoré poukazuje.

15. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd uvádza, že ani tento

odvolací argument nie je daný .

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti a doplnenie opodstatnenosti rozhodnutia prvoinštančného
súdu poukazuje na to, že napadnutý prvoinštančný rozsudok je založený na pokynoch a právnom
názore, ktorý bol vyslovený v uznesení odvolacieho súdu č.k. 31Cob/7/2015-247, v ktorom odvolací

súd vytkol prvoinštančnému súdu práve nedostatky pôvodného posúdenie odstúpenia od zmluvy.
Uvedenúvýtku prvoinštančnýsúdvrozsudku,ktorýjepredmetomtohtoodvolaciehoprieskumuodstránil
a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca od zmluvy odstúpil podľa čl. 12 ods. 2 v spojení
s čl. 13 ods. 1 písm. a/b/ OP z dôvodu, že si leasingový nájomca riadne neplnil svoje platobné
povinnosti, ku ktorým sa zmluvou zaviazal a nezaplatil dohodnuté splátky, čo žalovaný v priebehu

konania priznal a nenamietal. Práve s odkazom na smer a právny názor vyjadrený odvolacím súdom v
zrušujúcom uznesení pokračoval prvoinštančný súd v doplnení dokazovania a ustálil dôvod odstúpenia
od zmluvy, ktorý vyplýval z OP . Odvolací súd uvádza, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny
úkon adresovaný druhému účastníkovi, ktorý je účinný okamihom doručenia povinnému za situácie
ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve. V dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikajú nároky

súvisiace s vysporiadaním účastníkov zrušeného vzťahu, medzi ktoré patrí nárok na náhradu škody,
nákladov a pod. Pre účinné odstúpenie od zmluvy Obchodný zákonník nevyžaduje výslovné uvedenie
dôvodu, pre ktorý strana od zmluvy odstupuje a postačuje, ak je daná existencia tohto dôvodu v zmluve
alebo v zákone. Prvoinštančný súd jednoznačne skonštatoval, že dôvodom odstúpenia bolo neplateniezmluvne dohodnutých splátok, čím bol založený dôvod podľa čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm.
a/b/ OP pre finančný prenájom motorových vozidiel a teda odstúpenie vyhodnotil ako úkon platný. V
tejto súvislosti nemožno prisvedčiť odvolateľovi, že by mal žalobca ako zmluvná strana povinnosť pri

odstúpení zmluvy v oznámení o odstúpení presne označiť dôvody odstúpenia. Príslušná právna úprava
uvedená v Obchodom zákonníku (§344 a nasl. ) neukladá žiadnu povinnosť v oznámení o odstúpení
uvádzať dôvody odstúpenia a zákon v ust. § 349 ods. 1 iba vyžaduje, aby odstúpenie bolo vo forme
oznámenia doručené druhej strane. Zákon teda pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu
formu a ani v žiadnom ustanovení nie je určená povinnosť, aby obsahom tohto právneho úkonu bolo

aj uvedenie dôvodu odstúpenia či už zákonného alebo dohodnutého. Okrem toho platí, že i prípadné
uvedenie dôvodov odstúpenia neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia
uvedených v odstúpení nevylučuje platnosť odstúpenia z iných existujúcich dôvodov (NS SR sp.zn.
4Cdo/111/2008). Odvolací súd poukazuje na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že
toto platí rovnako aj pre Obchodný zákonník. Pre nastúpenie účinkov odstúpenia je preto nevyhnutné iba
doručenie do sféry dispozície druhej strany podľa § 349 ods. 1 Obchod. zák., čo sa v tomto konaní stalo

riadne aj v písomnej forme. Je na odstupujúcej strane, kedy k takémuto úkonu, ak sú splnené pre jeho
využitie podmienky, pristúpi. Odstúpenie od zmluvy je tak, ako bolo uvedené i prvoinštančným súdom
platné a tak nie je naplnený odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.

17. Odstúpenie od zmluvy ako následok porušenia zmluvy nesie so sebou i právo na náhradu škody,

vzniknutej porušením povinnosti, ako upravuje ust. § 351 ods.1 Obchod. zák., podľa ktorého odstúpením
od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka
nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby
práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných
ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po

ukončení zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa podľa čl.11 ods.2 OP stali splatné všetky zostávajúce
leasingové splátky, ktoré sú OP označené ako paušalizovaná náhrada škody , ktorá vznikla z dôvodu,
že leasingový vzťah bol predčasne ukončený. Takáto dohoda sa ale týkala iba porušenia povinnosti
uhrádzať leasingové splátky, ktoré porušenie žalovaný v odvolaní, ktoré podal súbežne s odvolaním
podaným jeho právnym zástupcom ani nepopiera, ale namieta dôvodnosť nároku na ostatné náklady

ktorými sú náklady spojené s vrátením predmetu leasingu. Požadované náklady musel leasingový
prenajímateľ vynaložiť za účelom vrátenia vozidla. K uvedenému je potrebné vziať do úvahy samotný
účel finančného leasingu, ktorý je v tomto spore upravený leasingovou zmluvou a ktorý upravuje
tak záväzok poskytovateľa leasingu odovzdať leasingovému príjemcovi do užívania na určitú dobu
predmet leasingu ako i záväzok prijímateľa leasingu uhrádzať leasingové splátky a zodpovedať za

stav predmetu leasingu. Uvedené účelové zaobstaranie veci je vykonané s využitím finančných zdrojov
poskytovateľa leasingu, ktorý by inak nevstúpil do uvedeného vzťahu, ak by nebezpečenstvo škody na
predmete leasingu a náklady súvisiace s odovzdaním predmetu leasingu mal znášať sám. Na základe
zmluvného dojednania tak nebezpečenstvo zničenia, straty alebo odcudzenia predmetu leasingu nesie
leasingový nájomca. Právny predchodca žalobcu ako leasingový prenajímateľ svoju povinnosť zo

zmluvyoleasingusplnilodovzdanímpredmetuleasingužalovanémuatenpodľazmluvynesierizikojeho
užívania. Žalovaný tak bol napriek krádeži vozidla povinný bez prerušenia uhrádzať leasingové splátky.
Túto povinnosť porušil a tak došlo zo strany leasingového prenajímateľa k k využitiu práva na odstúpenie
od zmluvy. Okrem povinnosti uhrádzať leasingové splátky sa ale žalovaný zaviazal v čl. 12 zmluvy niesť
i nebezpečenstvo odcudzenia predmetu leasingu až do jeho vrátenia leasingovému prenajímateľovi

resp. do doby prevodu vlastníctva a znášať všetky náklady vrátenia predmetu leasingu prenajímateľovi .
Uvedené zmluvné dojednanie je nesporné, a tak nie je dôvodné sa osobitne zaoberať pri ich priznaní
skúmaním splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného, ako sa vyžaduje pri nároku na náhradu
škody. Súd prvej inštancie náklady podrobne v rozhodnutí špecifikoval, vyhodnotil ich opodstatnenosť
a čiastočne ich žalobcovi priznal, keď v ostatnej časti žalobu zamietol. Priznané náklady neboli čo

do výšky v odvolaní podanom právnym zástupcom žalovaného namietané a odvolacie argumenty, ktoré
uviedol v samostatnom odvolaní priamo žalovaný, ktorý ich označuje za paušalizovanú náhradu škody
- zmluvnú pokutu, na ktorú nevznikol žalobcovi nárok, sú neopodstatnené, pretože ide o náklady, na
úhrade ktorých sa strany zmluvy jednoznačne v čl. 12 dohodli.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k.
15Cb/17/2011-229 žalobu v časti zamietol a v časti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 692,05
eur. Táto časť rozsudku ale nebola napadnutá odvolaním žalobcu ani žalovaného, v tejto časti
tak rozsudok prvoinštančného súdu č.k. 15Cb/17/2011-229 nadobudol právoplatnosť. Odvolací súduznesením č.k. 31 Cob/7/2015-247, ktorým zrušil rozsudok prvoinštančného súdu na základe odvolania
a v medziach odvolania podaného žalobcom preskúmaval teda len zamietajúcu časť, ako vyplýva z
jeho odôvodnenia, preto nebolo dôvodné v tejto časti duplicitne v prvostupňovom rozhodnutí zaväzovať

žalovaného na zaplatenie aj sumy 692,05 eur, ktoré rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. Z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd v tomto rozhodnutí rozsudok o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť aj sumu 692,05 eur zrušil ako nadbytočné a nedôvodné, v ostatnej časti rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262
ods.1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).