Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201136
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2216201136.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova11,IČO:31575951,protižalovanejG.E.,bytomT.J.,Y..J..O.XXXX/XX,ozaplatenie1.956,68
€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12 C 30/2016, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2019 sp. zn. 11 Co 28/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 2. októbra 2017 č. k. 12 C 30/2016-71 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.956,68 € s úrokom 105,75 € a úrokom z omeškania 1,32 € a 5 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 2.062,43 € od 23. decembra 2013 do zaplatenia, žalobu vo zvyšnej

časti zamietol a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. januára 2019 sp. zn. 11 Co 28/2018
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania potvrdil
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že úroky sú
odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyni patria len do času, kým nemohla od

žalovanej žiadať okamžité vrátenie celej úverovej istiny; po tom, ako sa dlh stal splatným, jej už nepatrí
nárok, ktorý svojou povahou tvorí cenu (odplatu) za úver, ale len nárok z porušenia práva (úroky z
omeškania).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu uvedeného v § 421
ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa jej názoru tento rozsudok spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. Navrhla, aby dovolací súd
rozhodnutia odvolacieho súdu ako i súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), za ktorú koná jej zamestnanec s vysokoškolským právnickým
vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§
443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451

ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:6. V danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia bránilo
ustanovenie § 422 ods. 1 písm. c/ CSP. V prejednávanej veci je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo, ktorého výška (úrok 12,9 % ročne zo sumy 1.956,68 € od 23. decembra 2013 do

zaplatenia) uplatňovaná žalobkyňou ako dodávateľom, v čase začatia dovolacieho konania (t. j. 15.
apríla 2019) predstavuje sumu 1.340,89 €, pričom desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania
žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 27. januára 2016), je 4.050,- € (por. § 1 písm. a/ nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016). Z
uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu

majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP pri peňažnom plnení
(ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalobkyne v zmysle § 422 CSP vylúčená. Obdobný
právny názor na vec dovolací súd zaujal tiež v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 263/2018, 4 Cdo 186/2018,
5 Cdo 158/2018, 6 Cdo 42/2018, 7 Cdo 256/2018.

7. Hoci v preskúmavanej veci ide o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre

posúdenie prípustnosti dovolania neprichádza do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j.
dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. Účelom zníženia majetkového
cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je podľa dôvodovej správy k CSP zvýšená procesná
ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana
spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus

sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však
dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo
výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie
strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou

právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou
v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej
priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní.

8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).

9. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta

CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.