Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718201972.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: T. F.,
rod. F. (predtým Z.), nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale Z., L. E. F.. XXXXX/XX., t.č. XXXX B. XXX, XXX
XX M., štát R., USA, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom, so
sídlom M. E., D. H. č. XXXX, proti žalovanému: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., ul. E. a C. č. XXX,

zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Martin,
ul. Červenej armády č. 1, Martin, IČO: 36 862 819, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 21C/28/2018-178 zo dňa 18. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením č. k. 21C/28/2018-178 zo dňa 18.6.2019 konanie o žalobe žalobkyne

zo dňa 30.4.2018 zastavil (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd
určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 28.04.2014 a notárska zápisnica o
tomto právnom úkone spísaná notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou (N 104/2014, NZ 16271/2014) zo
dňa 29.04.2014 sú neplatné. Zároveň žiadala, aby súd určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi

žalobkyňou a žalovaným dňa 09.05.2014 a notárska zápisnica o tomto právnom úkone spísaná notárkou
JUDr. Irenou Kolcunovou (N 112/2014, NZ 17654/2014) zo dňa 12.05.2014 sú neplatné. Žalobkyňa teda
žiadala, aby súd určil, že zmluvy o pôžičke a následne notárske zápisnice o týchto zmluvách, ktoré
sú exekučnými titulmi sú neplatné, pretože k reálnemu odovzdaniu peňazí, ktoré boli deklarované ako
pôžička nedošlo.
Súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním procesných podmienok a to s poukazom na ust. § 161

ods. 1, 2 a § 159 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) týkajúcej
sa prekážky začatého konania ako neodstraniteľného nedostatku podmienok konania, ktorý má za
následok zastavenie konania. Dokazovaním bolo podľa súdu preukázané, že existujú rovnaké skutkové
okolnosti v súvislosti s uzatvorením dvoch zmlúv o pôžičke, ako aj notárskych zápisníc spísaných
o týchto právnych úkonoch. Rovnako ako v tomto spore, aj v exekučných konaniach vedených na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Er/3201/2014 a sp. zn. 18Er/2068/2014 súd v rámci vykonávania

exekúcie je povinný preskúmať platnosť zmlúv o pôžičke, ako aj notárskych zápisníc.
Vo veci sp. zn. 18Er/3201/2014 (dňa 29.05.2014 oprávnený, v tomto spore žalovaný, požiadal súdneho
exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice č. N 112/2014,
NZ 17654/2014 zo dňa 12.05.2014, ktorá bola spísaná notárkou JUDr. Irenovou Kolcunovou, z ktorej
vyplýva záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 120.000 eur, pričom žalobkyňa v notárskej
zápisnici prehlásila, že v plnom rozsahu uznáva svoj dlh voči žalovanému vo výške 120.000,- eur

s dohodnutým úrokom 1.000 eur, t.j. spolu 121.000 eur, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke zo dňa
09.05.2014 a že pohľadávka na vrátenie tejto pôžičky bola splatná dňa 26.05.2014 a zaviazala satento dlh zaplatiť najneskôr do 26.05.2014, súhlasila s vykonateľnosťou tohto záväzku a s exekúciou na
všetok jej hnuteľný a nehnuteľný majetok pričom vyhlásila, že súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica,
ktorej súčasťou je zmluva o pôžičke zo dňa 09.05.2014 stala titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2

zák. NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučného poriadku/ a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“) súd dňa 14.10.2015 vydal podľa
§ 45 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd rozhodol, že zmluva o
pôžičke a notárska zápisnica sú platné a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Jedná sa však len
o predbežné rozhodnutie, ktoré môže byť v nasledujúcich etapách exekúcie zmenené a nejedná sa o

prekážku rozhodnutej veci (§ 230 C. s. p.).
Vo veci sp. zn. 18Er/2068/2014 (dňa 16.05.2014 oprávnený, v tomto spore žalovaný, podal návrh
na začatie exekúcie voči povinnej - žalobkyni, a to na základe notárskej zápisnice č. N 104/2014,
NZ 16271/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorej súčasťou bola aj zmluva o pôžičke a žiadal o vymoženie
nesplatenej pôžičky vo výške 60.000,- eur s príslušenstvom, pričom v notárskej zápisnici povinná ako
dlžníčka prehlásila, že svoj záväzok voči oprávnenému (žalovanému) na zaplatenie sumy 60.000,-

eur, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.04.2014, ktorá bola splatná dňa 15.05.2014, uznáva
a ďalej prehlásila, že zaväzuje tento svoj dlh splatiť za podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke
zo dňa 28.04.2014 jednorázovo do 15.05.2014 pričom súhlasila s tým, že notárska zápisnica, ktorej
súčasťou je zmluva o pôžičke, sa stane exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku)
exekučný súd dňa 03.06.2016 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice

č. N 104/2014, NZ 16271/2014 na vymoženie sumy 60.000,- eur. Poverený súdny exekútor v tejto
exekučnej veci vedenej na jeho úrade č. k EX 473/2014-9 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, v
ktorom poučil povinnú, že môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie v lehote 14 dní od
jeho doručenia námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je

exekúcia neprípustná. Povinná právo podať námietky voči exekúcii nevyužila.
Podľa súdu z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že o zákonnosti, platnosti exekučného titulu,
a to notárskej zápisnice, ktorá v danom prípade obsahuje aj zmluvu o pôžičke, sa rozhoduje priebežne
počas celého exekučného konania. Z toho dôvodu je neprípustné, aby v tej istej veci, teda vo veci návrhu
na určenie neplatnosti exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica a v nej obsiahnutej zmluvy o

pôžičke rozhodoval, súd zároveň a súbežne aj v inom civilnom konaní (v tejto veci sp. zn. 21C/28/2018).
Začatie exekučných konaní vedených na súde pod sp. zn. 18Er/2068/2014 a sp. zn. 18Er/3201/2014,
v ktorých sa posudzuje platnosť exekučných titulov, ktorým bola v danom prípade notárska zápisnica,
ktorá obsahuje aj zmluvy o pôžičke, bráni tomu, aby sa súbežne o tom istom rozhodovalo aj v osobitnom
civilnom konaní (v tejto veci sp. zn. 21C/28/2018). Z týchto dôvodov súd konanie o žalobe žalobkyne zo

dňa 30.04.2018 zastavil pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, a to prekážku začatého
konania (litispendencia) podľa § 159 C. s. p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 C. s. p. a žalobkyňu, ktorá zastavenie konania procesne
zavinila zaviazal, aby trovy konania nahradila protistrane, teda žalovanému.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu považujúc napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za nesprávne. Navrhla,
aby odvolací súd po prejednaní veci uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. V prvom rade poukázala na okolnosti súvisiace s okamihom odovzdania
peňazí dlžníkovi veriteľom a rozhodujúce pre vznik zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu. Pretože

k odovzdaniu peňazí dlžníkovi nedošlo ani pred podpisom zmluvy a ani po ňom, nebolo rozhodujúce
zmluvné dojednanie o odovzdaní peňazí. Vzhľadom na to, že jej peniaze neboli odovzdané a teda reálna
zmluva nevznikla, ani následné notárske zápisnice nemohli takýto neexistentný právny úkon zhojiť.
Z uvedeného podľa nej vyplýva, že výkon rozhodnutia v oboch exekučných veciach stratil zákonný
podklad. Podľa žalobkyne súd preto mal rozhodnúť o absolútnej neplatnosti oboch zmlúv na určení

ktorej má naliehavý právny záujem. Súd však uznesením konanie zastavil, a to predovšetkým pre dôvod
prekážkyzačatejveciakonegatívnejprocesnejpodmienky-litispendencie,pretoževuvedenýchveciach
už prebiehajú exekučné konania pod sp. zn. 18Er/3201/2014 a 18Er/2068/2014, ktoré prvostupňový súd
považoval za „začaté veci“. Súd síce na pojednávaní uvažoval aj o tom, že sa jedná už o skončené
veci, a teda by znovu neboli splnené procesné podmienky z dôvodu res iudicata (viď zvukový záznam z

pojednávania), avšak v odôvodnení uznesenia sa s touto otázkou vysporiadal, keď uviedol, že v etape
exekučného konania pri posudzovaní platnosti exekučného titulu a pripojenej zmluvy o pôžičke nezistil
rozpor so zákonom a z toho dôvodu dňa 14.10.2015 vydal podľa § 45 Exekučného poriadku poverenie
na vykonanie exekúcie. Takéto úvahy súdu a na nich postavené odôvodnenie rozhodnutia považovalažalobkyňa za celkom nesprávne. Argumentáciu súdu ohľadom nesplnenia procesných podmienok a
odôvodnenie predmetného uznesenia považovala za úplné nepochopenie významu určovacej žaloby
súdomaúlohyexekučnéhosúdupriposudzovaníexekučnéhotitulupredvydanímpovereniaexekútorovi

na vykonanie exekúcie. Je síce pravdou, že exekučný súd posudzuje návrh na vykonanie exekúcie v
súlade s § 53 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného exekučný súd ani nemal odkiaľ usúdiť, že
by notárska zápisnica bola v rozpore so zákonom, alebo v nej obsiahnutý záväzok by bol v rozpore s
dobrými mravmi, keďže k takejto úvahe by mu absentoval podklad. Na prvý pohľad sa totiž obe notárske
zápisnicejaviavporiadkuaproblémneplatnostiuvedenýchprávnychúkonovaninespočívavneplatnosti

notárskych zápisníc ako takých, ktoré sú len akcesorickými právnymi úkonmi, ale v samotných zmluvách
o pôžičke. Podľa právneho názoru žalobkyne sa v uvedených prípadoch nejedná ani o skutočnosť, že
by exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie vydával rozhodnutie vo veci samej,
pretože neposudzuje exekučný titul z hmotnoprávnej stránky, ale len zo stránky formálnoprávnej a
teda či sú splnené zákonné podmienky ktoré má daný exekučný titul obsahovať, poprípade či nie je v
rozpore s dobrými mravmi (neprijateľné spotrebiteľné dojednania a pod.). Keďže nemožno konštatovať

o hmotnoprávnom rozhodovaní, ktorého následkom by bolo rozhodnutie vo veci samej rozsudkom,
nemožno hovoriť ani o prekážke začatého konania v tom zmysle, že by sa v prejednávanej veci
rozhodovalo o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu v konaní o zaplatenie alebo sa otázka
platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu riešila ako prejudiciálna otázka v takomto konaní. Vzhľadom
k uvedenému mala žalobkyňa za to, že súd zásadne pochybil a vec nesprávne právne posúdil (v tejto

súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/49/2011), keďže namiesto
riadneho prejednania veci a rozhodnutia vo veci samej rozsudkom konanie zastavil, čím jej v zásade
odňal možnosť konať pred súdom pre domnelú prekážku začatého konania. Naplnené sú odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, a h/ C. s. p. Tiež bolo povinnosťou súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a rozhodnutie náležite odôvodniť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou sporu (§ 359, § 362 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom(§355ods.2,§357písm.a/C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1C. s. p.)
z nasledovných dôvodov:

5. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretých medzi ňou
a žalovaným dňa 28.04.2014 a dňa 09.05.2014 a notárskych zápisníc o tom právnom úkone spísaným
notárkou zo dňa 29.04.2014 a zo dňa 12.05.2014 na tom skutkovom základe, že k reálnemu odovzdaniu
peňazí,ktorébolideklarovanéakopôžičkanedošlo.Tejtožalobepredchádzaliexekučnékonaniavedené

na súde pod sp. zn. 18Er/2068/2014 a sp. zn. 18Er/3201/2014 vykonávané na podklade notárskych
zápisníc ako exekučných titulov ktorých podkladom boli zmluvy o pôžičke.

6. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie pre preukážku skôr začatého súdneho konania
(litispendenciu) ako neodstraniteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý mal za následok

zastavenie konania a to v zmysle ust. § 159 C. s. p. Súd posudzujúc možnú prekážku začatej veci
vychádzal zo zistenia, že exekučnými titulmi v prebiehajúcich exekučných konaniach vedených na súde
pod sp. zn. 18Er/2068/2014 a sp. zn. 18Er/3201/2014, boli notárske zápisnice, ktoré vychádzajú zo
zmlúv o pôžičke, ktorých neplatnosti sa žalobkyňa domáha. Podľa súdu tak exekučný súd už posudzoval
platnosť exekučných titulov, resp. zmlúv z ktorých vychádzal predtým, než súdnemu exekútorovi

udelil poverenia na vykonanie exekúcie. Začatie exekučných konaní, v ktorých sa posudzuje platnosť
exekučnýchtitulov,ktorýmbolavdanomprípadenotárskazápisnica,ktoráobsahujeajzmluvyopôžičke,
bráni tomu, aby sa súbežne o tom istom rozhodovalo aj v osobitnom civilnom konaní, teda v tejto veci.

7. Žalobkyňa považovala v odvolaní argumentáciu súdu ohľadom nesplnenia procesných podmienok

a odôvodnenie uznesenia za úplné nepochopenie určovacej žaloby súdom a úlohy exekučného súdu
pri posudzovaní exekučného titulu pred vydaním poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Podľa
nej súd vec nesprávne právne posúdil, keď namiesto riadneho prejednania veci a rozhodnutia vo vecisamej rozsudkom konanie zastavil, čím jej v zásade odňal možnosť konať pred súdom pre domnelú
preukážku začatého konania.

8. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp zn. 2 MCdo 4/2009).

9. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu, odvolania žalobkyne a
pripojených spisov mal za to, že okresným súdom nebola správne posúdená procesná podmienka
predstavujúca prekážku začatého konania v zmysle ust. § 159 C. s. p.

10. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

11. Podľa § 159 C. s. p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné

konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo
neskôr.

12. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. O
tých istých účastníkov ide aj keď vystupujú v opačnom procesnom postavení. Totožnosť predmetu sporu

je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný
už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež
podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý
vychádza zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku.

13. Podľa odvolacieho súdu v danej veci o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke a notárskych zápisníc
o tomto právnom úkone spísaných, ide o sporové konanie, kým v označených exekučných veciach
o exekúciu a teda nútený výkon rozhodnutia. Okrem toho hoci sa jedná o totožné strany v opačnom
procesnom postavení, nejedná sa o totožný predmet konania a to ani za stavu, že exekučným titulom je
notárska zápisnica ktorej podkladom sú zmluvy o pôžičke, ohľadom neplatnosti ktorých sa vedie sporové

konanie.
K poukazovaniu okresného súdu na to, že exekučný súd už posudzoval platnosť exekučných titulov,
resp. zmlúv o pôžičke, z ktorých vychádzal predtým, než súdnemu exekútorovi udelil poverenie na
vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je v súlade s § 44 Exekučného poriadku
povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj

samotný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Prieskumná činnosť exekučného
súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či
je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne
legitimovaní z exekučného titulu. V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať
vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, t.j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011 č. k. III.
ÚS 41/2011-31). Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať.
V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady
exekučného titulu. Inak povedané, exekučný titul (či už ide o rozhodnutie súdu alebo notársku zápisnicu)
nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych

pochybení.Tentozáverplatívšeobecneprevšetkydruhyexekučnýchtitulovvrátaneexekučnejnotárskej
zápisnice. Jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú
spotrebiteľské zmluvy. Uvedený záver vychádza z koncepcie povahy exekučnej notárskej zápisnice ako
procesného úkonu.

14. Podľa odvolacieho súdu tak s ohľadom na uvedené sa preto v štádiu exekučného konania exekučný
súd nezaoberá platnosťou/neplatnosťou zmlúv o pôžičke a teda ani tými rozhodujúcimi skutočnosťami,
na ktoré v súvislosti s ich neplatnosťou poukazovala žalobkyňa v žalobe. V danej veci tak nenastala
prekážka skôr začatého konania (litispendencie) v zmysle ust. § 159 C. s. p. Odvolací súd pretouznesenie okresného súdu, ktorý vec nesprávne právne posúdil, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom sa bude zaoberať vecou samou. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).