Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614200268
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614200268.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: L. o zaplatenie sumy
1413,30 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 826,30 € s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo
sumy 826,30 € od 20.02.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 16,94%, o výške ktorých rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.01.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 1.413,30 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.413,30 €
od 05.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvy č. A6091009, č. A6090821, č. A6090964,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky (ďalej len „VP“). V zmysle predmetných
zmlúv vypožičal žalovanej 6 ks SIM kariet za účelom umožnenia využívania telekomunikačných
služieb žalobcu, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie ceny služieb v sume 826,30 € za
obdobie od 02/2012 do 05/2012 a škodu za odpredané mobilné telefóny Huawei
FC312E v sume 79,- €, Nokia C5 v sume 139,- €, Huawei MediaPad v sume 369,- €. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Žalovaná riadne
a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 826,30 €. Žalobca pokusom o pokonávku zo
dňa 21.01.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné
telefóny a vyzval ju na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani

čiastočnou úhradou pohľadávky.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 20.02.2015, nevyjadrila.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o prejednanie
a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila pričom doručenie
predvolania mala vykázané dňom 14.05.2019, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepúožiadala z

dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Preto súd podľa § 180 C.s.p. pojednával a vec rozhodol
v neprítomnosti strán.4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

5. Zo zmluvy o pripojení č. A6091009 zo dňa 09.01.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom
ako poskytovateľom a žalovanou ako užívateľom podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaná túto zmluvu uzavrela ako fyzická
osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej ako užívateľovi SIM kartu
za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovanej do siete poskytovateľa a používania služieb v programe

„Mesto a Medzimesto 30“ s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol dňa 09.01.2012
medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii programu
„Mesto a Medzimesto 30“ na SIM karte (bod. 1.1, 1.3 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového
telekomunikačného zariadenia zn. Huawei FC312E so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu
1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaná sa zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky

alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá
svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany žalovanej, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku),
bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaná

uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v
bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť

žalovanej uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 79,- € (bod 2.5 dodatku).

6. Zo zmluvy o pripojení č. A6090821 zo dňa 09.1.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom
ako poskytovateľom a žalovanou ako užívateľom podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaná túto zmluvu uzavrela ako fyzická

osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej ako užívateľovi SIM kartu za účelom
umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Vol.do
vš. Sietí 100 + a Vol. s. Večer a Víkend+“ s telefónnym číslom XXXXXXXXXX.. K uvedenej zmluve
bol dňa 09.01.2012 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda
o aktivácii programu „Vol do vš. Sieti 100+ a vol. s. večer a víken“ na SIM karte (bod. 1.1, 1.3

dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Nokia C5 so zľavou
z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaná sa zaviazala, že
po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku),
nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/
dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také

konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať
zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovanú, ku ktorým sa zaviazal v
dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a
nedôjde k porušenou záväzku žalovaná uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny

za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti
strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 139,- € (bod
2.5 dodatku).

7. Zo zmluvy o pripojení č. A6090964 zo dňa 09.01.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom
ako poskytovateľom a žalovanou ako užívateľom podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaná túto zmluvu uzavrela ako
fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej ako užívateľovi SIM kartu za

účelom umožnenia prihlásenia sa žalovanej do siete poskytovateľa a používania služieb v programe
„Internet na doma Exkluzív“ s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol dňa 09.01.2012
medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii programu
„Internet na doma exkluzív“ na SIM karte (bod. 1.1, 1.3 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncovéhotelekomunikačného zariadenia zn. Huawei Media Pad so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu
cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaná sa zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky

alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá
svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany žalovanú, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku),
bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaná

uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v
bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť
žalovanej uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 369,- € (bod 2.5 dodatku).

8. Žalobca vyúčtoval žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami celkom v sume 826,30 €.
V konaní si uplatnil celú vyúčtovanú sumu 826,30 €.

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 21.01.2013 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky z titulu

neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 826,30 € a úhradu zmluvnej pokuty /
náhrady škody v sume 587,- € a spolu požadoval úhradu sumy 1.530,32 € najneskôr do 04.02.2014.
Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaná neuhradila ani časť pohľadávky.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11.Podľa§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14.S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011
Z. z., ktorým bol zrušený zák. č. 610/2003 Z. z.), táto zmena mala dopad na prejedávanú vec, keď
k uzatvoreniu zmlúv došlo za účinnosti tejto novej právnej úpravy a žalobca mal predmetné zmluvy
uzavrieť podľa tohto zákona. Súd na právny vzťah strán okrem uvedeného právneho predpisu aplikoval
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 01.01.2008,

súčasne tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zmluvnú pokutu mal právnemu predchodcovi žalobcu
vzniknúť až po tomto dátume. Právny vzťah založený zmluvou súd posúdil ako občianskoprávny vzťah,
žalovaná uzavrela zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného do 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
vrátane ich dodatkov. Na základe týchto zmlúv a platných dodatkov k zmluvám žalobca poskytoval
žalovanej elektronické komunikačné služby v ňou zvolenom programe služieb. Právny vzťah založený
predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3

Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách a na druhej strane žalovanou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bola spotrebiteľom zmysle §
52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetné zmluvy o poskytovaní verejných

služiebvznenídodatkovsúzmluvamispotrebiteľskými. Vdôsledkutohobolonadanývzťahnevyhnutné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy.

25. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná využívala služby žalobcu. Žalobca doložil do spisu faktúry,

ktorými vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých služieb v sume 826,30 €, z ktorej fakturovanej sumy si v
konaní uplatnil sumu 826,30 €. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 826,30 €,
tak ako to požadoval žalobca v žalobe, ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné
služby. Keďže žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd aj povinnosť zaplatiťžalobcovi i úroky z omeškania v sume 8,05 % ročne zo sumy 826,30 € a to od 20.02.2015 do zaplatenia.
Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky, ktorá ku dňu 20.02.2015 predstavovala 8,05 % (0,05 % + 8% = 8 %). Úroky z omeškania

súd priznal žalobcovi od 20.02.2015, kedy bola žaloba doručená žalovanej a kedy mohla plniť dlh po
prvýkrát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16. bod 16.2 všeobecných podmienok doklad o
doručovaní pokusu o pokonávku žalovanej, v ktorej určil lehotu splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku preto
súd žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.

26. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody v sumy 587 € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
z nižšie uvedených dôvodov.

27. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia Huawei FC312E v sume 79,- €, Nokia C5 v sume 139,- €, Huawei
MediaPad v sume 369,- € a ich akciovou cenou. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú

porušením povinnosti žalovanej. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu vznikla neplnením
záväzku viazanosti zo strany žalovanej. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody
teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom
vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a
včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne

posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených

povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom

vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva
povinnosť žalovanej splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru
súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky

zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho
stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla
škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho

akciovou cenou. Aj keď by žalovaná nezotrvala so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných
24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny
za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť
iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou

mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu
nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu.

Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenieďalšiehopredpokladuvznikuzodpovednostižalovanejzaškodu,atopríčinnásúvislosťmedziporušením
povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného
v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako

uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou, v rámci ktorej
žalobca dostal od žalovanej dojednanú kúpnu cenu.

28. Vychádzajúc z dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, z týchto jednoznačne vyplýva,
že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej cene mobilného telefónu/telekomunikačného

zariadenia. V konaní žalobca nepreukázal už splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu,
keďže nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Spôsob
ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie
Zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmlúv. V konaní žalobca nepreukázal, že by
došlo ku končeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania jedným zo spôsobov uvedených
v citovanom článku všeobecných podmienok. Keďže platné ukončenie zmluvy zo strany žalovanej

žalobcom preukázané nebolo, a teda žalovaná splnila svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24
mesiacov, nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu. Na viac, žalobca v konaní ani nepreukázal výšku
uplatňovanejškodyvsume587,-€,ktorámalapodľajehotvrdeniapredstavovaťrozdielmedzipredajnou
cenou telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy
1.413,30 €, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 826,30 € t. j. 58,47 %, žalovaná v časti o zaplatenie
sumy 587,- € t. j. 41,53 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovanej. Žalobcovi tak vzniklo právo na

pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 16,94 % (58,47 - 41,53). Súd potom priznal
žalobcovi náhradu trov konania v tejto pomernej časti 16,94 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).