Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202000
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617202000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/
XX, I., o zaplatenie 70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senice,
č. k. 7Csp/38/2017-41 zo dňa 21. decembra 2017 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (druhý odsek
výroku), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 70 eur s 5% úrokom z omeškania od 13.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, druhým odsekom výroku vo zvyšku žalobu zamietol a tretím odsekom
výroku žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd po citovaní § 497 Obchodného zákonníka
(ďalej len ObZ), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských
úveroch rozsudok vecne odôvodnil tým, že žalobca si žalobou uplatnil nárok zo zmluvy o úvere zo
dňa 13.03.2013, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 400 eur. Žalobca má

v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, z čoho je potrebné vyvodiť
záver, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa § 3 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. ako aj § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pretože túto činnosť vykonáva
v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, občan, ide
o spotrebiteľa. Vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere je zrejmé
že ide o vzťah spotrebiteľský. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o žalobcom vopred pripravené tlačivo
zmluvy a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na

príprave ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani
možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Menia sa len údaje v kolónkach o osobe veriteľa,
jeho osobných identifikačných údajov a tie časti zmluvy, ktoré sú vybodkované a dopĺňa sa tam výška
úveru, počet splátok, výška splátky, výška poplatku. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č 129/2010 Z.z. musí mať písomnú formu. Súd po preskúmaní
zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje niektoré základné náležitosti tak, ako to má na mysli § 9

citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Preto
žalobca nie je oprávnený zo zmluvy vyžadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenia ako úroky
aj poplatky obsiahnuté v zmluve, nakoľko poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Pre absenciu
tejto náležitosti treba považovať spotrebiteľský úver za bezpoplatkový a bezúročný ako to vyplýva z§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Potom je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi
hodnotu toho, čo mu žalobca poskytol bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní toho, čo už žalovaný
zaplatil (330 eur). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie 70 eur (400-330)

so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Podľa
tvrdenia žalobcu, žalobca začal mediačné konanie pred Mediačným centrom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., pričom mu z tohto konania mali vzniknúť trovy vo výške 154,75 eura.
Žalobca však nepredložil dôkaz o tomto konaní. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalovanému, ktorý bol v konaní

úspešnejší a patrila by mu náhrada trov konania podľa pomeru jeho úspechu, súd mu náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z dôvodu, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili dňa 13.03.2013
zmluvu o úvere č. 202801227, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 400 eur, ktorú sa dlžník
zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 392 eur. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo k naplneniu
dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd v

odôvodnení uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere č. 202801227 uzavretej
medzi stranami sporu na prednej strane je uvedené, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 792
eur ak nie je dohodnuté inak do 21.03.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal

k úhrade jednej splátky vo výške 792 eur s termínom splatnosti dňa 21.03.2014. Následne však dlžník
požiadalvtenistýdeňomožnosťvyužitiasplátkovéhokalendára,dohodyoplnenívsplátkach.Dlžníkbol
dňa 13.03.2013 s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť
aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú
čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66 eur, vždy k 21. kalendárnemu dňu v

mesiaci, počnúc dňom 21.04.2013. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na
istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje
obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky.
Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Podľa
dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)

sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 309,86 %. Dohoda o splátkach oprávňuje
spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe
ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 98 % stanovená v zmluve o úvere
je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške

309,86 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý
požiadalo plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je
naviac jasne a zreteľne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere aj v dohode o plnení v splátkach spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o

spotrebiteľskomúverejevovýške36,73%.Žalovanýnesiedôkaznébremenoajehoúlohoujepreukázať
v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod
prečo by bolo možné vyhlásiť' zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška
RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Zákon v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah
vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa
predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo
úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať.
Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálnyzáver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových
subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo

úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka.
Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s
bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu
býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Pre je logické, že
s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi

tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné
zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o
krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo
95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník l. §
1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o
najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR).

3. K tvrdeniu súdu o nekalej obchodnej praktike vo forme klamlivého konania spočívajúcom v dojednaní
splatenia úveru v splátkach samostatnou dohodou žalobca uvádza, že zákon 129/2010 Z. z. nestanovuje
žiadnu povinnosť alebo pravidlo v koľkých splátkach a v akých intervaloch splácania sa majú zmluvy o
spotrebiteľských úveroch uzavierať. Z toho dôvodu nemožno považovať za nekalú obchodnú praktiku

poskytovanie úverov so spôsobom úhrady vo forme jednorazovej splátky s prípadnou následnou
dohodou o plnení v splátkach. Ďalej žalobca uvádza, že ku klamlivému konaniu nemohlo dôjsť nakoľko
zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o plnení v splátkach obsahuje na prednej strane jasné a
čitateľné vyčíslenie RPMN s uvedením priemernej hodnoty ročnej RPMN. Z toho dôvodu mal žalovaný
pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach prehľad o výške odplaty.

Žalobca opakovane uvádza, že dohodou o plnení v splátkach nedošlo k zmene výšky nákladov a stále
nákladypredstavovalirovnakúsumutak,akobolidohodnutévzmluveospotrebiteľskomúvere.Tvrdenie
súdu, že žalovaný od počiatku zmluvného vzťahu nepoznal skutočné zmluvné podmienky a zmluvné
povinnosti na plnenie ktorých sa zaviazal je nepravdivé. Rovnako je nepravdivé tvrdenia súdu, že
skutočná ročná percentuálna miera nákladov sa stala zrejmou až uzavretím dohody o plnení v splátkach.

Skutočná RPMN bola už určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v prípade splatenia celého úveru
jednou splátkou v dohodnutom termíne. Ak teda žalovaný namieta výšku odplaty za poskytnutie a
vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a
mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát
poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalobca). Je

teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úver, ten nie je podľa žalobcu
neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko
podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne, vyššie oproti bankám.

4. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi
vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od
žalobcu prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka
či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy
o úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna

miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní
odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že
súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. K
tvrdeniam žalobcu týkajúcom sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, žalobca poukazuje aj na
Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací

súd podľa § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil úhradu trov konania, , vrátane trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti o zaplatenie uplatneného
príslušenstva pohľadávky zamietol a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

8. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 70 eur, poplatku 266,56 eura, trov mediačného konania
154,75eura,poplatkovzaupomienky32eur,úrokuvovýške32%zorôznešpecifikovanýchsúmvžalobe
za rôzne obdobia, úroku z omeškania 5% z 336,56 eura od 13.08.2014 do zaplatenia z uzavretej zmluvy

o úvere so žalovaným dňa 13.03.2013, na základe ktorej žalovanému poskytol úver 400 eur. Súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti uplatnenej istiny vo výške 70 eur a vo zvyšku žalobu zamietol
z dôvodu, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahoval náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

9. V súvislosti s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol, odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie NS SR ako dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 22.02.2018 v ktorom
je uvedené, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a postačuje uvedenie periodicity jednotlivých splátok. Takýto

právnynázorpovydaníuvedenéhouzneseniaNSSRrešpektovalaväčšinasúdov,pretotentoargument,
pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov a poplatkov zamietol, neobstojí.
Sú tu však aj ďalšie dôvody, pre ktoré nebolo možné nárok žalobcu v časti uplatnených úrokov a
poplatkov priznať. Odvolací súd žalobcu nevyzýval na vyjadrenie sa k inému právnemu posúdeniu
uplatneného nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov (§ 382 CSP), pre ktoré bolo nevyhnutné žalobu

vo zvyšku zamietnuť, pretože jednak argumentáciu žalobcu obsahuje iniciatívne odvolanie (bez toho,
aby súd založil svoje zamietajúce rozhodnutie na podobných dôvodoch) a žalobcovi je právny názor
odvolacieho súdu známy z mnohých iných rozhodnutí súdov, kde sa žalobca domáhal podobných
nárokov, resp. bol žalovaným v konaniach o neplatnosť rovnako uzavretých spotrebiteľských zmlúv.

10. Úverová zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu 13.03.2013 v podobe štandardnej
formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že
spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil
a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade

je spotrebiteľ, žalovaný slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej
pozície. Odvolací súd poukazuje na to, že pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší, lebo spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,
ktoré žalobca ako poskytovateľ služieb (úverov) používa pre väčší počet klientov. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné (§ 54 ods. 2 OZ). Vzhľadom na posúdenie predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej
odvolací súd podrobil kontrole zmluvné podmienky najmä z pohľadu, či odplata za poskytnutý úver je
v súlade so zákonom a princípom dobrých mravov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keď

najdôležitejšou normou upravujúcou vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je zákon o spotrebiteľských
úveroch, tento nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (§ 37 a § 39
OZ).

11. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.12. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Na kategóriu dobrých mravov treba klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Zákaz konať v
rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý v zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 4 ods.
8 citovaného právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej

pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že dojednaná odplata za poskytnuté finančné prostriedky žalobcom

žalovanému vo výške 400 eur je neprimeraná. V danom prípade bol žalovanému dňa 13.03.2013
poskytnutý úver vo výške 400 eur s tým, že žalovaný ho mal spolu s poplatkom vo výške 392 eur
žalovanémuvrátiťdo21.03.2014vcelkovejvýške792eur,t.j.spoluscelkovýminákladmivovýške39,15
%, ktoré predstavujú sumu 156,60 eura a administratívnymi nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 235,40

eura. Celková odplata vo výške 392 eur (z poskytnutej sumy 400 eur), RPMN v zmluve je vo výške
98 %, pričom v dohode o plnení v splátkach je už RPMN vo výške 309,86%. Výška odplaty tak
niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných úverových produktov v rozhodnom
čase. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z
26.04.2012, ktorý je aplikovateľný na danú právnu vec, lebo poplatok za poskytnutie úveru v danom

prípade plní funkciu úrokov. Podľa uvedeného rozhodnutia pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to,
že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je
preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii
sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý

svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1

OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedený
záver o neprijateľnosti odplaty je použiteľný aj na prípad, keď úver je poskytnutý nebankovým subjektom,
lebo kategória dobrých mravov má všeobecný charakter, podnikateľské subjekty nevynímajúc. Z týchto
dôvodov je možné považovať výšku odplaty tak, ako bola stanovená v úverovej zmluve za neplatnú

pre rozpor s dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných
úverových produktov v rozhodnom čase, pričom ide o zjavne neprimeranú výšku odplaty.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej, zamietnutej časti potvrdil.

16. V odvolacom konaní e úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Žalovanému trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).