Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010868
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Szabóová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216010868.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci

obžalovaného C. G. pre úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2016 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. G., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom T. XX, D. I., t. č. vo väzbe v ÚVV v Bratislave od 29.04.2016,

s a u z n á v a v i n n ý m, že

dňa 29.04.2016, v čase okolo 14.10 hod., v Bratislave, na ulici Metodovej číslo 6, v OC Centrál, v predajni
K. K. C., z predajnej plochy odcudzil 1 ks holiaceho strojčeka na nohy zn. SCHOLL pemza v hodnote
59,99 Eur, a to tak, že na predajnej ploche pristúpil k regálu so strojčekmi a vyššie uvedený strojček aj
s obalom si vzal a odišiel s ním k regálu s plienkami, kde otvoril obal a vybral si z neho vyššie uvedený
strojček aj nabíjačku a vložil si to do vrecka nohavíc, ktoré mal na sebe a prázdny obal vrátil späť do

regálu, následne vyšiel von z predajne aj s odcudzeným tovarom bez zaplatenia, následne vyšiel z
OC Centrál cez hlavný východ, kde ho po dobehnutí pracovník SBS z predajne K. K. C. vyzval, aby
zastavil a vrátil späť odcudzený tovar, na to ho na verejnosti prístupnom mieste bezprostredne po čine
obvinený napadol tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, následne na to pracovník SBS
primeranou sebaobranou spacifikoval obvineného, a keď obvinený ležal na zemi, tak obvinený chytil do
ruky kameň a začal s ním pracovníka SBS udierať do oblasti hlavy, pričom tento kameň mu náhodný
okoloidúci chodec vyrazil z ruky a zavolal políciu, čím takto uvedeným skutkom spôsobil poškodenej
spoločnosti K. K. C., s. r. o., so sídlom J., Na G. č. XX na odcudzenom tovare škodu vo výške 59,99 Eur

a poškodenému I. L. spôsobil ľahké zranenia, a to tržnú ranu na čele, a uvedeného konania sa dopustil
aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 3T 231/2015 zo dňa
28.09.2015, právoplatným dňa 08.01.2016 bol odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať vec násilím,
hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a dopustil sa fyzicky
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a lúmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s
úmyselným prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138

písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm.
m), § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 ( deväť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b), písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné
liečenie psychiatrické a protitoxikomanické ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 06.10.2016 na tunajšom súde na obžalovaného
C. G. obžalobu sp. zn. 4Pv 394/16 zo dňa 30.09.2016, a to pre úmyselný prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákon, ktorých sa mal
dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudkyňa Okresného súdu Bratislava II vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného G., so súhlasom strán prečítaním znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu
obžalovaného č. C. III/2016 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatria MUDr. R. C. a odborného vyjadrenia č. 68/2016 vypracovaného znalcom z odboru

zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatria MUDr. K. C., ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Trestného poriadku.

Obžalovaný G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudkyňa postupovala podľa § 257
ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a
h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákon,
odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené
za vinu,
odpoveď obžalovaného : ánoh) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákon,

odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti
o pravdivosti priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods.
8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a

vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní
vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný G. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu
obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Pri uznaní viny
súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a vykonaných listinných

dôkazov, znaleckého posudku a odborného vyjadrenia, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní,
najmä svedeckých výpovedí I. L., C. Y., T. K. a I. T..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v
zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného
zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, z výpisu z registra priestupkov obžalovaného G. vyplýva, že bol dva
krát priestupkovo prejednávaný, a to pre priestupky proti majetku. Obžalovaný má doposiaľ v odpise
registra trestov trinásť záznamov, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Naposledy bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom
výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok a 6 mesiacov ( trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 3T 231/15 zo dňa 28.09.2015, právoplatný dňom 08.01.2016 ). Žalovaného činu sa teda dopustil v
priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovanému boli v minulosti ukladané

nepodmienečné, ako aj podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však zjavne neviedli k jeho náprave,
keďže v trestnej činnosti pokračoval.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona, t. j.
že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a že napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom. Na druhej strane boli tiež zistené priťažujúce okolnosti podľa §
37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, t. j. že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin
odsúdený. Po vyhodnotení osoby páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život súd dospel k
záveru, že na jeho prevýchovu je nutné pôsobiť represívne, uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere

9 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do
ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) a písm. d) Trestného zákona súd zároveň obžalovanému uložil aj ochranné

psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný mal doposiaľ Okresným
súdom Bratislava II ( sp. zn. 2T/25/11 ) nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou a Okresným súdom Bratislava II ( sp. zn. 3T/231/15 ) nariadené ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou. Súd však vychádzal jednak zo znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavuobžalovanéhovypracovanéhoznalcomzodboruzdravotníctvaafarmácie,odvetviapsychiatrieMUDr.R.
C. pod č. C. III/2016, podľa záverov ktorého u obžalovaného bola v nedávnych rokoch diagnostikovaná
duševná choroba - schizofrenická psychóza, v súčasnosti je toto ochorenie klinicky málo nápadné a

zároveň z dlhodobého hľadiska ide o jedinca s polymorfne abnormnou osobnostnou štruktúrou. V oboch
prípadoch ide o poruchy trvalého charakteru. Taktiež u obžalovaného bol preukázaný syndróm závislosti
od psychotropnej látky ( heroín ), v minulosti bol pre uvedené aj liečený. Znalkyňa zároveň uviedla,
že pobyt obžalovaného na slobode vzhľadom na ťažkú poruchu osobnosti, anamnesticky prechodné
psychotické epizódy a závislosť od návykových látok, je zo zdravotného hľadiska pre spoločnosť

nebezpečný a znalkyňa odporučila nariadenie ochrannej psychiatrickej liečby ústavnou formou a
ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. Súd vychádzal aj z odborného vyjadrenia č.
68/2016 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatria MUDr. K.
C., podľa záverov ktorého je vysoko pravdepodobné, že obžalovaný v čase spáchania skutku nebol
pod vplyvom návykových látok, resp. ak aj bol, tak nie v ním uvedenom množstve. Znalkyňa tiež
uviedla, že tak ako je uvedené v znaleckom posudku MUDr. C. obvinený vedel v dostatočnej miere

rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a teda aj vedel rozpoznať a chápať zmysel trestného konania
a svojho postavenia v ňom. Znalkyňa MUDr. C. sa tiež zhodla so znalkyňou MUDr. C. v tom, že
konanie obžalovaného nie je možno presvedčivo poňať ako chorobne motivované konanie, ale skôr
ako tendenčné s motívom zisku. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o uložení ochranného
psychiatrického a protitoxikomanického liečenia, a to ústavnou formou, keďže obžalovanému ukladal

nepodmienečný trest odňatia slobody a ochranné liečenie ambulantné u neho nesplnilo svoj účel. Podľa
§ 74 ods. 2 Tr. zák. ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.