Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Er/81/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2203895889
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2203895889.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so
sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti povinnému: EMAB, spol. s r.o., IČO: 31 330 975, vymazaný z
Obchodného registra Slovenskej republiky ku dňu 01.11.2005, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr.
Július Petík, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Za stanicou 5, pod č. EX 9/2003, o vymoženie 78,87

€ s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie, ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky

oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.02.2003. Keďže tunajší
súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho
exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.09.2014, súdny exekútor predložil návrh na
zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky bez
právneho nástupcu. Pokiaľ sa týka trov exekúcie, súdny exekútor oznámil, že si uplatňuje náhradu trov
exekúcie spolu vo výške 33,19 €.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .

5. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného

bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

12. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

13. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

14.Podľa §19aods.2Občianskehozákonníkaprávnickéosoby,ktorésazapisujúdoobchodnéhoalebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri

alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

16. Podľa § 20a ods. 3 Občianskeho zákonníka pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia,
pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

18. Tunajší súd na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vykonal dokazovanie,
pričom zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s
ust. § 64 C.s.p., nakoľko z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný
bol ku dňu 01.11.2005 ex offo vymazaný, teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Nakoľko účastník
konania na strane povinného zanikol bez právneho nástupcu skôr ako sa konanie právoplatne skončilo,

súd postupoval podľa ust. § 64 CSP a exekúciu zastavil.

19. Pokiaľ sa týka trov exekúcie, súd v tomto smere rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu
nepriznal. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na odmenu za
výkon exekučnej činnosti, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, t. j. na trovy exekúcie.

V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov
exekúcie zaviazať povinného, pretože tento stratil procesnú spôsobilosť a povinnosť z exekučného titulu
neprešla na právneho nástupcu. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov
exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku
zo všeobecnej zásady o náhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná

úprava výslovne umožňuje.

20. Súd s poukazom na vyššie uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie oprávneného na
náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza doúvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady: ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a

či sú splnené podmienky pre náhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc z doslovného výkladu
ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, a nie povinnosť zaviazať na
náhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení
exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko ani
pri náležitej starostlivosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zavinenie oprávneného,

následkom ktorého je zastavenie exekúcie tak, ako to vyžaduje zákon, tunajší súd nezistil.

21. Ďalej tunajší súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa §
203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
v danej veci súd nemôže použiť ani § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko uvedené ustanovenie sa
viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo však nie je tento prípad, nakoľko exekúcia

bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom výmazu z Obchodného
registra Slovenskej republiky, pričom povinnosť z exekučného titulu neprešla a ani neprejde na nového
účastníka na strane povinného.

22. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola

zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie - vylučuje aplikáciu § 203 ods.
3 Exekučného poriadku.

23. Uvedenej problematike sa venoval vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej

republiky, ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem
iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je

vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu
pri priznaní náhrady trov exekúcie, opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho
zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá

povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v každom prípade,
ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto
podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1
Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny
v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny

exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v §
203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie
takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať
vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu, nie je možné

výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve
kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zomrel (v danom prípade zanikol) bez
právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné
trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od
oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v

prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri
náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situáciu povinného a včas podať
podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súduSlovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že exekútorovi náhradu trov
exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

24. Na základe uvedených argumentov a zákonných ustanovení súd teda konštatuje, že exekúcia bola
zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného. Povinný, ktorý má spravidla povinnosť
platiť trovy exekučného konania, zanikol bez právneho nástupcu a u oprávneného nie je daný ani jeden
predpoklad pre aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie.
Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, tunajší súd má za to, že v danom prípade je nepriznanie

náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 357 písm. a) C.s.p./.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a

to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.