Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202880
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: I. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, AK Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že úver zo Spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.02.2016 medzi
žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov.

Súd u r č u j e , že úver zo Spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 07.09.2016 medzi

žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.07.2018 domáhala vydania rozhodnutia v
zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ je v pozícii slabšej
zmluvnej strany oproti žalovanému ako dodávateľovi. Právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy
spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu alebo čiastočnú neplatnosť zmluvy. Právne úkony
žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné.

Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa môže
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav .
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.

Na veci má naliehavý právny záujem. Žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou
samádosiahnuťodstráneniespornostiprávaavytvárapevnýprávnyzákladpreprávnyvzťahúčastníkov
sporu. Bez tohto určenia je jej právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je jej právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972). Žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne ) iná žaloba
(viď. rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Bez určenia súdu

či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je jej právo ohrozené. Vo veciach
ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť či zmluva je
spotrebiteľská a či obsahuje neprijateľné podmienky a nekalé podmienky.Je nesporné, že medzi ňou a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých žalovaný poskytol spotrebiteľské úvery:
č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016 vo výške 500,- eur a č. zmluvy XXXXXXXXX zo

dňa 07.09.2016 vo výške 300,- eur.

Poukázala na chýbajúce náležitosti v uzatvorených zmluvách. Pokiaľ sa jedná o zmluvu č. XXXXXXXXX
výška splátky úveru bola v sume 49,30 Eur a táto nie je rozdelená na istinu a úrok. V zmluve chýba
konečný dátum splatnosti zmluvy, splatnosť úveru je 12 mesiacov. Poplatok za expresné spracovanie

úveru je vo výške100,00 eur zahrnutý v mesačnej splátke úveru a je v rozpore so zákonom, dojednanie
o rozhodcovskej zmluvy. Požičaná suma 500,- eur a zaplatila už sumu 406,- eur. Na základe dohody o
zápočte pohľadávok bola započítaná ešte suma 95,10 eur. Čiže celkovo bolo zaplatených 501,10 eur.

Pokiaľ sa jedná o zmluvu č. XXXXXXXXX výška prvých štyroch splátok bola 1,- euro a ďalšie splátky boli
vo výške 58,90 eur a táto nie je rozdelená na istinu a úrok. V zmluve chýba konečný dátum splatnosti

zmluvy, splatnosť úveru je 12 mesiacov. Nesprávne uvedená výška RPMN. Poplatok za expresné
spracovanie úveru je vo výške100,00 eur zahrnutý v mesačnej splátke úveru a je v rozpore so zákonom,
dojednanie o rozhodcovskej zmluvy. Požičaná suma 300,- eur a zaplatila už sumu 166,35 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvami o úvere, splátkovými kalendármi k
zmluvám, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

4. Dňa 26.02.2016 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,-
eur, ktoré sa zaviazala splatiť v 12 splátkach po 49,30 eur a to od 26.03.2016. Odplata za poskytnutie
úveru bola 91,60 eur a celková čiastka k zaplateniu bola 591,60 eur. Ročná úroková sadzba bola
32,26 %, RPMN bola 37,46 % a priemerná RPMN bola 21,26 %.

K zmluve bol v uvedený deň podpísaný aj splátkový kalendár v zmysle ktorého splatnosť 1. splátky bola
26.03.2016 a poslednej dňa 26.02.2017. Výška splátky bola 49,30 eur.

5. Dňa 07.09.2016 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,-
eur, ktoré sa zaviazala splatiť v 12 splátkach, výška prvých štyroch splátok bola 1,- euro a ďalších 58,90
eur a to od 07.10.2016. Odplata za poskytnutie úveru bola 100,- eur a celková čiastka k zaplateniu bola
475,20 eur. Ročná úroková sadzba bola 32,54 %, RPMN bola 37,86 % a priemerná RPMN bola 31,71 %.

K zmluve bol v uvedený deň podpísaný aj splátkový kalendár v zmysle ktorého splatnosť 1. splátky bola
07.10.2016 a poslednej dňa 07.09.2017. Výška splátky bola: prvé štyri splátky po 1,- euro, 8 splátok
po 58,90 eur.

6. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 300,- eur, výške splátky 39,60 eur

(475,20 eur/12), počte mesačných splátok 12, výške poplatku 100,- eur je výška RPMN bola 41,04 %.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.09.2018 uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa
26.02.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo
výške 500,00 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 91,60 eur. V zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť
celkovú čiastku 591,60 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,30 eur, vždy k 26.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.03.2016, na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
termínkonečnejsplatnostispotrebiteľskejzmluvynastanedňa26.02.2017. Zvyššieuvedenéhovyplýva,

že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade 12 pravidelných mesačných splátok po 49,30 eur,
vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.3.2016. Vzhľadom k uvedenému nemožno
hovoriť o absencií výšky, počte a termíne splátok nakoľko tá je jasne, určito a zrozumiteľné uvedené.K tvrdeniam žalobcu týkajúceho sa prerozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky, poukázal
na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018.

Zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010

Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu
sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na
závery vyjadrené v Rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Od uvedeného dňa sa teda
legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránia do budúcna doterajšie možnosti rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktoré bolo - podľa názoru najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť

už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom.

Čo sa týka nesprávne uvedenej výšky RPMN žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je
preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v
zmysle platných právnych predpisov, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu

o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými
vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN. Údaj RPNN
je uvedený jednak na prednej strane zmluvy a zároveň na samostatnej listine s ktorou bol žalobca
oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Žalobca má ďalej

za to, že si splnil svoje informačné povinnosti k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
žalobca potvrdil prevzatie formuláru o Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere
ako aj informácie o RPMN a skutočnosti, že sa s tlačivom oboznámil. Priemerná výška RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je vo výške 21,61 %, pričom na základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť
dvojnásobok hodnoty RPMN, čo v danom prípade je 43,22 % (21,61 % x 2 ) pričom RPMN dohodnutá

v zmluve bola vo výške 37,48 % a teda neprekročil zákonom stanovený limit.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca berie na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa
vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 37,48 % , teda celkovo zaplatiť 591,60

eur. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na
poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo
výške 21,61 %.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v
súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej

ročnej RPMN. Žalovaný má za to, že odplata za poskytnutý úver ktorý je tvorený zmluvným úrokom
32,26 % neprevyšuje zákonom požadovanú maximálnu výšku odplaty.

Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal
nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal

právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s
obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úvere. Má za to, že na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
nie je naplnený žiaden predpoklad uvedený žalobcom, pretože odplata teda celková RPMN je uvedená

je vypočítaná správne, odplata neprevýšila zákonné maximum a to dvojnásobok priemernej RPMN,
ktorá je v zmluve rovnako uvedená vo výške 23,66 %. Na základe uvedeného, predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

K termínu konečnej splatnosti uvádzame, že na prednej strany je uvedené zrozumiteľne, že spotrebiteľ

sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 591,60 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, vo
výške 49,30 eur, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.03.2016, na účet
veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v
hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy ospotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 26.02.2017 v
zmysle skutočnosti, že prvá splátka má byť uhradená s dátumom 26.03.2016, celkový počet splátok je
12 a teda termín konečnej splatnosti nastane úhradou poslednej splátky, t. j. 26.02.2017.

Žalobcasožalovanýmuzatvorilidňa07.09.2016zmluvuospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX,ktorou
veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 300,00 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok
vo výške 175,20 eur. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené
nasledovné: Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 475,20 eur v 12 pravidelných mesačných

splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1 Eur a ďalšie splátky zaplatí vo výške 58,90
eur, vždy k 7. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 07.10.2016, na účet veriteľa špecifikovaný
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.
Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 7.9.2017. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník

sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade 12 pravidelných mesačných splátok s tým, že
prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1 eur a zvyšných osem splátok po 58,90 eur, vždy k 7. kalendárnemu
dňu v mesiaci, počnúc dňom 07.10.2016. Vzhľadom k uvedenému nemožno hovoriť o absencií výšky,
počte a termíne splátok nakoľko tá je jasne, určito a zrozumiteľné uvedené. Rovnako nemožno hovoriť
o absencií konečnej splatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko na prednej strane zmluvy je

jasne uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úvere na deň 07.10.2016.

Čo sa týka nesprávne uvedenej výšky RPMN žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je
preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v
zmysle platných právnych predpisov, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu

o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými
vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN. Údaj RPNN
je uvedený jednak na prednej strane zmluvy a zároveň na samostatnej listine s ktorou bol žalobca
oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Žalobca má ďalej

za to, že si splnil svoje informačné povinnosti k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
žalobca potvrdil prevzatie formuláru o Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere
ako aj informácie o RPMN a skutočnosti, že sa s tlačivom oboznámil. Priemerná výška RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je vo výške 31,71 %, pričom na základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť
dvojnásobok hodnoty RPMN, čo v danom prípade je 63,42 % (31,71 % x 2) pričom RPMN dohodnutá v

zmluve bola vo výške 37,86 % a teda neprekročil zákonom stanovený limit.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca berie na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa
vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 37,86 % , teda celkovo zaplatiť 475,20

eur. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na
poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo
výške 31,71 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj
uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalovaný má za to, že odplata za poskytnutý úver ktorý je tvorený

zmluvným úrokom 32,54 % neprevyšuje zákonom požadovanú maximálnu výšku odplaty. Žalobca v
prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu
alebožeodplata,úrokčiročnápercentuálnamieranákladovjevysoká,malprávoodstúpiťodzmluvybez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Má za to, že na určenie zmluvy
za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. nie je naplnený žiaden predpoklad
uvedený žalobcom, pretože odplata teda celková RPMN je uvedená je vypočítaná správne, odplata
neprevýšila zákonné maximum a to dvojnásobok priemernej RPMN, ktorá je v zmluve rovnako uvedená
vo výške 23,66 %. Na základe uvedeného, predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky

obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

K poplatku za expresné spracovanie úveru žalovaný uvádza, že Národná banka Slovenska na svojom
webovomsídlezverejnilazoznampoplatkov,ktorésadovýpočtuRPMNnezahŕňajú.Medzitietopoplatkyboli zahrnuté poplatky za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta, poplatky za nedočerpanie
poskytnutého úveru, poplatky za navýšenie úveru, poplatky za expresné spracovanie úveru, poplatky
za prevod peňažných prostriedkov súvisiacich so splácaním úveru, poplatky za nepovinné poistenie

k úveru, poplatky a sankcie v prípade neplatenia alebo omeškania úveru, notárske poplatky, ktoré
vzniknú veriteľovi a z toho dôvodu poplatok za expresné spracovanie úveru neprestavuje odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je RPMN uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere správna, nakoľko sa poplatok za expresné spracovanie úveru do výpočtu RPMN
nezahŕňa.

Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť
uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú
zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským
a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že

rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou
cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k
jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu
ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo
priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská zmluva) alebo priamo na

rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská zmluva výhradná). Následky tohto
procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Ako z vyššie
uvedeného vyplýva, v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku.

Má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady.
S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na
znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím
rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný
podpis. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť

v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v
časekeďžalovanémujedoručenávýzvanažalobnúodpoveď.Vpredmetnomprípade,žalobnáodpoveď
doručená nebola.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2018 uviedla, že pokiaľ žalovaný poukázal na

rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C42/15, tak požiadavka zákona od požiadavky smernice je iná.
Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov.
Novela zákona vstúpila do platnosti 01.05.2018 a v právnom poriadku Slovenskej republiky platí zákaz
retroaktivity. Spotrebiteľ by nemal byť v nevýhode pre pochybenie zákonodarcu. Ona ako spotrebiteľ by
mala maž ochranu súdu, pretože žalovaný konal nekalo, obchádzal zákon platný v čase uzatvorenia

zmluvy a konal v rozpore s dobrými mravmi.

9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu zotrváva a žiada, aby
súd žalobe vyhovel. V ďalšom uviedla, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.

10. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretiaúverovejzmluvy(ďalejlen,,Zákon“),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. g) Zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych

poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.Podľa § 9 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľov.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného od 01.01.2018, spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyňou a žalovaným boli
uzavreté zmluvy o úvere, pričom tieto zmluvy sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje

všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie adodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení.

16. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako
spotrebiteľomažalovanýmakododávateľomboliuzatvorenézmluvyoúvere,ktorésúzároveňzmluvami
spotrebiteľskými. Na ich základe žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalobkyňa
zaviazala splatiť v 12 splátkach vo výške 49,30 eur mesačne. Medzi stranami sporu bola aj dohodnutá

výška úroku z úveru a to vo výške splátky 32,26 % ročne. Výška RPMN bola v zmluve uvedená 37,48 %
a priemerná RPMN 21,61 %. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 591,60 eur a výška odplaty
bola 91,60 eur. Splatnosť prvej splátky bola 26.03.2016. Súd mal tiež za preukázané, že žalobkyňa
v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 501,10 eur. Ďalší úver bol žalobkyni poskytnutý vo výške
300,- eur a žalobkyňa sa ho zaviazala splatiť v 12 splátkach pri výške prvých štyroch splátok 1,- euro a

ostatných splátok vo výške 58,90 eur mesačne. Medzi stranami sporu bola aj dohodnutá výška úroku z
úveru a to vo výške 32,54 % ročne. Výška RPMN bola v zmluve uvedená 37,86 % a priemerná RPMN
31,71 %. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 475,20 eur a výška odplaty bola 75,20 eur a
poplatku za expresné spracovanie úveru 100,- eur. Splatnosť prvej splátky bola 07.10.2016. Súd mal
tiež za preukázané, že žalobkyňa v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 166,35 eur.

18. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že úvery so spotrebiteľských zmlúv uzatvorených medzi
stranami sporu sú bezúročné a bez poplatkov a to z dôvodu, že v zmluvách nie je uvedená doba trvania
zmluvy, nie sú rozpísané splátky úveru na splátky istiny, úrokov a poplatkov, poukázala aj na nesprávne
uvedenie výšky RPMN v zmluvách v jej neprospech.

Žalovaný oproti tomu v konaní tvrdil, že uzatvorené zmluvy obsahujú všetky zákonom stanovené
náležitosti a preto úvery poskytnuté žalobkyni nie sú bezúročné a bez poplatkov.

19. Súd pristúpil k preskúmaniu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu v kontexte skutočností

uvádzaných žalobkyňou a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Uzatvorené úverové zmluvy sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. spotrebiteľských úveroch; nie sú vylúčené z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona).
Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery

a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s

ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej
zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Súd je toho názoru, že v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nie je povinná náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Takýto údaj v zmluve nie je vôbec obsiahnutý. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že doba trvania zmluvy
je uvedená, lebo bola dohodnutá doba splatnosti. Zákonodarca určil túto náležitosť v právnom predpise
jasne doba trvania zmluvy a nie, aby si to musel spotrebiteľ nejakým spôsobom vyvodzovať z viacerých
údajov a okrem toho zákon jednoznačne uvádza, že ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy je aj údaj
o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda rozlíšil pojmy doba trvania zmluvy a termín

konečnej splatnosti.

21. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje aj ďalší údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) a to údaj o termínochsplátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluvách je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej
splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením.

Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv
medzi stranami sporu bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová
výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda
tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť

uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na

úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/39/2017 zo dňa 26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/108/2016 zo dňa 29.05.2017,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/442/2016 zo dňa 21.09.2017, Krajského súdu v
Bratislave sp. z. 10Co/114/2017 zo dňa 30.11.2017, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/345/2016
zo dňa 28.09.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/139/2017 zo dňa 24.01.2018, sp. zn.

4Co/35/2017 zo dňa 23.01.2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/35/2017 zo dňa 20.07.2017,
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/170/2017 zo dňa 20.12.2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9Co/278/2017 zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 23Co/130/2017 zo dňa 08.01.2018, Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7Co/340/2017 zo dňa 24.01.2018.

Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo
mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť
istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky,
teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných

ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide
o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015: „Zmluva o pôžičke
neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov
a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti
s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne
doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej

obchodnej praxi. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Považoval
za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ,
ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky
musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň

vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej
zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru len na vedomie a
aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru. Odvolací súd
v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. po vyhodnotení

odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho
a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom
na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudkukrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za
správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti,

na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.“

23. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady,
najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku
vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia
zákona ohľadom potreby štrukturovania splátok úveru.

24. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 a sp. zn. 3Cdo/56/2018,

súd sa odklonil od uvedených rozhodnutí a to vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež z
dôvodu, že text zákona č. 129/2010 Z.z. je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami
je priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ
transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je
absolútny- eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade
by šlo o výklad contra legem.

Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) (v znení platnom
a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy písm. l)) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice,
avšak do „konfliktu“ sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa

stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť
v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške
na úroky a ostatné poplatky.

Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Y. H. bolo

konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili
povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2
Smernice.

Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca) tak

urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie
konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z.

s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami
„frekvenciou splátok“).

Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné
ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona

len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalovaného. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude
možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu
zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa
dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného rozsudku Súdneho dvora
EÚ. Eurokonformný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto situáciu zareagoval

zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

SúdpoukazujeajnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.23Co/78/2018zodňa15.10.2018,sp.
zn. 21Co/86/2018 zo dňa 03.07.2018, sp. zn. 10Co/88/2017 zo dňa 17.07.2018, 19Co/146/2017 zo dňa28.06.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/105/2017 zo dňa 27.03.2018, sp. zn. 23Co/288/2017,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/138/2018 zo dňa 12.07.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9Co/74/2018 zo dňa 25.09.2018, sp. zn. 23Co/413/2017 zo dňa 01.10.2018.

V zmysle vyššie uvedeného preto v danej veci súd neprihliadal ani na závery Súdneho dvora EÚ vo
veci C42/15.

25. Pokiaľ ide o samotný údaj o výške RPMN, tak súd dospel k záveru že v prípade zmluvy uzatvorenej

dňa 07.09.2016, je v nej uvedená nesprávne výška RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Pri výške úveru 300,- eur, výške splátky 39,60 eur ( 475,20 eur/12), počte mesačných splátok
12, výške poplatku 100,- eur je výška RPMN bola 41,04 % a nie 37,86 %.

26. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluvy o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby sú
neplatná a to aj pre rozpor daných dojednaní s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,

ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to,

že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím

na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom
na skutočnosť, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v zmluve o úvere viac ako 8-násobne (teda
podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v
zmluve o úvere je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.

Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu do 1 roka vo

februári 2016 v sadzbe 6,29 % ročne a v septembri 2016 v sadzbe 5,48 %. Výška úrokovej sadzby
úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 32,26 % a 32,54 % ročne. Úrokové sadzby predmetných
úver sú tak viac ako o 100 % vyššie ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných
bankami v rovnakom období.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výškeúrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

27. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné
a bez poplatkov a preto žalobe vyhovel.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobkyni vznikol nárok na priznanie
plnej náhrady trov konania. Nakoľko však žalobkyni v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli
a zároveň uviedla, že si ich náhradu neuplatňuje, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.