Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201884
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616201884.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, v konaní o spôsobilosti na právne úkony U. Y.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomM.R.X.XXX,X.,zastúpenéhoadvokátomJUDr.MarcelomMašanom,so
sídlom X. XXX, X. F., adresa na doručovanie: B. X, P. a opatrovníkom Obcou Važec, so sídlom Na Harte
19, Važec, IČO: 00 315 842, zastúpená advokátom JUDr. Ivanom Ilavským, so sídlom U. B. XXXX/XX,

Y. M., za účasti Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X. XXX, X. a prokurátora Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, Liptovský Mikuláš, na odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Ps/7/2016-86 zo dňa 09.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 10 ods. 2, § 27 ods. 1, § 28 OZ, §

231, § 248 ods. 1, 2, § 272 CMP I. obmedzil U. Y. v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie
je spôsobilý nakladať so sumou v peňažných prostriedkoch prevyšujúcich výšku jeho aktuálneho
mesačného dôchodku; nie je spôsobilý uzatvárať dohody, zmluvy a preberať záväzky, ktorých hodnota
prevyšuje výšku jeho aktuálneho mesačného dôchodku; uzatvárať dohody, zmluvy a preberať záväzky,
ku ktorým je podľa dohody zmluvných strán alebo zo zákona potrebná písomná forma. II. ustanovil mu
za opatrovníka Obec Važec, III. opatrovníkovi ustanovil povinnosti zastupovať ho pri právnych úkonoch,

ktorých hodnota prevyšuje výšku jeho aktuálneho mesačného dôchodku, pri právnych úkonoch, na ktoré
U. Y. nie je spôsobilý, spravovať jeho majetok v bežných veciach, ak nejde o bežnú vec, musí byť
právny úkon schválený súdom. IV. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V. trovy dôkazov zaplatí štát. Z vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku znalca z odvetvia
psychiatria, z podnetov U. Y. proti synovi Z. za priestupky (všetky konania boli skončené zastavením z
dôvodu, že spáchanie skutku nebolo preukázané), z lustrácie trestných oznámení (z ktorých ani jedno

nebolo dôvodné), z písomných vyjadrení jeho manželky a dcéry a predloženej fotodokumentácie mal
preukázané, že U. Y. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná a nie je možné očakávať zlepšenie
zdravotného stavu. Trpí na organickú poruchu osobnosti, ktorá má organickú príčinu a ide u neho
aj o premorbídnu osobnostnú štruktúru - zmiešanú poruchu osobnosti. Intenzita duševnej poruchy u
menovaného spôsobuje, že nie je schopný rozumne konať. Intelektové schopnosti U. Y. sú v pásme
podpriemeru. V dôsledku poškodenia mozgu sú narušené jeho mnestické schopnosti, recenzná pamäť,

kognitívne (poznávacie) schopnosti. Navonok sa duševná porucha prejavuje poruchami v správaní,
pričom jej prognóza je zhoršovanie kortikálnych funkcií (myslenie, pamäť), ktoré narušujú každodenný
život pri prijímaní a vybavovaní nových informácií. V dôsledku duševnej poruchy dochádza k poruche
chápania, schopnosti učenia, logického usudzovania, kontrole emócií a anticipácie dôsledkov jeho
aktivít. Kombinácia duševnej poruchy a premorbídnej osobnostnej štruktúry môže viesť k neuváženému
spravovaniu majetku, keďže stráca schopnosť objektívne pochopiť a zhodnotiť situáciu, v ktorej sa

nachádza,schopnosťpredvídaťdôsledkykonania.Jehosprávaniejeiracionálneaemocionálneriadené.
V dôsledku uvedeného je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená v rozsahu uvedenom vovýrokovej časti rozsudku. Za opatrovníka U. Y. ustanovil obec, keďže jeho príbuzní, t. j. manželka a
dcéra nesúhlasili s ustanovením za opatrovníka kvôli jeho správaniu k nim a syn podal podnet na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ich vzťah pre vzájomné nezhody je tak vážne narušený,

že mal pochybnosti o jeho schopnosti zastupovať otca tak, aby preferoval jeho záujmy a nie svoje.
Dôkaz navrhnutý právnym zástupcom U. Y., a to vykonanie kontrolného znaleckého posudku, nevykonal
z dôvodu, že obsah znalkyňou vypracovaného znaleckého posudku bol v súlade s jeho závermi a tento
bol podávaný dvomi súdnymi znalcami, keďže na základe požiadavky znalkyne z odvetvia psychiatrie
bol pribratý konzultant - súdny znalec z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých a

počas celého konania nebol predložený dôkaz (napr. iný znalecký posudok, lekárska správa, odborné
vyjadrenia a podobne), ktorý by bol v rozpore so znaleckým posudkom podaným súdnymi znalcami
ustanovenými súdom.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná,
t. j. U. Y. z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/, h/ CSP a žiadal rozhodnutie súdu

prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z lekárskej prepúšťacej
správy z jeho hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr.
Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš zo dňa 15.12.2016 vyplýva, že sa dobrovoľne podrobil hospitalizácii
v čase od 07.12.2016 do 15.12.2016, počas ktorej sa podrobil vyšetreniu a bola mu nastavená
liečba, pričom neboli konštatované žiadne také okolnosti, ktoré by viedli k nevyhnutnosti ho zbaviť

svojprávnosti čo i len čiastočne. Jeho psychický stav je v súčasnosti stabilizovaný, je plne spôsobilý
zabezpečovať si všetky svoje osobné a majetkové záležitosti sám, keď ani v rámci súdneho konania
neboli prezentované akékoľvek excesy vo vzťahu k iným osobám okrem jeho rodinných príslušníkov.
Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bolo zneužité jeho synom ako dôvod na ochranu
potencionálnych majetkových práv, ktoré by mohol získať po jeho smrti a ktoré sú ohrozené práve z

dôvodu, že vzhľadom na správanie syna, má voči nemu absolútne negatívny postoj, ktorý následne
preniesol aj na manželku a dcéru. Tento negatívny postoj však nesúvisí s jeho duševným zdravím,
ale pramení z dlhodobých nezhôd medzi členmi rodiny, čo však nemôže byť dôvodom na pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony, keďže nie je zákonným spôsobom riešenia rodinných problémov, ako sa
o to pokúsil jeho syn.

3. Prokurátor okresnej prokuratúry vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Z vykonaného dokazovania a to z písomného znaleckého
posudku, ako aj výpovede znalkyne na pojednávaní, jednoznačne vyplýva, že U. Y. je osobou trpiacou
duševnou poruchou - organickou poruchou osobnosti, ktorá v spojení s ďalšími negatívnymi zisteniami

v rámci jeho zdravotného stavu bezprostredne zasahuje do rozsahu jeho spôsobilosti na právne úkony,
ktorý záver je preukazovaný aj nevyhnutnosťou podrobenia sa liečbe, čo nespochybňuje ani právny
zástupca, ktorý nie je osobou spôsobilou sa po odbornej stránke vyjadriť k následkom a vonkajším
prejavom duševnej poruchy. Spory neexistujú len výlučne medzi členmi najbližšej rodiny, ale ako
vyplynulo z výpovede syna, deje sa to aj mimo nej vo vzťahu k susedom, pričom na len na syna

podal 7 trestných oznámení (5 bolo odmietnutých, jedno odovzdané a jedno postúpené), pričom trestné
oznámenie podal aj proti inej fyzickej osoby mimo rámca najbližšieho príbuzenstva, ktoré bolo takisto
odmietnuté. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony primárne neslúži na zachovanie
majetku,ktorýsavbudúcnostiprípadnemôžestaťdedičstvom,alenaochranuakoU.Y.,taktretíchosôb.

X.MichalY.vosvojompísomnomvyjadreníkvyjadreniuprokurátorauviedol,žeobmedzeniespôsobilosti
na právne úkony je radikálnym zásahom do osobnostných práv, preto by sa prokurátor nemal iba
mechanicky stotožniť so závermi jedného znaleckého posudku, keď tieto sú v rozpore s objektívnou
skutočnosťou, ktorá je zdokumentovaná v prepúšťacej lekárskej správe, ktorá konštatuje, že zdravotný
stav U. Y. je momentálne kompenzovaný, ustálený, nastavená liečba, ktorej sa dobrovoľne v celom

rozsahupodriadil,atedazáveryznaleckéhoposudkustoutoprepúšťacousprávousúvzjavnomrozpore.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Podľa ustanovenia článku 6 a § 35 CMP v mimosporových konaniach, medzi ktoré patrí aj konanie
o spôsobilosti na právne úkony podľa ust. § 231 písm. a/ CMP, je súd povinný zistiť skutočný stavveci (uplatnenie vyšetrovacieho princípu). V mimosporovom konaní je navyše zavedený systém úplnej
apelácie, preto ešte aj v odvolacom konaní je možné prednášať nové skutočnosti a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP), t. j. v zásade sú prípustné tzv. novoty v odvolacom konaní. Z prepúšťacej

správy Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš z 15.12.2016
vyplýva, že U. Y. sa v čase od 07.12.2016 do 15.12.2016 na vlastnú žiadosť podrobil hospitalizácii na
psychiatrickom oddelení za účelom observácie a posúdenia stavu. Počas hospitalizácie boli pozorované
chronické prejavy afektívnej lability, zvýšená paranoida voči príbuzným v súvislosti s majetkovými
spormi. Iné prejavy duševnej choroby v súlade so znaleckým posudkom pozorované neboli.

Súdne rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony podľa § 231 a/, § 248
ods. 2 CMP patrí k najzávažnejším zásahom do osobnostných práv človeka a malo by predstavovať
posledné najkrajnejšie riešenie, keď si fyzická osoba nie je schopná pomôcť sama, resp. ani za pomoci
rodiny. Predpokladmi obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je to, že fyzická osoba trpí duševnou
poruchou, ktorá nie je len prechodná a je kvôli nej schopná robiť len niektoré právne úkony.
Po vypracovaní znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol

predložený ďalší dôkaz, ktorý jeho závery spochybňuje, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie za účelom vykonania dokazovania podľa § 244 CMP a
vysporiadania sa aj s ďalšími námietkami v odvolaní tak, aby mohol rozhodnúť na základe skutočného
stavu veci. Na potrebu kontrolného znaleckého dokazovania pritom poukázal právny zástupca U. Y. z
ním uvádzaných dôvodov už v priebehu prvostupňového konania, kedy zamietnutie vykonania tohto

dôkazu súd zdôvodnil len strohým konštatovaním zhody obsahu znaleckého posudku s jeho závermi a
nepredložením dôkazu, ktorý by bol v rozpore so znaleckým posudkom, na predloženie ktorého však
vzhľadom na vyšetrovací princíp nebol povinný.

7. Krajský súd vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že konanie

o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tak za účinnosti O. s. p., ako aj CMP mohlo začať aj bez
návrhu, o ktorý prípad sa jednalo aj v tomto prípade, keďže súd začal konanie z úradnej povinnosti na
základe podnetu syna U. Y., preto nie je zrejmé, na základe čoho s ním súd ako s účastníkom koná (§
81 ods. 1, § 94 ods. 1 O. s. p., § 7 ods. 1, 2, § 23 ods. 2, § 236 CMP).
V prípade, že ak sa stal účastníkom ten, o právach alebo povinnostiach koho sa nekoná, uznesením

konanie vo vzťahu k nemu zastaví (§ 10 ods. 2 CMP).

8. Ďalej dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že vo výroku, ktorým dochádza k
obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony a v ktorom sú vymedzené právne úkony, na ktoré účastník
nie je spôsobilý, sa výslovne (explicitne) určuje, aké úkony nemôže účastník platne urobiť, ale súčasne

implicitne a contrario určuje, že účastník je na všetky ostatné právne úkony spôsobilý. Preto rozsah
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony by nemal byť odlišný od rozsahu povinností opatrovníka pri
zastupovaní, čo vo výroku III. dodržané nebolo.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).