Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614208682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. P. Z. v právnej veci žalobcu: BL Q. collection, s.r.o., O.: XX 150

513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: E., o zaplatenie 622,95 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 374,- € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
374,- € od 04.08.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 20,08 %, o ktorých výške rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.07.2014 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa proti žalovanému
domáha zaplatenia sumy 622,95 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 374,- € od 04.08.2011 do
zaplatenia,súrokomzomeškania9%ročnezosumy248,95€ od04.06.2012dozaplatenia
a trov konania titulom poskytovaných komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. Svoj návrh odôvodnil
tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca, (ďalej ako

„právny predchodca“) a žalobca ako postupník, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky proti
žalovanému vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel s jeho
právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickejkomunikačnejslužbyjehoprávnympredchodcomžalovanému.Žalovanýsazaviazalriadne
odoberať službu elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom

cenníku podľa zvoleného programu služieb. Poskytovateľ vyúčtoval cenu služieb žalovanému formou
faktúr, ktoré žalovaný nezaplatil. Nezaplatením faktúr sa dostal do omeškania, a preto si žalobca uplatnil
aj zákonný úrok z omeškania.

2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

3. Žalovaný sa napriek výzve k žalobe nevyjadril, žaloba mu bola doručená na adresu trvalého pobytu
dňa 25.03.2015.4.Podľa§151ods.1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
27.06.2019.Podľa§219CSPmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilsúdnasvojejúradnej
tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.06.2019. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.

7. Súd mal za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 24.06.2013 aj aktívnu legitimáciu žalobcu v
predmetnom spore.

8. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 01.07.2011 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako poskytovateľom a žalovaným ako užívateľom
podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov. Žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe zmluvy o

pripojení sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať telekomunikačné služby. Žalovanému
poskytol SIM kartu za účelom používania služieb v programe PODLA SEBA 3 N, SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.

10. Dňa 01.07.2011 strany sporu uzavreli dodatok k zmluve o pripojení. Na základe dodatku k zmluve sa

poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať telekomunikačné služby dojednané v dodatku vo vzťahu
k tzv. SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX v programe „PODLA SEBA 3“ (tabuľka č. 1 dodatku),
zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného dátového zariadenia zn. LG P 350 Optimus Me za zľavnenú
kúpnu cenu 1,- € vrátane DPH s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal
riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu (bod 1 písm. b) dodatku), taktiež k tomu, že

po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého
konaniaaanineumožnítakékonanie, nazákladektoréhobyposkytovateľovivznikloprávozrušiťzmluvu
o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností
zo strany žalovaného S ohľadom na predaj mobilného telefónu za cenu so zľavou si účastníci dohodli
v prípade, že žalovaný požiada o prenesenie čísla od poskytovateľa k inému operátorovi povinnosť

žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu 248,95 € (bod 2. dodatku). V prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/, v bode 2 alebo v bode 3 dodatku (že po dobu
viazanosti nepožiada o zmenu programu služieb s nižším mesačným poplatkom), alebo v článku 3
bod. 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných
podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa strany

dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 € (bod. 4. ).

11. Z faktúry č. 7106843824 splatnej dňa 03.08.2011 na sumu 374,- € vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby.

12. Z faktúry č. 7205256272 splatnej dňa 03.06.2012 na sumu 248,95 € vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie
ktorej pokutu uplatňuje.

13. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvyo pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

15. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26.Podľa§3ods.1nar.vl.SRč. 87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

27.Vychádzajúczdôkazovpredloženýchzostranyžalobcusúdmázadostatočnepreukázané,žemedzi
právnym predchodcom žalobcu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby

a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.

28. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -

nepodnikateľom (čo vyplýva
z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie
uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v

Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.

29. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby
v zmysle uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný v súlade
s vyššie citovaným ustanovením zákona č. 610/2003 Z. z. bol povinný vykonávať úhrady za poskytované

služby právnemu predchodcovi. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté mobilné
hlasové služby vyúčtované faktúrou č. 7106843824 vo výške 374,- € za dôvodný, a preto mu v tejto
časti súd vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy.

30. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil
mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania z priznanej časti istiny tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 8%, ktorá ku dňu omeškania 04.08.2011 predstavovala
výšku 9 % ročne (8% +1%), v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúry, ktorou právny

predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby.

31. Súd mal preukázané, že faktúrou č. 7205256272 splatnou dňa 03.06.2012 na sumu 248,95
€ vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za
porušenie ktorej pokutu uplatňuje. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu

v sume 248,95 € s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne. Dodatok k zmluve o pripojení
možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a dodatkom
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách

(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že
tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o
obchodnoprávnyvzťah.Žalobcaprávonazaplateniezmluvnejpokutyodvíja odspotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutuso žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.

30. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, žalobca v konaní nepreukázal

žiadnym hodnoverným dokladom, že došlo k vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu
žalobcu, čo bolo druhou podmienkou, od ktorej splnenia závisel vznik nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Žalobca tak v konaní nepreukázal žiadne porušenie povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy o
pripojení, resp. dodatku k nej, či ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok. Súd preto z týchto
dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. Je tiež potrebné uviesť, že z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute
musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v § 37 Občianskeho zákonníka,
teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Právny predchodca žalobcu, ako aj samotný
žalobca odvodzovali svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z bodu 4. zmluvy o pripojení. V zmysle
bodu 4 zmluvy o pripojení je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že ,,V prípade porušenia akejkoľvek

povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b) alebo 2. alebo v bode 3. dodatku alebo v článku 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k vypojeniu SIM je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 248,95
€“. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej
pokute spôsobom ,, ...v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom

určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti
právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky obsahuje
niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti.

32. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je

sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých
povinností, a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie
primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným
spôsobom judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. 2 Odon /90/97

vyslovil, že pri formulácií dohody o zmluvnej pokute spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu
splatnosti zmluvy porušil svoje zmluvné záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité,
popísané povinností, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou zo slov porušenia zmluvného vzťahu
nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť
zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto

sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp.
zn. 28Cdo /1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu viazaná na ,,porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho
nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené
zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. MObdo/4/2003 uviedol, že v dohode o

zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorá zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je
dohoda neplatná. Na základe uvedeného, podľa súdu, neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná
pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno
vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo
byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo (faktúra právneho predchodcu žalobcu

č. 7205256272 neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu). Demonštratívny
výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože
jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto
neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za
ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. Pre poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného

právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute, nevznikajú účastníkom takejto dohody
žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v
sume 248,95 € ako nedôvodnú zamietol.

33.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.35. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 622,95 €, žalobca bol úspešný
v časti o zaplatenie sumy 374,- €, t.j. 60,04 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 248,95
€, t.j. 39,96 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú

náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 20,08 % (60,04-39,96).

37.O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskoršíchpredpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).