Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/80/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010259

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010259.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného F.
P. na hlavnom pojednávaní dňa 22. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. P., A.. XX.XX.XXXX Q. W., E. F., S. W. F., J.. X. XX/X,

j e v i n n ý , ž e :

dňa23.11.2014o03:50hod.viedolnaparkoviskunaUliciStavbárovvPrievidziosobnémotorovévozidlo
zn. Š. X., evidenčné číslo F. XXXEX, tak, že počas cúvania s týmto motorovým vozidlom narazil zadnou
časťou tohto vozidla do pravej bočnej časti tam zaparkovaného motorového vozidla zn. X. Y., evidenčné
čísloF.XXXBE,pričomsaodmietolpočasdokumentovaniadopravnejnehodynazákladevýzvypolicajta,

podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou a taktiež i lekárskemu vyšetreniu,

t e d a :

odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo
lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri
vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 2 Trestného zákona, k peňažnému trestu vo výmere
500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, sa ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá všetkého druhu na dobu 20 (dvadsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného F. P. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov P. O.,
T. P., U. F., P. X., X. X., Ľ. J., oboznámil sa s výpoveďou svedka F. F. z prípravného konania, oboznámil
sa s listinným dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti jednoznačne poprel. Poprel, že by on bol vodičom osobného

motorového vozidla Š. X. v daný deň, a preto ani nevidel dôvod, pre ktorý by sa mal podrobiť dychovej
skúške. Je pravdou, že bol pod vplyvom alkoholu, so spoločnosťou boli v bare Miki. Vozidlo mala
požičané ich firma, je jej konateľom, od svedka P., vozidlo však viedol F. F., ten sa mal i k tomu na polícii
pri vyšetrovaní priznať. Ako sa kľúče od vozidla a doklady od vozidla dostali k svedkovi, on neriešil.
On bol riešený políciou, žiadaný, aby sa podrobil dychovej skúške, vodič F. F. nie. On von vyšiel ako

druhý alebo tretí spolu so svedkom T. P.. Malo to byť zachytené kamerou mestskej polície, prišla najprv
mestská polícia, potom i štátna polícia a na podklade kamerového záznamu bol on vyzvaný, aby sa
podrobil dychovej skúške, prečo bol on vyzvaný, nevie, bolo to hektické, asi on bol označený za vodiča,
jeho vyzvala dopravná polícia. Podľa neho bol vyzvaný i P., nepodrobil sa jej, jediný, ktorý nebol vyzvaný,
bol práve F.. Vie o tom, že tam bola riešená dopravná nehoda, poškodenie vozidla X. Y.. Prvá s ním

komunikovala mestská polícia, boli to 2 policajti, pýtali sa ho, komu patrí vozidlo, kto bol vodičom vozidla.
Štátnapolíciaprišlaasipo10minútach,potomtamprišlaidopravnápolícia,táidokumentovaladopravnú
nehodu. Nevedel sa vyjadriť, čo mal v daný večer oblečené, ani ostatné tam nachádzajúce osoby, ani či
mali nejakú pokrývku hlavu, podľa neho, on nemal čiapku. On býva od daného baru asi 15 m, smerom
dole od baru. Vozidlo bolo odstavené na parkovisku, vľavo od baru, v bare sedeli asi 4 hodiny, stále mal

kľúče od vozidla svedok F.. Presne ako z baru odchádzal, sa nevedel vyjadriť. Keď prišla polícia, bol od
vozidla asi 10 metrov, smerom vľavo. Neskôr uviedol. Keď on komunikoval s políciou, boli, podľa neho,
pri ňom i ostatní jeho kamaráti. On tvrdil, že nie je vodičom, nevedel však povedať, komu to hovoril, prvá
hliadka polície nehodu neriešila, to riešila až dopravná polícia, prečo na mieste údajný vodič vozidla
- svedok F. sa nedožadoval, že on je vodičom, vysvetlil tým, že bol ich zamestnancom, bol tiež pod

vplyvom alkoholu, a tak sa bál, aby on neprišiel o doklady. Prečo ako osoba, ktorá mala vozidlo požičané,
umožnil viesť vozidlo osobe pod vplyvom alkoholu, vysvetlil tak, že on mu žiaden súhlas nedal, teda
ho viedol neoprávnene.

Svedok P.Š. O. vypovedal, že sa o dopravnej nehode - poškodenie jeho vozidla X. Y. dozvedel až z

polície, on nebol v Prievidzi. Škoda mu bola uhradená prostredníctvom poisťovne, nárok na náhradu
škody nepožadoval.

Svedok T. P. vypovedal, že v bare Mikimaus bol s obžalovaným, svedkom F., pre odstup času si už
presne nepamätal. On v bare požíval alkohol, či pil i obžalovaný, nevedel povedať. On z baru vychádzal

sám, ako odchádzali ostatné osoby, sa nevedel vyjadriť. Vie, že vonku, vľavo od baru, stál obžalovaný,
stál tam s F.H.. Vie, že na miesto prišla najprv mestská polícia a potom i dopravná polícia. I jeho si
mestská polícia zavolala, pýtali sa ho niečo, no čo sa ho pýtali, nevedel povedať, asi len, čo sa stalo, že
tam pri cúvaní niekto buchol do auta, nevyzvali, ho aby sa podrobil dychovej skúške, pýtali si od neho
občiansky preukaz, to žiadali i od obžalovaného. On nepočul, že by i z ďalších osôb bol označený za

vodiča vozidla. Jeho nikto nevyzval, aby sa podrobil dychovej skúške. Ako do baru prišiel obžalovaný a
svedok F., sa nevedel vyjadriť. Kedy z baru vyšli obžalovaný a svedok F.Á., čo mali všetci oblečené, sa
nevedel vyjadriť. Či sa ho polícia pýtala, kto je vodičom, po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného
konania, kde vypovedal, že sa ho mali pýtať, kto bol vodičom, sa nevedel vyjadriť. Vozidlo Š. X. je jeho,
požičal ho obžalovanému, lebo on mal svoje pokazené. Keď vyšiel z baru, vo vozidle za volantom už

nikoho nevidel.

Svedkovia X. X., Ľ. J., vypovedali, že pracujú na Mestskej polícii v Prievidzi, boli v daný čas vyslaní
ich operačným dôstojníkom na miesto, pretože cez ich kamerový záznam bolo sledované a zistené, že
nejaká osoba, ktorá nasadla do vozidla, pri cúvaní narazila do tam odstaveného vozidla, potom vozidlo

odstavila a z vozidla odišla. Boli vyslaní na miesto, pretože tá osoba javila podozrenie, že je pod vplyvom alkoholu alebo omamnej látky. Cez vysielačku im bolo popísané, čo má mať tá osoba oblečené, išlo o
bledé nohavice, šál a na hlave mala čiapku. Takúto osobu spolu s ďalšou osobou zastihli, ako z miesta
parkoviska odchádzajú, boli pred vchodom do tam sa nachádzajúcich potravín. Túto osobu, ktorú podľa

opisu stotožnili, zastavili, vyzvali ju, aby im predložila doklad totožnosti, pretože bolo podozrenie, že sa
dopustila trestného činu. Zistili jej totožnosť, ako i skutočnosť, že tá osoba je pod vplyvom alkoholu.
Bol s ním i svedok P.. Pri zisťovaní totožnosti osoby obžalovaného, svedok X.Ý. ďalej vypovedal, že
opakovane sa cez vysielačku pýtal, či je to tá osoba, ktorá mala byť vodičom, bolo mu potvrdené, že
jednajú s vodičom. Bola privolaná štátna polícia a neskôr i dopravná polícia. Jednoznačne i na hlavnom

pojednávaní svedkovia označili za osobu, ktorá bola nimi stotožnená, ako vodič obžalovaný.

Svedok U. F. vypovedal, že mal spolu s kolegom X. nočnú službu. Boli privolaní na danú ulicu mestskou
políciou, pretože tam malo dôjsť k dopravnej nehode. Po príchode na miesto, tam mala hliadka mestskej
polície zastavené dve osoby, jednu z nich im mal ich operačný dôstojník, sledujúc kamerového záznamu
z diania, na ulici označiť za vodiča vozidla. Vodič mal vyjsť z pohostinstva, nasadnúť do vozidla Š. X.,

limuzína a ako cúval, tak mal naraziť do vozidla Y.. Mal sa vrátiť na miesto, zaparkovať, mal k nemu prísť
svedok P., rozprávali sa, odchádzali z miesta a pri tom ich mala zastaviť mestská polícia. Oni vodiča,
ktorého im označila mestská polícia, vyzvali, či je ochotný sa podrobiť dychovej skúške alebo odberu
krvi za účelom zistenia ovplyvnenia alkoholom. Označený za vodiča im bola osoba v zimnom oblečení,
mal mať výrazný šedý šál a na hlave čiapku. Len túto osobu, ktorá bola označená za vodiča, vyzvali, aby

sa podrobil dychovej skúške. Obžalovaný im uviedol, že je silne pod vplyvom alkoholu, že sa dychovej
skúške nepodrobí, že on nebol vodičom. I oni sa potom išli pozrieť na záznam z kamerového systému,
aby sa o udávaných skutočnostiach presvedčili, potvrdilo sa im vodič, že vodičom bola tá osoba, s ktorou
jednali, potom zavolali dopravnú políciu. Označený vodič bol vyzvaný na to, aby im predložil doklad
totožnosti, určite bol vodičom obžalovaný. Na mieste boli, okrem nich, dvaja príslušníci mestskej polície,

obžalovaný, svedok P., a skupinka osôb, ktorá bola ďalej, i s nimi sa rozprávali, myslí si, že sa rozprávali
i s osobou F..

Svedok P. X. potvrdil vyššie uvedené skutočnosti. Potvrdil, že vodič bol im označený operačným
dôstojníkom mestskej polície, bol popísaný ako osoba, ktorá mala mať šál a čiapku na hlave. Pretože

malo ísť o osobu, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, tak túto osobu tam vyzvali, aby im ukázala doklady
a vyzvali ju, aby sa podrobila dychovej skúške, odberu, bola poučená o následkoch nepodrobenia
sa dychovej skúšky, odberu, tieto odmietla s odôvodnením, že on nebol vodič. Jednoznačne išlo o
obžalovaného. Neskôr boli tieto skutočnosti overiť prezretím kamerového záznamu, potvrdilo sa im to,
čo im bolo dovtedy tvrdené.

Súd sa v zmysle § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku oboznámil s výpoveďou svedka F.
F. z prípravného konania. Svedok vo výpovedi č.l. 27-29 vypovedal, že v čase výsluchu bol vodičom
vo firme L. S., ktorá patrí obžalovanému. Na uvedenú firmu mali požičané vozidlo Š. X. - F. XXX B..
Toto vozidlo dňa 22.11.2014 zaparkoval pred Miki barom. V bare bol s kamarátmi, kľúče od vozidla mal

on, nadránom išiel k vozidlu naštartovať ho, aby sa zohrialo. Pred jazdou nepil. Sadol si do vozidla,
dal kľúče do zapaľovania, vyradil rýchlosť, pretože nebola zatiahnutá ručná brzda, vozidlo sa pomaly
spustilo cúvaním po parkovisku a narazilo do vozidla X. Y., ktoré tam bolo tiež zaparkované. Potom
vozidlo naštartoval, vrátil sa späť, vypol motor, vystúpil z vozidla, vtedy tam prišiel T. P.. Vozidlo zavrel,
zamkol. Keď sa išiel pozrieť dozadu na vozidlo, prišla hliadka mestskej polície. Títo potom zavolali štátnu

políciu a dopravnú políciu. Nikto od neho nepýtal občiansky preukaz. Riešili len obžalovaného a T. P..
Vec polícia dokumentovala a po ich odchode odišiel z miesta i on.

Súd sa oboznámil i s záznamom z kamerového systému Mestskej polície Prievidza, ktorý sa v spise
nachádza na č.l. 91, z ktorého jednoznačne vyplýva, zaznamenaný priebeh udalosti - dopravnej nehody,

pri ktorej vozidlo pôvodne stojace na parkovisku, po zapnutí svetiel sa pohne a zadnou časťou vozidla
narazí do bočnej strany iného odstaveného vozidla, vodič sa vráti na pôvodné miesto, vyplýva osoba
vodiča ako i spôsob zisťovania osoby vodiča tak, ako ho popísali svedkovia X. X., Ľ. J. a potvrdili
i U. F., P. X. a jednoznačne možno skonštatovať, že popis osoby súhlasí s popisom osoby vodiča,
popisovaný svedkami, ako i nemožnosť zámeny tejto osoby s inou na mieste sa nachádzajúcou osobou.

Jednoznačne vyplýva, že osoba v bledých nohaviciach, šálom na krku a čiapkou na hlave bola vodičom,
po nehode a opätovnom zaparkovaní na parkovisko prišla k miestu druhá osoba, podľa dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní možno konštatovať, že išlo o svedka P., tento stojí pri vozidle a
čaká, kým vodič z vozidla vystúpi a spolu potom tieto dve osoby odchádzajú smerom hore po parkovisku a v tom čase k nim prichádza hliadka mestskej polície, jednajú s týmito dvomi osoba a až v tom čase
tam prichádza ďalšia - tretia osoba, pričom táto osoba nie je oblečením zameniteľná s osobou vodiča,
je bez šálu i čiapky.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi záznamom o dopravnej nehode č.l. 49-51, 52-53, 54-56,
dodatočne dokumentovanej Okresným dopravným inšpektorátom v Prievidzi, v ktorom v aktualizovanom
zázname ako účastník dopravnej nehody je vedený práve obžalovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôkazy, jednotlivo i súhrnne, má súd bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že dňa 23.11.2014 o 03:50 hod. na parkovisku na Ulici Stavbárov v Prievidzi
vodičom osobného motorového vozidla zn. Š. X., evidenčné číslo F. XXXEX, ktoré išlo po parkovisku
a zadnou časťou vodidla pri cúvaní narazilo do pravej bočnej časti tam zaparkovaného motorového
vozidla zn. X. Y., evidenčné číslo F. XXXBE, bol obžalovaný. Je síce pravdou, že obžalovaný rozhodne
poprel, že by on bol vodičom, a preto ani nebol dôvod, aby sa na vyzvanie podrobil dychovej skúške

resp. lekárskemu vyšetreniu odberom na vyšetrenie, či je alebo nie je ovplyvnený návykovou látkou
a uvádzal, že vodičom bol svedok F., ktorý sa však neprihlásil, že on je vodičom daného vozidla,
pretože bol pod vplyvom alkoholu. Zhodne s výpoveďou obžalovaného vo svojej výpovedi z prípravného
konania,sktorouvýpoveďousasúdoboznámil,vypovedalisvedokF.F..Obetietovýpovedesúdhodnotí
ako nevierohodné, účelové, motivované snahou zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného.

Pre tento záver jednoznačne nasvedčujú ostatné vykonané dôkazy, z nich predovšetkým výpovede
príslušníkov Mestskej polície Prievidza J. a X., ktorí jednoznačne stotožnili na mieste, na podklade
komunikácie priebežnej s operačným dôstojníkom mestskej polície, osobu vodiča a jednoznačne ňou
bol obžalovaný, ako i výpovede svedkov X. a F.. V neposlednom rade i záznam z kamerového systému
mestskejpolície,ktoréhozákonnosťsúdvžiadnomsmerenezistil,tietozáverylenpotvrdzuje.Príslušníci

OO PZ Prievidza až následne, pred privolaním dopravnej polície, išli preveriť, overiť stotožnenú osobu,
prehratím záznamu. Táto osoba nebola však stotožnená len na podklade daného záznamu, ale na
podklade priamej komunikácie operačného dôstojníka mestskej polície s tam zakročujúcimi príslušníkmi
mestskej polície, teda na podklade konania a následne i výpovede svedkov J. a X.. Súd poukazuje i na tú
skutočnosť, že v prípade, že by na mieste svedok F. F. bol vodičom vozidla, určite by sa bol zakročujúcim

príslušníkom polície či už mestskej alebo štátnej polícii dožadoval toho, že on je vodič, zvlášť keď malo
ísť u osoby, ktorá bola kontrolovaná, o jeho zamestnávateľa a ako uviedol, ani nemal pred jazdou požiť
alkohol, čo je v rozpore s výpoveďou obžalovaného, ktorý sa bránil, že svedok pil. Jednoznačne z
výpovede týchto svedkov vyplýva, že oni s osobou F. ani nekonali, jednali len s obžalovaným a svedkom
P.,tretiaosobaprišlaažvčase,keďužtietoosobysnimikomunikovali.ZvýpovedesvedkovF.aX.potom

vyplýva, že vodič - obžalovaný sa na vyzvanie a po poučení o následkoch nepodrobil dychovej skúške
resp. lekárskemu vyšetreniu odberom na vyšetrenie, či je alebo nie je ovplyvnený návykovou látkou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyššie uvedené dôkazy, mal potom súd bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie

je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.

Štát v záujme ochrany života a zdravia, majetku, zakazuje pri určitých zamestnaniach, pri vykonávaní

určitých činností ich vykonávanie po požití alkoholu resp. inej omamnej látky. Má záujem, aby tieto
činnosti nevykonávali osoby pod vplyvom týchto látok. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil sa i so správami a charakteristikami osoby obžalovaného č.l. 66-71, z ktorých vyplýva,

že obžalovaný bol 35-krát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky proti plynulosti a
bezpečnosti cestnej premávky. Oboznámil sa súd s odpisom registra trestov č.l. 72, z ktorého vyplýva,
že obžalovaný nebol súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona, nevzhliadol však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, zohľadniac
i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, potom súd dospel k záveru, že trest peňažný vo výmere
500eur,preprípadúmyselnéhozmareniavýkonutohtopeňažnéhotrestunáhradnýtrestodňatiaslobody
vo výmere 3 mesiace, za súčasného uloženia i trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého

druhu vo výmer 20 mesiacov, práve pri zohľadnení predovšetkým osoby obžalovaného z pohľadu jeho
osoby, ako nezodpovedného vodiča v minulosti s množstvom dopravných priestupkov, čo nasvedčuje
jeho ľahkovážnemu prístup k plneniu povinností účastníka cestnej premávky, bude plniť účel trestu tak z
pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Vzhľadom na tieto okolnosti takýto trest obžalovanému
ako zákonný a spravodlivý súd uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.