Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010093
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819010093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.

Pavla Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. augusta 2019 prejednal
odvolania podané prokurátorom a obžalovaným Ing. Y. F. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/24/2019 z 20.6.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/24/2019 z 20.6.2019 vo výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uloženom
ochrannom dohľade.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/24/2019 z 20.6.2019,

obžalovanému Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX v H. V.,
trvale bytom Y. XXX, okres W.,
t.č. v Ústave na výkon väzby Žilina,

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. u k l a d á trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému
úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu
povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Ing. Y. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/24/2019 z 20.6.2019 bol obžalovaný Ing. Y.

F. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. a), c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:v bode 1/
od presne nezistenej doby do 15.05 hod. dňa 26.9.2018 v osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen
Transportér EČ: NO 696 BY, stojacom na poľnej ceste v k.ú. F., vedľa hlavnej cesty č. 3/2274,

prechovával predmet č. 1 nedostatočne vysušený rastlinný materiál zelenej farby vo dvoch lepenkových
krabiciach o rozmeroch 34 cm x 31 cm x 22 cm a o rozmeroch 19 cm x 11 cm x 7 cm o
hmotnosti 243,30 g, po dosušení bola hmotnosť rastlinného materiálu 228,30 g, pričom využiteľná časť
rastlinného materiálu bola 214,70 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické
a mikroskopické znaky typické pre rastliny rastlinného rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál

bol o hmotnosti 228,30 g s priemernou koncentráciou THC 8,4 % hmotn., obsahujúci 18 035 mg THC
v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 601 beţným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa, tiež prechovával predmet č. 2 vysušený rastlinný materiál zelenej farby
v plastovom vrecku s rýchlouzáverom o rozmeroch 4 cm x 7 cm o celkovej
hmotnosti 0,66 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické
znaky typické pre rastliny rastlinného rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 0,66

g s priemernou koncentráciou THC 8,1 % hmotn., obsahujúci 53 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá
minimálne 2 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a od
presne nezistenej doby do 19.30 hod. dňa 27.9.2018 v mieste svojho bydliska v Y. č. XXX, okr. W.,
prechovával predmet č. 3 plastové vrecko s uzatváracou lištou s rozmermi cca 20 x 32 cm,
v ňom sa nachádzala plechová krabička striebornej farby s rozmermi cca 9 x 9 x

6 cm s vrchnákom s označením „SECCO“, ktorá obsahovala predmet č. 3/1 sušený rastlinný materiál
zelenej farby s celkovou hmotnosťou 15,47 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval
morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál
bol o hmotnosti 15,47 g s priemernou koncentráciou THC 9,4 % hmotn., obsahujúci 1454 mg THC
v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 49 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní

ovplyvniť psychiku užívateľa, a tiež obsahovala predmet č. 3/2 plastové vrecko s uzatváracou lištou s
rozmermi cca 4 x 7,5 cm s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej a hnedej
farby s celkovou hmotnosťou 0,49 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické
a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis a fermentovaný tabak, predložený rastlinný
materiál bol o hmotnosti 0,49 g s priemernou koncentráciou THC 1,2 % hmotn., obsahujúci

6 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá maximálne 1 bežnej jednotlivej dávke konopy,
spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, tiež prechovával predmet č. 4 úlomky sušeného
rastlinného materiálu zelenej farby v plastovom vrecku s uzatváracou lištou o rozmeroch cca 20 x 32
cm o celkovej hmotnosti 0,40 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické
a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol

o hmotnosti 0,40 g s priemernou koncentráciou THC 6,6 % hmotn., obsahujúci 26 mg THC v čistom
stave, čo zodpovedá minimálne 1 beţnej jednotlivej dávke spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa, kde u všetkých horeuvedených predmetoch sa jedná o rastliny rodu Cannabis - marihuana,
pričom rastliny rodu Cannabis podliehajú ustanoveniam Zákona č. 13/2004, ktorým sa mení a dopĺňa
Zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení Zákona č.

260/1999 Z.z., Tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny
psychotropných látok a uvedené množstvo predmetu 1, predmetu 2, predmetu 3/1, predmetu 3/2 a
predmetu 4 celkovo zodpovedá minimálne 654 bežaným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa a ich súhrnná hodnota je minimálne 1 158,90 eur,

v bode 2/
od presne nezistenej doby do 10.15 hod. dňa 26.9.2018 v k.ú. F., okr. W., vedľa hlavnej cesty č. 3/2274, v
lesnom poraste pestoval 20 ks rastlín rodu Cannabis (konopa), kde bolo zistené, že sa jedná o predmet
č. 1 v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému
uvedenej výšky cca 175 cm, celkovej hmotnosti 142,70 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť

látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je charakteristickou obsahovou látkou
rastlín rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 142,70 g s priemernou
koncentráciou THC 4,1 % hmotn., obsahujúci 2.120 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne
103 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č.
2 v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému

uvedenej výšky cca 190 cm, celkovej hmotnosti 128,80 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť
látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je charakteristickou obsahovou látkou
rastlín rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 128,80 g, s priemernou
koncentráciou THC 2,3 % hmotn., obsahujúci 1.334 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne116 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č.
3 v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému
uvedenej výšky cca 200 cm, celkovej hmotnosti 73,70 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť

látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je charakteristickou obsahovou látkou
rastlín rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 73,70 g s priemernou
koncentráciou THC 3,7 % hmotn., obsahujúci 1 129 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne
61 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 4
v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému

uvedenej výšky cca 180 cm, celkovej hmotnosti 185,90 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť
látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je charakteristickou obsahovou látkou
rastlín rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 185,90 g s priemernou
koncentráciou THC 4,3 % hmotn., obsahujúci 3 354 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne
156 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku uţívateľa, predmet č. 5
v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému

uvedenej výšky cca 160 cm, celkovej hmotnosti 94,20 g, v rastlinnom materiáli bola
zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je charakteristickou
obsahovou látkou rastlín rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 94,20
g s priemernou koncentráciou THC 4,2 % hmotn., obsahujúci 1.701 mg THC v čistom stave, čo
zodpovedá minimálne 81 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku

uţívateľa, predmet č. 6 v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez
koreňového systému uvedenej výšky cca 190 cm, celkovej hmotnosti 128,80 g, v rastlinnom
materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je
charakteristickou obsahovou látkou rastlín rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o
hmotnosti 181,70 g s priemernou koncentráciou THC 4,1 % hmotn., obsahujúci 2 751 mg THC v čistom

stave, čo zodpovedá minimálne 134 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť
psychiku užívateľa, predmet č. 7 v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená rastlina zelenej
farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 120 cm, celkovej hmotnosti 139,40 g, v
rastlinnom materiáli bola zistená, prítomnosť látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinolu (THC),
ktorý je charakteristickou obsahovou látkou rastlín rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný

materiál bol o hmotnosti 139,40 g s priemernou koncentráciou THC 2,2 % hmotn., obsahujúci 1 142
mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 104 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po
aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 8 v papierovom vreci hnedej farby vysušená, olistená
rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 150 cm, celkovej hmotnosti 153
g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -

tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 153 g s priemernou koncentráciou THC 6,9 % hmotn.,
obsahujúci 4.954 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 165 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 9 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 180 cm, celkovej

hmotnosti 166,30 g, v rastlinnom materiáli bola zistená, prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 166,30 g s priemernou koncentráciou THC 2,8 % hmotn.,
obsahujúci 2.072 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 148 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 10 v papierovom vreci hnedej farby

vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 170 cm, celkovej
hmotnosti 169,80 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 169,80 g s priemernou koncentráciou THC 4,9 % hmotn.,
obsahujúci 3 660 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 149 bežným jednotlivým dávkam

spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 11 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 200 cm, celkovej
hmotnosti 143,40 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 143,40 g s priemernou koncentráciou THC 4,7 % hmotn.,

obsahujúci 2 327 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 99 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 12 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 180 cm, celkovej
hmotnosti 159,30 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 159,30 g s priemernou koncentráciou THC 3,6 % hmotn.,
obsahujúci 2.394 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 133 bežným jednotlivým dávkam

spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 13 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 160 cm, celkovej
hmotnosti 195,60 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 195,60 g s priemernou koncentráciou THC 3,7 %, hmotn.,

obsahujúci 3 145 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 170 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 14 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 180 cm, celkovej
hmotnosti 70,50 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 70,50 g s priemernou koncentráciou THC 2,6 % hmotn.,

obsahujúci 790 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 61 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 15 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 130 cm, celkovej
hmotnosti 112,50 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,

predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 112,50 g s priemernou koncentráciou THC 4,6 % hmotn.,
obsahujúci 258 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 11 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 16 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 130 cm, celkovej
hmotnosti 102,20 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -

tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 102,20 g s priemernou koncentráciou THC 5,4 % hmotn.,
obsahujúci 648 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 24 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 17 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 140 cm, celkovej

hmotnosti 107,80 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 107,80 g s priemernou koncentráciou THC 4,5 % hmotn.,
obsahujúci 1.008 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 45 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 18 v papierovom vreci hnedej farby

vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 100 cm, celkovej
hmotnosti115,90g, vrastlinnommateriálibolazistenáprítomnosťlátkykanabinoidnéhotypu-
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 115,90 g s priemernou koncentráciou THC 3,4 % hmotn.,
obsahujúci 337 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 20 bežným jednotlivým dávkam

spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, predmet č. 19 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 150 cm, celkovej
hmotnosti 138,30 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,
predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 138,30 g s priemernou koncentráciou THC 4,9 % hmotn.,

obsahujúci 897 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 37 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku uţívateľa, predmet č. 20 v papierovom vreci hnedej farby
vysušená, olistená rastlina zelenej farby, bez koreňového systému uvedenej výšky cca 60 cm, celkovej
hmotnosti 105,70 g, v rastlinnom materiáli bola zistená prítomnosť látky kanabinoidného typu -
tetrahydrokanabinolu(THC),ktorýjecharakteristickouobsahovoulátkourastlínroduCannabis-konopa,

predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 105,70 g s priemernou koncentráciou THC 4,5 % hmotn.,
obsahujúci 2 966 mg THC v čistom stave, čo zodpovedá minimálne 132 bežným jednotlivým dávkam
spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, kde u všetkých horeuvedených predmetoch 1 až
20 sa jedná o rastliny rodu Cannabis (konopa), pričom rastliny rodu Cannabis podliehajú ustanoveniam
Zákona č. 13/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení Zákona č. 260/1999 Z.z., Tetrahydrokanabinol
(THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok a uvedené
množstvo predmetov 1 až 20 celkovo zodpovedá min. 1 949 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým
po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ktorých súhrnná hodnota je min. 4 818,50 eur.Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad
na 2 roky. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému úradníkovi
okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu povinnosť

dvakrát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami obžalovaného a
prokurátora.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným

okresnému súdu 27.6.2019, v ktorom uviedol:

„Obhajoba podáva odvolanie voči výroku o vine, voči výroku o treste, voči výroku o ochrannom opatrení,
pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo Rozsudku, nakoľko toto porušenie spôsobilo,
že výroky o vine, treste a ochrannom opatrení sú nesprávne.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ (sušina marihuany zadržaná v aute a dome obžalovaného) poukazuje
obhajoba na to, že súd nesprávnym spôsobom stanovil počet bežných jednorazových dávok, ktoré je
možné získať zo zadržanej sušiny konopa. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR (3Tdo/25/2017,
2 Tdo/56/2014), skutkové ustálenie počtu obvykle jednorazových dávok marihuany je právnou otázkou
a právnym záverom, ktorý v zmysle § 145 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku nie je oprávnený

riešiť a vyslovovať Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v postavení znaleckého ústavu.
Z judikatúry NS SR a rovnako aj KS ZA (1To/86/2011) pritom vyplýva, že za obvyklú jednorazovú
dávku marihuany sa považuje množstvo 0,5 g. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ však bola súdom
jednorazová dávka konopa stanovená nesprávne pre množstvo menšie ako 0,4 g, t.j. celkový počet
obvyklých jednorazových dávok zadržanej sušiny marihuany súd značne nadhodnotil. Spáchanie skutku

pod bodom 1/ obžalovaný nepopiera, pri rozhodovaní však došlo ku chybnému právnemu posúdeniu,
majúcemu vplyv na závažnosť spáchaného skutku a následne rozhodnutie o treste.
Obžalovaný bol za skutky pod bodom 1/ a 2/ odsúdený za trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm.
a), c), d) ods. 2 písm. e) Tr. zákona. V tejto súvislosti však obhajoba zdôrazňuje, že skutky, ktoré
sú kladené obžalovanému za vinu nenapĺňajú objektívnu stránku trestného činu podľa § 172 ods. 1

písm. a) Tr. zákona, ktorá spočíva v neoprávnenej výrobe omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov. Výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov nebola v konaní
obžalovanému žiadnym spôsobom preukázaná a za túto nakoniec ani nie je vzhľadom na obsahové
vymedzenie skutkov pod bodom 1/ a 2/ trestne stíhaný.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ má obhajoba za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,

že tento skutok spáchal obžalovaný. V rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní
nebol vykonaný ani jeden dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval vinu obžalovaného
za tento skutok.
Napriek tomu, že obžalovanému nebola preukázaná vina za skutok pod bodom 2/ a spáchanie tohto
skutku obžalovaným obhajoba odmieta, súd pochybil aj pri vyslovení výroku o vine za spáchanie skutku

2/, nakoľko ani v prípade, ak by mal súd za preukázané spáchanie skutku obžalovaným (z akého
dôkazného prostriedku, keď ho NIKTO - žiadny svedok - nevidel hospodáriť na predmetnom pozemku
a tento nebol jeho) obžalovanému nebolo a nemohlo byť preukázané ani naplnenie subjektívnej stránky
trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. e) Tr. zákona - úmysel obžalovaného
prechovávať resp. zadovážiť omamnú alebo psychotropnú látku, či prekurzor v množstve, ktoré je väčšie

ako množstvo určené pre vlastnú spotrebu. Ako mal zistiť obžalovaný, ak by pestoval predmetné rastliny,
aké množstvo z nich po vysušení zadováži o.i. vzhľadom na jeho neskúsenosť s pestovaním
takéhoto typu rastliny a na podnebie a podmienky na pestovanie čohokoľvek na hornej Orave?
V prípravnom konaní bolo zásadným spôsobom porušené právo obžalovaného na obhajobu, čo malo
vplyv na rozhodnutie vo veci (výsluch obžalovaného v prípravnom konaní bez prítomnosti obhajcu a

s chybným poučením) a to z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie skutku pod bodom 2/ v Uznesení
o vznesení obvinenia obžalovanému, nevyžadujúcej povinnú obhajobu. Nakoľko skutok pod bodom 2/
mal byť od počiatku kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, mal byť obžalovanému v
zmysle § 37 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku od počiatku povinne ustanovený obhajca.Právo obžalovaného na obhajobu bolo porušené aj tým, že pred vznesením obvinenia za skutok 2/
vyšetrovateľ OR PZ DK postupoval nezákonným spôsobom, relevantným spôsobom nevyriešil odbornú
otázku ohľadom množstva účinnej látky (THC) v zaistených rastlinách.

Výsluchy obžalovaného a svedkov vykonané v prípravnom konaní resp. pri rozhodovaní o väzbe
do ustanovenia obhajcu obžalovanému sú preto nezákonnými dôkazmi. Z tohto dôvodu nemali
byť zápisnice z výsluchu obžalovaného z prípravného konania resp. z výsluchu obžalovaného
uskutočneného pri rozhodovaní o väzbe bez prítomnosti obhajcu čítané na hlavnom pojednávaní
a na tieto nebolo možné prihliadať pri rozhodovaní o podanej obžalobe (Rozsudok KS Žilina zo

dňa 05.09.2011, č. kon. 1To/70/2011 č. Jtk 13/11, Uznesenie NS SR zo dňa 24.10.2018, č. kon.
6Tdo/67/2017, Rozsudok ESĽP zo dňa 21.06.2015, Zachar a Čierny proti SR).
Odhliadnuc od nesprávnosti výroku o vine, považuje obhajoba uložený trest, a to najmä vzhľadom na
povahu skutku, jeho spoločenskú nebezpečnosť a osobu obžalovaného, za nesprávny a neprimerane
prísny. V tejto súvislosti poukazuje obhajoba na to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku pod bodom 1/
dobrovoľne priznal, tento oľutoval, doposiaľ viedol riadny život, má manželku a maloletú dcéru o ktoré

sa pred obmedzením osobnej slobody riadne staral, bol živiteľom rodiny a dosahoval pravidelný príjem
ako záhradný architekt. V priebehu konania nebolo preukázané akékoľvek obchodovanie
obžalovaného s marihuanou, za čo nakoniec obžalovaný ani nie je trestne stíhaný. Zadržanú sušinu
konopa obžalovaný prechovával výlučne pre vlastnú spotrebu, a to za účelom výroby tzv. fénixových
sĺz, ktoré mal v úmysle využiť ako liečivo. Na strane obžalovaného existujú len poľahčujúce okolnosti.

Zo znaleckého posudku MUDr. Bullovej navyše vyplynulo, že pobyt obžalovaného na slobode nie
je žiadnym spôsobom spoločensky nebezpečný. Podľa názoru obhajoby boli splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu, a to v maximálnej možnej miere.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obhajoba žiada, aby odvolací súd napádaný Rozsudok
Okresného súdu Námestovo zo dňa 20.06.2019, č. kon. 6T/24/2019 zrušil a rozhodol v zmysle §

322 ods. 3 Trestného poriadku spôsobom, že obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ spod
obžalobyoslobodípodľa§285písm.c)Trestnéhoporiadku,nakoľkonebolopreukázané,žetentoskutok
spáchal obžalovaný eventuálne aby odvolací súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
obžalovanéhospodobžalobyvovzťahukuskutkupodbodom2/,nakoľkoskutok,prektorýjeobžalovaný
stíhaný, nie je trestným činom, ktorý mu je kladený za vinu, pretože chýba jeden zo základných znakov

skutkovej podstaty daného trestného činu a to úmyselné zavinenie smerujúce ku zadováženiu alebo
prechovávaniu daného tvrdeného množstva omamnej látky a psychotropnej látky.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obhajoba navrhuje, aby odvolací súd po správnej právnej kvalifikácii
tohto skutku a po správnom vyhodnotení množstva bežných obvyklých jednorazových dávok zadržanej
sušiny konopa uplatnil v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona inštitút

mimoriadneho zníženia trestu.
V prípade ak odvolací súd nerozhodne v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, žiada obhajoba aby
odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 20.06.2019, č. kon. 6T/24/2019 a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.“
Obžalovaný svoje odvolanie doplnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 15.7.2019, v

ktorom uviedol:

„Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ (sušina marihuany zadržaná v aute a dome obžalovaného) zotrváva
obhajoba na tom, že súd nesprávnym spôsobom stanovil počet bežných jednorazových dávok
zadržanej sušiny. Z konštantnej judikatúry NS SR (3Tdo/25/2017, 2 Tdo/56/2014) vyplýva, že skutkové

ustálenie počtu obvykle jednorazových dávok marihuany je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý v
zmysle § 145 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku nie je oprávnený riešiť a vyslovovať Kriminalistický a
expertízny ústav Policajného zboru v postavení znaleckého ústavu. Z judikatúry NS SR a rovnako aj KS
ZA (1To/86/2011) pritom vyplýva, že za obvyklú jednorazovú dávku marihuany sa považuje množstvo
0,5 g.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ však bola súdom jednorazová dávka konopa stanovená nesprávne
pre množstvo menšie ako 0,4 g, t.j. celkový počet obvyklých jednorazových dávok zadržanej sušiny
marihuany súd značne nadhodnotil. Spáchanie skutku pod bodom 1/ obžalovaný nepopiera, pri
rozhodovaní však došlo ku chybnému právnemu posúdeniu, majúcemu vplyv na závažnosť spáchaného
skutku a následne rozhodnutie o treste.

Obžalovaný bol za skutky pod bodom 1/ a 2/ odsúdený za trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. a), c), d)
ods.2písm.e)Tr.zákona.Skutky,ktorésúkladenéobžalovanémuzavinunenapĺňajúobjektívnustránku
trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorá spočíva v neoprávnenej výrobe omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov. Výroba omamných a psychotropných látok, jedov aleboprekurzorov nebola v konaní obžalovanému žiadnym spôsobom preukázaná a za túto nakoniec ani nie
je vzhľadom na obsahové vymedzenie skutkov pod bodom 1/ a 2/ trestne stíhaný.
Z napádaného Rozsudku vyplýva, že súd mal vinu obžalovaného za spáchanie skutku pod bodom 2/

preukázanú:
výpoveďou obžalovaného uskutočnenou na hlavnom pojednávaní, pretože z jeho výpovede malo
vyplynúť, že sa po príchode na konopné pole správal ako majiteľ, nakoľko dve časti rastlín odtrhol a
zavesil na liesku, pričom toto správanie mali popísať aj svedkovia Mgr. T. a Mgr. T.,
zaistením sušených rastlín konopa v dome a aute obžalovaného,

zo Znaleckého posudku MUDr. Bullovej, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je závislý na
kanabinoidoch,
výpoveďou Mgr. T. a Mgr. T., ktorí uviedli, že sa im obvinený bezprostredne po zadržaní priznal k
vlastníctvu pestovaných rastlín. Výpoveď obžalovaného na hl. pojednávaní mala navyše podľa názoru
súdu obsahovať rozpory, nakoľko obžalovaný mal najprv uviesť, že zo začiatku policajtom tvrdil, že pole
nie je jeho a následne mal uviesť, že bol v šoku a preto policajtom uviedol, že políčko je jeho.

Výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že konope pestoval aj v minulosti. Na hlavnom pojednávaní sa
mal navyše jednoznačne vyjadriť, že sa v prípravnom konaní priznal aj ku skutku pod bodom 2/,
zo zápisníc z výpovede obžalovaného z prípravného konania ako aj z jeho výsluchu pri rozhodovaní o
väzbe, ktoré boli čítané na hlavnom pojednávaní.
Ad. 1) Z výpovede obžalovaného uskutočnenej na hlavnom pojednávaní celkom určite nevyplynulo, že

bysanapredmetnomkonopnompolisprávalakomajiteľ.Takétohodnoteniejehovýpovedejenesprávne
a nelogické, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že predmetné konopné
pole nebolo jeho. Toto pole navštívil asi 3 krát, nakoľko do danej lokality chodil zbierať liesky a na
prechádzky so psom.
Správanie obžalovaného ako údajného majiteľa rastlín marihuany nakoniec nemohli potvrdiť ani

svedkovia Mgr. T. a Mgr. T., ako to uvádza súd vo svojom Rozsudku (str. 15), nakoľko
títo svedkovia zadržali obžalovaného pri jeho osobnom motorovom vozidle a nie na poli samotnom (!) /
pole sa nachádzalo niekoľko sto metrov od vozidla obžalovaného a od služobného vozidla svedkov, z
ktorého pozorovali obžalovaného/. Vo výpovediach Mgr. T. a Mgr. T. boli navyše zásadné rozpory. Mgr. T.
pred súdom uviedol, že s jeho kolegom obžalovaného priamo na poli nevideli, nakoľko pole s rastlinami

nebolo vidno z ich zaparkovaného služobného vozidla, z ktorého mali obžalovaného pozorovať. Mgr. T.
v rozpore s v výpoveďou Mgr. T. uviedol, že obžalovaného videli priamo na poli, mali ho po celú dobu
v zornom poli a samotné pole s rastlinami bolo vidieť z ich služobného vozidla. Obaja svedkovia však
zhodne nevedeli uviesť, akú činnosť mal obžalovaný na poli vykonávať.
Ad. 2) Skutočnosť, že v dome a aute obžalovaného bola zadržaná sušina konopa žiadnym spôsobom

nepreukazuje, že predmetné konopné pole bolo obžalovaného. V konaní nebolo preukázané,
že by zadržaná sušina pochádzala z pestovaných rastlín. Toto potvrdila aj znalkyňa Ing. Šestáková v
rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že sa nevie vyjadriť, či zadržaná sušina
poschádzala z pestovaných rastlín (str. 8 Zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 23.05.2019).

Ad. 3) Obhajoba zdôrazňuje, že znalkyňa MUDr. Bullová vo svojom posudku síce konštatuje 1. štádium
závislosti obžalovaného na kanabinoidoch, no vzhľadom na frekvenciu užívania marihuany (5x za rok)
rovnako konštatovala, že nie je potrebné nariadiť liečenie obžalovaného. Znalkyňa vo svojom znaleckom
posudku taktiež uviedla, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Vo vzťahu k vine
obžalovaného za skutok pod bodom 2/ - pestovanie rastlín konopa, však znalecké dokazovanie

MUDr. Bullovej nie je možné v žiadnom prípadne vyhodnotiť ako usvedčujúci dôkaz.
Ad. 4) Obhajoba vo vzťahu k výpovedi Mgr. T. a Mgr. T. - „operatívcov“, ktorí zadržali obžalovaného
pri jeho osobnom motorovom vozidle, poukazuje na to, že pokiaľ obžalovaný pred týmito osobami
bezprostredne po zadržaní uviedol, že pole je jeho, učinil tak vyslovene z dôvodu preňho značne
stresovej situácie, nakoľko v aute prechovával sušinu marihuany. Toto vyplýva z jeho výpovede učinenej

na hlavnom pojednávaní. Takéto „ústne vyhlásenie“ podozrivej a zadržanej osoby však nie je možné
považovať za dôkaz, ktorý by mohol v danom prípade viesť k odsúdeniu obžalovaného za skutok
pod bodom 2/. Pokiaľ Trestný poriadok neumožňuje prečítať zápisnicu o výpovedi
zadržaného podozrivého na hlavnom pojednávaní, teda vykonať ju ako dôkaz, aj keď bol výsluch
vykonaný zákonným spôsobom (Uznesenie NS SR zo dňa 14.07.2015, č. kon. 4Tdo/47/2014 „Na druhej

strane treba uviesť, že súčasná právna úprava neumožňuje prečítať zápisnicu o výpovedi zadržaného
podozrivého na hlavnom pojednávaní, teda vykonať ho ako dôkaz, aj keď bol výsluch vykonaný
zákonným spôsobom. Tento záver, ktorý je založený predovšetkým na výklade ustanovenia § 258 ods. 4
Tr. por. (pôvodne § 207 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb.) a contrario, bol ustálený aj rozhodovacoupraxou najvyššieho súdu. Výsluch podozrivého, ktorý bol podľa § 85 Tr. por. zadržaný, teda nie je možné
využiťpredsúdomakodôkaz.“),niejemožnéakceptovaťakodôkazanitvrdenépriznaniesazadržaného
podozrivéhopríslušníkomPZbezprostrednepojehozadržaní.Navyšejepotrebnéopakovanezdôrazniť,

že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vysvetlil svoje konanie a výslovne poprel, že by pestované
rastliny boli jeho.
Obhajoba nesúhlasí ani so závermi súdu ohľadom údajných rozporov vo výpovedi
obžalovaného. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že policajtom tvrdil, že pole nie je jeho,
pričom z kontextu jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o policajtov, ktorí ho po zadržaní

odviezli na výsluch a vyšetrovateľov, ktorí ho vypočúvali. Pokiaľ mal obžalovaný policajtom uviesť, že
pole je jeho, z kontextu jeho výpovede vyplýva, že sa jednalo len o Mgr. T. a Mgr. T., pričom obžalovaný
aj vysvetlil, že tak urobil bezprostredne po zadržaní, nakoľko bol v značnom strese. Obhajoba nevidí vo
výpovedi obžalovaného uskutočnenej na hlavnom pojednávaní žiadne rozpory.
Ad. 5 a 6) Skutočnosť, že obžalovaný mal pred desiatimi rokmi pestovať 2-3 rastliny konopa neznamená
a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že pestoval takéto rastliny aj v roku 2018 a že predmetné konopné

pole bolo jeho. Obhajoba navyše poukazuje na to, že výsluchy obžalovaného z prípravného konania a
z rozhodovania o väzbe sú nezákonnými dôkazmi a na tieto nie je možné prihliadať
a z toho dôvodu ani nemali byť čítané na hlavnom pojednávaní (viď nižšie). Vo vzťahu ku skutku pod
bodom 2/ obhajoba zotrváva na tom, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tento skutok
spáchal obžalovaný. V rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný ani

jeden dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval vinu obžalovaného za tento skutok. V
priebehu konania nebolo preukázané, že obžalovaný rastliny nasadil, staral sa o ne, pestoval ich - žiadny
svedok ho pri takejto činnosti nevidel (!), nebol preukázaný ani žiadny vzťah obžalovaného k
predmetnému poľu. Obhajoba zdôrazňuje, že ak nie je obžalovanému preukázaná vina bez akýchkoľvek
pochybností, musí byť s poukazom na zásadu in dubio pro reo spod obžaloby oslobodený.

V prípravnom konaní bolo zásadným spôsobom porušené právo obžalovaného na obhajobu, čo malo
vplyv na rozhodnutie vo veci (výsluch obžalovaného v prípravnom konaní a pri rozhodovaní o väzbe bez
prítomnosti obhajcu a s chybným poučením), a to z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie skutku pod
bodom 2/ v Uznesení o vznesení obvinenia obžalovanému, nevyžadujúcej povinnú obhajobu.
Skutok pod bodom 2/ obžaloby bol vyšetrovateľom v Uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 27.09.2018

pôvodne kvalifikovaný ako prečin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona.
Dňa 08.01.2019 došlo zo strany vyšetrovateľa KR PZ Žilina k zmene právnej kvalifikácie
tohto skutku na obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2

písm. e) Trestného zákona. Ku zmene právnej kvalifikácie pritom došlo bez akýchkoľvek obsahových
zmien tohto skutku. Nesprávnou a zároveň miernejšou kvalifikáciou skutku bolo zásadným spôsobom
porušené právo obžalovaného na obhajobu, nakoľko obžalovanému mal byť v zmysle § 37
ods. 1 písm. c) Tr. poriadku po vznesení obvinenia od počiatku ustanovený obhajca.
Zo spisového materiálu vyplýva, že ku zmene právnej kvalifikácie tohto skutku došlo výlučne z dôvodu

právneho názoru Krajského súdu v Žiline prezentovaného v Uznesení zo dňa 13.12.2018,
č. kon. 3Tpo/61/2018-61, ktorým krajský súd rozhodoval o sťažnosti obžalovaného voči Uzneseniu
Okresného súdu Námestovo zo dňa 29.11.2018, č. kon. 5Tp/20/2018. Krajský súd vyslovil vo svojom
rozhodnutí záver, že pestovanie konopa nenapĺňa znaky prečinu podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona, ale
môže ísť o trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Obžalovanému tak bolo pôvodne vznesené obvinenie podľa nesprávneho ustanovenia § 173 ods. 1 Tr.
zákona, ktorý je prečinom a ktorého objektívna stránka je diametrálne odlišná od trestného činu podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona, ktorý je obzvlášť závažným zločinom.
Použitienesprávnej-miernejšejprávnejkvalifikácie,atoajpodľajudikatúryNSSR(UznesenieNSSRzo
dňa 24.10.2018 č. kon. 6Tdo/67/2017:„Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu o zásadné

porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v
jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Obvinenými namietaná podkvalifikácia skutku
v bode č. 7 dovolania by podľa najvyššieho súdu bola spôsobilá naplniť intencie dovolacieho dôvodu v
zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., avšak v posudzovanom prípade k takej okolnosti nedošlo. Najvyšší
súd v tomto smere podotýka, že použitie nesprávnej - miernejšej právnej kvalifikácie (podkvalifikácie)

skutku môže obvineného ukrátiť o jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom v prípade, ak by skutok
po obsahovej stránke ako obzvlášť závažný zločin, orgány činné v trestnom konaní alebo súd vyhodnotili
ako menej závažný trestnýčin (prečin alebo zločin), čím by fakticky došlo k porušeniu práva obvineného na formálnu obhajobu a
zároveň dôležitého verejného záujmu po povinnej obhajobe v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (bližšie
viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Zachar a Čierny proti Slovensku z 21. júla

2015, č. 29376/12 a č. 29384/12). Ak by takáto situácia nastala, potom by nebolo možné akceptovať
ako usvedčujúce tie dôkazy, ktoré boli vykonané v čase od vznesenia obvinenia do momentu zvolenia
či ustanovenia obhajcu obvinenému (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5.
septembra 2011, sp. zn. 1To/70/2011, prijatý ako judikát trestnoprávneho kolégia tohto súdu pod č. Jtk
13/11).“ a ESĽP (Rozsudok ESĽP zo dňa 21.06.2015, Zachar a Čierny proti SR „70. Majúc na pamäti

uvedené, Súd konštatuje, že akékoľvek poučenie, pokiaľ ide o procesné práva sťažovateľov, im bolo
poskytnuté prostredníctvom prvej strany predtlačených formulárov, do ktorých boli zaznamenané ich
výpovede v prípravnom konaní. Tieto poučenia informovali sťažovateľov, bez poskytnutia akéhokoľvek
komentára alebo ďalšieho vysvetlenia, že majú právo odoprieť výpoveď a právo zvoliť si obhajcu.
Nebolo tam naopak žiadne vyhlásenie alebo náznak o tom, že sťažovateľom bola poskytnutá akákoľvek
individualizovaná rada týkajúca sa ich situácie. 71. V tomto kontexte a s odkazom na trestný čin, ktorý im

bol pripisovaný ako bežný zločin, sa sťažovatelia rozhodli nenechať sa zastupovať obhajcom. 72. Súd
je však toho názoru, že v danom čase musela byť zrejmá možnosť, že trestno-právna kvalifikácia skutku
by mohla byť zmenená na obzvlášť závažný zločin. V tomto ohľade Súd podotýka, že v prípade oboch
dotknutých kvalifikácií skutok sťažovateľov pozostával v zásade z rovnakých znakov
s výnimkou skutočnosti, že v prípade jeho kvalifikovane/ formy musel byť spáchaný najmenej na troch

osobách. Tento relatívne malý rozdiel mal však závažné následky v oblasti ukladaného
trestu, keďže za bežný zločin sa ukladal trest odňatia slobody v trvaní štyroch až desiatich rokov, zatiaľ
čo závažnejší zločin sa trestal trestom odňatia slobody v trvaní desať až pätnásť rokov (pozri vyššie
odseky 7 a 32). 73. Neexistuje však náznak, že by takýto rozdiel alebo s ním spojené riziko výrazne
vyššieho trestu bolo sťažovateľom vysvetlené (pozri Leonid Lazarenko, citovaný vyššie, ods. 56). 74.

Za týchto okolností Súd nemôže dospieť k inému záveru ako k tomu, že akékoľvek vzdanie sa práva na
právne zastupovanie na strane sťažovateľov nesprevádzali minimálne záruky zodpovedajúce významu
vzdania sa tohto práva.“, zásadným spôsobom ukracuje obvineného o jeho právo na obhajobu
v prípade, ak by skutok, ktorý je po obsahovej stránke obzvlášť závažným zločinom, OČTK alebo súdy
vyhodnotiliakozločinaleboprečin.Aktakátosituácianastane,niejemožnéakceptovaťakousvedčujúce

tie dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia do zvolenia, či ustanovenia obhajcu. Rovnaký
názor zaujal aj KS Žilina v Rozsudku zo dňa 05.09.2011, č. kon. 1To/70/2011, ktorý bol prijatý ako judikát
trestnoprávneho kolégia č. Jtk 13/11. (Rozsudok KS Žilina zo dňa 05.09.2011, č. kon. 1To/70/2011
č. Jtk 13/11: „Krajský súd už vyššie uviedol, že právna kvalifikácia skutku vymedzeného v uznesení o
vzneseníobvineniamusízodpovedaťkonformnémuvýkladuprávavjehoprincipiálnychštandardochtak,

aby vyšetrovateľ nemohol použitím nesprávnej právnej kvalifikácie (miernejšej) znevýhodniť obvineného
v tom, že ho ukráti o právo na obhajobu už od okamihu vznesenia obvinenia... So zreteľom na uvedené
nebolo možné v ďalšom konaní na preukazovanie viny obžalovaného akceptovať ako usvedčujúce
dôkazy tie dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané v čase od vznesenia obvinenia, t.j. od 11.2.2009
do 16.2.2009, kedy otec obžalovaného M. M. - S. M. zvolil svojmu synovi obhajcu. Ide o výpovede

obvineného M. M. z 12.2.2009 pred vyšetrovateľom a z 13.2.2009 pred sudkyňou pre
prípravné konanie. Pokiaľ okresný súd oprel svoje rozhodnutie o vine aj o tieto výpovede obvineného,
nepostupoval správne, nakoľko neboli vykonané zákonným spôsobom, pretože obvinený už v tom čase
malmaťzvolenéhoaleboustanovenéhoobhajcu.Krajskýsúdpoznamenáva,ženavylúčenieuvedených
dôkazných prostriedkov zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov nebol rozhodujúci právny stav vyvolaný

vyšetrovateľom a nesprávnou právnou kvalifikáciou, ale fakticky existujúci stav zodpovedajúci právnej
kvalifikácii konania obžalovaného ako obzvlášť závažného zločinu podľa obsahového vymedzenia
skutku v uznesení o vznesení obvinenia. Všeobecne musí platiť, že pre účely trestného konania,
najmä pokiaľ ide o povinnú obhajobu podľa §37 ods. 1 písm. c) Tr. por., je rozhodné obsahové
vymedzenie skutku v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a tomu zodpovedajúca

právna kvalifikácia, a nie právna kvalifikácia skutku ustálená policajtom. Je neprípustné tolerovať
nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, najmä v prípade, ak policajt posúdi skutok „miernejšie", ako by
mal byť správne posúdený. V takýchto prípadoch totižto policajt manipulačným spôsobom „zavádza"
obvineného, čím hrubo porušuje jeho právo na obhajobu.“)
Nemôže pritom obstáť argumentácia súdu, ktorý síce dal obhajobe za pravdu, že skutok pod bodom

2/ bol v Uznesení o vznesení obvinenia kvalifikovaný nesprávne ako prečin podľa § 173 ods. 1 Tr.
zákona, no na druhej strane uviedol, že tento skutok mal byť správne kvalifikovaný ako zločin podľa §
172 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a preto nemalo dôjsť „podkvalifikovaniu", ktoré by malo vplyv na porušenie
práva obžalovaného na obhajobu (str. 16 Rozsudku). Svoj názor odôvodnil súd tým, že pre správnuprávnu kvalifikáciu skutku pod bodom 2/ bolo potrebné zabezpečiť najskôr odborné vyjadrenie k určeniu
množstva účinnej látky, pričom v danom prípade išlo o rastliny doposiaľ nespracované sušením
a vo veci bolo navyše väzobné trestné stíhanie a preto OČTK nemali pri vznesení obvinenia potvrdené,

že by došlo k pestovaniu konopa „vo väčšom rozsahu“ podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr. poriadku.
Obhajoba v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak by vyšetrovateľ OR PZ DK postupoval zákonným
spôsobom, pred vznesením obvinenia za skutok pod bodom 2/ by najskôr relevantným spôsobom
vyriešil odbornú otázku ohľadom množstva účinnej látky (THC) v zaistených rastlinách a množstva zmesi
využiteľnej z týchto rastlín. Bez vyriešenia tejto odbornej otázky, od vyriešenia ktorej sa odvíjala aj

prípadná povinná obhajoba obžalovaného, nebolo možné správne právne kvalifikovať tento skutok, t.j.
v čase vznesenia obvinenia obžalovanému za skutok pod bodom 2/ neboli splnené podmienky na takýto
postup. Vznesenie obvinenia obžalovanému za skutok pod bodom 2/ tak bolo nepochybne predčasné
a nesprávne, čo sa nakoniec aj potvrdilo v priebehu vyšetrovania.
Z judikatúry NS SR jednoznačne vyplýva, že najmä pri drogových deliktoch je vždy potrebné vopred
posúdiť odbornú otázku spočívajúcu v tom, či určitá látka je omamnou a psychotropnou látkou a pre

správnu kvalifikáciu je navyše potrebné určiť i obsah účinnej látky (THC) v zaistenej zmesi, nakoľko v
opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu práva obvineného na obhajobu. (Uznesenie NS SR zo dňa
24.10.2018 č. kon. 6Tdo/67/2017: „Dovolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému pre úplnosť dodáva, že
pokiaľ záver o tom, či mal byť spáchaný konkrétny trestný čin je závislý od posúdenia
odbornej otázky, je nevyhnutné najprv zodpovedne predmetnú otázku posúdiť. Predčasným vznesením

obvinenia by totiž mohlo prísť k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti a tiež k obmedzeniu
práva obvineného na formálnu obhajobu. Najmä pri drogových deliktoch je vždy potrebné vopred citlivo
a zodpovedne posúdiť odbornú otázku spočívajúcu v tom, či určitá látka je omamnou a psychotropnou
látkou a pre správnu kvalifikáciu je navyše potrebné určiť i obsah účinnej látky (THC) v zaistenej
zmesi... S ohľadom na značné množstvo zaistenej rastliny konope, vydanie uznesenia o vznesení

obvinenia v posudzovanom prípade, pred oboznámením sa s výsledkami znaleckého skúmania, preto
možno vyhodnotiť ako predčasné.“ Rozsudok NS SR zo dňa 27.03.2018, č. kon. 2Tdo/64/2017: „Pri
drogových deliktoch je vždy potrebné vopred citlivo a zodpovedne posúdiť odbornú otázku spočívajúcu
v tom, či určitá látka je omamnou a psychotropnou látkou a pre správnu právnu kvalifikáciu je navyše
potrebné určiť i obsah účinnej látky v zaistenej zmesi.“)Pri prvotných výsluchoch obžalovaného pred

OČTK a pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe bez prítomnosti obhajcu tak
bolo zásadným spôsobom porušené právo obžalovaného na obhajobu. Pri správnej právnej kvalifikácii
skutku by bolo zákonnou povinnosťou ustanoviť obžalovanému obhajcu ešte pred týmito výsluchmi.
Takéto zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu malo navyše aj značne negatívny vplyv na
možnosti obhajoby obžalovaného v ďalšom priebehu jeho trestného stíhania.

Nemožno pritom argumentovať tým, že obžalovaný bol poučený o práve zvoliť si obhajcu (odhliadnuc
od skutočnosti, že policajti obžalovaného od zvolenia obhajcu odhovárali, nakoľko by tým údajne došlo
k predĺženiu jeho zadržania a len z tohto dôvodu si obžalovaný obhajcu nakoniec nezvolil, t.j. v danom
prípade nie je možné hovoriť ani o riadnom poučení o možnosti zvoliť si obhajcu zo strany OČTK).
Poučenie o práve na obhajcu je celkom inou procesnou povinnosťou OČTK ako povinnosť ustanoviť

obžalovanémuobhajcuvprípadochpovinnejobhajobypodľaS37ods.1Tr.poriadku.Pokiaľbolisplnené
zákonné podmienky na povinnú obhajobu obžalovaného a obžalovanému nebol ustanovený obhajca,
nie je predsa možné tvrdiť, že obžalovaný si mohol zvoliť obhajcu aj sám (!).
Výsluchy obžalovaného, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a pri rozhodovaní o väzbe do
ustanovenia obhajcu obžalovanému, sú preto nezákonnými dôkazmi. Z tohto dôvodu nemali byť

zápisnice z týchto výsluchov ani čítané na hlavnom pojednávaní a na tieto nie je možné prihliadať
pri rozhodovaní o podanej obžalobe. Nakoľko súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam pripustil
čítanie zápisníc z týchto výsluchov na hlavnom pojednávaní, konal v priamom rozpore
s § 258 ods. 4 Tr. poriadku.
Odhliadnuc od skutočnosti, že obžalovanému nebola preukázaná vina za skutok pod bodom 2/ a

spáchanie tohto skutku obžalovaným obhajoba odmieta, súd pochybil aj pri vyslovení výroku o vine
za spáchanie skutku 2/, nakoľko ani v prípade, ak by mal súd za preukázané spáchanie skutku
obžalovaným (z akého dôkazného prostriedku, keď ho NIKTO - žiadny svedok - nevidel hospodáriť
na predmetnom pozemku a tento nebol jeho), obžalovanému nebolo a nemohlo byť preukázané ani
naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. e)

Tr. zákona - úmysel obžalovaného prechovávať resp. zadovážiť omamnú alebo psychotropnú látku, či
prekurzor v množstve, ktoré je väčšie ako množstvo určené pre vlastnú spotrebu.
Pri pestovaní rastlín marihuany je objektívne vylúčené, aby osoba - pestovateľ dopredu vedel,
koľko jednorazových dávok bude možné získať z tej - ktorej rastliny. Počet jednorazových dávok,ktoré je možné získať z pestovanej rastliny konopa závisí od množstva faktorov, ktoré pestovateľ
objektívne nevie ovplyvniť. Medzi takéto faktory nepochybne patrí kvalita semien, individuálna genetická
predispozícia rastliny, teplota prostredia - v danom prípade boli rastliny pestované v relatívne chladnom

podnebí Hornej Oravy, úživnosť pôdy, množstvo zrážok a slnečného svetla atp.. Toto nakoniec vyplýva
aj z vykonaného znaleckého dokazovania, nakoľko každá skúmaná rastlina bola inej hmotnosti a mala
iný obsah THC. Pri zasadení rastliny marihuany je preto vylúčené, aby osoba - laik, ktorá rastlinu
zasadila, dopredu vedela, koľko jednorazových dávok by mohla z tejto rastliny získať. Vzhľadom na
nepredvídateľnosť klimatických podmienok dokonca pestovateľ marihuany v exteriéri objektívne ani

nevie ovplyvniť konečnú hmotnosť rastliny a množstvo THC, a teda nevie ovplyvniť ani množstvo
jednorazových dávok, ktoré bude možné z rastliny v budúcnosti získať.
V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný zaistenú sušinu marihuany
nepredával a ani inak nedistribuoval tretím osobám a túto mal výlučne pre vlastnú potrebu, ktorá
spočívala vo výrobe tzv. fénixových sĺz, ktoré sú podľa obžalovaného liečivom. Toto nakoniec vyplýva aj
z podanej obžaloby. Ak by aj teda súd správne vyhodnotil, že rastliny konopa pestoval obžalovaný (ako

však takýto záver udržateľne pri nedostatku dôkazov zdôvodniť), čo obhajoba vzhľadom na vykonané
dokazovanie odmieta, jediným úmyslom obžalovaného mohlo byť získanie marihuany pre jeho vlastnú
spotrebu. Pokiaľ smeroval úmysel obžalovaného len k zadováženiu marihuany v množstve
pre vlastnú spotrebu, a to na výrobu tzv. fénixových sĺz, ktoré obžalovaný považuje za liečivo, nemohlo
dôjsť k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) ods. 2 písm. e)

Tr. zákona.
Jednoducho povedané, ak osoba pestuje marihuanu s úmyslom získať ju v množstve
pre vlastnú spotrebu, a nakoniec z dôvodu kombinácie rôznych objektívnych faktorov, nedbanlivosti a
nevedomosti pestovateľa dopestuje rastliny, z ktorých je možné získať väčšie množstvo jednorazových
dávok, nie je možné v žiadnom prípade hovoriť o úmysle pestovateľa zadovážiť takéto väčšie množstvo

omamnej či psychotropnej látky. V takomto prípade je možné hovoriť len o tzv. negatívnom skutkovom
omyle pestovateľa, ktorý sa týka jeho nevedomosti o skutočnom množstve jednorazových dávok, ktoré
je možné z dopestovanej „surovej“ rastliny získať. Negatívny skutkový omyl však vylučuje trestnú
zodpovednosť za úmyselné trestné činy. (Nález ÚS SR č. I. ÚS 318/09, ZSP 24/2011 „O skutkový omyl
negatívny ide vtedy, ak páchateľ nepozná nejakú okolnosť patriacu k znakom trestného činu, alebo

nepozná okolnosti podmieňujúce jeho trestnú zodpovednosť. Skutkový (ale aj právny) omyl negatívny
vylučuje zodpovednosť za úmyselný trestný čin a trestný čin spáchaný z vedomej nedbanlivosti, pretože
omyl, ktorým bol vylúčený úmysel, znamená beztrestnosť.“) Navyše je potrebné opakovane poukázať
na to, že obžalovaný prechovával sušinu marihuany pre účely výroby liečiva - fénixových sĺz. Obhajoba
zdôrazňuje, že v priebehu tohto konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že skutkom pod bodom

2/ obžaloby mal obžalovaný v úmysle zadovážiť, či prechovávať rastliny marihuany v množstve väčšom
ako je množstvo pre vlastnú spotrebu.
Odhliadnuc od nesprávnosti výroku o vine, považuje obhajoba uložený trest, a to najmä vzhľadom na
povahu skutku, jeho spoločenskú nebezpečnosť a osobu obžalovaného, za nesprávny a neprimerane
prísny. V tejto súvislosti poukazuje obhajoba na to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku pod bodom 1/

dobrovoľne priznal, tento oľutoval, doposiaľ viedol riadny život, má manželku a maloletú dcéru o ktoré
sa pred obmedzením osobnej slobody riadne staral, bol živiteľom rodiny a dosahoval pravidelný príjem
ako záhradný architekt. V priebehu konania nebolo preukázané akékoľvek obchodovanie
obžalovaného s marihuanou, za čo nakoniec obžalovaný ani nie je trestne stíhaný. Zadržanú sušinu
konopa obžalovaný prechovával výlučne pre vlastnú spotrebu, a to za účelom výroby tzv. fénixových

sĺz, ktoré mal v úmysle využiť ako liečivo. Na strane obžalovaného existujú len poľahčujúce okolnosti.
Zo znaleckého posudku MUDr. Bullovej navyše vyplynulo, že pobyt obžalovaného na slobode nie je
žiadnym spôsobom spoločensky nebezpečný. Uložený trest by mal značne negatívny dopad nie len na
obžalovanéhosamotného,aleajnajehomanželkuamaloletúdcéru.Podľanázoruobhajobybolisplnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu, a to v maximálnej možnej miere, pričom takto uložený trest

by bol pre naplnenie jeho účelu nepochybne postačujúci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obhajoba žiada, aby odvolací súd napádaný Rozsudok
Okresného súdu Námestovo zo dňa 20.06.2019, č. kon. 6T/24/2019 zrušil a rozhodol v zmysle §
322 ods. 3 Trestného poriadku spôsobom, že obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ spod
obžalobyoslobodípodľa§285písm.c)Trestnéhoporiadku,nakoľkonebolopreukázané,žetentoskutok

spáchal obžalovaný eventuálne aby odvolací súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
obžalovanéhospodobžalobyvovzťahukuskutkupodbodom2/,nakoľkoskutok,prektorýjeobžalovaný
stíhaný, nie je trestným činom, ktorý mu je kladený za vinu, pretože chýba jeden zo základných znakovskutkovej podstaty daného trestného činu a to úmyselné zavinenie smerujúce ku zadováženiu alebo
prechovávaniu daného tvrdeného množstva omamnej látky a psychotropnej látky.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obhajoba navrhuje, aby odvolací súd po správnej právnej kvalifikácii

tohto skutku a po správnom vyhodnotení množstva bežných obvyklých jednorazových dávok zadržanej
sušiny konopa uplatnil v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona inštitút
mimoriadneho zníženia trestu.
V prípade ak odvolací súd nerozhodne v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, žiada obhajoba aby
odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 20.06.2019, č. kon. 6T/24/2019 a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.“

Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu 10.7.2019, v
ktorom uviedol:

„po oboznámení sa s odôvodnením predmetného rozsudku sa nemožno stotožniť s
úvahami, ktoré súd prezentoval v odôvodňovaní napadnutého výroku rozsudku, čo sa týka uplatnenia
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Svoje rozhodnutie ohľadom uplatnenia inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu súd odôvodnil tým, že spôsob života, aký viedol obžalovaný je objektívne preukázaný
aktuálnym odpisom registra trestov, obžalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, podrobil

sa prebiehajúcim úkonom trestného konania, je ženatý, stará sa a vychováva maloleté dieťaťa. Za tejto
situácie okresný súd, vzhľadom na pomery páchateľa a okolnosti prípadu použil inštitút mimoriadneho
zníženia trestnej sadzby a s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona mimoriadne znížil trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8
rokov, pretože tento trest považoval za dostatočne prísny z hľadiska represívnej funkcie trestu, ktorý u

obžalovaného splní svoj účel a naplní aj ochrannú a výchovnú funkciu a zároveň vystihuje aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Tu uvádzam, že už zo zákonného pomenovania dotknutého trestnoprávneho inštitútu (mimoriadne
zníženie trestu) je zrejmé, že nejde o štandardný postup súdu, ale o výnimočný prostriedok
individualizácie trestu, ktorý nemôžu odôvodniť bežne sa vyskytujúce skutočnosti ani presvedčenie

súdu, že trest uložený v medziach zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa príliš prísny. V
predmetnej trestnej veci okolnosti prípadu nijako nevybočujú z obdobných prípadov
trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že okolnosti prípadu neposkytujú odôvodnenie na mimoriadne
zníženie trestu. Čo sa týka pomerov obžalovaného, ani v tomto ohľade neboli zistené skutočnosti, s
ktorými ustálená súdna prax spája možnosti mimoriadneho zníženia trestu. Takýmito skutočnosťami

sú napríklad vážna choroba páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny od jeho zárobku a podobne,
nemožno však za ne pokladať jeho dobrú povesť ani okolnosť, že viedol riadny život a nebol doposiaľ
súdne trestaný, čo konštatoval vo svojom zdôvodnení súd. Súčasne poukazujem aj na to, že obžalovaný
sakspáchaniutrestnéhočinunepriznalčosatýkabodu2/obžaloby,tentojednoznačnepoprelspoužitím
účelovej obrany a ani neprejavil žiadnu ľútosť nad svojim počínaním. Zároveň skutočnosti, ktorými súd

odôvodnil mimoriadne zníženie trestu, majú význam len vo vzťahu k základným kritériám ovplyvňujúcim
výmeru trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby, nie však vo vzťahu k úvahám o možnom uložení trestu
pod dolnú hranicu tejto trestnej sadzby. V súdenej veci nie je daná výnimočnosť okolností prípadu ani
pomerov obžalovaného, čím sa stáva nesplniteľnou kumulatívna podmienka uvedená v § 39 ods. 1
Trestného zákona. V danom prípade zároveň zvýrazňujem dôležitosť represívnej stránky trestu, ako aj

význam generálnej prevencie pri trestaní páchateľov drogovej trestnej činnosti.
V predmetnej veci nebol produkovaný žiadny dôkaz v prospech obžalovaného umožňujúci vyvodiť záver
o existencii čo len jediného mimoriadneho dôvodu spočívajúceho buď v okolnostiach prípadu alebo v
pomeroch páchateľa a preto mám za to, že práve neexistencia zákonných dôvodov podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona bola zrejme príčinou, prečo okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla v danej veci obstáť ako dôvod pre mimoriadne zníženie
trestu. Na základe uvedeného som potom toho názoru, že obžalovanému mal súd ukladať trest bez
použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že Okresný súd Námestovo predmetným rozsudkom
nesprávne rozhodol o treste obžalovaného a preto navrhujem, aby odvolací súd na základe podaného

odvolania, odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v odvolaním napadnutej časti a
nahradil ho vlastným rozhodnutím.“K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu 22.7.2019, v ktorom uviedol:

„Odhliadnucodskutočnosti,žeobhajobapopieraspáchanieskutkupodbodom2/obžalovaným,nemôže
argumentácia prokurátora obstáť. Vo vzťahu k inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1
Tr. zákona je potrebné v prvom rade uviesť, že tento môže súd pri ukladaní trestu uplatniť v prípade, ak
má za to, že (i) vzhľadom na okolnosti prípadu alebo (ii) pomery páchateľa, by použitie trestnej sadzby
ustanovenej Tr. zákonom bolo neprimerane prísne a (iii) na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje

aj trest kratšieho trvania.
Obhajoba zdôrazňuje, že definícia pojmov „okolnosti prípadu“ a „pomery páchateľa“ nie je v Tr. zákone
výslovne uvedená. Za okolnosti prípadu je nepochybne možné považovať všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v tomto konkrétnom prípade celkom určite sú
naplnené zákonné dôvody pre mimoriadne zníženie trestu a využitie tohto inštitútu je určite na mieste,

obžalovaný je slušný človek, ktorý nikomu nikdy neublížil, má doma mladú manželku a ročné dieťa, tiež
niet absolútne žiadnych pochybností (tieto zaiste nemá ani p. prokurátor), že obžalovaný sa akéhokoľvek
hocijakovzdialenéhostykusmarihuanouakýmkoľvekspôsobomurčitevyhne.Obžalovanýnikdynikomu
marihuanu nepredal (za toto nakoniec ani nie je trestne stíhaný), tú ktorú mal u seba (skutok 1/) mal
pre svoju osobnú potrebu - pre účely výroby tzv. fénixových sĺz, ktoré považuje za liečivo. Čiže podľa

obhajoby niet za uvedených okolností predstaviteľný jasnejší prípad, kde
i) okolnosti prípadu sú osobité, nezdôvodňujú uloženie trestu akoby išlo o prípad predpokladaný
primárne skutkovou podstatou, ktorá predsa smeruje proti rozširovaniu drog najmä medzi mládežou, zo
zištných dôvodov a nie je primárne smerovaná voči domáckej výrobe liečiv,
ii) sú osobné pomery obžalovaného také, že niet pochýb, že už prvostupňovým súdom neprávoplatne

uložený trest vážne postihnú psychiku obžalovaného, jeho manželky a dieťaťa bez zrejmého vzťahu
k záujmom sledovaným trestným poriadkom. Ak osobné pomery obžalovaného niečo zdôvodňujú, tak
vzhľadom na skutok a okolnosti jeho spáchania práve to, aby bol trest čo možno najkratší.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku pod bodom 1/ dobrovoľne priznal
a tento úprimne oľutoval. Manželka a dcéra (1 rok) sú od obžalovaného závislé, nakoľko obžalovaný

bol prakticky jediným živiteľom rodiny - pravidelný príjem dosahoval ako záhradný architekt. Na strane
obžalovaného existujú len poľahčujúce okolnosti. Zo znaleckého posudku MUDr. Bullovej navyše
vyplynulo,žepobytobžalovanéhonaslobodenieježiadnymspôsobomspoločenskynebezpečný.Podľa
názoru obhajoby tak boli splnené všetky podmienky na mimoriadne zníženie trestu, a to v maximálnej
možnej miere, pričom takto uložený trest by bol pre naplnenie jeho účelu nepochybne postačujúci.

Je skutočne pozoruhodné, ako prokurátor za situácie, keď obžalovaný popiera vinu za skutok 2/,
podmieňuje splnenie podmienok na mimoriadne zníženie trestu priznaním sa obžalovaného k spáchaniu
aj tohto skutku. Nepriznanie sa k jednému zo skutkov predsa nie je a nemôže byť dôvodom, ktorý by
vylučoval mimoriadne zníženie trestu. Obžalovaný pritom popiera skutok 2/ z jednoduchého dôvodu -
pretože ho nespáchal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obhajoba žiada, aby odvolací súd v zmysle §
319 Tr. poriadku zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania s tým, že
napadnutý rozsudok je potrebné krajským súdom zrušiť vo výroku o treste a obžalovanému bez použitia

§ 39 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného
odvolania.Napadnutýrozsudoknavrholzrušiťvbode2/stým,žekrajskýsúdmározhodnúťooslobodení

obžalovaného spod podanej obžaloby, resp. predmetnú trestnú vec v tejto časti vrátiť okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ sa týka odvolania prokurátora, toto
navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava prednesu svojho obhajcu na

verejnom zasadnutí.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §
317 Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané oprávnenými osobami a včasv lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací
súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý

rozsudok okresného súdu vo výrokoch o vine a uloženom treste.
Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a
vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov a listiny dôležité pre
trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia,

okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania, uvedenou
v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri
hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.

Pokiaľsatýkahlavnéhoargumentuobžalovaného,vzmyslektoréhobolo vovykonanomtrestnom

stíhaní porušené jeho právo na obhajobu, krajský súd zistil, že tento je nedôvodný. Obžalovaný bol od
prvých úkonov trestného konania riadnym spôsobom a v zmysle zákona poučený o možnosti zvoliť si
za účelom zastupovania obhajcu. O tejto skutočnosti svedčila zápisnica o obmedzení osobnej slobody
obžalovaného (č.l. 150 spisu) z 26.9.2018. Uvedená zápisnica na č.l. 151 obsahovala výslovné poučenie
obžalovaného, že svoje práva v trestnom konaní môže uplatňovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Obžalovaný bol taktiež poučený, že má právo zvoliť si obhajcu a ak nemá prostriedky na zaplatenie
obhajcu, má právo žiadať, aby mu bol obhajca ustanovený. Taktiež bol poučený, že v prípade, ak si
zvolí obhajcu, má právo radiť sa s ním už v priebehu zadržania bez prítomnosti tretej osoby. Poučenie
obžalovaného obsahovalo aj tú časť, podľa ktorej mal právo žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil na
výsluchu a bez jeho prítomnosti má právo odmietnuť vypovedať. Obžalovaný uvedené poučenie vzal

na vedomie, čo potvrdil svojím podpisom dňa 26.9.2018. Z predmetnej zápisnice ďalej vyplynulo, že
obhajcu si nezvolil. Poučeniu porozumel.
Totožný právny stav ohľadne obhajoby obžalovaného vyplynul aj zo zápisnice o zadržaní a obmedzení
osobnej slobody podozrivej osoby, zažurnalizovanej na č.l. 152-153 spisového materiálu. Zvolenie
obhajcu obžalovaný odmietol aj pri svojom výsluchu zadržaného - podozrivého. Aj táto zápisnica,

zažurnalizovaná na č.l. 154-155 spisového materiálu, obsahovala zákonné poučenie týkajúce sa
práva obžalovaného na obhajobu. Obžalovaný si obhajcu nezvolil a ani nepožiadal, aby mu bol
tento ustanovený. Výsluch obžalovaného v pozícii obvineného vykonaný dňa 27.9.2018 dokumentoval
obdobnú situáciu, v zmysle ktorej si Ing. Y. F. po zákonnom poučení obhajcu nezvolil. V uvedenom
výsluchu, zažurnalizovanom na č.l. 175-178 spisového materiálu, sa po vznesení obvinenia k stíhaným

trestným činom v celom rozsahu priznal. Krajský súd v tejto súvislosti zvýrazňuje tú skutočnosť, že
obvinenému bolo v tomto čase riadne doručené uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia si nepodal opravný prostriedok a so skutkovými
okolnosťami stíhaných trestných činov sa riadnym spôsobom oboznámil. Pri svojom ďalšom výsluchu
16.1.2019 v procesnom postavení obvineného využil svoje právo a odmietol vypovedať. Tento úkon

trestného konania bol vykonaný za prítomnosti jeho obhajcu JUDr. Martina Kováčika.

Na základe týchto skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že v prípravnom konaní v trestnom
stíhaní obžalovaného nebolo porušené jeho právo na obhajobu. Obžalovaný bol riadnym spôsobom v
zmysle príslušných ustanovení zákona poučený o možnosti svojej obhajoby prostredníctvom zvoleného

alebo ustanoveného obhajcu. Právna kvalifikácia stíhaného trestného činu v čase začatia trestného
stíhaniaavzneseniaobvineniabolazákonnáazodpovedajúcavýsledkomvykonanejosobnejprehliadky,
obhliadky miesta činu, ako aj domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov alebo pozemkov.
Argument obhajoby obžalovaného, v zmysle ktorého malo byť od začiatku trestného stíhania jeho
konanie prísnejšie právne kvalifikované, krajský súd vyhodnotil ako nelogický a odporujúci zákonu.

Pri začatí trestného stíhania, resp. vznesení obvinenia môže byť skutok obžalovaného (obvineného)
kvalifikovaný len podľa závažnosti a zákonných znakov príslušnej skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu, ktorá je v tom čase preukázaná zabezpečenými dôkazmi. Nie je možné zo strany
orgánov činných v trestnom konaní postupovať podľa záverov obhajoby obžalovaného, a to v tomzmysle, že všetky konania (skutky) obvineného budú z opatrnosti súvisiacej s právom na povinnú
obhajobu kvalifikované najprísnejšie možným spôsobom. Práve takýmto konaním by boli porušené
práva obžalovaného na spravodlivý proces, nakoľko by bol stíhaný nezákonným spôsobom. Skutočnosť,

že dodatočné znalecké dokazovanie preukázalo opodstatnenosť zmeny (sprísnenie) právnej kvalifikácie
konania obžalovaného, nie je dôvodom na prijatie záveru, že v predchádzajúcom konaní bolo porušené
právo stíhanej osoby na obhajobu. Krajský súd dáva obhajobe do pozornosti tú skutočnosť, že
obžalovaný bol od počiatku trestného stíhania a prvotne vykonaných úkonov vyčerpávajúcim spôsobom
oboznámený o podstate vedeného trestného stíhania. Obžalovaný za tejto situácie dobrovoľne a bez

nátlaku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, a to až do doby jeho
výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 16.1.2019. Zmena právnej kvalifikácie obvineného
bola vykonaná zákonným spôsobom, a to podľa ustanovenia § 206 ods. 6 Tr. por. Táto bola odôvodnená
výsledkami znaleckého dokazovania ohľadne množstva a kvality zaistenej drogy. Ani v tomto postupe
orgánov činných v trestnom konaní krajský súd nezistil také pochybenie, ktoré by malo v konečnom
dôsledku vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku okresného súdu. Obžalovaný mal

po zmene právnej kvalifikácie možnosť prezentovať svoju obhajobu prostredníctvom ustanoveného a
neskôr zvoleného obhajcu. Obhajoba obžalovaného z jeho strany bola riadnym spôsobom uplatnená aj
v konaní na okresnom súde, a to po podaní obžaloby.

Ako nedôvodný vyhodnotil krajský súd aj argument obhajoby obžalovaného, ktorým spochybňoval

ustálené množstvo a kvalitu zaistenej drogy, resp. jej cenu. Uvedená odborná otázka bola bezpochybne
zodpovedaná výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania. Hodnota a množstvo (dávok) zaistenej
drogy bola určená znaleckým dokazovaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v kontexte
s vyčíslením podľa Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry. Presné množstvá a
hodnota zaistených látok boli správne uvedené v skutkoch rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj

jeho odôvodnenia. Tvrdenie obžalovaného, v zmysle ktorého nemal vedomosť o presnom množstve
jednotlivých dávok z pestovaných rastlín konope, odvolací súd vyhodnotil ako irelevantné. Obžalovaný
úmyselným konaním pestoval zakázané rastliny, z ktorých bolo možné vyrobiť označené množstvá
dávok drogy. O vedomostiach súvisiacich s pestovaním rastlín konope svedčili výsledky prehliadky jeho
osobného počítača. Obžalovaný prostredníctvom internetu skúmal možnosti objednávania a pestovania

rastlín konope. Z tohto dôvodu mal vedomosť o približnom množstve dávok drogy, ktoré by bolo možné
vyrobiť zo zaistených rastlín konope, a to naviac za situácie, že bol podľa vlastného
vyjadrenia dlhoročným konzumentom marihuany. Odvolací súd v týchto súvislostiach zvýrazňuje, že
vina obžalovaného bola ustálená na základe najnižšej hranice zisteného rozsahu množstva drogy a jej
hodnoty. Okresný súd správne pri tomto postupe rozhodol v prospech obžalovaného.

Pokiaľ obžalovaný v konaní pred súdom, ako aj v podanom odvolaní namietal svoju vinu uvedenú v bode
2/ napadnutého rozsudku, krajský súd zistil, že zo žalovaného trestného činu bol usvedčený riadnym a
zákonným spôsobom. Takéto tvrdenie je odôvodnené najmä samotným priznaním obžalovaného v rámci
vykonaného prípravného konania. Obžalovaný dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku spolupracoval

s orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. príslušníkmi Policajného zboru, ktorí vykonávali prvotné
úkony. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplynulo, že obžalovaný bol pri tomto úkone osobne
prítomný. Z výpovedí svedkov - zakročujúcich príslušníkov polície Mgr. H. T. a Mgr. Y. T. mal krajský
súd preukázané, že obžalovaný detailným spôsobom opísal miesto pestovania rastlín konope, ako aj
dôvod svojho konania. Pre uvedené krajský súd nemal pochybnosť o tom, že obžalovaný sa stíhaného

trestného činu dopustil presne takým spôsobom, ako je to uvedené v bode 2/ napadnutého rozsudku.
V neuvedených skutočnostiach v tejto súvislosti krajský súd v celom rozsahu odkazuje na podrobné
dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania prokurátora preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu aj vo výroku o uloženom treste obžalovanému a spôsobe jeho výkonu. Odvolací súd sa stotožnil
s argumentom prokurátora, podľa ktorého prvostupňový súd pri ukladaní trestu nesprávnym spôsobom
aplikoval ustanovenie § 39 Tr. zák. o jeho mimoriadnom znížení. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nezistil
také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné v trestnom stíhaní obžalovaného použiť ustanovenie
§ 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Mimoriadne okolnosti prípadu (podľa § 39 Tr. zák.) bolifakticky vylúčené, a to z dôvodu ustálenej právnej kvalifikácie konania obžalovaného. Obžalovaný sa
svojím konaním dopustil obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c), d), ods.

2 písm. e) Tr. zák. Z uvedeného je zrejmé, že skutky obžalovaného označené v bode 1/ a 2/ napadnutého
rozsudku naplnili všetky zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Z tohto dôvodu
nebolo možné rozhodnúť v tom zmysle, že okolnosti prípadu sú takého charakteru, ktorý odôvodňuje
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

Odvolací súd nezistil ani také pomery páchateľa, ktoré by odôvodnili postup súdu v zmysle citovaného
ustanovenia § 39 Tr. zák. Aplikácia tohto ustanovenia nebola prvostupňovým súdom riadny spôsobom
odôvodnená. Obžalovaný podľa vlastnej výpovede uviedol, že v kontakte s drogami bol počas dlhého
časového obdobia (prvýkrát pestoval konope pred viac ako desiatimi rokmi). V ďalšom období bol
príležitostným konzumentom marihuany. Odvolací súd mal teda preukázané, že obžalovaný napriek

tomu, že nebol podľa aktuálneho registra trestov trestne stíhaný, neviedol riadny život v zmysle
príslušných ustanovení Trestného zákona. Samotná skutočnosť svedčiaca o tom, že je ženatý a
vychováva maloleté dieťa, nemôže odôvodniť pomery páchateľa tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 39 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd zvýrazňuje, že páchateľ sa staral o svoje maloleté dieťa spoločne
so svojou manželkou, a nie sám. Okresný súd preto zjednodušeným konštatovaním nesprávne

odôvodnil postup pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Na podklade podaného odvolania
prokurátora preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o uloženom treste
a obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to vo výmere 10 rokov. Takýto
trest zodpovedá požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie trestu a spĺňa zásady pre ukladanie

trestov upravené v ustanovení § 34 Tr. zák.

Odvolací súd sa starostlivo zaoberal aj výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol obžalovaný
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok okresného súdu nebol ani v tomto smere riadnym spôsobom

odôvodnený. Prvostupňový súd citoval príslušné ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. bez toho, aby riadnym
spôsobom odôvodnil v trestnom stíhaní obžalovaného jeho použitie. Obžalovaný mal byť podľa názoru
krajského súdu na výkon trestu odňatia slobody zákonným spôsobom zaradený do ústavu
na výkon trestu v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu. V

tejto časti ale odvolací súd nemohol napraviť pochybenie okresného súdu, a to vzhľadom na absenciu
odvolania prokurátora. Prokurátor napadol oddeliteľný výrok rozsudku okresného súdu len z dôvodu
aplikácie ustanovenia § 39 Tr. zák. pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a spôsobe

jeho výkonu, zároveň zrušil aj výrok, ktorým mu bol uložený ochranný dohľad a primerané povinnosti.
Následne, vzhľadom na ich zákonnosť v konaní na súde prvého stupňa, tieto bez zmien prevzal do
svojho rozsudku.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.