Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010426
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:0018010426.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce senát v zložení - predseda senátu JUDr. Slavomír Harmóci a prísediaci Darina

Valušková a Jozef Čabák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

X.
u z n á v a sa v i n n ý m

- zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.,

p r e t o, ž e

dňa 18.2.2017 v čase okolo 01.30 h vo F. po predchádzajúcej slovnej výmene v bare C. s pošk. Y. vyšli na
parkovisko pred bar, kde na seba vzájomne fyzicky útočili, následne spadli na zem a vtedy obžalovaný
uhryzol poškodeného do oblasti ľavého podpazušia a následne obžalovaný chytil poškodeného oboma
rukami okolo krku, pritiahol si ho k sebe a uhryzol ho do ľavého ucha, čím takto poškodenému podľa

vypracovaného znaleckého posudku spôsobil zranenie a to hryznú ranu na ľavej ušnici s odtrhnutím
polovice ľavej ušnice, odreninu a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou podliatinou v prednej časti
ľavého podpazušia a odreniny na chrbte ľavej ruky s dobou liečenia v trvaní 21 dní, pričom strata ušnice
sa z medicínskeho hľadiska považuje za zohyzdnenie,

t e d a

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. § 37 písm. m/ Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 ( päť ) rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad

správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ods. 4 písm. e/ Tr. zák., súd obžalovanému ukladá primerané
obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas skúšobnej doby a v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému Y.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným:

- Y. 5, vo výške 548,-€- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, so sídlom Mamateyova č. 17, 85005 Bratislava, IČO: 35 937 874
vo výške 173,38 €.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.7.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na X. pre ublíženia na zdraví
podľa§155ods.1Tr.zák.,natomskutkovomzáklade,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný X. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
o tom, že je nevinný a ďalej využil svoje právo a odmietol vypovedať. Z tohto dôvodu súd prečítal jeho
výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedol, že dňa 18.2.2017 po návrate z práce odišiel do baru

C., kde ho čakali kamaráti. Asi okolo 22:15 hod. došiel do baru a sadol si do boxu, kde k nemu došla C.
ktorá tam pracovala ako brigádnička. Potom čo ho obslúžila prisadla si k nemu a rozprávali sa. Asi po
3 až 4 minútach vošiel do baru Y. s dvoma chlapcami. Postavil sa k baru a začal obžalovaného slovne
provokovať, ako aj vyhrážať sa mu s tým, že dostane bitku. Keď sa jeho kamaráti vzdialili rozbehol sa ku
obžalovanému a ďalej sa mu vyhrážal, že ho chytia a „rozbijú“. Takto sa vyhrážal asi 10 min. a následne

vyzval obžalovaného, aby vyšiel von, s čím obžalovaný súhlasil. Obaja vyšli pred bar, kde zo strany
M. vyhrážky pokračovali. Tento obžalovaného provokoval, aby sa začali biť. Po vulgárnych nadávkach
a provokáciách ho obžalovaný chcel udrieť päsťou do tváre, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko sa
M. uhol a následne ho tento začal udierať päsťami do hlavy. Pri tomto útoku nikto iný prítomný nebol.
Po opakovaných úderoch obžalovaný chytil poškodeného a spoločne s ním spadol na trávnik. Keď sa

postavil, myslel si že sa to skončilo a chcel ísť domov. Pri odchode, keď sa nachádzal na chodníku,
došiel za ním zozadu Nádaľ, otočil obžalovaného k sebe a začal ho opäť udierať päsťami do hlavy.
Obžalovaný si chránil hlavu tak, že zodvihol ruky a kryl si hlavu. Zároveň išiel k M. bližšie, aby ho nevedel
ďalej udierať. Keď k nemu pristúpil, objal ho svojimi rukami v páse, aby ho ďalej neudieral. Vtedy mu M.
podkopol nohu a obaja spadli na betón, kde si obžalovaný udrel hlavu. Následne sa spoločne kotúľali

pomedzi autá a skončili tak, že obžalovaný ležal na chrbte a pod sebou mal pravú ruku, pričom ľavou
rukou stále poškodeného držal okolo jeho chrbta. Poškodený ho začal škrtiť svojimi rukami, kde jedno
koleno mal na zemi a druhé na bruchu obžalovaného. V tom šoku obžalovaný nevedel čo má robiť a
nemohol dýchať. Myslel si že „zdochne“. Následne si už nič nepamätal, pričom si pamätá až to, ako ho
brali policajti od jeho babky. Obžalovaný nevedel z akého dôvodu ho poškodený napadol avšak pripustil,

že v minulosti mali s poškodeným vzájomný incident týkajúci sa ich kamarátky C.. Dodal, že v súvislosti
s incidentom nebol na lekárskom ošetrení. V závere výpovede uviedol, že poškodený sa mu po skutku
vyhrážal a to v auguste vo F. na koncerte, kde mu uviedol, že si ho nájdu a zbijú. V mesiaci november
pri rozprávaní sa s kamarátkou KJ. po ňom poškodený hodil fľašu, ktorá sa pri obžalovanom rozbila a
chcel aj fyzicky na obžalovaného zaútočiť v čom mu však zabránili kamaráti poškodeného. Dodal, že

zo strachu z poškodeného sa odsťahoval do Košíc. Naviac tento ho listom vyzval na vyplatenie 580,-
€, na čo však obžalovaný nereagoval.
Bol vypočutý svedok - poškodený Y. ktorý uviedol, že dňa 18.2.2017 došiel do baru LE., kde zbadal X.,
ktorý sedel s C. pri stole. Postavil sa k barovému pultu a následne podišiel k obžalovanému, ktorého sa
opýtal,prečoobťažovaljehopriateľkuHJ.nastužkovejslávnosti.Obžalovanýnatoreagovalpodráždene

a začali sa hádať. Počas hádky ho obžalovaný vyzval, aby odišli von pred bar. Keď spoločne vyšli pred
bar, hádka pokračovala. Počas hádky sa začali vzájomne sácať, kde ako prvý ho sotil obžalovaný oboma
rukami do hrudníka. Poškodený po sotení zostal stáť a obžalovaný ho chcel hneď udrieť do hlavy päsťou
pravej ruky, no netrafil ho. Poškodený sotenie opätoval, kde po opakovanom sácaní sa potkli a spoločne
spadli za autá, ktoré boli na parkovisku. Na zem dopadli tak, že poškodený ležal na zemi a obžalovaný

bol na ňom. Na zemi vzájomne zápasili, kde sa akoby obaja držali okolo pása a kotúľali sa. Počas
kotúľania ho obžalovaný uhryzol do ľavého prsníka, čo veľmi bolelo a chcel sa preto postaviť. Preto
sa pokúsil obžalovaného od seba odtlačiť, na čo tento reagoval tak, že mu oboma rukami chytil hlavu,
pritiahol si ju k sebe a odhryzol mu časť ľavého ucha. Po odhryznutí ucha sa obaja postavili a boli v
šoku. Keď si obžalovaný všimol odhryznuté ucho ušiel za najbližšie auto, kde chvíľu stál. Keď svedkovia

zavolali políciu tento ušiel domov na ulicu N.. Poškodený poprel, aby obžalovaného pred incidentom
nejako provokoval alebo ho fyzicky napadol. Rovnako poprel, aby ho pri incidente „dusil“. V súvislosti s
incidentom mal zranenie ucha, prsníka a odreniny na rukách. Práceneschopný bol zruba 14 dní. Dodal,
že v čase incidentu mal vypité, kde vypil asi dve poldecáky tvrdého alkoholu. K predchádzajúcemu
konfliktu s obžalovaným na stužkovej slávnosti poškodený uviedol, že tam ho C. taktiež napadol. So

zranením ucha bol na ošetrení v nemocnici Michalovciach, kde mu odporúčali dať si prišiť ucho čoodmietol, nakoľko bol v šoku. V závere výpovede poškodený poprel, aby sa pri stretnutí s obžalovaným
po skutku tomuto akokoľvek vyhrážal.

Bola vypočutá svedkyňa C. ktorá uviedla, že uvedený deň pracovala ako čašníčka v bare. Keď došiel
obžalovaný v bare nebolo veľa ľudí, preto si s ním sadla do jedného z boxov a rozprávali sa. Počas
toho došiel do baru poškodený M., ktorý sa na adresu obžalovaného začal vyjadrovať provokatívne.
Obžalovaný na to nijako nereagoval a bol pokojný. Po určitom čase M. pristúpil k obžalovanému a tohto
strčil. Keď to videla, povedala im, že ak si potrebujú niečo vyriešiť, aby to neriešili v bare a vyšli von.

Obaja ju uposlúchli a z baru odišli. Pred barom sa začali medzi sebou fyzicky napádať. Kto začal ako
prvý svedkyňa uviesť nevedela. Následne svedkyňa odišla naspäť do baru, kde keď sa opäť pozrela
pred bar, zbadala oboch na parkovisku na zemi. Taktiež si všimla, že potom keď sa poškodený postavil,
držal sa za ucho a časť ucha nemal. Na obžalovanom si žiadne známky po zranení nevšimla. Dodala, že
obaja boli pod značným vplyvom alkoholu. Krátko po incidente bol obžalovaný značne zmätený a snažil
sa vysvetľovať, že nič zlé neurobil a následne z miesta odišiel. Svedkyňa dodala, že má vedomosť o

tom, že obžalovaný je konfliktný typ hlavne, keď si vypije, pričom poškodený takýto typ nie je. V závere
svedkyňa pripustila, že potom čo poškodený drgol v bare do chrbta obžalovaného, tento ho vyzval, aby
išli von. Rovnako pripustila, že na obžalovanom si po incidente všimla zakrvavené tričko a zuby.

Bol vypočutý aj svedok J. ktorý uviedol, že uvedeného dňa došiel s kamarátmi autom na parkovisko

pred bar C. kde si všimol obžalovaného a poškodeného, ktorí sa tam rozprávali. Títo stáli neďaleko
parkoviska. Čo konkrétne riešili to svedok uviesť nevedel a nevenoval im pozornosť po celý čas. Po
určitom čase si všimol, že obaja spadli medzi autá pri ktorých stáli. Na zemi boli zhruba 10 sekúnd,
keď následne poškodený hovoril niečo v tom zmysle, že má „odkusené“ ucho. Svedok si vtedy na
poškodenom skutočne všimol, že nemá ucho, pričom obaja boli zakrvavení.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde svedok
pripustil, že videl ako C. pribehol k poškodenému a toho schytil, na čo obaja spadli. Na uvádzanú
skutočnosť vo výpovedi z prípravného konanie týkajúcu sa škrtenia si svedok nepamätal. Rovnako
nevedel uviesť vzájomnú polohu obžalovaného a poškodeného po ich páde medzi autá.

Bol vypočutý znalec L. ktorý zotrval na svojom znaleckom posudku a ďalej uviedol, že na základe
zdravotníckej dokumentácie a spisového materiálu je možné uviesť, že poškodený Y.ľ pri úraze
dňa 18.2. utrpel poranenia a to hryznú ranu na ľavej ušnici s odhryznutím polovice ľavej ušnice,
odreninu a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou podliatinou v prednej časti ľavého podpazušia a

odreniny na chrbte pravej ruky. Všetky poranenia z medicínskeho hľadiska sú poraneniami ľahkými.
K mechanizmu ich vzniku uviedol, že hryzná rana na ľavej ušnice odhryznutím polovice ľavej ušnice
vznikla odhryznutím ľavej časti ušnice zubami, najpravdepodobnejšie útočníka, silou väčšej intenzity.
Odrenina a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou podliatou v prednej časti ľavého podpazušia
vzniklo jedným, ďalším pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie zahryznutím zubami útočníka do

uvedenej oblasti, pravdepodobne cez nejaký odev, silou na rozhraní menšej až strednej intenzity.
Odreniny na chrbte pravej ruky mohli vzniknúť poškriabaním pri vzájomnom incidente alebo pri páde
poškodeného na zem. Sila, ktorá spôsobila tieto poranenia bola menšej intenzity. Najzávažnejším
poranením je hryzná rana na ľavej ušnici, kde pri riadnej liečbe a nekomplikovanom hojení a pri prišití
tejto ušnice by doba liečenia a práceneschopnosti mala trvať 21 dní, čo je dobou obvyklou. Pri takomto

poranení sú odhryznuté výživové cievy a nie vždy aj pri urgentnom prišití sa táto časť ušnice prihojí.
Z medicínskeho hľadiska nie je možné uviesť percentuálnu pravdepodobnosť prihojenia sa ušnice. V
prípade neprihojenia sa sú vykonávané plastické rekonštrukčné operácie, ktoré trvajú minimálne štyri
týždne. K trvalým následkom znalec uviedol, že úraz zanechal trvalý následok a to stratu podstatnej
časti ľavej ušnice, ktorá pôsobí esteticky rušivo. Z medicínskeho hľadiska bude možné sa pokúsiť o

rekonštrukciu, avšak tá nebude takého tvaru a takého estetického vzhľadu ako normálna ušnica. Pri
incidente, pri danej intenzite a smere útoku, nedošlo k ohrozeniu životne dôležitého orgánu ľudského
tela, ani poškodeniu dôležitého orgánu. Vo vzťahu či u poškodeného ide o jeho zohyzdenie znalec
uviedol, že zohyzdenie je každá viditeľne, trvalo zohyzďujúca zmena tela, ktorá mení vzhľad a vzbudzuje
odpor. Ide najmä o prípady, keď takéto ublíženie na zdraví sťažuje človeku uplatnenie sa v spoločnosti.

Veľmi podstatné sú najmä kozmetické vady a defekty v oblasti tváre, čiže deformácia nosa, ucha
a popáleniny. Zohyzdenie väčšinou neprináša stratu pracovnej schopnosti v oblasti tváre. Ide skôr
o duševnú ujmu, keď sa poškodený nevie zo stratou predchádzajúceho vzhľadu vyrovnať, čo mu v
podstatne sťažuje jeho život. V danom prípade uvedený defekt je z medicínskeho hľadiska zohyzdenímstredne ťažkého stupňa. Ak by poškodený podstúpil plastickú operáciu, stav by sa trocha zlepšil a
poškodenie by sa bolo možné hodnotiť ako poškodenie ľahkého stupňa na tvári, čiže trvalý následok.
Bolo by na prvý pohľad vidieť veľkú jazvu, kde ucho by už nebolo pohyblivé a bola by stratená citlivosť

ušného lalôčika, čo v prípade človeka a jeho napríklad erotogénnych zón je určitá podstatná ujma.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď zástupkyne poškodenej spoločnosti Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a.s. Košice, L. ktorá v rámci svojej výpovede sa vyjadrila k výške škody, ktorá
bola spôsobená zdravotnej poisťovni v súvislosti s vynaloženými liečebnými nákladmi u poškodeného

Y., ktoré predstavovali sumu 173,38 € a zároveň si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu tejto
škody. K samotnému skutku sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Rovnako bola prečítaná výpoveď svedka L. ktorý uviedol, že dňa 18.2.2017 v čase okolo 02.00 h, keď sa
vracal domov zbadal svojho brata A., ktorý stál na chodníku v blízkosti baru C.. Po zastavení a vystúpení
z vozidla zbadal na zemi vedľa svojho auta dve ležiace osoby, kde jednu poznal z videnia menom M.

a druhého po mene nepoznal. Ako títo spadli svedok uviesť nevedel. Potom, čo obaja vstali všimol si,
že M. krváca ucho.

Bola prečítaná výpoveď svedka P., ktorý uviedol, že uvedený večer v čase medzi 00.30 až 01.00 h došiel
svojím autom pred bar C. kde auto zaparkoval kolmo na chodník. Potom čo vošiel do baru, prisadol si k

svojim známym, kde po chvíli počul, že vonku pred barom sa niečo deje. Asi po 10 až 15 minútach, preto
vyšli z baru, kde vtedy si všimol, že vonku je M.y, ktorí spolu niečo riešili. Vonku v tej chvíli boli viacerí a
títo chodili von a následne dnu do baru. Svedok nevedel uviesť, ako sa obžalovaný a poškodený ocitli
na zemi, kde videl už iba to, ako stoja medzi autami. Keď došiel k M. zbadal, že strašne krváca z ľavého
ucha a preto privolal záchranku. Čo robil C. v tej chvíli svedok uviesť nevedel, nakoľko mu nevenoval

pozornosť. Po príchode policajtov a sanitky tam C. už nebol. Svedok poprel, aby videl, ako obaja spadli,
resp. aby videl, ako M. škrtil C. na zemi.

Napokon bola prečítaná výpoveď svedka A., ktorý uviedol, že uvedený večer došiel do baru C.de pri
príchode k baru zbadal na chodníku pred barom dvoch chlapov, ktorých osobne poznal, pričom išlo o X..

Títo sa medzi sebou hádali a následne sa začali biť päsťami a tlačiť. Keďže stáli pri autách, prepadli cez
bokjednéhozáut,ktorétamparkovali.AkoprvýpadalY.kdepripádeschytilC.stiaholhonaseba.Keďže
spadli medzi autá svedok nevidel, čo sa dialo na zemi, pričom na zemi ležali iba pár sekúnd, keď zrazu
jeden z nich skríkol. Keď sa postavili, svedok videl ako Y. krváca z ľavého ucha. X. sa taktiež postavil a
niekam odišiel, pričom svedok tomuto nevenoval pozornosť, nakoľko si všetci všímali Y.. Následne bola

privolaná polícia a sanitka.

Súd taktiež prečítal znalecký posudok MUDr. R.ávery ktorého sú v súlade z výpoveďou znalca na
hlavnom pojednávaní.

Bolo vykonané ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to lustráciou z registra
priestupkov poškodeného Y., odpisom z registra trestov poškodeného, vyčíslením škody, zápisnicami
o konfrontáciách, lekárskymi správami o ošetrení poškodeného, zápisnicou o vydaní veci, úradnými
záznamami OO PZ Veľké Kapušany, výpisom z evidencie priestupkov obžalovaného, charakteristikami
a odpisom z registra trestov obžalovaného, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu

Michalovce sp. zn. 0T/242/2017.

Z výpisu z evidencie priestupkov poškodeného Y. súd zistil, že má v registri priestupkov evidované
štyri záznamy o spáchaných priestupkoch v rokoch 2014 až 2017, kde dve z nich sa týkajú fyzického
napadnutia v bare, resp. poškodenia zariadenia baru za ktoré bola poškodenému uložená sankcia vo

výške 100,-€, resp. pokarhanie.

Z odpisu z registra trestov poškodeného je zrejmé, že tento doposiaľ súdne trestaný nebol.

Z vyčíslenia škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne je zrejmá výška vynaložených liečebných nákladov

u poškodeného Y., ktorá predstavuje sumu 173,38 €.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným obe konfrontované osoby v podstate
zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.Z lekárskych správ o ošetrení poškodeného sú zrejmé zranenia, ktoré poškodený utrpel dňa 18.2.2017
v súvislosti s incidentom s obžalovaným, kde poškodený s navrhovaným spôsobom ošetrenia lekárom

nesúhlasil.

Zo zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že Mestská polícia vydala pre potreby trestného konania záznam z
kamerového systému mesta Veľké Kapušany zachytávajúci priestory pri bare C. na ulici W. Z úradného
záznamu spísaného hliadkou polície zasahujúcou na mieste činu je zrejmé, že medzi poškodeným a

obžalovaným došlo k fyzickej potýčke v dôsledku ktorej poškodený utrpel poranenie ľavého ucha, kde
ošetrenie privolanou RZP odmietal. Obžalovaný po príchode hliadky na mieste činu nebol.

Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného súd zistil, že má v registri priestupkov evidované dva
priestupky a to na úseku dopravy.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dôkaz a to prehratie kamerového záznamu z kamerového
systému mesta F. pred barom C., kde vzhľadom na kvalitu uvedeného záznamu a čas, kedy ku skutku
došlo, nebolo na zázname možné rozpoznať tam zachytené osoby, pričom uvedený kamerový záznam
nezachytáva žiadnu časť z incidentu medzi obžalovaným a poškodeným.

Obžalovaný X. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, kde nebol riešení priestupkovo Mestskou
políciou vo Veľkých Kapušanoch. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný Okresným súdom v
Michalovciach v trestnej veci sp. zn. 0T/242/2017 dňa 30.10.2017 pre prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
za čo bol odsúdený k peňažnému trestu vo výmere 600,-€ a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 20 mesiacov. Peňažný trest zaplatil dňa 19.12.2017.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k
jednoznačnému záveru, že obžalovaný X.vojím konaním naplnil všetky znaky zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko inému úmyselne
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

K uvedenému záveru súd dospel najmä na základe výpovede poškodeného Y., ktorý v rámci svojej
výpovede podrobne popísal priebeh incidentu s obžalovaným. Uviedol, že obžalovaný ho počas slovnej
hádky v bare C. vyzval, aby odišli von pred bar s čím súhlasil, kde následne ho obžalovaný fyzicky
napadol, pričom ho sotil oboma rukami do hrudníka. Následné sácanie poškodený opätoval, pričom
po opakovanom sotení sa potkli a spadli za autá, ktoré boli na parkovisku a to tak, že poškodený

ležal na zemi a obžalovaný bol na ňom. Na zemi vzájomne zápasili, kde počas zápasu obžalovaný
uhryzol poškodeného do ľavého prsníka. Pri následnej snahe postaviť sa tomuto schytil oboma rukami
hlavu, pritiahol si ju k sebe a odhryzol mu časť ľavého ucha. Po incidente obžalovaný z miesta činu
ušiel. Skutočnosti uvádzané poškodeným nepriamo potvrdili aj vypočutí svedkovia a to C., ktorí rovnako
uviedli, že boli svedkami toho, ako na zemi na parkovisku pri bare Luxor vzájomne zápasili obžalovaný

s poškodeným, pričom po skončení vzájomného zápasu, poškodený mal odhryznutú časť ľavého
ucha. Svedkovia C. potvrdili, že po incidente zaregistrovali, že obžalovaný bol taktiež od krvi, pričom
mal zakrvavené tričko a zuby. Naviac svedok A. v rámci svojej výpovede uviedol, že videl, ako sa
obžalovaný a poškodený hádali a bili päsťami a následne tlačili, pričom prepadli cez bok jedného z
áut a to tak, že ako prvý padal poškodený, pričom pri páde schytil obžalovaného a stiahol ho na seba.

Obžalovaného rovnako usvedčuje znalecký posudok MUDr. R. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní,
z ktorých je zrejmý rozsah poranení, ktoré utrpel poškodený Nadaľ v súvislosti s incidentom zo dňa
18.2.2017 s obžalovaným pred barom C.. Znalec konštatoval, že poškodený utrpel hryznú ranu na
ľavej ušnici s odhryznutím polovice ľavej ušnice, odreninu a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou
podliatinou v prednej časti ľavého podpazušia a odreniny na chrbte pravej ruky, kde mechanizmus

vzniku zranení podľa vyjadrenia znalca plne korešponduje s výpoveďou poškodeného M.. Napokon
obžalovaný je usvedčovaný aj ďalšími listinnými dôkazmi a to predloženými lekárskymi správami o
ošetrení poškodeného, z ktorých sú rovnako zrejmé poranenia, ktoré poškodený utrpel pri incidente s
obžalovaným.
Z uvedených dôkazov má súd za jednoznačne preukázané, že v dôsledku fyzického napadnutia

poškodeného obžalovaným X., tento utrpel poranenia - hryznú ranu na ľavej ušnici s odhryznutím
polovice ľavej ušnice, odreninu a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou podliatinou v prednej časti
ľavého podpazušia a odreniny na chrbte pravej ruky, ktoré mu spôsobil obžalovaný X., čo konštatoval
znaleK., ako najpravdepodobnejší mechanizmu vzniku uvedených zranení, plne korešpondujúci svýpoveďou poškodeného Y.. Uvedené poranenia poškodeného znalec klasifikoval ako poranenia ľahké
z medicínskeho hľadiska, pričom dobu liečenia a práceneschopnosti určil pre najzávažnejšie poranenie
a to hryznú ranu na ľavej ušnici v trvaní 21 dní pri nekomplikovanom hojení a riadnej liečbe. Znalec

však konštatoval, že uvedené poranenie zanecháva trvalé následky a to stratu podstatnej časti ľavej
ušnice, ktorá pôsobí esteticky rušivo, kde je nutná plastická rekonštrukcia ušnice, pričom aj po vykonaní
rekonštrukcie nebude možné dosiahnuť takého estetického vzhľadu a tvaru, ako pri normálnej ušnici.
Rovnako uviedol, že z medicínskeho hľadiska takéto poranenie je možné konštatovať ako zohyzdenie
stredne ťažkého stupňa, kde zohyzdením je každá viditeľne, trvalo zohyzďujúca zmena tela, ktorá mení

vzhľad a vzbudzuje odpor. V danom prípade, ak pri vykonaní rekonštrukcie bude viditeľná veľká jazva a
ucho stratí citlivosť ušného lalôčika, nebude pohyblivé, kde v prípade človeka a jeho erotogénnych zón
je takéto zranenie chápané ako podstatná ujma.
V tejto súvislosti súd podotýka, že z právneho hľadiska podľa doterajšej judikatúry súdov je zohyzdením
každá viditeľná, trvale hyzdiaca zmena tela, ktorá mení vzhľad na ujmu poraneného a vzbudzuje pocit
neestetického zážitku, kde nie je rozhodujúce či je možné ju odstrániť napríklad plastickou operáciou,

alebo ju zakryť. Takáto vada spravidla sťažuje poškodenému normálne uplatnenie v spoločnosti, pričom
problémy v životnom uplatnení musia byť také značné aby približne zodpovedali ostatným prípadom
ťažkej ujmy na zdraví. Podstatou zohyzdenia sú predovšetkým kozmetické vady a defekty, kde o
zohyzdenie nejde ak je ľahko odstrániteľné, ľahkou operáciou. Zaraďujú sa sem najmä vady a defekty
tváre (R II/1965,V 21/1979). Zohyzdením sa chápe aj prípad ak po zranení zostal poškodenému v ľavej

polovici tváre rad začervenaných jaziev, pričom tieto následky sú trvalé (4TZ 36/1962). Rovnako sa
sem zaradzuje aj strata 1/3 ucha, ktorá mení výzor na ujmu poraneného a ktorá má povahu trvalej
kozmetickej chyby (R 44/1976).
Z uvedeného je teda zrejmé, že takéto zranenie aj z hľadiska právneho, je nutné považovať za
zohyzdenie, ktoré sa v zmysle ust. § 123 ods. 3 písm. f/ Tr. zák. považuje za ťažkú ujmu na zdraví.

V danom prípade totiž poškodený v dôsledku napadnutia obžalovaným stratil väčšiu časť ľavej ušnice,
teda viac ako 50%, teda je nutné takúto kozmetickú vadu, resp. defekt považovať za zohyzďujúci a to i
napriek tomu, že poškodený odmietol navrhované lekárske ošetrenie a to prišitie ohryznutej časti ušnice,
nakoľko aj pri prípadnom úspešnom prihojení sa odhryznutej ušnice, by u poškodeného bola prítomná
veľká viditeľná jazva na uchu, ktorá by bola trvalým následkom uvedeného poranenia, čo je rovnako

nutné chápať ako zohyzdenie v zmysle vyššie uvedenej súdnej praxe.
Súd pri svojom konštatovaní o vine obžalovaného sa rovnako opieral aj o tvrdenie svedkyne C., ktorá
uviedla,žeobžalovanýjekonfliktnýtypčloveka,najmäpodvplyvomalkoholu,pričompoškodenýtakýmto
typom nie je, pričom bolo preukázané, že v čase spáchania skutku boli obaja tak obžalovaný, ako aj
poškodený značne pod vplyvom alkoholu.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý poprel, aby úmyselne
poškodenému spôsobil uvedené zranenia, pričom pripustil vzájomnú slovnú a neskôr aj fyzickú potýčku,
ktorá sa z baru preniesla pred bar na parkovisko. Na konkrétne spôsobenie poranenia poškodenému
si obžalovaný nepamätal a to v dôsledku silného škrtenia zo strany poškodeného. Podľa názoru súdu
vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, aby incident prebehol tak, ako ho popísal obžalovaný vo svojej

výpovedi, teda, aby potom, čo sa obžalovaný s poškodeným dostali do slovnej potýčky v bare C. na
výzvu obžalovaného odišli pred bar, kde poškodený ako prvý mal inzultovať obžalovaného, v dôsledku
čoho tento spadol, kde následne pri opakovanom páde na zem pri autách na parkovisku ho poškodený
oboma rukami škrtil na jeho krku. Uvádzaný priebeh incidentu je podľa názoru súdu nepravdepodobný
a je v rozpore s výpoveďou tak samotného poškodeného Y., ktorý uviedol zhodne ako poškodený, že

na zem pri autách padol ako prvý Y. a na neho spadol obžalovaný. Je teda zrejmé, že v prípade ak
by bol obžalovaný takýmto spôsobom škrtený, nebol by nijako obmedzený v pohybe a mohol sa od
poškodeného vzdialiť tým, že by vstal a nepokračoval by vo vzájomnom napádaní. Táto skutočnosť
rovnako vylučuje tvrdenie obžalovaného, ktorý konštatoval, že poškodený pri ňom kľačal pričom jedno
koleno mal na jeho hrudníku a oboma rukami ho škrtil. Je teda zrejmé, že takéto konanie nie je možné

zo strany obžalovaného chápať ako nutnú obranu.
Keďžeobžalovanýnasvojuobranuneuviedolžiadneďalšiepodstatnéskutočnosti,súdojehovinenemal
žiadne pochybnosti.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u

obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným
odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby.Pri ukladaní trestu súd obligatórne zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde
žiadnu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného nezistil a ako priťažujúcu okolnosť hodnotil jeho
predchádzajúce odsúdenie. Z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. súd zvýšil dolnú

hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda o 2 roky, kde takto zvýšená trestná
sadzba pre obžalovaného bola určená na 6 až 10 rokov.

Zároveň však súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto u obžalovaného mimoriadne znížil trest pod dolnú
hranicu takto zvýšenej trestnej sadzby v súlade s ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. a tomuto uložil
vyššie uvedený výchovný trest v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
5 rokov. Súd pritom prihliadol najmä na skutočnosť, že celý incident sa začal na základe slovného útoku
poškodeného Y. voči obžalovanému, ktorý si chcel s obžalovaným vydiskutovať ich predchádzajúce
problémy. Zároveň súd prihliadol aj na to, že poškodený sám po skutku odmietol lekárske ošetrenie

navrhované lekárom a nevykonal žiadne kroky k zmierneniu následkov uvedeného zranenia a doby jeho
liečby. Napokon súd prihliadol aj na to, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a nemá záznamy
o páchaní priestupkovej činnosti okrem dopravných priestupkov. Z tohto dôvodu má súd za to, že takto
uložený trest s maximálnou skúšobnou dobou zjavne postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného,
aby si tento uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal. Dlhá

skúšobná doba má viesť obžalovaného k riadnemu životu, nakoľko akékoľvek protiprávne konanie,
za ktoré bude riešený v priestupkovom alebo trestnom konaní, môže byť dôvodom pre rozhodnutie
súdu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení podmienečne odloženého trestu. Takto uložený
trest, okrem individuálnej prevencie, plní aj úlohy generálnej prevencie a odradí prípadných ďalších
páchateľov obdobnej trestnej činnosti od jej spáchania.

Súd obžalovanému v rámci probačného dohľadu obligatórne uložil aj primerané obmedzenie a
povinnosti spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas
skúšobnej doby, ako aj príkaz osobne sa ospravedlniť poškodenému Y.. Podľa názoru súdu aj tieto
obmedzenia a povinnosti majú zabezpečiť prevýchovu obžalovaného, aby tento v budúcnosti viedol

riadny život.

V trestnom konaní si poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava a Y. uplatnili nárok na
náhradu škody, ktorý riadne a včas vyčíslili, preto súd uložil obžalovanému povinnosť spôsobenú škodu
poškodeným nahradiť a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 173,38 € a Y. vo výške 548,- €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.