Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917208729
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917208729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej
veci žalobcu: B. Z. M., a.s., so sídlom K. XX, XXX XX E., proti žalovanému: L. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. M. XXX, XXX XX L. M., zast. JUDr. Mgr. Viktorom Balákom, so sídlom Povstania 15, 979
01 Rimavská Sobota, o zaplatenie 5.069,50,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota, č.k. 6Csp/179/2017-230 zo dňa 09. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 6Csp/179/2017-230 zo dňa 09. októbra 2018, v
napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

632,28,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy počnúc dňom 02.06.2017 do zaplatenia,
a to v mesačných splátkach po 27,- Eur, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
632,28,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy počnúc dňom 02.06.2017 do zaplatenia,
a to všetko v mesačných splátkach vo výške 90,- Eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
žalobcovi pod stratou výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 6Csp/179/2017-230 zo dňa 09. októbra 2018,

v napadnutej časti II. výrokovej vety, ktorou súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.437,22,- Eur, zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne z
nezaplatenej istiny 4.899,03,- Eur od 02.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.435,18,- Eur od 02.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 90,-
Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci vopred žalobcovi pod stratou výhody splátok, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 6Csp/179/2017-230 zo dňa 09. októbra 2018, v

napadnutej časti III. výrokovej vety, ktorou súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, m e n í tak,
že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 632,28,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy počnúc dňom
02.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 27,- Eur splatných vždy do 20-teho

dňa v mesiaci vopred žalobcovi pod stratou výhody splátok, druhou výrokovou vetou žalobu vo zvyšnej
časti nad priznanú sumu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 75 %.2. Na odôvodnenie uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 5.069,50,- Eur pozostávajúcej z nezaplatenej istiny vo výške 4.899,03,- Eur, úroku vo výške
168,43,- Eur a úrokov z omeškania vo výške 2,04,- Eur, spolu s úrokom vo výške 9,90 % ročne z

nezaplatenej istiny 4.899,03,- Eur od 02.06.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatenej istiny 4.899,03,- Eur od 02.06.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne z nezaplatených úrokov 168,43,- Eur od 02.06.2017 do zaplatenia a žiadal nahradiť trovy konania.

3. Súd prvej inštancie pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol po podaní odporu žalovaným

zrušený. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca
uzatvoril so žalovaným dňa 26.10.2016 úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po
76,01,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola vypočítaná vo výške 12,16 % a ročný úrok bol
stanovený na 9,80 % (správne má byť „9,90 %“). Žalovaný sa na základe uvedeného zaviazal zaplatiť
žalobcovi celkom 7.546,96,- Eur.

4. Žalovaný v priebehu konania poukázal na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a na
ustanovenie § 11 ods. 2 predmetného zákona. V tejto súvislosti, na preukázanie overenia bonity klienta,
predložil žalobca súdu kópiu žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 26.10.2016. Takéto zisťovanie bonity
klienta zo strany žalobcu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nedostatočné a nie je z neho zrejmé,

ako žalobca zohľadňoval príslušnú databázu údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti
žalovanéhosplácaťpredmetnýúver.Žalobcatedaosobnéamajetkovépomeryžalovanéhonevyhodnotil
komplexne s prihliadnutím na všetky dostupné údaje, preto mal súd za to, že žalobca nepostupoval s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver riadnym zisťovaním jeho
majetkových a iných pomerov.

5. Z predloženej amortizačnej tabuľky a výpisu z účtu mal súd prvej inštancie za preukázané, že ku
dňu pojednávania súdu uhradil žalovaný žalobcovi na istine sumu 228,03,- Eur, a teda 4 celé splátky
po 49,48,- Eur a čiastočne uhradil piatu splátku vo výške 30,11,- Eur. Splatnými sa stali splátky 1 -
23, teda celkom došlo k splatnosti istiny vo výške 860,83,- Eur a po odpočítaní už zaplatenej sumy

228,03,- Eur má žalobca podľa názoru súdu nárok na zaplatenie sumy 632,28,- Eur. K takémuto záveru
dospel súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe
uvedeného dospel súd k názoru, že predčasné zosplatnenie úveru nebolo platné, v dôsledku čoho má
žalovaný povinnosť splácať splátky v pôvodne dohodnutých lehotách, avšak úver je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu nemá žalobca nárok ani na zaplatenie jednorazového

poplatku za poskytnutie úveru vo výške 250,- Eur.

6. Súd prvej inštancie zároveň vyhovel žiadosti žalovaného splácať žalobcovi dlžnú sumu v mesačných
splátkach po 27,- Eur, čo odôvodnil žalovaného osobnými a majetkovými pomermi. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 75 %.

7. Proti zamietavej časti napadnutého rozsudku a proti priznaniu možnosti splácať dlžnú sumu v
pravidelných mesačných splátkach podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal

žalovaného uhradiť dlžnú sumu a zároveň, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca namietal, že súd nesprávne posúdil vec, pretože za hrubé
porušenie povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti

splácania úverov. Žalobca má za to, že povinnosti dané ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. splnil. Uviedol, že posúdil príjmy a výdavky žalovaného na základe údajov uvedených v žiadosti
o spotrebný úver a taktiež na základe stavu na účte žalovaného, ktorý nevykazoval v čase žiadosti o
poskytnutie úveru debetný zostatok a na základe reportu zo Spoločného registra bankových informácii.
Zo reportu mal žalobca za preukázané, že žalovaný ku dňu podania žiadosti o úver nemal žiadne dlžné či

nesplatené splátky. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že bonitu klienta posúdil na základe predmetného
reportu zo SRBI a obratov na účte žalovaného. Nakoľko u žalobcu už jeden poskytnutý úver mal, žalobca
nevykonal preverovanie v registri Sociálnej poisťovne k dátumu žiadosti o poskytnutie úveru, ale riadil
sa správou zo dňa 29.03.2016 a zároveň údajmi uvedenými k žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa29.03.2016. Uviedol aj, že žiadny zákon ani právny predpis na ochranu spotrebiteľa nezakazuje a ani
len neobmedzuje možnosť banky poskytnúť klientovi viac úverov. Žalobca sa v odvolaní vyjadril aj k
súdom priznanej možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach po 27,- Eur, pričom mal za to, že výška

priznanej splátky je neadekvátna k výške žalovanej pohľadávky. Uviedol, že rozhodnutie súdu musí byť
spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Takéto rozhodnutie súdu
by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením
v konečnom dôsledku získajú nižšiu splátku, a teda výhodnejšie postavenie ako pôvodne zmluvne
dohodnuté.

8. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v rozpore s ustanovením § 132 Civilného sporového
poriadku neopísal v žalobe pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa skúmania schopnosti
žalovaného splácať úver a v žalobe neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie či a
akým spôsobom posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver. Urobil tak až na základe námietok

žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu, pričom takýto postup je podľa názoru
žalovanéhovrozporesustanovením§132ods.2CSP.Vovyjadrenísúčasnepoukázalajnaustanovenie
§ 140 ods. 2 CSP a § 294 CSP. Žalovaný sa vyjadril aj k reportu zo SRBI, ktorý podľa jeho názoru
neobsahuje výsledok lustrácie o záväzku žalovaného z hypotekárneho úveru poskytnutého žalobcom
na základe zmluvy o úvere na bývanie uzavretej dňa 20.04.2016. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v

odvolaní v rozpore s ustanovením § 366 CSP uviedol nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré v konaní pred
súdom prvej inštancie netvrdil. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadom umožnenia
splácania prisúdenej sumy v splátkach po 27,- Eur, nakoľko súd pri rozhodovaní skúmal osobné
a majetkové pomery žalovaného. K lustrácii v SRBI v závere vyjadrenia uviedol, že táto mala byť
vytvorená dňa 20.05.2013, pričom z nej nie je možné zistiť výsledok lustrácie, a teda nepreveroval

bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

9. Žalobca podal dňa 24.01.2019 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorej uviedol, že žalobca

špecifikáciou pohľadávky a doplnením dôkazov reagoval na tvrdenia žalovaného v odpore, a to
na základe výzvy súdu. Uviedol, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán, ak by žalobca
nemohol doplnením dôkazov reagovať na tvrdenia žalovaného, preto námietku žalovaného považoval
za neopodstatnenú. Žalobca sa vyjadril aj k tvrdeným nesprávnym údajom v reporte zo SRBI, v ktorom
podľa žalovaného nie je zohľadnená zmluva o úvere na bývanie. Toto tvrdenie považoval za nesprávne.

V ďalšej časti vyjadrenia uviedol totožné skutočnosti ako v odvolaní.

10. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý opätovne poukázal na ustanovenia § 132, §
140 a § 294 CSP. Vyjadril sa aj k lustrácii v SRBI, ktorú predložil žalobca bez akéhokoľvek opísania
skutočností, ktoré by z tejto lustrácie mali vyplývať. V prípade lustrácie v SRBI žalobca porušil svoju

povinnosť skúmať bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, a to hrubým spôsobom, keď pri
zistenom minimálnom mesačnom príjme 600,- Eur poskytol žalovanému úver napriek tomu, že žalovaný
v tom čase už mal ďalšie úvery s mesačnými splátkami vo výške 504,- Eur.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani
zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP). Rozsudok v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil,

čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti I., II. a III. výrokovej vety v zmysle § 388 CSP zmenil a odvolaniu
žalobcu vyhovel.

12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 22.06.2017

domáhal vydania platobného rozkazu na sumu 5.069,50,- Eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.10.2016 úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, ktoré sa tento zaviazal splácať v mesačných
splátkach. Uviedol aj, že bonita žalovaného bola overená v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákonač. 129/2010 Z.z. Žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil svoje zmluvné povinnosti, preto
žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa
01.06.2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

13. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 352493 zo dňa 26.10.2016 vyplýva, že žalobca
poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 5.000,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 9,9 % a RPMN
vo výške 12,16 % pri priemernej RPMN 14,48 %. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku vo výške
7.546,96,- Eur v 96 mesačných splátkach po 76,01,- Eur. Končená splatnosť úveru bola stanovená na

28.10.2024.

14. Žalobca súdu predložil aj „Opakované upozornenie“ zo dňa 29.03.2017, ktorým žiadal o uhradenie
omeškaných splátok. Napriek opakovanému upozorneniu žalovaný neplnil svoje povinnosti v zmysle
zmluvy, preto žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru listom zo dňa 01.06.2017.

15. Súd prvej inštancie vydal dňa 28.07.2017 platobný rozkaz pod č.k. 6Csp/179/2017-77, proti ktorému
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaný vo svojom podaní opísal obsah zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a uviedol, že žalobca pred podpisom zmluvy neskúmal jeho príjem, výdavky a
ďalšie skutočnosti a ani nežiadal od žalovaného, aby predložil potvrdenie o príjme. V podanom odpore
vyjadril ochotu splácať úver v splátkach v dohodnutej výške, maximálne vo výške 100,- Eur. Žalovaný

opakovane namietal, že pred uzavretím zmluvy, napriek tomu, že už mal u žalobcu iný úver s mesačnými
splátkami vo výške 295,04,- Eur, žalobca nezisťoval jeho príjmy, výdavky a ďalšie skutočnosti, a
teda neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť splácať úver, neopísal v žalobe rozhodujúce
skutočnostianepredložilžiadendôkaz,pretomalzato,žežalobcanemôžežiadaťjednorazovésplatenie
úveru a keďže žalobca hrubo porušil svoje povinnosti, je potrebné považovať poskytnutý úver za

bezúročný a bez poplatkov. Súčasne uviedol, že žalobca po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru už
nemá nárok na zmluvné úroky, ale len na úroky z omeškania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd
žalobu žalobcu zamietol a v prípade, že žalobu nezamietne, aby mu umožnil splácanie dlžnej sumy v
splátkach po 100,- Eur mesačne.

16. Žalobca doručil súdu dňa 20.09.2017 vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom sa vyjadril
k žalovaným tvrdenému neprevereniu schopnosti žalovaného splácať úver pred jeho poskytnutím.
Uviedol, že povinnosti dané ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. splnil tým, že preveril
záväzky žiadateľa v Spoločnom registri bankových informácii (SRBI). Okrem iného preveruje príjem aj
dopytom na Sociálnej poisťovni v prípade, ak tento nemá overený z iného relevantného zdroja, najmä

z obratov na účte klienta. Žalovaný sa vyjadril aj k nároku na zmluvné úroky po zosplatnení, pričom
uviedol, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka. K možnosti priznania
plnenia v splátkach uviedol, že uvedené by bolo v rozpore so zákonnou úpravou Civilného sporového
poriadku. Žalobca predložil k vyjadreniu aj výpisy z účtov žalovaného, z ktorých mal súd za preukázané,
žežalovanýmalpravidelnýmesačnýpríjemzozávislejčinnosti,atovovýškeod600,-Eurdo1.000,-Eur.

17. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý namietal, že žalobca v žalobe neuviedol
rozhodujúce skutkové tvrdenia, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie, že pred
poskytnutím úveru skutočne skúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver a až
následne predkladá súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo žalovaný považuje za zmenu žaloby v

zmysle § 140 ods. 2 CSP, ktorá je v zmysle § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch neprípustná. Žalovaný
sa vyjadril aj k predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, ktorá nebola žalovaným podpísaná
a neboli v nej údaje o zamestnávateľovi ani výdavkoch žalovaného. Žalovaný opakovane namietal, že
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda zastáva názor, že žalobca nemá nárok
ani na vrátenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 250,- Eur. Žalovaný mal za to, že žalobca môže

mať nárok len na sumu nesplatenej istiny vo výške 4.521,97,- Eur a môže požadovať od žalovaného
splácanie tohto dlhu len v splátkach v pôvodnej výške, t.j. 76,01,- Eur a nemá nárok ani na úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.067,46,- Eur do zaplatenia tak, ako si ich žalobou uplatnil.

18. K podanému vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s názorom

žalovaného, že doplnenie dôkazov o bonite žalovaného by bolo zmenou žaloby. Vyjadril sa aj k lustrácii
zo SRBI, ktorú predložil súdu spolu s podpísanou žiadosťou žalovaného o poskytnutie úveru.19. Odvolací súd mal za preukázané, že v žiadosti o poskytnutie úveru v časti „Údaje o príjmoch
žiadateľa“ nebol uvedený čistý mesačný príjem žiadateľa ani jeho zamestnávateľ, v tejto časti žiadosti
bolo uvedené len to, že je zamestnaný od 11.10.2006. Z predloženej lustrácie v SRBI vyplýva, že

táto bola vykonaná, okrem iného, aj dňa 26.10.2016, a teda v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Z lustrácie v registri je zrejmé, že v čase vykonania lustrácie mal žalovaný 3 existujúce splátkové
operácie, t.j. splácal 3 úvery v celkovej výške 504,- Eur. Z obsahu lustrácie vyplýva, že žalovaný platil na
všetky úvery riadne a včas a so žiadnou z platieb nebol v omeškaní. V lustrácii zo SRBI sú zaznamenané
aj predchádzajúce čerpania úverov, ktoré už boli žalovaným v čase vykonávania lustrácie uhradené.

20. Odvolací súd sa oboznámil aj s ďalšími podaniami strán sporu, avšak žalobca ani žalovaný vo svojich
vyjadreniach neuviedli žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, resp. iné skutočnosti, ktoré
by už neboli uviedli vo svojich skorších vyjadreniach, preto odvolací súd nepovažoval za hospodárne
uvádzať ich obsah do písomného vyhotovenia rozhodnutia.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 7 ods. 15 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 16 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že

veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 132 ods. 1, 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. (1) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. (2)

30. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

31. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (1) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. (2)

32. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

33. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

34. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. V konaní nebolo sporné a odvolací súd sa stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie, že predmetná
zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom
a ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom
úverejevšakzároveňajzmluvouspotrebiteľskou,atosohľadomnapovahuzmluvnýchstrán-dodávateľ
a spotrebiteľ, preto je nutné aplikovať aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.

37. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, zhodne so
žalovaným, že žalobca pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver nepostupoval s odbornou
starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Takéto konanie považoval súd

prvej inštancie zároveň za hrubé porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a vyslovil, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Uvedený názor súd vyslovil bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia.

38. Z ustanovenia § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že veriteľ je pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo musí vedieť hodnoverne
preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa v zmysle odseku 16 totožného ustanovenia rozumie
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z
jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia. Odvolací súd zastáva názor, žežalobca v priebehu konania preukázal, že schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posúdil na
základe lustrácie v registri SRBI, ktorú vykonal dňa 26.10.2016, čo vyplýva zo žalobcom predloženého
listinného dôkazu, ktorý sa nachádza na č.l. 148 - 156 spisu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, z

predmetnej lustrácie v SRBI bolo možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že žalovaný síce v
čase žiadosti o spotrebiteľský úver splácal ďalšie tri úvery, z toho jeden hypotekárny úver poskytnutý
žalobcom, avšak so žiadnou zo splátok nebol v omeškaní, a teda žalobcovi nič nebránilo v tom, aby
žalovanému poskytol ďalší úver, a to aj s ohľadom na výpisy z bankového účtu žalovaného, z ktorých
mal žalobca súčasne vedomosť o príjmoch žalovaného ako aj o platiteľovi mzdy. Odvolací súd zastáva

názor, že podmienku získania relevantných informácii žalobca splnil a svoje tvrdenie doložil aj listinnými
dôkazmi.

39. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle
ktorého je hrubým porušením povinnosti veriteľa jeho nečinnosť spočívajúca v nezisťovaní údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy alebo registra. Zákonodarca v danom ustanovení použil vylučovaciu spojku „alebo“, a teda
tietodvepodmienkynemusiabyťsplnenékumulatívne.Zpredloženejžiadostioposkytnutiespotrebného
úveru a z lustrácie v SRBI podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalobca hrubo porušil svoje
povinnostiprioverovaníbonityžalovaného,právenaopak,dostatočnehodnovernepreukázal,akéúkony
uskutočnil pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Tu sa žiada zdôrazniť, že

aj samotnému spotrebiteľovi vyplývajú z ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. povinnosti,
a to poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať
spotrebiteľský úver. V zmysle bodu 2.1.1 obchodných podmienok pre úvery občanom, zodpovedá klient
za správnosť, pravdivosť a úplnosť predložených informácii a dokladov, pričom podpisom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyslovil súhlas aj s týmito obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú

súčasť zmluvy.

40.Vzhľadomkvyššieuvedenémuodvolacísúdnarozdielodsúduprvejinštanciekonštatuje,žežalobca
dostatočne preukázal, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o spotrebný úver mal k dispozícii údaje
tak o jeho príjmoch a výdavkoch (čo vyplýva z výpisov z bankového účtu, ktorý vedie žalobca) ako aj

o rodinnom stave (táto skutočnosť vyplýva z predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru) a
zároveň vykonal aj lustráciu v SRBI, a teda nebola naplnená hypotéza právnej normy, ktorá by zakladala
hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo
nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou.

41. Súd prvej inštancie teda pochybil, keď vyslovil, že v dôsledku hrubého porušenia povinnosti veriteľa
pri posudzovaní schopnosti splácať úver je nevyhnutné považovať predloženú zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov ako aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru z dôvodu, že tento nekonal v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úverov.

42. Žalovaný počas celého konania nesúhlasil s konaním žalobcu, ktorý k svojim vyjadreniam predkladal
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný takýto postup považoval za zmenu žaloby v zmysle § 140
ods. 2 CSP, ktorá je v spotrebiteľských sporoch v zmysle § 294 CSP neprípustná, ak je žalovaná strana
sporu spotrebiteľ. S takýmto názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť. Doplnenie alebo spresnenie

skutkového stavu a ani návrh na vykonanie dôkazov nie je možné považovať za zmenu žaloby v zmysle
§ 140 ods. 2 CSP. Naopak, uvedený postup je plne v súlade s ustanoveniami § 149 až § 154 CSP.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V civilnom procese je
jednou zo základných povinností strán sporu povinnosť tvrdenia. Stranu sporu teda zaťažuje bremeno

tvrdenia, s ktorým je neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Každý musí uniesť dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia, a teda, kto tvrdí, dokazuje. Ak žalobca v konaní tvrdil určitú skutočnosť a na
podporu týchto svojich tvrdení predložil súdu dôkazy, postupoval plne v súlade so zákonom. Opačný
názor zastáva odvolací súd v súvislosti s tvrdeniami žalovaného. Tento len bez ďalšieho spochybňoval
každý argument žalobcu, a teda možno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno. Schopnosť strany

sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je pritom predpokladom pre úspech v
spore.43. V nadväznosti na uvedené sa však odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného v časti, v ktorej
považoval postup žalobcu, ktorý predložil k odvolaniu ďalšie dôkazy, za rozporný s ustanovením § 366
CSP. V zmysle predmetného ustanovenia je použitie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej

obrany, ktoré neboli stranou sporu uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, obmedzené. Žalobca
k odvolaniu predložil report zo Sociálnej poisťovne zo dňa 29.03.2016 ako aj žiadosť o poskytnutie úveru
na bývanie a iných produktov banky z toho istého dňa, z ktorých taktiež vychádzal pri posudzovaní
schopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Keďžeideonovotuvodvolacomkonaní,bolžalobca
povinný dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, nemohol bez svojej

vinypredložiťužvdoterajšompriebehukonania.Uvedenúpodmienkužalobcapodľanázoruodvolacieho
súdu nesplnil, preto na takto predložené dôkazy a tvrdenia odvolací súd neprihliadal.

44. Keďže však odvolací súd dospel k názoru, že žalobca postupoval v zmysle § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a teda neboli naplnené dôvody na vyslovenie hrubého porušenia povinnosti
veriteľa alebo jeho nekonania s odbornou starostlivosťou v zmysle § 11 ods. 2 uvedeného zákona,

preskúmal odvolací súd zmluvu v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že
táto spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti. Uvedené v konaní nerozporoval ani žalovaný.

45. Súd prvej inštancie v dôsledku vyslovenia, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je
bezúročná a bez poplatkov, nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie jednorazového poplatku za

poskytnutie úveru vo výške 250,- Eur. Poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutá odplata za to,
že žalovanému úver vôbec bude poskytnutý. Výška odplaty bola v zmluve jasne dohodnutá tak, že
spotrebiteľovi bola táto výška známa už pri uzatváraní zmluvy.

46. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne. Keďže odvolací

súd dospel k názoru, že zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nestotožnil sa
ani s nepriznaním zmluvného úroku súdom prvej inštancie. Ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka
totiž vyslovene určuje, že dlžník sa na základe zmluvy o úvere zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnuté
peňažné prostriedky a úroky, ktoré sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Úrok z úveru pritom nemá
sankčný charakter, preto si ho nemožno zamieňať s úrokom z omeškania, na ktorý vzniká veriteľovi

nárok len v prípade, že je dlžník s plnením svojho záväzku v omeškaní. Úrok z omeškania kompenzuje
ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku omeškania dlžníka, t.j. v dôsledku toho, že peňažné plnenie
nedostal včas. Odvolací súd dodáva, že úrok z úveru je cena za používanie poskytnutých finančných
prostriedkov, a preto má dlžník povinnosť tento úrok platiť za celú dobu ich užívania, a teda až do
doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. V rámci rozhodovacej praxe súdov nie je sporné, že úroky

dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za používanie istiny poskytnutej veriteľom. Pokiaľ
sú teda dohodnuté zmluvné úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú
zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich veriteľ môže
požadovať aj keby neboli zmluvne dojednané. Na základe uvedeného priznal odvolací súd žalobcovi aj
zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

47. Keďže odvolací súd dospel k názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená platne
a súčasne nebol daný dôvod na postup v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete tak, že žalobcovi priznal aj sumu vo výške
4.437,22,- Eur spolu (t.j. uplatnená istina 4.899,03,- Eur + úrok 168,43,- Eur + úrok z omeškania 2,04,-

Eur = 5.069,50,- Eur - súdom prvej inštancie priznaná suma 632,28,- Eur = 4.437,22,- Eur) spolu so
zmluvným úrokom vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.899,03,- Eur od 02.06.2017
do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.435,18,- Eur (t.j. nezaplatená istina
4.899,03,- Eur + úrok 168,43,- Eur = 5.067,46,- Eur - súdom prvej inštancie priznaná suma 632,28,- Eur
= 4.435,18,- Eur) od 02.06.2017 do zaplatenia.

48. Odvolací súd zmenil aj prvú výrokovú vetu rozsudku súdu prvej inštancie v časti výšky splátky a
povolil žalovanému splácať celú dlžnú istinu aj s príslušenstvom v mesačných splátkach po 90,- Eur
mesačne, pričom boli určené aj podmienky splácania týchto splátok. Je nepochybné, že žalobca má
právo, aby mu bola jeho pohľadávka zaplatená v primeranej lehote, na druhej strane však odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade omeškania žalovaného čo i len s jednou splátkou, stane sa
splatným celý dlh naraz. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pomery žalovaného
odôvodňujú rozhodnutie o povolení splácania dlhu v splátkach, avšak nemožno opomínať aj žalobcu,
ktorý má právo, aby mu boli ním poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi a poplatkami vrátenév primeranej lehote. Splátky schválené súdom vo výške 27,- Eur boli neprimerane nízke vzhľadom na
mesačnú splátku úveru dohodnutú v zmluve o úvere vo výške 76,01,- Eur. Uvedené by bolo súčasne v
neprospech spotrebiteľa, ktorému by pri tak nízkych splátkach neprimerane narastali úroky.

49. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil v zmysle § 388 CSP rozsudok okresného súdu v I. a II.
výrokovej vete tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

54. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

55. Žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu aj v časti výroku, ktorým súd rozhodol o
trovách konania. Keďže odvolací súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu bola dôvodná v celom rozsahu,
súd zmenil aj výrok o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného

konania v rozsahu 100 %, pretože mal voči žalovanému v konaní plný úspech.

56. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a dospel k záveru, že
žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).