Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010036
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715010036.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Mariána Mačuru na neverejnom zasadnutí konanom 11.09.2019 v trestnej veci proti
obžalovanému E. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 4T/11/2015-355 zo dňa
19.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil trestnú vec vedenú proti
obžalovanému E. L. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 28.5.2014 v čase okolo 15.30 hod. v Hôrke - Kišoviach, na pozemku č. XXXX/X a XXXX/X v
katastrálnom území P. povedal A.. Z. Z. : „Vy jedna špina eštebácka, sviňa, rozvracač a ničiteľ rodín,
my vieme všetko o vás, špina jedna hnusná,“ kde po následnom upozornení prítomnej hliadky OO PZ
Poprad opätovne pokračoval vo vykrikovaní slovami : „Ja nemám s tým problém to povedať aj pred
policajtmi, ale upozorňujem, že keď mi prdne v hlave, tak ho naozaj zastrelím a keď odtiaľ tá špina
okamžite neodíde, tak ho prepichnem vidlami“, následne obv. E. L. odbehol do kôlne, odkiaľ priniesol

vidly, ktoré nasmeroval k A.. Z. Z., kde mu v ďalšom konaní zabránila hliadka polície, čím svojím konaním
u A.. Z. Z. spôsobil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,

na prejednanie Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný
čin, ale žalovaný skutok by mohol byť priestupkom.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú následne
(a to spoločne s dôvodmi odvolania proti rozsudku, ktorým rozhodol prvostupňový súd o ďalšom
zo žalovaných skutkov) odôvodnil. V tejto časti odôvodnenia poukazuje na skutočnosti, ktorými
prvostupňový svoje rozhodnutie odôvodnil, teda najmä okolnosťou, že tvrdenia poškodeného, že
obžalovaný prejavil záujem na neho zaútočiť vidlami a použil aj verbálne vyhrážky o fyzickom útoku a
ublížení, nepotvrdili členovia hliadky polície, výpoveďami ktorých boli preukázané vyslovené vulgarizmy

z úst obžalovaného na adresu poškodeného, no tie nemali charakter vyhrážok a nebolo preukázané
konanie obžalovaného za použitia zbrane, teda vidiel, ktoré sa mali nachádzať v blízkosti obžalovaného,
a ktoré mali byť použité na útok proti nemu. Podľa sťažovateľa svedkovia, členovia hliadky polície
vypovedali už v prípravnom konaní, pričom H.. R. sa vyjadroval v tom zmysle, že pre časový odstup si
už presne nepamätá, či Z. L. nadával, no so zvýšeným hlasom mu niečo hovoril a druhý člen hliadky
E. E. síce neuviedol vyhrážky zabitím, ale už z jeho výpovede z prípravného konania vyplýva, že on

sa venoval pri riešení konfliktu A.. Z.. Uvedené rozpory neboli odstránené ani na hlavnom pojednávaní,
kde svedkovia uviedli, že si na detaily nepamätajú. Obžalovaný je zo spáchania trestného činu dňa28.05.2014 jednoznačne usvedčovaný poškodeným, ktorý kontinuálne zotrval na svojej výpovedi a ako
zainteresovaná osoba citlivo vnímal všetky výroky obžalovaného na jeho adresu. Navrhol preto, aby
krajský súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol vo veci sám, resp. uložil okresnému

súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutému
výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je možné

považovať za dôvodnú.

Tak ako je zrejmé aj z dôvodov napadnutého uznesenia na obžalovaného E. L. bola podaná obžaloba
pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa 28.5.2014 v čase okolo 15.30 hod. v Hôrke - Kišovciach, na pozemku č. XXXX/X a XXXX/X
v katastrálnom území Hôrka povedal A.. Z. Z. : „Vy jedna špina eštebácka, sviňa, rozvracač a ničiteľ
rodín, my vieme všetko o vás, špina jedna hnusná,“ kde po následnom upozornení prítomnej hliadky
OO PZ Poprad opätovne pokračoval vo vykrikovaní slovami : „Ja nemám s tým problém to povedať aj
pred policajtmi, ale upozorňujem, že keď mi prdne v hlave, tak ho naozaj zastrelím a keď odtiaľ tá špina

okamžite neodíde, tak ho prepichnem vidlami“, následne obv. E. L. odbehol do kôlne, odkiaľ priniesol
vidly,ktoré nasmerovalkA..Z.Z.,kdemuvďalšomkonanízabránilahliadkapolície,čímsvojímkonaním
u A.. Z. Z. spôsobil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,

- dňa 13.6.2014 v čase okolo 16.15 hod. v Hôrke - Kišovciach počas toho ako pošk. A.. Z. Z. opravoval

plotnasvojompozemkurodinnéhodomuč.XXX spôsobom,žesedelobkročmonamúrikuapoklepkával
kladivom na oplotení, tak vystrelil z pozemku svojho rodinného domu č. XXX dvakrát z dlhej strelnej
zbrane - vzduchovky a touto zbraňou mieril na A.. Z. Z. a Y. Z., ako aj kričal slovami : „Keď nezmiznete z
pozemku, zastrelím vás,“ v dôsledku čoho Y. Z. reagovala slovami : „Strieľajte, nech je pokoj!“, nato sa
Y. Z. skryla za stromček na ich pozemku a A.. Z. Z. za stĺpik oplotenia na ich pozemku, následne obv. E.

L. odložil strelnú zbraň na stôl na svojom pozemku a keď Y. Z. a Z. Z. zbierali veci na ich pozemku s tým,
že odídu preč do svojho domu, tak obv. E. L. na nich opätovne kričal, že ich postrieľa a keď sa obzreli
smerom k obv. E. L., tak tento znova stál na svojom pozemku a mieril na nich uvedenou zbraňou, ako
i kričal na nich rôzne bližšie neuvedené nadávky, kde Y. Z. a A.. Z. Z., keď vošli do domu, tak zavolali
políciu, obv. E. L. predmetnú strelnú zbraň odložil do kôlničky, ktorá je pristavená k rodinnému domu,

čím svojím konaním spôsobil u pošk. A.. Z. Z. a Y. Z. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci už predtým prvostupňový súd rozhodol dvakrát,
v prvom prípade rozsudkom zo dňa 15.10.2015 a po druhý krát rozsudkom zo dňa 26.01.2017, v oboch
prípadoch však boli v dôsledku podaných odvolaní (v prvom prípade len obžalovaného a v druhom

prípade prokurátora, keďže obžalovaný podal odvolanie po zákonom stanovenej lehote) rozhodnutiami
krajského súdu zrušené a okresnému súdu bolo uložené, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

V zmysle pokynov uvedených v týchto rozhodnutiach krajského súdu prvostupňový súd dopĺňal

dokazovanie a dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom vykonané, následne vyhodnotil a uviedol, na
základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k záveru, ktorý prezentoval vo výroku napadnutého
uznesenia.

So závermi, ku ktorým prvostupňový súd dospel, sa stotožňuje aj krajský súd.

Ten napokon už vo svojom prvom rozhodnutí, teda v uznesení sp. zn. 1To 2/2016 zo dňa 22.03.2016
poukázal na skutočnosti vzhľadom na existenciu ktorých sú pochybnosti o tom, či skutok zo dňa
28.05.2014, ktorý obžaloba kládla obžalovanému za vinu, je žalovaným trestným činom.

Tak ako to plynie aj z uvedeného rozhodnutia krajského súdu, ale hlavne z vykonaných dôkazov a
napokon aj dôvodov sťažnosti, obžaloba pri svojich skutkových záveroch vychádzala predovšetkým
z tvrdenia samotného poškodeného A.. Z. Z.. Ten ale vo svojich výpovediach mimo iného uvádza,
že dňa 28.05.2014 okolo 15.30 hod. prišla hliadka policajného zboru riešiť pravdepodobne kosenietrávy, v aute priviezla aj obžalovaného L., ktorý po vystúpení z auta začal na neho vykrikovať a potom
aj nadávať. Hliadkou bol upozornený na nevhodné správanie, no on pokyny ignoroval, pokračoval a
doslovne povedal, že nemá problém povedať to aj pred policajtami, ale upozorňuje, že keď mu prdne

v hlave, tak ho naozaj zastrelí a keď tá špina okamžite neodíde, tak ho prepichne vidlami. Vzápätí sa
odobral do kôlne, odkiaľ priniesol vidly a nasmerovanými smerom k nemu sa rozbehol, v tej chvíli ho
hliadka zadržala.

Odhliadnúc od toho, že obžalovaný spáchanie skutku popiera, je potrebné poukázať na výpoveď

poškodeného, z obsahu ktorej vyplýva, že tak vyhrážky, ako aj útok vidlami mal podľa poškodeného
obžalovaný urobiť v prítomnosti členov policajnej hliadky, ktorí mali jednak obžalovaného upozorňovať
na nevhodné správanie a jednak ho mali zadržať vo chvíli, keď sa k nemu mal rozbehnúť s vidlami
nasmerovanými na neho.

Z výpovedí svedkov, členov policajnej hliadky však tieto skutočnosti rozhodne nevyplývajú v takej miere,

ako to poškodený tvrdí. Z výpovedí svedka H.. H. R., jedného z členov policajnej hliadky vyplýva, že si
už presne nepamätá (čo je napokon vzhľadom na výkon ich činnosti pochopiteľné), či obžalovaný L. Z.
niečo nadával, no zvýšeným hlasom mu niečo hovoril. Či sa mu vyhrážal, na to si už nepamätá, uviedol,
že keď prišli na miesto, Z. bol od L. asi na 30 až 40 metrov, kosil trávu pri svojom plote. Keď tam prišli,
L. spoza bránky svojho pozemku išiel k nim a v ruke niesol vidly, upozornili ho, aby vidly odložil, oprel

ich o bránku. Vidly neniesol v polohe akoby nimi chcel niekoho napadnúť, ale ako keby ho vyrušili pri
práci. Keď tam boli, jeden sa rozprával s L., druhý s Z. a počas ich prítomnosti nenasmeroval L. vidly
proti Z., nedošlo k reálnemu ohrozeniu života alebo zdravia.

Z výpovede druhého z členov hliadky, svedka E. E., plynie, že v popoludňajších hodinách boli vyslaní na

preverenie oznámenia do Hôrky, na miesto doviezli aj L.. Na mieste zistili, že Z. mal na pozemku L. kosiť
trávu a počas toho mal strunovou kosačkou zraniť L.. L. bol z celej veci rozrušený, vykrikoval na svojho
suseda rôzne nadávky typu ako ty eštebák, ale žiadne vyhrážky Z. neadresoval. On sa šiel porozprávať
s Z. (bol teda v prítomnosti poškodeného), ten mu ukázal rozhodnutie súdu, ktoré si on išiel prečítať do
auta, keď sa z auta pozrel smerom k L., videl, ako stojí s vidlami postavenými vedľa seba a tak šiel k

nemu. L. po celý čas čo držal vidly sa Z. nevyhrážal a ani vidlami na Z. nejako neútočil, ani nenaznačoval
útok, len sa o vidly akoby opieral a na výzvu vidly odložil. Keď držal vidly, bol od Z. 20 až 25 metrov.

Za situácie, keď nezainteresovaní svedkovia, členovia policajnej hliadky, ktorí boli na mieste samom
prítomní nepotvrdzujú tvrdenia poškodeného v tom smere, že sa mu mal obžalovaný vyhrážať

zastrelením, prípadne prepichnutím vidlami, či snahu zaútočiť uvedenými vidlami na neho, rozhodne nie
je možné dospieť k nepochybnému záveru o tom, že by konanie obžalovaného malo napĺňať znaky
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, tak, ako to obžaloba
obžalovanému kládla za vinu.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že k vulgárnym nadávkam obžalovaného na stranu poškodeného malo
dôjsť, toto konanie však už môže napĺňať len znaky priestupku, na prejednanie ktorého však je príslušný
iný orgán.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý tento skutok v zmysle ust. § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil na

prejednanie Okresnému úradu Popradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, preto považuje krajský
súd za správne a v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov preto sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.