Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/59/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200626
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1309200626.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: Finance expert, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava 821 08, IČO: 43 981 003, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava 821 08, IČO: 36 856 592,
proti žalovaný v 1. rade: H. V., B.. XX.XX.XXXX, O. XXXX /. XX H., U. XXX XX, v 2. rade: O. V., B..
XX.XX.XXXX, V. XXX, V. XXX XX, v 3. rade: T. V., B.. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, I. XXX XX, žalovaní v
1. až 3. rade zastúpení: JUDr. Ladislav Pavlovič, advokát, Štefánikova 5, Bratislava 811 05, o zaplatenie
1.991,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný v 3. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2009 sa domáhal, aby súd zaviazal T. V. a K. V. na
zaplatenie istiny v sume 4.416,12 eur spolu s príslušenstvom, titulom nárokov zo zmluvy o úvere, T. V.

ako dlžníka a K. V. ako ručiteľa. K. V. zomrel dňa 22. mája 2009. Oprávnenými dedičmi sú T. V., H. V., O.
V., T. V.. Súd v súlade s ust. § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pokračoval
v konaní s dedičmi.
Žalovaný v 2. rade (H. V.) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom rozsiahlom
písomnom podaní sa zaoberal otázkou platnosti niektorých ustanovení zmluvy, výškou zmluvnej pokuty,
splnomocnením podľa článku III. ods. 2. Zmluvy, zabezpečovať pohľadávku v hodnote 60.000,-- Sk
celým majetkom dlžníka. Žalovaný v 1. rade (T. V.) dňa 25.06.2008 vystavil vlastnú zmenku znejúcu na

sumu 133.000,-- Sk (4.414,79 eur). Zároveň v ten istý deň žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalobcom
zmluvu o úvere podľa §§ 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Záväzkové vzťahy zo zmeniek ako
cenných papierov sú obligatórne abstraktné. Zmluva o úvere rovnako nemá vyjadrený účel. Avšak pri
oboch typoch právnych úkonov tento účel existuje aj keď nie vyjadrený, resp. nesmie byť vyjadrený,
čoho žalobca využil. Bez ohľadu na platobnú funkciu zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb. zákon
zmenkový a šekový, mal v tomto prípade zmenka predovšetkým zabezpečovaciu zmenku. Hodnota
zmenky bola stanovená na sumu 133.000,-- Sk a hodnota zmluvného plnenia istina 60.000,-- Sk, plus

úrok 5%, plus zmluvná pokuta 32.000,-- Sk, spolu 134.040,-- Sk. Žalobca si zarátal zmluvné plnenie
spolu so zmluvnou pokutou za tzv. právne vymáhanie a táto suma sa následne v deň podpisu zmluvy
premietla aj na hodnotu zmenky, ktorá bola splatná ten istý deň ako žalobca podal návrh na vydanie
zmenkovéhoplatobnéhorozkazu.Žalobcatedavdeňpodpisuzmluvypredpokladalpodstatnéporušeniezmluvy. Nároky z tejto zmenky si žalobca už uplatnil návrhom na vydanie zmenkového platobného
rozkazu pred Okresným súdom Bratislava V, č.k. 1Zm/431/2008-16 zo dňa 26.08.2008, znejúceho
na sumu 4.414,79 eur s príslušenstvom. Žalobca tak zneužil inštitút zmenky a teraz požaduje to isté

plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú si zabezpečoval zmenkou. Pritom si uplatňuje pohľadávku zo zmenky
v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Kadúcha, sp.zn. EX 1264/2009
(poverenie vydané OS Bratislava III, č. 5103*075564 zo dňa 25.08.2009. Ďalej vo svojom vyjadrení
žalovaný v 1. rade poukazuje na zabezpečovací charakter zmenky k úverovej zmluve. Rozsudkom
tunajšieho súdu č.k.26Cb/59/2009-210 zo dňa 28.03.2012 súd žalobu voči žalovanému v 1. rade (T. V.)

zamietol a žalovaných v 2. rade (H. V.), 3. rade (O. V.) a 4. rade (T. V.) zaviazal na zaplatenie časti istiny
titulom prevzatého ručiteľského záväzku. Žalovaní počas celého konania trvali na tom, že podpísaná
zmenka mala zabezpečovací charakter k úverovej zmluve. Súd v tomto konaní sa nezaoberal platnosťou
zmenky, ale tým či nárok žalobcu na zaplatenie úveru žalovaným v 1. rade je dôvodný. Uloženie
povinnosti žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi zaplatiť poskytnutý úver by bolo nespravodlivé, nakoľko
z toho istého právneho titulu (poskytnutie úveru) je už vedené exekučné konanie, preto súd žalobu

voči žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi zamietol. Vyslovil názor, že poskytnutý úver je zabezpečený
zmenkou a žalobca pristúpil k výkonu rozhodnutia. Voči rozsudku tunajšieho súdu podal odvolanie
žalobca v časti trov konania. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade podali odvolanie voči výroku, ktorým im bola
uložená povinnosť zaplatiť istinu. Uviedli, že súd neprihliadol na vedenie zmenkového konania na
Okresnom súde Bratislava V, pričom toto konanie je vedené voči žalovaným v 2.- 4. rade na základe

toho istého dôvodu, ako bolo vedené konanie na Okresnom súde Bratislava III - 26Cb/59/2009. Žalovaní
v 2.- 4. rade vytkli, že súd prvého stupňa priznal ochranu žalovanému v 1. rade a zároveň ju nepriznal
ostatným žalovaným, a to na základe toho istého dôvodu. Tiež namietali, že žalobca nedodržal pri
uplatňovaní pohľadávky postup podľa § 306 Obchodného zákonníka, keďže podal na súd návrh a
až následne kontaktoval žalovaného v 1. rade. Prvým úkonom, ktorým sa žalovaní (predtým zosnulý

ručiteľ) mohli dozvedieť o neplnení povinností žalovaným v 1. rade bola až žaloba, resp. až výzva
na vyjadrenie sa k návrhu zaslaná zo strany súdu. Takto nemohli prejsť z postavenia ručiteľov do
postavenia dlžníkov. Je tiež otázne, či boli niekedy ručiteľmi, keďže právo voči zosnulému ručiteľovi
nebolo uplatnené zákonným spôsobom. Žalovaní v 2.- 4. rade vytkli, že prvostupňový súd na tieto
skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia nereagoval.

2) Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. V uznesení sp.zn. 2Cob/154/2012-240 zo dňa 13.05.2014
uviedol, ,,...Súd prvého stupňa návrh voči odporcovi v 1.rade zamietol z dôvodu, že by uloženie
povinnosti v tomto súdnom konaní odporcovi v 1.rade bolo nespravodlivé, keďže predmetnú sumu má

platiť z titulu zmenky, ktorú posúdil ako zmenku zabezpečovaciu k predmetnej úverovej zmluve. Voči
odporcovi v 1.rade prebieha exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kadúchom
sp.zn. EX1264/2009. Stav konania pred súdnym exekútorom, teda vlastne stav vymáhania predmetnej
pohľadávky vo vzťahu k jej prípadnému zániku v celom rozsahu alebo časti však súd prvého stupňa
neskúmal. Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom záväzkovom právnom

vzťahu (veriteľ - dlžník), a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu (ide o akcesorický právny
vzťah). Otázka stavu vymáhania/uhradenia zabezpečovanej pohľadávky je preto pre rozhodnutie súdu
o povinnosti ručiteľa podstatná.
Vzťah odporcov v 2. až 4 rade k navrhovateľovi súd prvého stupňa vyhodnotil ako ručiteľský, keď mali
vstúpiť do ručiteľských práv a povinností po zomrelom K.W. V.. Právne tento vzťah posúdil podľa § 303

a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci predtým konštatoval, že vzťah navrhovateľa a odporcu v
1.rade je vzťahom spotrebiteľským.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd prvého stupňa mal posúdiť zmluvné podmienky, ako aj úrok z omeškania podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa (na ručiteľský záväzok
sa mal Obchodný zákonník podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy aplikovať len v prípade, ak by sa Obchodným zákonníkom spravoval aj zabezpečovaný

záväzok). Súd prvého stupňa v rozsudku nezdôvodnil prečo na vec aplikoval ustanovenia Obchodného
zákonníka, keď vzťah neposúdil ako obchodno-záväzkový (§ 261 Obchodného zákonníka v znení
platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy).Odvolací súd má tiež za nesprávne, že súd prvého stupňa neskúmal platnosť a trvanie ručiteľského
záväzku pôvodného odporcu v 2.rade a neskôr odporcov v 2.až 4 rade, hoci súd musí z úradnej moci
skúmať, či tu nie sú dané dôvody prípadnej absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia uvedeného v

čl. III bod 5 úverovej zmluvy, pričom výraznú pozornosť skúmaniu platnosti a neprimeraných zmluvných
podmienok musí venovať v spotrebiteľských vzťahoch. Povinnosť zo zmluvy ( dohody) je možné uložiť
len na základe platne uzavretej dohody.
Odvolacia námietka odporcov v 2. až 4. rade, že súd prvého stupňa poskytol ochranu len odporcovi v
1. rade je dôvodná...“

3) Súd vo veci nariadil pojednávanie, pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil.
Právny zástupca žalovaných navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že v danom prípade sa jednalo o
spotrebiteľskú zmluvu, dohoda o ručiteľskom záväzku nevznikla, bola v rozpore so zákonom na ochranu
spotrebiteľa, nakoľko sa jednalo o neprijateľnú podmienku. Jedná sa o akcesorický záväzok, podmienka
je neprijateľná z toho dôvodu, že základná istina bola v sume 60.000,-- Sk a zmenka bola napočítaná

ako súčet údajných dohodnutých úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a to bolo úročené. Veriteľ sa
správal úžernícky.

4) Súd sa opätovne oboznámil s listinnými dokladmi obsiahnutými v spise, Uznesením Krajského súdu
v Bratislave a po vykonanom dokazovaní mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav: Medzi

žalobcom ako veriteľom a T. V. ako dlžníkom, K. V. ako ručiteľom bola uzatvorená Zmluva o úvere č.
21/08 zo dňa 25.06.2008 predmetom ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 60.000,-- Sk za
dohodnutých podmienok. V článku III. bod 5. ručiteľ prevzal ručiteľský záväzok, kde uviedol, „ručiteľ
berie podpisom tejto zmluvy na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí
dlžník..“ Rozsudkom tunajšieho súdu súd žalobcu voči dlžníkovi - T. V. - zamietol z dôvodu, že žalovaný

ako dlžník podpísal zmenku a táto mala zabezpečovací charakter k úverovej zmluve. V odôvodnení
rozsudku súd uviedol, že „Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze I. ÚS 26/2010 uviedol: „Ústavný
súd Slovenskej republiky považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci
je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo
skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné

individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad
právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj
z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne
namieta.“
Zmenka predstavuje cenný papier, ktorý má predovšetkým platobnú a úverovú funkciu. Na účely

poskytnutia zábezpeky sa vystavujú zmenky so zabezpečovacou funkciou. Pôžičky na zmenku sú úvery,
ktoré sú zaistené zmenkou, kde dlžník okrem zmluvy o pôžičke podpisuje aj zmenku na požadovanú
sumu. Pôžičky na zmenku sú také pôžičky, ktoré sú zaistené pomocou zmenky. Ak si dlžník nesplní svoje
záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, pristupuje veriteľ na uplatnenie svojich práv prostredníctvom
zmenky.

Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že predmetná zmenka nemala zabezpečovací charakter, nakoľko to
nebolo vyjadrené ani v zmenke ani v úverovej zmluve. Vzhľadom na všetky okolnosti zhodnosti dátumu
podpísania zmenky a úverovej zmluvy, zhodnosti vyjadreného peňažného plnenia, kde na zmenke je
vyčíslená suma zodpovedajúca nárokom uvádzaným v úverovej zmluve (poplatky a prípadná zmluvná
pokuta). Mala táto zmenka zabezpečovací charakter. Navrhovateľ už pri predkladanej úverovej zmluve

porušil zákonné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 11.07.2001 a preto je
logické, že trvá na argumentácii, že zmenka nesúvisí so zmluvou o úvere, pretože porušil ustanovenie
§ 4 ods. 6 citovaného zákona. Žiadnym logickým argumentom nevysvetlil zhodnosť súm na zmenke a
úverovej zmluve (vrátane sankcií a poplatkov), taktiež je nelogické vysvetlenie poskytnutia finančných
prostriedkov konateľkou spoločnosti. Navrhovateľ tvrdil, že vyplatil finančné prostriedky zo zmenky ale

ako dôkaz odmietol predložiť príjmový pokladničný doklad alebo výpis z pokladničnej knihy. Súd v tomto
konaní sa nezaoberá platnosťou zmenky ale tým či nárok navrhovateľa na zaplatenie úveru odporcom 1.
rade je dôvodný. Uložením povinnosti odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi zaplatiť poskytnutý úver by bolo
nespravodlivé, nakoľko z toho istého právneho titulu (poskytnutie úveru) je už vedené exekučné konanie,
preto súd žalobu voči odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi zamietol. Poskytnutý úver je zabezpečený

zmenkou a navrhovateľ pristúpil k výkonu rozhodnutia...“ Výkon rozhodnutia bol vedený na tunajšom
súde pod sp.zn. 36Er/966/2009. O povinnosti dedičov po ručiteľovi súd rozhodol v súlade s ust. §§ 303,
306 Obchodného zákonníka a § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.5) Dôvodom prečo súd neposkytol ochranu dedičom po ručiteľovi, tak ako uviedol Krajský súd v
Bratislave vo svojom uznesení bola skutočnosť, že rozsudok tunajšieho súdu bol vyhlásený dňa
28.03.2012. Návrh na začatie exekučného konania bol podaný na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa

Kaducha dňa 15.03.2012. Žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie voči dedičom ručiteľa
bola podaná dňa 23.03.2012. Súd o vedenom exekučnom konaní pod sp.zn. 36Er/576/2012 nemal
vedomosť. Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp.zn,. 36Er/576/12-18 zo dňa 07.12.2016,
právoplatný dňa 20.04.2017, súd exekúciu zastavil. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že
vymáhaná pohľadávka spočíva v nároku zo zmenky. Súd poukázal na ust. § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok za zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený návrh
nedoplnil a preto súd exekúciu zastavil.

6) Súd žalobu voči dedičom ručiteľa zamietol a to z toho dôvodu, že je povinný poskytnúť rovnakú
ochranu ako poskytol veriteľovi z dôvodu vedené exekučného konania, tak ako je uvedené v bode 4)
tohto rozsudku. Konanie voči dedičom ručiteľa bolo zastavené z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti
oprávneného v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie

nemení vyššie uvádzané dôvody, t.j., že úver bol zabezpečený zmenkou a žalobca pristúpil k výkonu
rozhodnutia.

7)Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodovalpodľa§255ods.1a§262ods.1CSPažalovaným,
ktorí mali vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8) V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.