Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/110/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708205058
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8708205058.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne D. X., rod. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L., Y. vodojemom XXX, zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so
sídlom AK Poprad, ul. 1. mája 216/7, IČO: 43 267 408, proti žalovanému Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. B., Y. XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s. r. o., so sídlom Poprad,
Námestie sv. Egídia 95, IČO: 47 257 113, o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu návrhu tak, že nový petit znie: „ Súd určuje, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou parcely KN-C číslo XXX/XX o výmere XXXmX v kultúre orná pôda, ktorá vznikla
v zmysle geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 27.11.2001, vyhotoviteľ S.. Y. H. a úradne overeným

17.12.2001 N. úradom Y., katastrálnym odborom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.“ a žalobu
v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je výlučnou
vlastníčkou parcely parc. č. XXX o výmere XXXXmX v kultúre orná pôda.
Dôvodom podania žaloby sú tvrdenia žalobkyne, že v zmysle notárskej zápisnice o darovacej zmluve

zo dňa 7.4.1972 sp. zn. N XXX/XX do výlučného vlastníctva nadobudla parcelu parc. č. XXX/b o výmere
XXX štvorcových siah v k.ú. L. L. a v zmysle identifikácie parciel č. XXX/XX-P zo dňa 24.4.1995 sa
v súčasnosti jedná o parcelu parc. č. XXX o výmere XXXXmX, pričom časť parcely parc. č. XXX o
výmere XXX m2 bola vyvlastnená v zmysle rozhodnutia zo dňa 16.4.1973 č. XXXX/XX-On. S ohľadom
na uvedenú skutočnosť má mať parcela výmeru XXXXmX. V zmysle kúpnej zmluvy vo forme notárskej
zápisnice sp. zn. N XXX/XX zo dňa 6.6.1973 nadobudla žalobkyňa do výlučného vlastníctva časť parcely
č. XXX o výmere XXXmX a v zmysle identifikácie parciel sa jedná o parcelu parc. č. XXX o výmere

XXXmX. V zmysle notárskej zápisnice o osvedčení vlastníckeho práva zo dňa 7.6.1995 sp. zn. N 193/95
žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu parc. č. XXX o výmere XXXmX a ďalej v zmysle
notárskej zápisnice zo dňa 14.10.1972 nadobudla žalobkyňa do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/
b o výmere XX árov a XXmX, pričom v zmysle identifikácie parciel sa jedná o parcelu č. XXX, z ktorej
časť o výmere XXXmX bola vykúpená pre iný stavebný pozemok.
Žalovaný je vlastníkom susedného pozemku a podľa žalobkyne si jeho právny predchodca dal k
4.1.1995vyhotoviťgeometrickýplánč.XXXXXXXX-X/XX,vzmyslektoréhoboloprávnympredchodcom

žalovaného vydané osvedčenie o vydržaní sp. zn. N XX/XX a podľa žalobkyne hranice svojho pozemku
parc. č. XXX/XX posunuli na úkor parcely vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa si nechala
vyhotoviť geometrický plán č. XX/XX zo dňa 27.11.2001, ktorým bola vytvorená parcela XXX/XX o
výmere XXX m2, ktorý však Správa katastra odmietla zaevidovať z dôvodu prebiehajúceho konaniaROEP. Vzhľadom na konštatované skutočnosti má žalobkyňa za to, že trvá stav objektívnej právnej
neistoty a žiada, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parcely parc. č. XXX o výmere XXXXmX v
kultúre orná pôda.

2. Žalovaný resp. jeho právni predchodcovia s podanou žalobou nesúhlasili, popreli skutkové tvrdenia
žalobkyne a žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázali na skutočnosť, že hranica pozemku
susediaceho s pozemkom žalobkyne je vytýčená správne s tým, že v predchádzajúcom konaní vedenom
Okresným súdom Y. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX súd určil hranicu parciel na druhej strane pozemku

žalovaného a týmto boli v teréne, ako aj vo verejných listinách zastabilizované a určené právne
hranice predmetnej parcely a v nadväznosti na existujúci geometrický plán XXXXXXXX-X L. K., ktorý
bol v podstate grafickým podkladom pre zmenu aj popisných údajov v katastri v prospech právnych
predchodcov súčasného žalovaného. S ohľadom úmrtie pôvodného žalovaného v 1/ rade sa v zmysle
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D/269/2013 zo dňa 19.2.2014 stal výlučným vlastníkom parcely parc.
č. XXX/XX súčasný žalovaný. Žalobkyňa tak žalobu voči pôvodne žalovanej v 2/ rade zobrala späť, s

čím žalovaná súhlasila.

3. Rozsudkom zo dňa 10.5.2016 súd vyhovel návrhu na zmenu žalobného petitu a žalobu zamietol.
Uznesením Krajského súdu Prešov ako súdu druhej inštancie bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie sa mal súd prvej

inštancie vyporiadať s nárokom voči pôvodne žalovanej v 2/ rade.

4. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa opätovne vzala žalobu voči žalovanej
v 2/ rade späť, s čím právna zástupkyňa žalovanej súhlasila a konanie voči žalovanej v 2/ rade zastavil.
Ďalej súd opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento

skutkový stav:

5. V znaleckom posudku č. 08/2010 znalec Juraj Grega konštatoval, že vlastnícka hranica medzi
parcelami mpč. XXX/b (žalovaný) a XXX/b (žalobkyňa) k.ú. L. L. prebieha medzi bodmi A,B,C,
zakreslenými v prílohe č. X posudku s tým, že nesprávnym určením súradníc lomových bodov pri

geometrickom pláne č. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 bola táto hranica posunutá do polohy
označenej bodmi A´, B´, C´, čím novovytvorená parcela A. parc. č. XXX/XX evidovaná na LV č. XXX
zasiahla do parcely mpč. XXX/b zapísanej v PK vložke č. XXX vo vzdialenosti od X,Xm do X,XXm a
plochou o výmere XXX m2.
Tento stav pravdepodobne vznikol v dôsledku chybného určenia súradníc bodov hraníc pôvodných

parciel pri vyhotovení geometrického plánu č. č. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995, na základe ktorého
došlo k celkovému posunu, a to nie len novovytvorenej parcely parc. č. XXX/XX, ale aj parcely parc.
č. XXX/X. Vzniknutý priestor medzi parcelami patriaci k pôvodnej parcele mpč. XXX/b bol pojatý do
majetkovoprávneho vyporiadania parcely CKN č. XXX/X.
Znalec tiež konštatoval, že parcely, ktorých hranica je sporná sa v čase vypracovania posudku

nachádzalivextraviláneobceL.L.avminulostitietovyužívaloJRD,pričomprihospodársko-technických
úpravách došlo ich zlúčeniu do jedného hospodárskeho celku a zlúčením parciel došlo tiež k narušeniu
či zániku hraníc v prírode. V grafickej časti geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995
došlo k obnoveniu spornej hranice medzi parcelami mpč. XXX/b a XXX/b, ako aj parcelami mpč. XXX/
b a XXX.

6. Parcela XXX/XX bola vytvorená geometrickým plánom Vladimíra Leskovjanského č. 17119448-1/95
zo dňa 16.1.1995 z časti pôvodných parciel mpč. XXX, XXX a XXX/b.

7. Zo znaleckého posudku Ing. Andreja Tarasoviča č. 4/2015 súd zistil, že do roku 1995 a 1996 mali

strany sporu evidované sporné pozemky ako mpč. XXX/b (parc. č. XXX) a mpč. XXX/b (parc. č. XXX).
Hranice medzi parcelami boli zadefinované v mape pôvodného pozemkového katastra.
GeometrickýmplánomVladimíraLeskovjanskéhoč.17119448-1/95zodňa4.1.1995boliurčenéhranice
k novovytvoreným parcelám CKN parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 a CKN parc. č. XXX/XX o výmere
XXXX m2. Tento geometrický plán slúžil ako podklad pre vyhotovenie verejnej listiny, notárskej zápisnice

o vydržaní sp. zn. N XXX/XX, ktorou právny predchodca žalovaného nadobudol vlastnícke právo.
Hranice - geometrické určenie pozemkov sa podľa tohto geometrického plánu stali záväznými údajmi
katastra nehnuteľností.Znalec konštatuje, že hranica medzi pôvodnými parcelami mpč. 509/b a XXX/b je identická s terajšou
právnou hranicou parcely CKN parc. č. XXX/XX. Znalec potvrdil správnosť geometrického plánu č. 17
119448-1/95 zo dňa 4.1.1995.

Vlastnícka hranica medzi pôvodnými pozemkami mpč. XXX/b a XXX/b je geometricky určená bodmi zo
záznamu podrobného merania zmien č. XXX pre geometrický plán č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995,
úradne overený pod č. XX/XX a pri vyhotovení geometrického plánu nedošlo k zásahu do vlastníckych
práv žalobkyne, teda do pôvodnej mpč. XXX/b.
Po zameraní skutočného užívania pozemkov znalec konštatoval, že strany sporu v teréne nevyužívajú

pozemky podľa platných právnych hraníc. Napriek tomu, že výmera nie je záväzným údajom
katastra, meraním znalec zistil, že pozemok žalobkyne v skutočnosti predstavuje výmeru XXXX m2 (s
konštatovanou odchýlkou XX m2), i keď žalobkyňa v skutočnosti využíva pozemok o výmere XXXX m2.
AkbysižalobkyňanechalavytýčiťvteréneobvodpozemkovzapísanýchnaLV,výmerataktoohraničenej
parcely by bola XXXX m2.
Znalec konštatoval, že spornú hranicu určil o jeden meter polohovo inak ako znalec Grega, avšak

súčasne uviedol, že identifikácia právneho stavu z máp pozemkového katastra na stav máp súčasného
katastrálneho operátu s vykonáva prostredníctvom mapy pôvodného pozemkového katastra, mapy
na matematickom základe vyhotovované od roku 1856 grafickou stolovou metódou v stereografickom
azimutálnom zobrazení v siahovej mierke 1:2880. Táto mapa súčasne poslúžila ako najvhodnejšia mapa
tzv. mapa určeného operátu pre spracovanie ROEP, nakoľko v tejto mape je zadefinované polohové a

geometrické určenie pozemkov parciel registra E, ktoré v čase vyhotovenia mapy ešte neboli zapísané
v registri CKN na LV. Aj táto mapa má obmedzenú presnosť a podľa smerníc pre meranie a vykonávanie
zmien základná stredná súradnicová chyba zobrazenia bodu nesmie prekročiť hodnotu 0,16mm na
katastrálnej mape. Pri mierke mapy 1:2880 1mm na mape predstavuje 2,88m v skutočnosti. Krajná
odchýlka pre mapu s mierkou 1:2880 predstavuje 1,26m pri dĺžke do 50m a 1,46m pri dĺžke nad 50m. S

ohľadom na skutočnosť, že znalec Grega, určil hranicu s odchýlkou od geometrického plánu Vladimíra
Leskovjanského č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995 od 1,1m do 0,95m a znalec Ing. Tarasovič zhodne s
geometrickým plánom, znalec konštatuje, že hranica bola, s prihliadnutím na povolenú odchýlku, určená
rovnako. Odchýlku znalec odôvodnil tým, že po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Gregom
došlo v rámci ROEP k zakresleniu ďalších hraníc pozemkov EKN do katastrálnej mapy, čím sa tieto

údaje stali záväznými údajmi katastra.
Súčasne znalec konštatoval, že ak by pripustil správnosť záverov znalca Gregu, žalobkyňa by
neoprávnene nadobudla plochu o výmere 103m2, i keď už v súčasnosti užíva plochu s výmerou o
XXmX väčšou ako má zapísanú na LV. Žalobkyňa nespochybňuje vlastnícku, ale užívaciu hranicu.
Pokiaľ si žalobkyňa nechá v teréne vytýčiť hranicu svojich parciel, bude mať vytýčenú plochu s výmerou

zapísanou na LV. Z uvedeného dôvodu znalec považuje za nezmyselné spochybňovať existujúcu
hranicu parcely CKN XXX/XX.
K dôvodom nepresnosti znalec uviedol, že v dávnej minulosti si vlastníci rodinných domov nechali pre
výstavbu zamerať stavebné pozemky a po výstavbe rodinných domov zrejme bez vytýčenia hraníc
následne oplotili ďalšiu časť pozemkov pričom nebol dodržaný smer hraníc podľa mapy pôvodného

pozemkového katastra. Po spracovaní geometrického plánu č. 17 119448-1/95 zo dňa 4.1.1995 bol
dodržaný priebeh hraníc a tieto preniesol do terénu pri vytýčení parciel CKN XXX/X a XXX/XX a javí sa,
že hranice nenadväzujú na existujúce ploty, v skutočnosti sú však nesprávne postavené ploty.
Záverom znalec konštatuje, že vlastnícka hranica medzi pôvodnými parcelami mpč. XXX/b a XXX/b je
geometricky určená bodmi zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX pre geometrický plán č. XX

119448-1/95 zo dňa 4.1.1995 a pri vyhotovení geometrického plánu nedošlo k zásahu do vlastníckych
práv žalobkyne, strany sporu neužívajú v teréne pozemky podľa platných právnych hraníc a je potrebné,
aby si pre zosúladenie právneho stavu a užívacieho stavu žalobkyňa nechala svoje pozemky vytýčiť
v teréne.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.11. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

15. Žalobkyňa sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je výlučnou vlastníčkou parcely parc.
č. XXX o výmere XXXX m2 v kultúre orná pôda nachádzajúcej sa v k.ú. L. L.. Podľa žalobkyne žalovaný,
resp. jeho právni predchodcovia posunuli hranicu svojho pozemku na úkor žalobkyne a žalobkyňa sa
domnieva, že výmera ňou obhospodarovanej parcely je menšia, ako jej náleží podľa príslušného listu
vlastníctva. Podaním doručeným dňa 10.6.2015 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu žalobného

petitu tak, že určí, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely CKN parc. č. XXX/XX o výmere XXX
m2 vytvorenej geometrickým plánom Ing. Petra Grigera č. 49/01 zo dňa 27.11.2001. Geometrický plán
bol úradne overený dňa 17.12.2001 pod č. 1091/01.
Podľa žalobkyne mapa má zobrazovať rozdiel v prednej časti a zadne časti parcely, pokiaľ bola
časť prednej parcely vyvlastnená. K uvedeným tvrdeniam žalobkyne súd konštatuje, že hranica časti

pozemku, na ktorom stojí rodinný dom žalobkyne nie je predmetom konania.

16. Je nepochybné, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/635/2001 súd
právoplatneurčilhranicupozemkužalovanéhovdruhejstranypozemkustým,žetýmtobolivteréne,ako
aj vo verejných listinách zastabilizované a určené právne hranice predmetnej parcely a v nadväznosti

na existujúci geometrický plán č. 17 119448-1 Vladimíra Leskovjanského, ktorý bol v podstate grafickým
podkladom pre zmenu aj popisných údajov v katastri v prospech právnych predchodcov súčasného
žalovaného. Odchýlky v znaleckých posudkoch sú vzhľadom na dĺžku a líniu parciel prípustnou
odchýlkou, predmetné odchýlky sú aj obsahom interných noriem na podklade ktorých sa realizuje
grafické vytyčovanie bodov v teréne. Obaja znalci sa vysporiadali s otázkou určenia hraníc pôvodných

mpč. parciel, na základe ktorých hraníc vznikla parcela, ktorá je predmetom sporu. Geometrický plán
Ing. Grigera, ktorý si nechala vyhotoviť žalobkyňa, je nesprávny, predmetnú skutočnosť potvrdil znalec
vo svojom znaleckom posudku, pričom aj riadne zdôvodnil na základe graficky skutkových okolností,
prečo tento geometrický plán je neakceptovateľný. Rozsudok Okresného súdu Poprad vydaný v konaní
vedenom pod sp. zn. 8C/635/2001 je právoplatnou a vykonateľnou verejnou listinou, a v priebehu

konania neboli preukázané iné skutkové okolnosti, ktoré by boli narušili pravdivosť zistení obsiahnutých
v predmetnom rozsudku.

17. Súd vo vzťahu k vytýčeniu hranice pozemku ďalej uvádza, že hranica pozemku je jedným z
najdôležitejších údajov spomedzi právnych skutočností týkajúcich sa nehnuteľností. Neodborné a

nepresné vytýčenie hraníc pozemkov, prípadne svojvoľné posunutie znakov určujúcich v teréne lomové
body hraníc často vedie k dlhotrvajúcim susedským sporom.
Účelom riadneho vytýčenia hranice pozemku je snaha vlastníka pozemku o vytýčenie priebehu hranice
existujúcej v mape, avšak nezistiteľnej v teréne, resp. snaha získať kvalifikovaný podklad na vyznačenie
priebehu hranice pozemku v katastri nehnuteľností s využitím geometrického plánu, ktorý sa v danom

prípade vyhotovuje. Pri poľnohospodárskej pôde a lesnej pôde sa konkrétne hranice parciel v prírode
nevyznačujú z dôvodu veľkoplošného užívania týchto parciel, nakoľko trvalé označenie týchto pozemkov
by v praxi spôsobovalo veľké problémy pri intenzívnom využívaní pôdneho fondu.18. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú,
nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má
deklaratórny charakter. Ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou

na tvár miesta a vytýčením sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií
katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru
geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa
nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Ak je hranica pozemku objektívne
zistiteľná, súdne rozhodnutie má deklarovať existujúce vlastnícke právo.

19. V súvislosti s cit. ust. § 3 Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že dobré mravy sú síce
neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je problematické zistiť, ktoré
konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo všeobecnosti sa zvykne
o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom
stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich

jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených
a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj
k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). Hoci
Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3
cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti,

v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

20. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo splnenie podmienok stanovených ust. § 137 písm. c)
C.s.p.

21.Podexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenísarozumienaliehavýprávny
záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je
popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo,
resp. právny vzťah medzi stranami sporu konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi stranami; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav

neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

22. Určovacia žaloba podľa vyššie uvedeného § 137 písm. c) C.s.p. má preventívny charakter.
Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia
práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným

spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno dosiahnuť
úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami. Tieto
funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v
konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcii, nie je daný naliehavý právny záujem na určení.

Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa
žalobca žalobou domáha.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny
záujem na vydaní určovacieho výroku. Napriek nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu súd ďalej

konštatuje, že žalobkyňa tiež neuniesla dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ust. čl. 8 C.s.p., podľa
ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi.

24. Pokiaľ základnou podmienkou konania o určenie v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je preukázanie

naliehavého právneho záujmu. Tento možno konštatovať pokiaľ existuje objektívne stav právnej neistoty,
čo by mohlo byť konštatované za predpokladu, že by boli splnené ďalšie zákonné podmienky, teda že
postavenie žalobkyne sa rozhodnutím zmení a súčasne rozhodnutie nevyvolá ďalšie spory. Vyhovením
návrhu by došlo k zápisu vlastníckeho práva žalobkyne k parcele parc. č. XXX/XX o výmere XXX
m2 vytvorenej geometrickým plánom Ing. Petra Grigera č. 49/01 zo dňa 27.11.2001 v evidencii

nehnuteľností, avšak takýto rozsudok by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti a súčasne by došlo k
vyvolaniu ďalších sporov, nakoľko priamym dôsledkom by bolo vyvolanie reťazových (dominový efekt)
sporov medzi vlastníkmi susediacich pozemkov, ktorí by požadovali posun hraníc podľa takto prípadnenesprávne určenej hranice pozemku žalobkyne. Navyše požiadavka žalobkyne odporuje záverom
vykonaného znaleckého dokazovania.

25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné
dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne
podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p.,
ale aj so zásadou rovnosti strán sporu.

26. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý
zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom
súdnehorozhodnutiajesúhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním

spojenýmprincípomformálnejpravdy.Vsporovomkonaní,akovdanomprípade,žalobkyňauplatňujena
základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce
z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v
sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné

dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.

27. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, teda nepreukázali existenciu ani dôvodnosť
uplatneného nároku.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle

ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185
C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi

tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
S prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania súd konštatuje pochybnosti o správnosti tvrdení
žalobkyne.

28. Žalobou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele. Toto vlastníctvo
nevyplýva ani z jedného dôkazu, ktorý v priebehu konania žalobkyňa predložila či označila a tvrdenia
žalobkyne navyše odporujú záverom znaleckého dokazovania.

29. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil

aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla
obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať
v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j.

nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany žalobkyne je podaný návrh v rozpore s dobrými
mravmi a mohlo by sa jednať o šikanózny výkonom práva a jediným výsledkom vyhovujúcehorozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie žalobkyne vo forme získania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, na úkor žalovaného. Navyše by vyhovujúce rozhodnutie vyvolalo ďalšie spory.

30. Záverom súd konštatuje, že je jeho povinnosťou v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so
zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p.
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS

252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobkyňa
v konaní nepreukázala svoj nárok, t.j. vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu.
Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 185 a 215 C.s.p. rozhodoval podľa skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobkyňou nie sú
postačujúce na to, aby preukázali jej tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobkyňa v konaní nepreukázala

žiadnym spôsobom, že by zo strany žalovaného došlo k posunu hranice susediacich pozemkov
strán sporu, naopak znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že právna hranica parciel je určená
správne, avšak užívacia hranica pozemku je posunutá žalobkyňou v neprospech žalovaného. Namiesto
nedôvodného vytvárania ďalších parciel je tak potrebné presné vytýčenie parciel strán sporu v teréne,
ktoré však žalobkyňa i žalovaný budú bez výhrad rešpektovať.

31. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a žalobu zamietol.

32. Nakoľko žalobkyňa v konaní navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu a žiadala o určenie

vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele parc. č. 960/24, súd zmenu žalobného petitu v zmysle ust.
§ 139 C.s.p. pripustil, nakoľko v prípade neexistencie dôkaznej núdze by výsledky dokazovania prípadne
mohli byť podkladom pre rozhodnutie vo veci.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému

priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne v zmysle
§ 262 C.s.p. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.