Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Er/18/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309200356
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4309200356.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: T. R., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXXX/XX, Š., o vymoženie
16,59 Eur a trov exekúcie,

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, Zvolen,
súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie v sume 39,83 Eur, ktorú je povinný zaplatiť povinný do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdLevicedňa16.03.2009poverilsúdnehoexekútoraJUDr.JozefaĎuricu,Exekútorskýúrad
so sídlom Borovianska č. 17, Zvolen, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného

a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. AA 2512234 zo dňa 13.03.2008
vydaného Obvodným oddelením PZ Nové Zámky (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súdny exekútor dňa 13.12.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, a zároveň žiadal priznanie odmeny vo výške 39,83 eur.

3. Oprávnený doručil súdu dňa 23.04.2018 podanie v rámci ktorého uviedol, že nesúhlasí s podaným
návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, pretože exekučný
titul možno vykonať najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie pokuty podľa §
88 ods. 1 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. účinného v čase vydania exekučného titulu.

4. Pred rozhodnutím o zastavení exekúcie súd preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a

materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný
titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky. Súd z obsahu spisu zistil, že ešte pred
podaním podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie došlo k preklúzií práva, a preto rozhodoval
o zastavení exekúcie z tohto dôvodu, ktorý ma prednosť z hľadiska nastania účinku právnej skutočnosti.

5. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej „zákon o priestupkoch“, event.
„priestupkový zákon“) v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o
nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty

určenej na ich zaplatenie.

7. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.
Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa

nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je
z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako
predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej
lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej

právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť.

8. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 29.03.2008. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v
danom prípade dňa 29.03.2011, čiže do rozhodujúceho dátumu 31.08.2008, čím sa stala pohľadávka,

ktorá je predmetom exekučného konania prekludovaná.

9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. S poukazom na vyššie uvedené, keďže uplynutím času sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, po začatí exekúcie stalo neúčinným, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku zastavil.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.

17. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

19. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. (ďalej
len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd
exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou

za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.

21. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur.

22. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena v zmysle ust. § 196

EP o túto daň vo výške 20 % teda o 6,64 Eur, a teda mu patrí 39,83 Eur.

23. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho
je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená
zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná výnimky z tejto
zásady. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia

zastavená zavinením oprávneného, alebo pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

24. V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie

práva vyplývajúceho z exekučného titulu (t. j. strata účinnosti exekučného titulu), ku ktorej došlo dňa
29.03.2011. Súdny exekútor nie je počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni oprávnený pohľadávku
ďalej vymáhať a exekúcia musí byť zastavená (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1CoE/19/2016-34 zo dňa 30.01.2017). Okrem toho je to práve súdny exekútor, ktorý je povinný v zmysle
§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti

alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Ak exekútor
vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí
uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony.

25. Exekučný súd je povinný nahliadať na preklúziu práva vyplývajúceho z exekučného titulu ako na

primárny dôvod zastavenia a to aj v prípade, ak by bola zistená nemajetnosť povinného. Súd je povinný
exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania,
pretože takéto právne posúdenie vyplýva aj z relevantnej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo 6. októbra 2010, sp. zn. 6MCdo/4/2010, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla
2010, sp. zn. 2MCdo/10/2009, či z 21. júla 2010, sp. zn. 3MCdo/11/2010). Uvedený zákonný postup

má teda prednosť pred zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Potrebné je brať do úvahy aj
skutočnosť, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nebráni tomu, aby oprávnený opätovne
podal návrh na vykonanie exekúcie, ak by povinný nadobudol určitý majetok. Takýto postup však
neprichádza do úvahy v prípade preklúzie nároku, kedy je súd povinný exekúciu zastaviť z úradnej
povinnosti a oprávnený už opätovný návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného

titulu podať nemôže za žiadnych okolností.

26. Na úhradu trov exekúcie súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal povinného,
pretože, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku

uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu,
teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol
ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti
exekučného titulu v priebehu konania (uznesenie zo Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 22/2011

zo dňa 11.04.2012). Z vyššie uvedeného vyplýva, že k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že by
majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie alebo že by na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz, alebo, že by jej zastavenie zavinil oprávnený, a preto súd uložil povinnému nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V Leviciach, dňa 15.08.2019