Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201092
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1014201092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, právnej veci žalobcu: S. Z. S.,
bytom L. X, V., P. E., zastúpeného: V4 Legal, s.r.o. Tvrdého 783/4, Žilina, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti R. V., bytom K. XX, N., P.
E., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 7406-4/2013-BA zo dňa 20. augusta
2013, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S /99/2014-230
zo dňa 27. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.

20S/99/2014-230 zo dňa 27. októbra 2017 z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania 0%.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/99/2014-110 zo dňa 8. marca 2016 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 7406-4/2013-BA podľa § 250j ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi

priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Účastníkovi konania R. V.
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutím číslo 7406-4/2013-BA zo dňa 20. augusta 2013 Sociálna poisťovňa, ústredie ako
odvolací orgán, odvolanie S. Z. S. zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica číslo
23222-1/2011-SE z 22. augusta 2011, potvrdila.

3. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, ako orgán príslušný podľa
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla podľa § 210 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení v prvom stupni tak, že zamestnancovi S. Z. S. nevznikla účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1. augusta 2010.

4. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými v spise. Vykonaným dokazovaním zistil, že
zamestnávateľ Adam Bocheński - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, IČO: 45681848 prihlásil zamestnanca
S. Z. S. do poistenia odo dňa 1. augusta 2010. Zamestnávateľ žalobcu R. V. s obchodným menom
Adam Bochański - PROJEKT PLUS bol od 1. augusta 2010 držiteľom živnostenského oprávneniana vykonávanie živnosti: vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti a reklamné a marketingové
služby. Ako adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby bolo určená SD. S. Z. S., ako
zamestnanec bol na základe registračného formulára FO vedený v Registri poistencov Sociálnej

poisťovne od 1. augusta 2010. Na základe pracovnej zmluvy vykonával reklamného a marketingového
poradcu.
5. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že Sociálnej poisťovni bola doručená
informácia z poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na
území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľských SZČO zamestnanie na úväzok v

iných členských štátoch, pričom v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na
pracovnú zmluvu, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej
činnosti, ktorú vykonávajú v Poľsku.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica oznámila zamestnávateľovi, že dňa 24. júna 2011 vykoná
kontrolu zamerané na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého

zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Výzvu na vykonanie kontroly zamestnávateľ neprevzal
v odbernej lehote a zásielka sa vrátila neprevzatá. Aj napriek tejto skutočnosti sa Sociálna poisťovňa,
pobočka Senica pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa. Zistila, že na adrese
podnikania 906 05 Sobotište 17, je len starý neobývaný domček. Z vyjadrenia Obecného úradu
Sobotište vyplynulo, že podnikateľský subjekt Adam Bocheński - PROJEKT PLUS v obci nevykonáva

žiadnu podnikateľskú činnosť a podľa dostupných informácií v minulosti takúto činnosť na území
obce nevykonával, resp. nemal v obci zriadenú žiadnu prevádzku. Šetrením bolo zistené, že objekt
na adrese Sobotište 17 bol zamestnávateľovi prenajatým avšak od 30. mája 2011 bol vlastníkom
nehntueľnosti odvolaný súhlas so sídlom živnostníka „Adam Bocheński - PROJEKT PLUS“ z čoho
vyplýva, že bol prenájom nehnuteľnosti, v ktorej mal zamestnávateľ vedené sídlo spoločnosti zrušený.

Na základe vykonanej kontroly sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom
prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, a že zamestnanci na území Slovenskej republiky
prácu skutočne vykonávali. Pracovné zmluvy a ďalšie doklady potrebné ku kontrole odvodu poistného
zamestnávateľ predložil až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia. V pracovných
zmluvách bol dojednaný pracovný pomer na kratší čas - 8 hodín mesačne, pričom zamestnanci mali

priznanú mesačnú mzdu vo výške 30,- €. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica následne v dňoch
21. septembra 2011 až 22. septembra 2011 vykonala kontrolu, ktorá však nebola zameraná na
preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky,
ale na odvod poistného na sociálne postenie za obdobie od 1. augusta 2010 do 30. júna 2011,
ktorú pobočka sociálnej poisťovne vykonala v súlade s §242 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Z

protokolu č. 700-0710013511-AG02/11 o vykonaní kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie
vyplýva, že prerokovanie výsledkov uvedených v protokole sa zúčastnil splnomocnený zástupca
zamestnávateľa, čo potvrdil svojim podpisom. Zamestnávateľ dňom, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka
Senica , začala vykonávať kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie ukončil podnikateľskú
činnosť. O prerokovaní predmetného protokolu bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola tiež podpísaná

splnomocneným zástupcom zamestnávateľa dňa 4. októbra 2011. Kontrolné zistenia vyplývajúce z
kontrolyodvodupoistnéhonasociálnepoistenienemajúvšakvplyvnaposúdenieuplatniteľnejlegislatívy
v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením.

7.Nazákladevýsledkovkontrolyvykonanejpredvydanímnapadnutéhorozhodnutianebolopreukázané,

že účastník konania vykonával činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto
nemohol byť poistený na území Slovenskej republiky podľa článku 11(3ň (a) ani článku 13 (1) a článku
13 (3) základného nariadenia, čoho dôsledkom na sa neho nevzťahujú slovenské právne predpisy
sociálneho zabezpečenia.

8. Krajský súd vec posúdil podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa §196 ods. 7 a § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 22. augusta 2011, v odôvodnení
ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom

poistení. Vo vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa,
pobočka Senica neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nedostatku vzniku účasti žalobcu
na poistení a logicky ani spôsob jeho vyhodnotenia.9. O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu
i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípad, v konečnom

dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky vykonával činnosť ako zamestnanec.

10. Žalovaný zrejme mal na mysli výsledok kontroly, ktorá mala byť vykonaná dňa 24. júna 2011, záznam

o ktorej sa však v obsahu administratívneho spisu nenachádzal. Odhliadnuc už od tejto skutočnosti
žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho
výkonu práce žalobcom v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé
dôkazy a zistenia vykonané v nasledujúcich rokoch a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa
žalobcu, či výsledku kontroly odvodov vykonanej v dňoch 21. až 22. septembra 2011, neuviedol,
čím boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o skutočnom výkone pracovnej činnosti podložené listinnými

dôkazmi. Žalovaný tak podľa názoru krajského súdu neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, v súvislosti s čím bolo možné konštatovať, že hoci samotné parametre
tvrdeného pracovného pomeru žalobcu (pracovná doba, mzda, vzdialenosť z miesta výkonu práce od
bydliska žalobcu), v rozhodnutí správnych orgánov inak žiadnym spôsobom nehodnotené, a zistenia
správnych orgánov vzbudzujúcich pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný

účel prihlásenia žalobcu do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti
vykonať relevantné dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť v súlade s požiadavkami zákona.

11. Krajský súd z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu veci a súčasne z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ OSP v spojení s § 194

ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. V konaní úspešnému žalobcovi krajský súd priznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP
s tým, že o výške náhradu podľa §175 ods. 2 SSP bude rozhodnutí po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením.

13. O náhrade trov ďalšieho účastníka konania R. V. krajský súd rozhodol s poukazom na skutočnosť,
že touto účastníkovi žiadne trovy nevznikli.

II.

10. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie kasačnú sťažnosť
pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods.1 písm. g/ a h/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd
napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

11. V odôvodnení kasačnej sťažnosti poukázala na posudzovanie reálnej činnosti žalobcu, vychádzajúc
nielen z Praktickej príručky ktorá má len odporúčací charakter. Praktická príručka je úradný dokument
odsúhlasený správnou komisiou. Uviedla, že vo svojich rozhodnutiach sa pridržiava predovšetkým
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, čl. 1 ods. 1 písm. a/ a b/ a čl. 16 ods.

2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Splnenie kritérií registrovaného sídla
je jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti a aj na posúdenie a určenie
príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Článok 14 (5a) vykonávacieho nariadenia
v znení nariadenia Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012 vyžaduje splnenie určitých podmienok, t.j.
na účely uplatňovania hlavy II základného nariadenia sa pod pojmom „registrované sídlo alebo miesto

podnikania“ rozumie registrované sídlo lebo miesto podnikania zamestnávateľa a vy konávajúce funkcie
jeho ústrednej správy. Miesto podnikania zamestnávateľa Sobotište 17, nebolo možné považovať za
registrované miesto podnikania na účely hlavy II základného nariadenia, pretože tieto kritériá nespĺňa.

12. Ďalším podstatným kritériom pre určenie registrovaného sídla je aj miesto, kde je uzatvorená

väčšina zmlúv s klientmi a miesto náboru zamestnancov. Registrovaným sídlom je taktiež aj sídlo,
ktoré určuje politiku spoločnosti a prevádzkové záležitosti. V danom prípade však ku kontrole dôjsť
nemohlozdôvodu,žesídlomspoločnostibolneobývanýdomavneposlednomradekudňu16.máj2012
vlastník nehnuteľnosti, ktorej adresu mal zamestnávateľ zapísanú v živnostenskom registri ako miestopodnikania odvolal svoj súhlas so zápisom nehnuteľnosti ako sídla zamestnávateľa. Z uvedeného bolo
zrejmé, že zamestnávateľ žalobcu nespĺňal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ani základné
podmienky na určenie registrovaného sídla. Žalovaný a zhodne aj prvostupňový správny orgán tak

zabezpečili všetky dôkazy, ktoré bolo možné objektívne vzhľadom na daný prípad z ich strany získať.

13.Preúplnosťbolopoznamenané, žeajvýkonprácmusíbyťreálny,čojeobsiahnutépriamoajvčlánku
13 (3ň základného nariadenia. Rovnaký názor v podobnom prípade zaujal naj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp.zn. 10Sžso/77/2015 zo dňa 22. júna 2016.

14. Pre správnu aplikáciu čl. 13 (3) základného nariadenia v danom prípade bolo vyriešenie základnej
otázky, či zamestnanci na území Slovenskej republiky požívali status zamestnanca, kľúčové a vzhľadom
k tomu bolo povinnosťou žalobcu predložiť alebo navrhnúť také dôkazy, ktorými by nespochybniteľným
spôsobom preukázal, že na území Slovenskej republiky skutočne aj vykonával prácu dojednanú v
pracovnej zmluve. Formálne uzatvorenie pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom

ešte nezakladá právo na aplikáciu čl. 13 (3) základného nariadenia. Uzatvorením pracovnej zmluvy
pracovník nenadobúda automaticky status zamestnanca, čo vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/30/2016 zo dňa 4. júla 2017.

15.Žalovaná taktiež namietala priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.

III.

16. Žalobca právne zastúpený V4 Legal, s.r.o. podal vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti s návrhom
rozsudok krajského súdu potvrdiť.

17. S vyjadrením ku kasačnej sťažnosti plná moc udelená na kasačné konanie predložená nebola.

IV.

18. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2

SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§
453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (452 ods. 1 v spojení s §
137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.

20. Z obsahu spisov bolo preukázateľne zistené, že žalovanej bola doručená informácia z poľskej
inštitúcie ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľských
SZČO zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch, pričom v mnohých prípadoch cieľom tejto
činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne

zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľsku. Taktiež sociálna poisťovňa
zaznamenala v predchádzajúcich rokoch nárast registrácií tzv. „poľských zamestnávateľov“, ktorí
prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ktorých príjem sa
pohyboval v rozpätí od 25,- € do 50,- € a pracovná činnosť v rozsahu 4 až 10 hodín mesačne. Sociálna
poisťovňa ako inštitúcia príslušná na vykonávanie ustanovení základného nariadenia a vykonávacieho

nariadenia, bola oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike
k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k zneužívaniu slovenského systému
sociálneho zabezpečenia.

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

22. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poisteniaplní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,
styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami
dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou

stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie (ods. 4).

23. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2004 sa v oblasti sociálneho
zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.06.1971 o
uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné

osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a
jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové
koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej

len „vykonávacie nariadenie“). Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 Z.z.
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

24. Podľa čl. 2 (1) základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského
štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú
alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných
príslušníkov ich pozostalých.

25. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

26. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

27. Podľa článku 13 (1) (a) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu
bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

28. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná

osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

29.Podľačl.16(1)vykonávaciehonariadeniaosoba,ktorávykonávačinnostivdvochalebovoviacerých
členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušných úradom členského štátu
bydliska.

30. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska

bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie s považuje za
predbežné.Inštitúciainformujeopredbežnomurčeníuplatniteľnýchprávnychpredpisovurčenéinštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

31.Podľačlánku16(3)vykonávaciehonariadeniapredbežnéurčenieuplatniteľnýchprávnychpredpisov,
ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie
určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak
už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutáinštitúcianeinformovalainštitúciuurčenúpríslušnýmúradomčlenskéhoštátubydliskadokonca

tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.32. Podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných
právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých
členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých

členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy
uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a
príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady
nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami
a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

33. Podľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého predpisy
boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

34. Podľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa
odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom

členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej
dotknutej inštitúcie.

35. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných
nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie

relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je
príslušnou inštitúciou na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná
rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len
orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade
Sociálna poisťovňa.

36. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia žalovanej postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku
a súdny prieskum rozhodnutia žalovanej vykonal v právnou úpravou zákona o sociálnom poistení v
súčinnosti s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Na žalobcu sa v zmysle čl. 2 ods. 1 základného

nariadeniavzťahujeNariadenie(ES)EurópskehoparlamentuaRadyč.883/2004okoordináciisystémov
sociálneho zabezpečenia (základné nariadenia) a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Európsky
parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so
zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc
postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy, z ktorých odvolací

súd upriamuje pozornosť najmä na to: že pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho
zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a
podmienok zamestnania; zmluva neustanovuje právomoci iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 308 na
prijatie primeraných opatrení v rámci oblasti sociálneho zabezpečenia osôb iných ako zamestnancov;
nariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na

zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú
v rámci spoločenstva [4], bolo zmenené a doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen
vývoj na úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež aby sa zohľadnili zmeny
právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné
pravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a

zjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb.

37. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky
zákonodarcaustanovujevčl.2ods.1a2vykonávaciehonariadenia,vzmyslektoréhodotknutéinštitúcie
sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné

podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému
sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ
alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná inštitúcia členského
štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II základného
nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva

účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu
naposledy vzťahovali.38.Kasačnýsúd,vychádzajúc zuvedenéhoaprávnejúpravyustanovenejvdruhejhlavevykonávacieho
nariadenia, ktoré ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby
vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch a s poukazom

na záver Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn.
1Vs/1/2018 zo dňa 4. decembra 2018, ktorý rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci, že
dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho
nariadeniamusíbyťurčitáčodoobsahu,akoajsubjektov,ktorýchsamáurčenieuplatniteľnýchprávnych
predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom

nosiči, atď.) a založená do spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu) v tomto prípade
žalovanejkonštatuje,žeanivdanomprípadezdohodymedziSociálnoupoisťovňouapoľskouinštitúciou
sociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k dohode o uplatniteľnej legislatíve poľského zákonodarstva
došlo aj vo vzťahu k žalobcovi. Veľký senát posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu
vymedzenom v uznesení sp.zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm.
a/ SSP postúpil vec vedenú na NS SR pod sp. značkou 9Sžsk/22/2017 na prejednanie a rozhodnutie

veľkému senátu. Veľký senát rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne:
odpoveď 1/ otázku: dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16
ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie
uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr.
písomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2/ otázku:

definitíveurčenieuplatniteľnejlegislatívyinéhočlenskéhoštátuEurópskejúnieodurčitéhodátumupodľa
čl. 16 (3) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie
(ES)EurópskehoparlamentuaRadyč.883/2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečeniaalebo
vzájomnou dohodou podľa čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne
ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

39. Rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne a zhodne aj žalovaného v sporných prípadoch podľa § 20
zákona o sociálnom poistení o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia predchádza skúmanie
podmienok na vznik a rovnako na zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Správne orgány oboch stupňov pochybili, keď na

riešenú právnu problematiku aplikovali výlučne ustanovenie § 20 zákona o sociálnom poistení a vec po
hmotnoprávnejstránkeneposúdilipodľačlánku13(3)základnéhonariadeniaačlánku16vykonávacieho
nariadenia.

40. Právny názor krajského súdu vyslovený v kasačnou sťažnosťou v napadnutom rozsudku, týkajúci

sa zisteného stavu veci čo do preukázania, či S. Z. S. reálne činnosť zamestnanca na území Slovenskej
republiky vykonával a tiež čo do miesta podnikania jeho zamestnávateľa, kasačný súd vyhodnotil pre
rozhodnutie veci za nadbytočné.

41. Pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdenie hmotnoprávnej otázky, či

žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, t.j. či je osobou, ktorá
zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba
v odlišných členských štátoch. Posúdenie tejto podstatnej otázky podľa § 16 ods. 2 vykonávacieho
nariadenia spadá do kompetencie sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva sociálne poistenie podľa bydliska
žalobcu, ktorým je poľská inštitúcia ZUS. Rozhodnutie žalovaného a jeho pobočky bolo preto predčasné.

Z listín založených v administratívnom spise žalovaného ani z jeho vyjadrení existencia dohody podľa
čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia preukázaná nebola.

42. Kasačný súd v súlade s § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol.

43.V ďalšom konaní je žalovaná viazaná právnym názorom kasačného súdu. Povinnosťou žalovanej
bude zvážiť postup podľa čl.16 ods. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia alternatívne vyčkať na určenie
uplatniteľnej legislatívy.

44. O náhrade trov kasačného konania a trov konania pred správnym súdom rozhodol kasačný súd tak,

že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal nárok na ich náhradu (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 167 ods. 3 písm. a/ SSP) v rozsahu 0% z dôvodu, že spolu s vyjadrením nebola predložená plná
moc, na takýto úkon právnej služby.45. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.