Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/329/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109231950
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109231950.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsamosudkyňouJUDr.PatríciouMiskolczyovouvprávnejvecižalobcov:X.)T..C.P.,

G.. X.XX.XXXX, J. XX, C., X.) B. V., G.. XX.X.XXXX, J. X, C., X.) Ľ. O., G.. XX.X.XXXX, K. J. X, C., X.) Q.
C., G.. X.X.XXXX, J. XX, C.T., J. A.. J. O. C., X.) L. Z., G.. XX.X.XXXX, J. X, C., X.) B. W., K. J. X, C., proti
žalovanej: TELESERVIS, spol. s r.o., IČO: 17329299, Lachová 37, Bratislava, zastúpenej advokátkou
JUDr. Danicou Holováčovou, Poštová 14, Košice, v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania a trov predbežného opatrenia, a sú p o v i

n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške
1.456,81 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou zo dňa 25.11.2009 domáhali, aby súd rozsudkom nahradil
vyhlásenie vôle žalovanej uzatvoriť s každým z nich zmluvu o prevode vlastníctva nižšie špecifikovaného
bytu, ktorej znenie žalobcovia presne špecifikovali a tiež žiadali zaviazať žalovanú k náhrade trov
konania.
Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je vlastníkom domu, súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa v
Košiciach, zapísaného na LV č. XXXXX, obec C. A., C.. Ú.. A.É. M. Q. E. O. O.. Č.. C. XXXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 941 m2. Žalovaný je tiež vlastníkom domu, súpisné číslo XXXX
nachádzajúceho sa v C., zapísaného na LV č. XXXXX, obec C. A., C.. Ú.. A. M. a pozemku parc. č.
KNC XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1002 m2. Žalobkyňa v 1. rade je nájomcom bytu,
ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX a to ako právna nástupníčka T.. Q. E. a B. E.. Žalobca v 2. rade je
nájomcom bytu, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX a to ako právny nástupca Z. V.. Táto skutočnosť
medzi účastníkmi sporná nie je. (Podľa znenia zmlúv v predmetných domoch sa nachádza 4-izbový
byt s príslušenstvom o výmere 63 m2.)

Košický magnezit, š.p. Košice postavil v roku 1959 v lokalite vedľa svojho lomu v katastrálnom
území C.-A. 11 domov, ktoré boli určené pre zamestnancov tohto podniku a od tohto času boli právni
predchodcovia žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade nájomcami vyššie uvedených domov až do
smrti T.. Q. E. dňa 16.2.2002, resp. do smrti Z. V. dňa 22.6.2007. Manželka T.. Q. E.J. (matka žalobkyne
v 1. rade) B. E. zomrela dňa XX.XX.XXXX a tak do právneho postavenia nájomcu ako jediná vstúpila
žalobkyňa v 1. rade, resp. žalobca v 2. rade v zmysle § 706 ods. 1 OZ.
Košický magnezit, š.p. Košice vstúpil do likvidácie a jeho majetok vrátane rodinného domu prevzala

KOMAG, a. s., Magnezitárska 11, 043 05 Košice, s prevodom majetku vyslovilo súhlas Ministerstvo
pre správu a privatizáciu národného majetku SR listom zo dňa 29.10.1996, v ktorom minister vyslovil
súhlas s prevodom drobného hmotného investičného majetku, hmotného investičného majetku, ako aj
nehnuteľností za symbolickú 1 Sk. Minister však zároveň zaviazal likvidátora Košického magnezitu, š.p. v likvidácii, aby odpredal byty v obytných domoch nájomníkom za podmienok uvedených v zákone
č. 182/1993 Z.z. Krajský súd v Košiciach vyhlásil dňa 29.6.1999 konkurz na majetok dlžníka KOMAG,
a. s. a správcom konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Jozefa Vaška, advokáta so sídlom Szakkayho 1,

Košice. Správca konkurznej podstaty v rámci jej speňažovania predal vyššie uvedených 11 domov dňa
11.5.2001 žalovanému.
Otec žalobkyne v 1. rade viackrát písomne vyzval vlastníka domu o prevod vlastníctva k domu a
pozemku. Jednou z týchto žiadostí bola aj žiadosť adresovaná Košickému magnezitu, š. p., zo dňa
29.6.1994 a po jeho smrti tak urobila aj jeho manželka B. E. listom zo dňa 22.8.2003, v ktorom

žiadala odpredaj bytovej jednotky v obytnom dome na J. F. Č.. XX a prídomovej záhrady parc. č.
XXXX za podmienok uvedených v zákone č. 182/1993 Z.z. a podľa nariadenia FNM SR o povinnosti
nových vlastníkov tzv. služobných podnikových a pohotovostných bytov po bývalých štátnych podnikoch
odpredaťichdoterajšímnájomcom.UvedenýlistadresovalapaniE.spoločnostiMEOPTIS,s.r.o.,keďže
táto jej listom zo dňa 1.7.2003 oznámila, že je novým správcom. Otec žalobcu v 2. rade Z. V. taktiež
požiadal viackrát o odpredaj domu a pozemku, napr. listom zo dňa 9.5.1994 adresovaným Košickému

magnezitu, š. p. Na žiadosť o odpredaj rodinnému domu zo dňa 10.12.1972, ktorú adresoval otec
žalobcu v 2. rade na Slovenské magnezitové závody, n. p., tieto v odpovedi uviedli, že odpredaj všetkých
domov pripravujú, ale pôjde o záležitosť zdĺhavejšiu, keďže bude treba vypracovať geometrický plán.
Podľa ust. § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
neskorších predpisov, vlastníci domov uvedení v ods. 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s

nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca
požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím
účinnostitohtozákona,vlastníkdomujepovinnýsnájomcombytuuzatvoriťzmluvuoprevodevlastníctva
bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto
lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie

presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na žalovanú.
Podľa ust. § 32a ods. 1 na prevod vlastníctva bytu v rodinnom dome vo vlastníctve štátu v správe
štátnych podnikov a štátnych podnikov v likvidácii sa vzťahuje povinnosť previesť vlastníctvo takéhoto
bytu podľa doterajšieho predpisu, ak nájomca písomne požiadal o jeho prevod do 1. augusta 1995, na
výpočet ceny sa použije ustanovenie § 18, 18a a 18b.

Právni predchodcovia žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade splnili podmienku uvedenú v § 32a
a požiadali vtedajší štátny podnik a odkúpenie domu s pozemkom v termíne do 1.8.1995. Nakoľko
žalovaná ani jej právni predchodcovia nesplnili svoju zákonnú povinnosť, žalobcovia sa rozhodli obrátiť
na súd so žalobným návrhom, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu. Žalovaná dala obom žalobcom svoje posledné stanovisko dňa 21.10.2009, v ktorom sa

vyhovára na potrebu spresnenia nájomných vzťahov, avšak z listu a z celého konania žalovanej vyplýva,
že nemá skutočný záujem riešiť túto záležitosť v súlade so zákonom.

Podaním doručeným súdu dňa 2.6.2010 žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu navrhli, aby
súd pripustil vstup do konania ďalších účastníkov - B. P., G.. X.X.XXXX, J. X, C.; Q. C., G.. X.X.XXXX,

J. XX, C.; L. Z., G.. XX.X.XXXX, J. X, C.; Y. C., G.. X.X.XXXX, J. X, C. Q. B. M.P., G.. X.XX.XXXX,
J. X, C. - na strane žalobcov, ktorí zároveň vyslovili súhlas so vstupom do konania. Uznesením sp.zn.
17C/329/2009-110 z 9.6.2010 súd pripustil ich vstup do konania a uznesením sp.zn. 17C/329/2009-130
z 9.8.2010 zo súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania navrhovanú žalobcami dňa 2.6.2010,
ktorou bol rozšírený petit o výroky týkajúce sa nahradenia vyhlásenie vôle žalovanej uzatvoriť s každým

z nových žalobcov zmluvu o prevode vlastníctva bytu v špecifikovanom znení.
V uvedenom podaní žalobcovia o.i. uviedli, že žalobca v 3. rade je nájomcom bytu, ktorý sa nachádza v
dome s.č. XXXX, žalobca v 4. rade je nájomcom bytu, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX, žalobca v
5. rade je nájomcom bytu, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX a to ako právny nástupca I. Z., žalobca
v 6. rade je nájomcom bytu, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX a žalobca v 7. rade je nájomcom bytu,

ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nie je. Domy postavil
Košický magnezit, š.p. Košice v roku 1959 a od tohto času boli žalobcovia v 3. až 6. rade. Košický
magnezit, š.p. Košice vstúpil do likvidácie a jeho majetok vrátane domov prevzala KOMAG, a. s., ktorej
správca konkurznej podstaty v rámci jej speňažovania predal vyššie uvedené domy dňa 11.5.2001
žalovanej. Žalobca v 3. rade viackrát písomne vyzval vlastníka domu o prevod vlastníctva k domu a

pozemku. Jednou z týchto žiadostí bola aj žiadosť adresovaná SPF Bratislava zo dňa 17.9.2001, v
ktorom žiadal o odpredaj záhrady parc. č. XXXX za podmienok uvedených v zákone č. 182/1993 Z.z. a
podľanariadeniaFNMSRopovinnostinovýchvlastníkovtzv.služobnýchpodnikovýchapohotovostných
bytov po bývalých štátnych podnikoch odpredať ich doterajších nájomcom. A takisto žiadal aj o odpredajbytu na J. F. Č.. X, ktorý bol adresovaný spoločnosti KOMAG, m. o. z. Košice, s. r. o. dňa 22.4.2003.
Manžel žalobkyne v 4. rade taktiež viackrát vyzval o odpredaj domu a pozemku, napr. listom zo dňa
7.2.1994 adresovaným Košickému magnezitu, š. p. Žalobca v 6. rade taktiež písomne vyzval vlastníka

domu o prevod vlastníctva bytu a pozemku podľa zákona č. 182/1993 Z.z. listom zo dňa 25.5.1994,
adresovaný Košickému magnezitu, š. p. Žalobcovia v 4. a 6. rade splnili podmienku uvedenú v § 32a
a požiadali vtedajší štátny podnik a odkúpenie domu s pozemkom v termíne do 1.8.1995. Žalobcovia
v 3 a 5. rade podali tiež žiadosti o odkúpenie.

Uznesením sp.zn. 17C/329/2009-176 zo dňa 1.9.2011 v spojení s opravným uznesením sp.zn.
17C/329/2009-210 zo dňa 4.10.2011 tunajší súd konanie o návrhu Y. C. zastavil z dôvodu, že uvedený
žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a o trovách žalovanej rozhodol tak, že nemá právo
na ich náhradu.

Podaním zo dňa 5.8.2011 sa 4 žalobcovia domáhali vydania predbežného opatrenia, ich návrh bol

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/356/2011-216 zo dňa 27.12.2011 zamietnutý.
Podaním zo dňa 4.1.2012 sa 3 žalobcovia opäť domáhali vydania predbežného opatrenia, ich návrh bol
uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 17C/329/2009-247 zo dňa 30.1.2012 opäť zamietnutý.

Uznesením sp.zn. 17C/329/2009-347 zo dňa 16.12.2013 tunajší súd pripustil, aby z konania vystúpil

žalobca B. P. a aby na jeho miesto vstúpila Ľ. O. a tiež aby z konania vystúpila žalobkyňa B. M. a
aby na jej miesto vstúpil B. W. z dôvodu prechodu nájmu bytu.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila, v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a
priznať náhradu trov konania, nakoľko absentuje dôkaz o aktívnej legitimácii navrhovateľov a

právne zdôvodnenie žaloby je zmätočné, zavádzajúce a nepresné, čo vyplýva aj z nehodnoverných
predložených podkladov - kópií, z ktorých možno iba usudzovať, že právni predchodcovia žalobcov mali
podať žiadosti o prevod vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z. z. v roku 1994 na Košický magnezit,
š.p. Košice, ktorý im listom v roku 1996 oznámil zmenu vlastníka rodinných domov. Následne právni
predchodcovia uzavreli novú nájomnú zmluvu s novým vlastníkom, t. j. KOMAG, a. s., od ktorého v

roku 2001 žalovaná nadobudla predmetné rodinné domy v dobre viere bez akýchkoľvek tiarch alebo
obmedzení. Predmet sporu nie je tým, na ktorý viaže zákon povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Žalovaná
odkúpila predmet sporu v rámci konkurzného konania, kde aj žalobcovia mohli prejaviť záujem o
odkúpenie predmetu ich záujmu, pričom o predaji predmetu sporu v tomto konaní konal v danom prípade
nielen správca konkurznej podstaty, ale aj súd, ktorý schválil úkon správcu.

Na pojednávaní žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že predmetom prevodu
vlastníckeho práva má byť rodinný dom, ktorý nespadá pod zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov č. 182/1993, nakoľko ide o rodinný dom s jedným bytom bez ďalšieho bytu, resp.
samostatného nebytového priestoru, teda nespĺňa podmienky v zmysle § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov s poukazom na platnú judikatúru. Má za to, že nedošlo k prechodu nájmu

z pána P. na pani O., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka
pre prechod nájmu ako vyplýva z dedičského spisu. Trvalé bydlisko má pani O. Z. M. G. K., nemá
v predmetnom dome prihlásený trvalý pobyt. Nemala spoločnú domácnosť s otcom, o čom svedčí
aj skutočnosť, že zamestnanci žalovaného pri kontrole rodinných domov zistili, že predmetný dom je
opustený, nikto v ňom nebýva. Ak by sa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na žalobcov

vzťahoval, tak žalobcovia mali možnosť do dvoch rokov podať žalobu na súde, avšak toto neučinili.
Navyše v súčasnosti je väčšina predmetných domov už neobývateľná a opustená, sú v zdevastovanom
stave, hrozí tam aj nejaké nebezpečenstvo ublíženia na zdraví alebo živote. Nie je ani iný právny titul, na
základe ktorého by bol povinný žalovaný uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu, napr. zmluva o budúcej
kúpnej zmluve.

Žalobcovia k písomnému vyjadreniu žalovanej uviedli, že správca konkurznej podstaty JUDr. Vaško
prevzal všetky podklady od Slovenských magnezitových závodov, š. p., resp. KOMAG, a. s. a bol teda
informovaný o žiadostiach žalobcov, resp. ich právnych predchodcov o odkúpenie týchto bytov. B.. Z.
bol priamo v osobnom kontakte s oboma žalobcami, pričom B. V. pri jednom stretnutí výslovne uviedol,

že byty v rodinných domoch prevedie do vlastníctva ich nájomcov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. V
každom prípade povinnosť previesť byty do vlastníctva ich doterajších nájomcov prechádza zo zákona
vždynanovéhonadobúdateľa,pretosútvrdeniažalovanejomožnostiodkúpiťbytyvkonkurznomkonaní
irelevantné.Ďalej právny zástupca žalobcov uviedol, že dňa 26.3.2010 bola žalobkyni v 1. rade doručená výpoveď z
nájmu bytu v rodinnom dome s.č. XXXX a to z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. g) OZ vzhľadom na to,
že bez súhlasu prenajímateľa využíva byt na iné účely ako na bývanie. Na OS KE I prebieha konanie, v

ktorom si žalobkyňa uplatňuje neplatnosť výpovede z nájmu bytu, pretože využívala predmetný byt len
na bývanie. Ak žalovaná tvrdí, že byt je nie, nech toto tvrdenie podloží nejakými dôkazmi.

Súd vec prejednal vec v neprítomnosti žalobcov podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko dôvod uvedený
v žiadosti žalobcov v 2. až 6. rade o odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležitý dôvod

pre odročenie pojednávania, pretože mali dostatok času na to, aby si do pojednávania zvolili nového
právneho zástupcu a aby sa tento oboznámil s vecou. Súdu neoznámili ani nepreukázali žiaden dôvod,
pre ktorý tak nemohli včas učiniť.

Súd sa oboznámil vyjadreniami účastníkov a s obsahom listinných dôkazov - výtisk výpisu z listu
vlastníctva č. XXXXX z kataster portálu z 27.11.2009, zmluva o nájme bytu uzavretá podľa ust. § 685

a nasl. OZ medzi KOMAG, a. s. Košice a V. Z. zo dňa 5.12.1996, zmluva o nájme bytu uzavretá
medzi KOMAG, a. s. Košice a T.. E. Q. zo dňa 5.12.1996, súhlas ministra pre Správu a privatizáciu
národného majetku SR s prevodom nehnuteľností zo dňa 29.10.1996, žiadosť T.. E. Q. o prevod
vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 adresovaná Košickému Magnezitu, š.p. zo dňa 29.6.1994,
žiadosť o predaj bytu v obytnom dome a pridomovej záhrady B. E. adresovaná Meoptis s.r.o. Bratislava

z 22.8.2003, žiadosť o predaj rodinného domu Z. V. adresovaná Slovenským magnezitovým závodom
n.p. z 10.12.1972, odpoveď Slovenských magnezitových závodov n.p. z 12.2.1973 adresovaná Z. V.,
list Meoptis s.r.o. adresovaný T.. Q. E. z 1.7.2003, žiadosť Z. V. o odpredaj bytu v dome a pozemku
adresovaná Košickému magnezitu z 9.5.1994, odpoveď Teleservisu spol. s r. o. adresovaná B. V. z
21.10.2009, list Košického magnezitu adresovaný T.. Q. E. z 21.11.1996 - oznámenie o zmene vlastníka

rodinných domov na Zvolenskej, zmluva o nájme bytu uzavretá medzi KOMAG, a. s. Košice a M. B. z
5.12.1996, mesačný zálohový predpis vydaný ako príloha č. 1 k zmluve o nájme KOMAG a. s. Košice z
5.12.1996, zmluva o nájme bytu uzavretá medzi KOMAG a. s. Košice a P. B. zo dňa 5.12.1996 vrátane
prílohy č. 1 ako mesačným zálohovým predpisom z 5.12.1996 a ako príloha č. 3 k zmluve o nájme bytu
je mesačný zálohový predpis z 1.2.2001, dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu medzi bytovou správou

závod Košice a I. Z. zo dňa 1.7.1985, list O. C. adresovaný Košickému magnezitu š. p. zo 7.2.1994
označený ako žiadosť o odkúpenie rodinného domu a pridomovej záhrady, písomná žiadosť o odkúpenie
bytu B. P. z 22.4.2003 adresovaná KOMAG m.o.z. Košice s. r. o., list Slovenských magnezitových
závodov n. p. adresovaný I. Z. označený ako úprava nájomného - odsúhlasenie z 15.7.1985, zmluva
o nájme bytu uzavretá medzi KOMAG a. s. Košice a O. C. zo dňa 5.12.1996, osvedčenie o dedičstve

súdnej komisárky M.. A. A. sp.zn. 13D/286/2010 Dnot 80/2010 zo dňa 12.1.2011, výtisk z webovej
stránky Obchodného registra SR ohľadne Magnimed s.r.o. z 15.8.2011, výpis z listu vlastníctva č.
XXXXX z 12.8.2011, snímok z katastrálnej mapy, výpoveď z nájmu bytu v rodinnom dome písomná
vystavená Teleservis spol. s r. o. adresovaná M.. C. P. z 15.3.2010 aj s kópiami podacieho lístka a
doručenky, výpoveď z nájmu bytu v rodinnom dome vystavená Teleservis, spol. s r. o. adresovaná O. P. z

15.3.2010 aj s kópiami podacieho lístka a doručenky, kópia vyjadrenia z 30.6.2010 k žalobnému návrhu
na uplatnenie neplatnosti z nájmu bytu na súde k sp.zn. tunajšieho súdu 35C/142/2010, vyjadrenie
žalovaného zo 16.9.2010 k žalobe vedenej pod sp.zn. 35C/142/2010, osvedčenie o dedičstve vydané
súdnoukomisárkouMgr.SabínouSobinkovičovounazákladepovereniaOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.
23D/374/2012 Dnot 129/2012 zo dňa 13.2.2013, stanovisko bývalého správcu konkurznej podstaty

úpadcu Komag a. s. zo 6.2.2014 a opatrenie Krajského súdu v Košiciach v konkurznej veci úpadcu
KOMAG a. s. Košice zo dňa 7.3.2001 sp.zn. 3K/105/2009 ako aj s obsahom zapožičaných spisov
tunajšieho súdu 23D/491/2012 a 13D/286/2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXXX na parcele XXXX a pozemku parc.
č.KNCXXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere941m2; rodinnéhodomusúp.č.XXXXnaparcele

XXXX a pozemku parc. č. KNC XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1002 m2; rodinného domu
súp. č. XXXX na parcele č. XXXX a parcely registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXX m2; rodinného domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX a parcely registra "C" parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 896 m2; rodinného domu súp. č. XXXX na parcele č.
XXXX a parcely registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2; rodinného

domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX a parcely registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 671 m2, všetky zapísané Katastrálnym úradom v Košiciach Správa katastra Košice
na LV č. XXXXX, okres C. X, U. C. - A., C. Ú. A. M..M.. C. P. sa domáha odkúpenia bytu, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX a to ako právna nástupníčka
T.. Q. E. Q. B. E., ktorí boli nájomcami bytu č.XX na J. XX Z. C. o výmere 86 m2, obytná plocha 63
m2 na základe zmluvy o nájme z 5.12.1996. Q. E. listom adresovaným Košickému magnezitu, š. p.,

zo dňa 29.6.1994 a po jeho smrti aj jeho manželka B. E. listom zo dňa 22.8.2003, žiadali odpredaj
bytovej jednotky v obytnom dome na J. ulici č. XX a prídomovej záhrady parc. č. XXXX za podmienok
uvedených v zákone č. 182/1993 Z.z. a podľa nariadenia FNM SR o povinnosti nových vlastníkov
tzv. služobných podnikových a pohotovostných bytov po bývalých štátnych podnikoch odpredať ich
doterajším nájomcom. Uvedený list adresovala pani E. spoločnosti MEOPTIS, s. r. o., keďže táto jej

listom zo dňa 1.7.2003 oznámila, že je novým správcom. T.. Q. E.J. zomrel 16.2.2002 a B. E. dňa
29.11.2004. Košický magnezit š.p. v likvidácii Košice listom z 21.11.1996 oznámil T.. Q.. E. zmenu
vlastníka a ukončenie nájomnej zmluvy. Žalovaná listom z 15.3.2010 dala M.. C. P. výpoveď z nájmu
bytu z dôvodu, že byt užívana iné účely ako bývanie, zásielka bola riadne doručená. Menovaná napadla
platnosť výpovede žalobou doručenou súdu 6.7.2010, konanie je vedené na tunajšom súde pod sp.zn.
35C/142/2010.

B. V. sa domáha odkúpenia bytu, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX a to ako právny nástupca Z.
V., ktorý dňa 5.12.1996 uzavrel s KOMAG, akciovou spoločnosťou Košice, zmluvu o nájme bytu Č..
X G. J. X Z. C. o výmere 86 m2, obytná plocha 63 m2, v ktorom býval s manželkou a synom B.. Z.
V. požiadal o odpredaj domu a pozemku listom zo dňa 9.5.1994 adresovaným Košickému magnezitu,
š. p. Na žiadosť o odpredaj rodinnému domu zo dňa 10.12.1972, ktorú adresoval Z. V. na Slovenské

magnezitové závody, n. p., tieto v odpovedi uviedli, že odpredaj všetkých domov pripravujú, ale pôjde o
záležitosť zdĺhavejšiu, keďže bude treba vypracovať geometrické plány. Z. V. zomrel dňa XX.X.XXXX.
B. P. bol nájomcom bytu Č.. X G. J. X Z. C. o výmere 86 m2, obytná plocha 63 m2, na základe zmluvy
o nájme z 5.12.1996 aj s manželkou I.. Byt sa nachádza v dome s.č. XXXX. B. P. písomne vyzval
KOMAG m.o.z. Košice s.r.o. listom z 22.4.2003 o odkúpenie bytu. Podľa osvedčenia o dedičstve sp.

zn. 23D/374/2012, Dnot. 129/2012 vydaného notárkou M.. C. O.T. ako súdnym komisárom na základe
poverenia Okresného súdu Košice I. je Ľ. O. dcérou slobodného B. P., J.. XX.X.XXXX a spolu so sestrou
jeho zákonnou dedičkou. Ľ. O. uviedla, že po smrti matky v roku 2003 sa spolu s rodinou prisťahovala
k otcovi B. P., o ktorého sa z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu až do jeho smrti starala.
Q. C. bola spoločným nájomcom spolu s manželom O. C. G.. XX.XX.XXXX K. Č.. XX G. J. XX Z. C. o

výmere 86 m2, obytná plocha 63 m2, na základe zmluvy o nájme z 5.12.1996, podľa ktorej byt obývali
so synom O. C., G.. XX.X.XXXX, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX. O. C. vyzval Košický magnezit
š.p. o odpredaj domu a pozemku listom zo dňa 7.2.1994.
L. Z. sa domáha odkúpenia bytu, ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX a to ako právny nástupca I. Z.,
ktorá dňa 1.7.1985 uzavrela s Bytovou správou SMZ n.p. Košice, zmluvu o nájme 4-izbového bytu na

J. X Z. C., ktorý sa nachádza v dome s.č. XXXX.
B. W. sa domáha odkúpenia bytu ako právny nástupca B. M., ktorá bola nájomcom bytu č. X G. J. X
Z. C. o výmere 86 m2, obytná plocha 63 m2, na základe zmluvy o nájme z 5.12.1996, podľa ktorej byt
obývala s dcérou B. W., J. B. W., G.. XX.X.XXXX a vnučkou B. W.. Byt sa nachádza v dome s.č. XXXX.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 23D/491/2012 súd zistil, že dedičské konanie po ovdovelej poručiteľke

B. M., J.. V. X.XX.XXXX, bolo zastavené z dôvodu jej nemajetnosti uznesením sp.zn. 23D/491/2012 -
19 zo dňa 21.2.2013.
Predmetné domy postavil v roku 1959 Košický magnezit, š.p. Košice pre svojich zamestnancov. Na
základe žiadosti likvidátora š.p. Košický magnezit Košice v likvidácii zo dňa 3.10.1996 § 47b ods. 1 zák.
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v z.n.p. a uznesenia vlády SR č.620

zo 17.9.1996 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR udelilo listom z 29.10.1996
č. KM-1000/96 súhlas s prevodom nehnuteľností vedených na LV č. X, XXX, XXXXX Q. XXXXX C..Ú..
C.-A. Q. Č.. XXX C..Ú.. Ť., Č.. X C..Ú.. Ž. i drobného hmot. inv. majetku, hmot. inv. majetku a zásob
potrebných pre obnovenie ťažby a spracovanie magnezitu za 1 Sk pre KOMAG a.s. Košice s tým, že
likvidátor je povinný nadobúdateľa zmluvne zaviazať odpredať byty v obytných domoch nájomníkom za

podmienok v zák. č. 182/1993 Zb. Krajský súd v Košiciach vyhlásil dňa 29.6.1999 konkurz na majetok
dlžníka KOMAG, a. s. a správcom konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Jozefa Vaška, advokáta so
sídlom Szakkayho 1, Košice, ktorý v rámci speňažovania konkurznej podstaty predal uvedené domy
žalovanému, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 3K 105/99 zo 7.3.2001 tento predaj
odsúhlasil.

Podľa ust. § 161 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozsudku ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto
vyhlásenie.Podľa § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení
vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva

bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o
prevodvlastníctvabytuprednadobudnutímúčinnostitohtozákona,vlastníkdomujepovinnýsnájomcom
bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

Podľa § 29 ods. 7 cit. zák. vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu
z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti
s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva, alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky
alebo z vlastníctva družstva alebo y vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm.
e), alebo ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, nemôže
previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva

bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zák. dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť
cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu
z vlastníctva a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného

predpisu, c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej
republiky, alebo obce, d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného
družstva, e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo
družstvom uvedeným v písmene d), f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty
do vlastníctva podľa osobitného predpisu, g) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989

spoločenskej organizácie Revolučné odborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové
zväzy odborových organizácií a následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v
Slovenskej republike, ktorá nadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia finančných
prostriedkov na bytovú výstavbu podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov, h)
obchodnej spoločnosti založenej štátom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 29 ods. 2 cit. zák. štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a
štátnepríspevkovéorganizácie,právnickéosoby,ktorépodľaosobitnéhozákonaspravujúmajetokštátu,
bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o
prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby

uložil splnenie tejto povinnosti.
Podľa § 29 ods. 3 písm. c) cit. zák. ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na byty v rodinných domoch.

Podľa § 29 ods. 2 cit. zákona v znení do 31.7.1995 štátne podniky, rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu

do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona. Toto
ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty.

V konaní sa žalobcovia domáhali, aby vyhlásenie vôle žalovanej k uzavretiu zmlúv o prevode bytov,
ktoré majú žalobcovia v nájme a ktoré sú v domoch patriacich žalovanej, bolo nahradené súdnym

rozhodnutím.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov,
práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa§2ods.1cit.zák.bytomsanaúčelytohtozákonarozumiemiestnosťalebosúbormiestností,ktoré
sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné
bytové jednotky.
Podľa § 2 ods. 2 cit. zák. v znení platnom do 31.7.1995 tohto zákona bytovým domom (ďalej len
"dom") sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok

ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné
častidomuaspoločnézariadeniatohtodomusúsúčasnevpodielovomspoluvlastníctvevlastníkovbytov
a nebytových priestorov.Podľa § 2 ods. 2 cit. zák. v neskoršom znení bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona
rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri
byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve

alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu
sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 43b ods. 1 a 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení
(stavebný zákon), bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na
bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie,

napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Bytový
dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným
vstupom z verejnej komunikácie.
Podľa § 76 ods. 1 cit. zák. dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo
tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali
stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Z ust. § 1 a 2 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že zákon sa nevzťahuje na všetky byty, bez ohľadu na
to v akej stavbe sa nachádzajú a aké je ich určenie. Uvedené ustanovenie na prvom mieste pozitívne
vymedzuje spôsob a podmienky nadobudnutia, ktorých bytov a nebytových priestorov upravuje.
Výslovne uvádza, že musí ísť o byty a nebytové priestory v bytovom dome. Tým, že ďalej vo výpočte
právnych vzťahov, na ktoré dopadá, zároveň do svojej pôsobnosti zaraďuje aj úpravu práv a povinnosti

vlastníkov domov, v podstate bližšie špecifikuje byty, v akom obytnom dome má na mysli. Bezpochyby
sú nimi len byty v obytnom dome, ktorý buď už vykazuje znaky bytového domu, alebo je spôsobilý na
to, aby bol v súlade so zákonom pretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať zákonom pre
tento dom stanovené znaky.
Obytný dom, ktorý nevykazuje uvedené znaky, nie je bytovým domom; na prevod vlastníctva bytu

nachádzajúcomsavtakomto(ne)bytovomdomesazákonnevzťahuje.Priposúdeníotázky,čimiestnosť
alebo súbor miestností je bytom podľa zákona č. 182/1993 Z.z. je potrebné vychádzať zo stavebno-
právnych predpisov. Vymedzenie pojmu bytu podľa uvedeného zákona teda predpokladá právoplatné
rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú trvalé určené na bývanie
ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide o byt, ktorý

podlieha režimu uvedeného zákona je kolaudačný stav a nie stav faktický, t.j. spôsob užívania miestností
alebo súboru miestností. Ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie stavby k určenému účelu,
potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného
úradu o zmene užívania stavby. Ako vyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb. - dokončené stavby sa môžu
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia a na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý

bol určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný
úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jeho dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby.
Doposiaľ príslušný úrad nerozhodol o tom, že miestnosti dotknutých rodinných domov tvoria viac ako 1
samostatnúbytovújednotky,apretoniejemožnébudovuakocelokcharakterizovaťakobytovýdom.Pre
posúdenie dovoleného účelu užívania stavby je rozhodujúci obsah stavebného povolenia, kolaudačného

rozhodnutia. Ustanovenie zákona č. 182/1993 Z.z. sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú
charakter bytového domu. Byty v uvedených budovách však možno odpredať len za podmienky, že sa
vlastník budovy sám rozhodne takýto byt predať (teda nemožno si to nárokovať) a potom sa postupuje
podľa zák. č. 182/1993 Z.z.
Ako vyplýva zo samotného žalobného návrhu, konkrétne zo znenia zmlúv o prevode vlastníctva bytu

ako aj z výpisov z listu vlastníctva, ide o byty v rodinných domoch, domoch s jedným bytom. Takýto
dom teda nevykazuje znaky bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. a zákon č.
182/1993 Z.z. sa teda na ne nevzťahoval ani v znení pred novelou vykonanou zák. č. 151/1995 Z.z. V
prejednávanej veci medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobou uplatnený nárok sa vzťahuje na taký
byt v rodinnom dome, v ktorom sa okrem predmetného bytu nenachádzajú žiadne ďalšie byty alebo

samostatné nebytové priestory. Ide teda o jediný byt s príslušenstvom. Bytový dom v zmysle uvedeného
ustanovenia medziiným charakterizuje existencia bytov (do novely č. 151/1995 Z.z. aspoň dvoch, po
novele aspoň troch) a nebytových priestorov, ktoré sú (môžu byť) za podmienok ustanovených v tomto
zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov (t.j. aspoň dvoch) a jeho spoločné
časti a spoločné zariadenia sú (môžu byť) súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov (t.j. aspoň

dvoch) bytov a nebytových priestorov. Aj z hľadiska definície pojmu "spoločné časti domu" je zrejmé,
že ich "spoločné užívanie", ktoré je pojmovou súčasťou definície bytového domu, je vylúčené vtedy, ak
je v rodinnom dome len jediný byt (pričom v ust. 29 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení sa
už výslovne uvádza, že ust. § 29 ods. 2 sa nevzťahuje na byty v rodinných domoch). Žalobcovia sav konaní domáhali nahradenia vôle žalovanej v zmluve o prevode vlastníctva bytu v rodinnom dome,
ktorý nevykazoval a nevykazuje znaky bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 vyššie uvedeného zákona.
Na predaj takéhoto bytu sa zákon č. 182/1993 Z.z. nikdy nevzťahoval. Či už teda žalobcovia vyjadrili

súhlas s jeho nadobudnutím pred 1. augustom 1995 alebo po tomto dni v prípade tohto bytu nemohla
žiadnemu prenajímateľovi vzniknúť povinnosť previesť ho do ich vlastníctva a neexistujúca povinnosť
nemohla prejsť na žalovanú (viď rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 39/98).
Vzhľadom na uvedené, súd má za to, že žalobcovia nepreukázali, že budovy, v ktorých sa nachádzajú
byty, ohľadne ktorých žiadajú uložiť vyhlásenie vôle žalovanej s uzavretím zmlúv o prevode bytu, sú

bytovými domami podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., a nepreukázali ani žiadny iný právny titul,
na základe ktorého by bola žalovaná povinná uzavrieť so žalobcami zmluvy o prevode vlastníctva k
predmetným bytom, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a k ďalším skutočnostiam už nepokladal
za potrebné sa bližšie vyjadriť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej, ktorá mala vo veci
plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcom, ktorí vo

veci úspech nemali.
Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Trovy konania žalovanej pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslené podľa § 10 ods. 1 a 2, 13 ods.
3 a 18. ods. 3 vyhl. MS č. 655/2004 Z.z., pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny právna zástupkyňa

vyčíslila z hodnoty predmetných nehnuteľností - práva, ktorých sa právna služba týka a to v cene 16,25
eur za m2 (podľa kúpnej zmluvy ohľadne susediacich pozemkov) x 5326 m2 (parcela 1085 o výmere
941 m2; 1089 o výmere 1002 m2; 1078 o výmere 1167 m2; 1087 o výmere 896 m2; 1092 o výmere 649
m2; 1080 o výmere 671 m2), t.j. 599,17 eur x 2 úkony právnej služby (prevzatie-príprava zastúpenia
12.10.2012 a účasť na pojednávaní 13.2.2012), + režijný paušál 7,63 eur a 8,04 eur + 20% DPH, spolu

1.456,81 eur. Účet právnej zástupkyne žalovanej je vedený v SLSP Košice, č.ú. 0109267817/0900.

O povinnosti žalovaných nahradiť žalovanej trovy konania na účet jej právneho zástupcu súd rozhodol v
súladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.