Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112243880
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5112243880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu, sudcov - JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - Ing. F. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., R., Česká republika, v zastúpení právne - Advokátska
kancelária poruban advokáti s.r.o., so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50 818 473, proti
žalovanému - Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, o
zaplatenie 51.147 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu voči rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 8C/49/2013-254 zo dňa 22. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 51.147 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 30.6.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že 9.11.2010
žalovaný a Tanečný klub Čajka, s.r.o., IČO: 45 586 705 uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov
č. 420, jej predmetom bol prenájom budovy kultúrneho domu č. X postavený na pozemku parc.
č. KN-C 342/1 v k.ú. W. ( s výnimkou jednej miestnosti v ktorej sa nachádza poštová prevádzka)
vlastníka - žalovaného. Po ukončení nájomnej zmluvy dňa 29.6.2012 Tanečný klub Čajka, s.r.o. a
žalovaný dohodli spôsob určenia hodnoty skutočne zrealizovaných stavebných prác nájomcom, vrátane
materiálov na rekonštrukciu a vyčíslenia zhodnotenia stavby - predmetu nájomnej zmluvy. Znalkyňa

Ing. Viola Štaudingerová v znaleckom posudku (o ktorý listinný dôkaz žalobca oprel svoju žalobu),
hodnotu skutočne zrealizovaných stavebných prác na rekonštrukciu a zhodnotenia predmetu zmluvy
vyčíslila vo výške 51.147 eur, túto sumu napriek výzve Tanečného klubu Čajka, s.r.o. žalovaný odmietol
uhradiť tvrdiac, že podľa vypracovaného ďalšieho znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Rašku hodnota
rekonštrukcie nehnuteľnosti bola realizovaná len v sume 12.400 eur. Žalobca tvrdí, že pohľadávku
Tanečného klubu Čajka, s.r.o. voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky a túto voči
žalovanému vymáha v aktuálnom spore.

3. Žalovaný s úhradou sumy 51.147 eur žalobcovi nesúhlasil, pohľadávku v takej výške neuznal. Bránil
sa tým, že mal snahu ústretovo a mimosúdne spor vyriešiť, dal vyhotoviť Znalecký posudok č. 58/2012
znalcom Ing. Pavlom Raškom, ktorý reálne zhodnotenie veci stanovil sumou 12.400 eur, a túto sumubol aj ochotný s pohľadávkami voči nájomcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) započítať. Žalovaný
poukazoval v rámci svojej obrany aj na tú skutočnosť, že potom ako mu bolo oznámené postúpenie
pohľadávky na aktuálneho žalobcu, on v súlade s § 529 Občianskeho zákonníka oznámil žalobcovi

svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky voči postupcovi titulom dlžného nájomného a poskytnutých
dodaných služieb spojených s nájmom. Navyše, svoju pohľadávku voči nájomcovi z titulu nezaplateného
nájomného a poskytnutých služieb spojených s nájmom spolu vo výške 26.275,60 eur uplatnil aj na
Okresnom súde Žilina v konaní sp. zn. 2C/37/2013.

4. Okresný súd pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal z ustanovení § 667, §
451, § 529 ods. 2, § 581 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žaloba nie je dôvodná.

5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Tanečný klub Čajka, s.r.o.
a žalovaný uzavreli dňa 9.11.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 420 na dobu neurčitú.
Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu prenajal budovu kultúrneho domu č. súp. X na parc. č.

KN-C 342/1 v k. ú. W. na LV č. XXX s výnimkou jednej miestnosti, v ktorej sa nachádza poštová
prevádzka, od 1.12.2010 s nájomným vo výške 400 eur mesačne. Podľa čl. 5 bod 2 nájomnej zmluvy,
nájomca je povinný vykonávať na vlastné náklady obvyklú údržbu prenajatých priestorov. Nájomca
má právo upraviť si prenajaté nebytové priestory podľa svojich potrieb s tým, že nedôjde k zmene
charakterupredmetunájmu.Stavebnéúpravypodliehajúcestavebnémukonaniumusiabyťodsúhlasené

s vlastníkom nehnuteľnosti pred ich začatím.

6. K prevzatiu objektu (prenajatej nehnuteľnosti) žalovaným od právneho predchodcu žalobcu došlo dňa
29.6.2012,boliodovzdanéaprebratépriestoryKultúrnehodomuvW.spoluajstechnickýmzhodnotením
budovy realizovaným nájomcom.

7. Na podporu svojej žaloby žalobca pripojil listinný dôkaz - znalecký posudok č. 2/2011 vypracovaný
znalkyňou Ing. Violou Štaudingerovou dňa 1.8.2011 vo veci určenia hodnoty skutočne realizovaných
stavebných prác, vrátane materiálov na rekonštrukciu a vyčíslenie zhodnotenia stavby objektu Kultúrny
dom W., keď v ňom sa konštatuje, že nájomca postupne prevádzal rekonštrukčné stavebné práce v

čase od 1.12.2010 do 30.3.2011 a hodnotu stavebného diela v uvedenom znaleckom posudku znalkyňa
stanovila na sumu 51.147 eur vrátane DPH, ocenenie stavebných prác a materiálov bolo vypracované
v cenovej úrovni roku 2011. Na druhej strane žalovaný sa bránil výsledkom znaleckého posudku č.
58/2012, ktorý vypracoval Ing. Pavol Raška dňa 3.5.2012 vo veci zistenia rozdielu technickej hodnoty
nebytovej budovy - objektu Kultúrneho domu súp. č. X, postavenej na parc. č. KN-C 342/1 v k. ú. W.

v súvislosti s realizovanými stavebnými úpravami nájomcom Tanečný klub Čajka, s.r.o. po roku 2010,
v ňom bol stanovený rozdiel technického stavu objektu pred uzatvorením zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 9.11.2010 a technického stavu po vykonaných stavebných úpravách nájomníkom v
roku 2011 v oboch prípadoch k roku 2012. Rozdiel technickej hodnoty objektu s vybavením k roku 2010
a k roku 2012 znalec stanovil na sumu 12 400 eur.

8. Tanečný klub Čajka, s.r.o. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.9.2012 pohľadávku
voči žalovanému v sume 51.147 eur na žalobcu, po oznámení postúpenia uvedenej pohľadávky
žalovaný oznámil nadobúdateľovi, že pohľadávku vo výške 51.147 eur neuznáva a zároveň oznámil
žalobcovi v zmysle § 529 Občianskeho zákonníka ako postupníkovi, že voči postupcovi má na

započítanie spôsobilé pohľadávky v celkovej výške 19.875,60 eur (ako súčet dielčich súm fakturovaných
v konkrétne vymedzenom období, na základe konkrétne označených faktúr ), oznámenie žalobcovi
doručil dňa 31.10.2012.

9. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C/37/2013-164 zo dňa 6.3.2014, právoplatným dňa

16.5.2014 a vykonateľným dňa 20.5.2014 právnemu predchodcovi žalobcu (Tanečný klub Čajka,
s.r.o.) uložil súd povinnosť uhradiť žalovanému (Mesto Žilina) istinu vo výške 26.275,60 eur
s príslušenstvom. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/416/2014 zo dňa 30.9.2014,
právoplatným a vykonateľným dňa 29.10.2014, bolo odvolacie konanie zastavené z dôvodu zániku
právneho predchodcu žalobcu (Tanečný klub Čajka, s.r.o.) bez právneho nástupcu.

10. Dokazovanie nesporne preukázalo uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, teda
kultúrneho domu súp. č. X v kat. území W. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa
9.11.2010. Bolo nesporné, že nájom kultúrneho domu skončil z dôvodu výpovede z nájomnej zmluvydanej žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu listom zo dňa 20.3.2012 a k odovzdaniu a prevzatiu
predmetu nájmu došlo dňa 29.6.2012. Vykonanie rekonštrukčných stavebných prác, stavebných úprav
zo strany právneho predchodcu žalobcu na predmete nájmu na prelome rokov 2010/2011 vyhodnotil

súd tiež za preukázané a za sporné medzi stranami sporu považoval, či žalovaný dal právnemu
predchodcovi žalobcu súhlas so zmenou prenajatej veci a či sa zaviazal na úhradu nákladov s tým
spojených. Spor vyvstal aj o výške náhrady nákladov, resp. cena stavebných prác a úprav vykonaných
právnym predchodcom žalobcu na predmete nájmu.

11. Vychádzajúc z čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy, podľa názoru súdu možno vyvodiť súhlas žalovaného na
prípadnú zmenu prenajatej veci, teda právo nájomcu si upraviť prenajaté priestory podľa svojich potrieb
za predpokladu, že nedôjde k zmene stavebného charakteru prenajatého priestoru. Z predmetného
článku je zrejmé, že iba stavebné úpravy podliehajúce stavebnému konaniu museli byť odsúhlasené
žalovaným pred ich začatím. Zo znaleckého posudku Ing. Violy Štaudingerovej, aj zo znaleckého
posudku Ing. Pavla Raška č. 58/2012, vyplynulo jednoznačne, že právny predchodca žalobcu

nevykonal zmenu, resp. žiadne úpravy prenajatej veci podliehajúce stavebnému konaniu, ale vykonal
len jednoduché rekonštrukčné stavebné práce a stavebné úpravy netýkajúce sa dispozičných zmien
a nemeniace charakter prenajatého priestoru. Išlo o bežnú údržbu objektu spočívajúcu najmä v
obnove niektorých prvkov krátkodobej životnosti a charakteru prác pridruženej stavebnej výroby (práce
maliarske a natieračské, opravy a výmeny časti podláh obkladov stien, vrátane sadrokartonových,

výmeny niektorých technických zariadení zdravotechniky, práce tesárske a podobne). Vzhľadom na
výsledok vykonaného dokazovania, ako aj obsah čl. V ods. 4, ods. 2 zmluvy súd dospel k záveru, že
žalobca od žalovaného môže požadovať po skončení nájmu len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila
hodnota veci, s ktorým právnym záverom okresného súdu sa stotožnili aj strany sporu, keď za relevantný
v danej veci považovali znalecký posudok na zistenie rozdielu technickej hodnoty predmetnej prenajatej

nehnuteľnosti. Vzhľadom na tento záver okresný súd za relevantný vyhodnotil znalecký posudok znalca
Ing. Pavla Rašku č. 58/2012, v ktorom znalec stanovil rozdiel technickej hodnoty nebytovej budovy
- objektu Kultúrneho domu súp. č. X, postavenej na parc. č. KN-C 342/1 v k. ú. W. v súvislosti s
realizovanými stavebnými úpravami právnym predchodcom žalobcu po roku 2010 na sumu 12.400 eur
a uzavrel, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola dôvodná práve v tejto výške.

12. Okresný súd neakceptoval procesný návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dokazovania
vypracovaním nového znaleckého posudku vo veci zistenia rozdielu technickej hodnoty nehnuteľnosti v
súvislosti s realizovanými stavebnými úpravami právnym predchodcom, pretože nový znalecký posudok
nepovažoval na zistenie skutkového stavu za potrebný. Rozdiel technickej hodnoty predmetu nájmu je

podľa názoru súdu dostatočne preukázaný obsahom znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Rašku č.
58/2012 ktorého správnosť záverov žalobca žiadnym relevantným spôsobom v konaní nespochybnil,
neuviedol žiadne relevantné dôvody na základe ktorých by správnosť tohto znaleckého posudku poprel,
prečo by mal byť tento znalecký posudok nepoužiteľný v danej veci, teda žiadne skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov tohto znaleckého posudku, uviedol jedine, že je jeho

právom v rámci procesnej obrany predložiť nový znalecký posudok. Súd prisvedčil, že žalobca má
právo navrhovať dôkazy, právo dôkazy predložiť, ale v zmysle § 185 ods.1 CSP súd rozhoduje o
tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná pritom nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté
dôkazy. Aby súd mohol posúdiť potrebnosť a účelovosť navrhovaného dôkazu vo vzťahu k zisteniu
skutkového stavu veci je žiaduce uviesť v návrhu na vykonanie dokazovania aj tvrdenia o dôvodnosti,

či skutočnosti, ktoré navrhovaným dôkazom chce strana sporu preukázať. Takáto povinnosť nebola zo
strany žalobcu - navrhujúceho vykonanie dokazovania novým znaleckým posudkom splnená, navyše,
vykonanie tohto dôkazu s totožným zadaním veci aké obsahuje už vypracovaný znalecký posudok
č. 58/2012 je nadbytočný a nehospodárny v bezprostrednej spojitosti s konaním žalobcu, ktorý na
vytýčený termín pojednávania na ktorý bol predvolaný riadne a včas sa nedostavil z dôvodu údajného

nestihnutia zabezpečenia vypracovania nového znaleckého posudku, čo sa javilo súdu ako konanie
žalobcu prinajmenšom účelové, aj z pohľadu, či bude súdom v rámci postupu podľa § 185 ods. 1
CSP návrh dôkazu akceptovaný, pripustený a nakoniec vykonaný. Okresný súd dodal, že aj v prípade
relevantného spochybnenia záverov znaleckého posudku č. 58/2012 (také relevantné spochybnenie v
danej veci splnené nebolo zo strany žalobcu) by do úvahy pri aplikácii zásady hospodárnosti a rýchlosti

konania mohol prichádzať len výsluch znalca k označenému znaleckému posudku a nie automaticky
nariadenie nového znaleckého dokazovania. V rámci kontradiktórnosti sporu strana sama zodpovedá
za svoje ne/konanie a z toho plynúce procesné následky.13. V ďalšej časti rozhodovania okresný súd posudzoval opodstatnenosť žalovaným vznesenej
námietky započítania sumy 19.875,60 eur voči pohľadávke žalobcu vo výške 12.400 eur, vychádzajúc
z ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka ju vyhodnotil za oprávnenú. Súd vychádzal z toho,

že pohľadávka žalovaného bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Žilina vydaným v konaní
pod sp. zn. 2C/37/2013. Pohľadávka vo výške 19.875,60 eur bola preukázaná listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spisovom materiáli, keď žalovaný postupne vyfakturoval právnemu predchodcovi
žalobcu náklady vo výške 19.875,60 eur, ktorú skutočnosť (čo do základu a výšky) žalobca v súdenej
veci nerozporoval. Pohľadávka žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu existovala z titulu

rovnakého právneho vzťahu, zmluvy o nájme č. 420/právne/2010 a z dôvodu neuhradenia nájomného
a nákladov spotrebovaných služieb spojených s nájmom. Rozsudok Okresného súdu Žilina nadobudol
právoplatnosť dňa 16.5.2014 a vykonateľnosť dňa 20.5.2014 napriek tomu, že Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací, v odvolacom konaní sp. zn. 6Co/416/2014 odvolacie konanie z dôvodu zániku právneho
predchodcu žalobcu bez právneho nástupcu zastavil, predmetný rozsudok okresného súdu nezrušil.
V súdenej veci samotná existencia pohľadávky vo výške 19.870,60 eur je preukázaná, je preukázaná

aj jej splatnosť (splatnosť jednotlivých faktúr pohľadávku tvoriacich). Pohľadávka žalovaného bola
spôsobilá na započítanie podľa § 581 OZ, išlo o vzájomnú peňažnú pohľadávku voči pohľadávke
právneho predchodcu žalobcu, tie sa vzájomne kryli a žalovaný na pojednávaní dňa 11.12.2017 urobil
voči žalobcovi úkon smerujúci k započítaniu. Jednalo sa o pohľadávku voči pohľadávke právneho
predchodcu žalobcu rovnakého druhu, pohľadávku platnú a splatnú, nevylúčenú zo započítania.

14. Žalovaný mal pohľadávku voči právnemu predchodcovi žalobcu už v dobe, keď sa postúpenie
pohľadávky stalo voči nemu účinným (keď mu bolo postúpenie pohľadávky oznámené dňa 9.10.2012,
nakoľko pohľadávka žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu bola splatná v čase od 3.3.2011
do 9.8.2012). Žalobca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky listom zo dňa 9.10.2012, žiadal

pohľadávku zaplatiť do 30.10.2012 a žalovaný bez zbytočného odkladu listom zo dňa 16.10.2012
potom, čo mu bolo oznámené a preukázané postúpenie pohľadávky listom zo dňa 9.10.2012 oznámil
žalobcovi ( v súlade s § 529 ods.2 Občianskeho zákonníka ) že má vzájomnú pohľadávku voči jeho
právnemu predchodcovi vo výške 19.875,60 eur, ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola.
Zákon možnosť započítania neobmedzuje len na dobu do začatia konania o zaplatenie pohľadávky, ale

dlžníkovi, t.j. v súdenom prípade žalovanému umožňuje využiť možnosť započítania jeho existujúcej
pohľadávky kedykoľvek počas súdneho konania, ktoré voči nemu vedie veriteľ, t.j. v tomto prípade
žalobca. Žalovaný vzhľadom na časové súvislosti vzniesol podľa názoru súdu kompenzačnú námietku
po okamihu stretu vzájomných pohľadávok, účinky započítacieho prejavu nastali, vzájomné pohľadávky
žalobcu a žalovaného sa stretli. S námietkou žalobcu, že žalovaný nemohol voči nemu dňa 11.12.2017

účinne započítať pohľadávku vo výške 19.875,60 eur okresný súd nesúhlasil, v tejto súvislosti zdôraznil
právny význam a zmysel ustanovenia § 529 ods. 2 OZ sledujúce zabezpečenie toho, aby postúpenie
pohľadávky na tretiu osobu nezhoršilo postavenie dlžníka. Žalobca ako postupník bol aj s prihliadnutím
na dodržanie princípu právnej istoty povinný strpieť započítavací prejav žalovaného urobený ešte
voči pohľadávke právneho predchodcu žalobcu ako postupcu, pretože žalovaný bol oprávnený proti

žalobcovi namietať na započítanie aj svoje vzájomné pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu,
keď existovali v čase postúpenia.

15. Nárok žalobcu na zaplatenie zhodnotenia nebytových priestorov v sume 12.400 eur zanikol
účinnosťouzapočítacejnámietkyžalovanéhovočižalobcovitýkajúcejsapohľadávkyvovýške19.870,60

eur.

16. Súd vylúčil, že by sa malo jednať v prípade žalovanej sumy o bezdôvodné obohatenie, následne
vylúčil aplikáciu ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobou uplatnený nárok nevyhodnocoval
ani podľa § 669 Občianskeho zákonníka pre absenciu skutkových tvrdení ( nebolo tvrdené, že na takúto

opravu bol povinný prenajímateľ, ani nebol tvrdený s tým spojený súhlas prenajímateľa, ani výzva
žalobcu, že takúto opravu je potrebné obstarať).

17. V závere odôvodnenia rozhodnutia okresný súd sa vyjadruje (v bode 42 ) k svojmu procesnému
postupu v súvislosti s ne/odročením pojednávania. Uviedol, že právny zástupca žalobcu podaním zo

dňa 1.2.2018 požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 8.2.2018 z dôvodu, že nie je
schopný predložiť súkromný znalecký posudok ako už skôr navrhnutý dôkaz, pretože sa mu nepodarilo
zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z okolia N., títo totiž neprijali jeho objednávku
v predmetnej veci, musel tak osloviť iných znalcov zo širokého okolia a bez uvedeného znaleckéhoposudku by uskutočnenie pojednávania nebolo účelné, efektívne a ani hospodárne. Tento dôvod
odročenia pojednávania okresný súd nepovažoval za dôležitý, čo oznámil aj právnemu zástupcovi
žalobcu podaním zo dňa 5.2.2018. Pre technickú chybu podanie súdu nebolo právnemu zástupcovi

žalobcu doručené do elektronickej schránky, preto opakovane podaním zo dňa 12.2.2018 okresný
súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že termín pojednávania odročený nebude, nakoľko dôvod
nevyhotovenia znaleckého posudku nebol hodnotený ako dôvod dôležitý. Avšak v dôsledku, že nebolo
dotknutej strane doručené bezodkladne oznámenie súdu zo dňa 5.2.2018 o neodročení pojednávania,
súd termín pojednávania odročil na deň 22.2.2018 na ktorý právneho zástupcu žalobcu predvolal

riadne a včas. Právny zástupca žalobcu opätovne žiadal o zmenu termínu pojednávania vytýčeného na
22.2.2018 z dôvodu, že znalecký posudok nebol vyhotovený, ako aj, že vo vytýčený deň pojednávania
sa zdržiava pravidelne mimo kancelárie. Okresný súd podaním zo dňa 19.2.2018 oznámil právnemu
zástupcovi žalobcu, že termín pojednávania sa uskutoční a ním uvádzané dôvody nie sú dôvodmi
dôležitými na odročenie pojednávania. Meritórne pojednávanie nakoniec súd 22.2.2018 uskutočnil a bez
účasti žalobcu vo veci aj rozhodol.

18. Pri priznaní nároku žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % voči
žalobcovi súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP, riadil sa princípom úspechu/ neúspechu strán v spore. Dodal,
že o výške náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáha sa zrušenia rozsudku a žiada
vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V prvej časti odvolania vytýka nesprávne právne posúdenie existencie započítanej pohľadávky.
Okresný súd skonštatoval (odkaz odvolateľa na bod 39 rozsudku), že žalovaný kompenzačnou

námietkou na pojednávaní dňa 11.12.2017 účinne započítal svoju pohľadávku vo výške 19.875,60
eur, ktorú mal voči postupcovi Tanečný klub Čajka, s.r.o.. Odvoláva sa pritom na text § 529 ods.
2 OZ, podľa ktorého „dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie
spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), aby ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi“. Okresný súd

podľa názoru odvolateľa opomenul primárny predpoklad započítania, ktorým je samotná existencia
pohľadávky čo je zrejmé aj zo znenia § 580 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že musí ísť
o spôsobilú (právne perfektnú) pohľadávku. Žalovaný síce oznámil 16.10.2012 svoju pohľadávku v
súlade s vyššie citovaným ustanovením, ale započítanie 11.12.2017 realizoval v čase, keď dlžník už
neexistoval a preto už ani nemal svoju pohľadávku. Pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi Tanečný klub

Čajka, s.r.o. zanikla výmazom tejto právnickej osoby z obchodného registra 31.7.2014 po jej zrušení
likvidáciou3.6.2013,odmomentuvýmazuspoločnostizpríslušnéhoregistra užniejenikto,ktobymohol
uspokojiť pohľadávky žalovaného, ktoré mal voči dlžníkovi Tanečný klub Čajka, s.r.o. Odvolateľ tvrdí,
že § 529 Občianskeho zákonníka nemá akcesorické účinky ako zabezpečovacie inštitúty, napr. záložné
právo, ručenie, ktoré predlžujú životnosť pohľadávky bez ohľadu na existenciu primárneho dlžníka. K

aktivovaniu predmetného ustanovenia on ani neprevzal dlh (§ 531 OZ) spoločnosti Tanečný klub Čajka,
s.r.o., ani sa nestal solidárnym dlžníkom či náhradným zdrojom uspokojenia. Žalovaný aj po zmene
veriteľa naďalej mohol a aj uplatnil proti pohľadávke jeho/ odvolateľa všetky námietky, ktoré mu patrili.
Započítací prejav vôle však uskutočnil viac ako tri roky po výmaze obchodnej spoločnosti Tanečný klub
Čajka, s.r.o. z Obchodného registra, nevyužil tak svoje oprávnenie započítať včas svoje pohľadávky voči

dlžníkovi Tanečný klub Čajka, s.r.o., či už proti tejto spoločnosti od ich splatnosti postupne od 3.3.2011
do 9.8.2012, resp. proti nemu/ odvolateľovi od 16.10.2012, kedy vykonal oznámenie do 31.7.2014 (deň
výmazu postupcu z registra). V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho predchádzajúcou
odvolacou argumentáciou a považoval by pohľadávky žalovaného za existujúce, uplatňuje námietku
premlčania, pretože v okamihu stretu pohľadávok 11.12.2017 boli pohľadávky premlčané, ich splatnosť

totiž nastala v období od 3.3.2011 do 9.8.2012. Podľa názoru odvolateľa neexistuje ani právoplatný
a vykonateľný rozsudok konštatujúci povinnosť Tanečného klubu Čajka, s.r.o. voči žalovanému na
zaplatenie istiny vo výške 26.275,60 eur s príslušenstvom, pretože rozsudkom OS Žilina zo dňa 6.3.2014
sp. zn. 2C/37/2013-164 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 6Co/416/2014 bolo konanie v štádiu
odvolania zastavené pre neodstraniteľný nedostatok podmienky konania ( § 104 ods. 1 prvá veta

OSP a § 107 ods. 4 OSP) . Skutočnosť, že Tanečný klub Čajka, s.r.o. ( žalovaný ) zanikol v
priebehu odvolacieho konania bez právneho nástupcu znamenala automaticky zastavenie konania aj na
okresnomsúde,pretožeposkytovaťsúdnuochranumožnolenosobám,ktorémajúprocesnúsubjektivitu
a jej nedostatok má za následok, že konanie treba zastaviť. Neobstojí preto tvrdenie prvoinštančnéhosúdu, že podľa rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/37/2013-164 zo dňa 6.3.2014, právoplatného
dňa 16.5.2014 a vykonateľného dňa 20.5.2014, právny predchodca žalobcu Tanečný klub Čajka, s.r.o.
je povinný uhradiť žalovanému - Mestu Žilina istinu vo výške 26.275,60 eur s príslušenstvom.

21.Vďalšejčastiodvolaniavytýkaodvolateľsúdu„nevykonanienímnavrhnutéhodôkazu- súkromného
znaleckého posudku“, keď namiesto toho sa súd stotožnil so znaleckým posudkom predloženým
žalovaným. Ak súd založí svoje rozhodnutie na súkromnom znaleckom dokazovaní, tak by si mal byť
istý, že jeho závery sú v súlade s právnym a skutkovým stavom. Okresný súd nevysvetlil, prečo považuje

závery posudku vyhotoveného na výlučnú žiadosť žalovaného za dostatočne preukázané, na druhej
strane žiadal od neho - žalobcu/odvolateľa, aby konkretizoval jeho nesprávnosť ešte predtým, ako
sa vôbec našiel znalec ochotný vypracovať kontrolný posudok. So zreteľom na skutočnosť, že ide o
rýdzo odbornú záležitosť, súd ho zaťažil neprimeraným bremenom špecifikovať nedostatky znaleckého
posudku. Rýchlosť postupu súdu označuje odvolateľ za zaujímavú aj v kontexte tvrdení, že súd
spôsoboval prieťahy, nekonal viac ako 4 roky a zrazu nebol ochotný počkať na predloženie posudku,

ktorý bol navrhnutý včas. Od vznesenia návrhu tohto dôkazu 8.1.2018 do ďalšieho pojednávania 8.,
resp.22.2.2018objektívnenebolomožnézabezpečiťvyhotovenieodbornéhoposudku,navyševyvstalaj
subjektívny faktor, keď on - žalobca nenašiel v okolí N. znalca ochotného vypracovať posudok týkajúci sa
Mesta Žilina. Doložil objednávku na vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 21.2.2018, poznamenal,
že sa mu konečne podarilo dohodnúť so znalcom o vypracovanie posudku.

22. Odvolateľ namieta aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu nekorešponduje
podľa jeho názoru s požiadavkami ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože neobsahuje
relevantné odpovede na závažné právne argumenty, na ktoré odpoveď nevyplýva priamo z textu
právneho predpisu. Súd sa nezaoberal s jeho stanoviskom z 15.2.2018, predovšetkým kľúčovou

otázkou existencie započítavanej pohľadávky pri interpretácii § 529 Občianskeho zákonníka. Tým, že sa
pri výklade a aplikácii zákonných predpisov odchýlil súd od znenia a významu príslušných ustanovení,
poprel účel a význam právnych noriem a zásadným spôsobom porušil právo jeho ( odvolateľa ) na
spravodlivý súdny proces.

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil v celom rozsahu s rozsudkom súdu a žiada
jeho potvrdenie pre vecnú správnosť. Považuje námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho
posúdenia existencie započítanej pohľadávky za nedôvodnú, odkazuje na § 529 a § 580 Občianskeho
zákonníka, ich znenie aj cituje. V dôsledku postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa sa žalobca stal
jeho právnym nástupcom, prešli na neho práva a povinnosti a jednou z týchto povinností je nepochybne

aj povinnosť strpieť započítavací prejav dlžníka/žalovaného. Napokon podľa § 529 ods. 2 OZ dlžník
môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal
voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich
oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v
časeoznámeniaalebopreukázaniapostúpenianebolieštesplatné.Tvrdeniežalobcuotom,ževprípade

zániku pôvodného veriteľa pohľadávky zaniká aj možnosť dlžníka započítať pohľadávku spôsobom ako
tomu bolo v prejednávanej veci je v rozpore so zásadou právnej istoty, s hlavným zmyslom a účelom
ustanovenia § 529 ods. 2 OZ, ktorým je, aby sa dlžník nedostal v dôsledku postúpenia pohľadávky
do horšieho postavenia. Z uvedeného vyplýva, že postupník sa stáva právnym nástupcom pôvodného
veriteľa.

24. Žalovaný hodnotí aj vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu za nedôvodnú. Z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žeonsisvojupohľadávkuriadneavčasuplatnilvsúdnomkonanívedenomuOS
Žilinapodsp.zn.2C/37/2013,ojehonárokubolorozhodnutérozsudkomOSŽilinasp.zn.2C/37/2013zo
dňa 6.3.2014 právoplatným 16.5.2014 a vykonateľným dňa 20.5.2014. V dôsledku včasného uplatnenia

práva na súde a existencie predmetného súdneho rozhodnutia nemohla byť premlčaná pohľadávka
ktorú započítaval.

25. Stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku aj v časti neakceptovania návrhu žalobcu na vykonanie
dokazovania súkromným znaleckým posudkom z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti. Znalecký

posudok s totožným zadaním vypracovaný Ing. Raškom pod č. 58/2012 bol súčasťou súdneho spisu od
začiatku sporu a žalobca počas celého trvania konania pred okresným súdom nevzniesol proti tomuto
znaleckému posudku žiadne konkrétne námietky.26. V ďalšej písomnej reakcii žalobca zotrváva na tom, že započítaná pohľadávka zanikla zánikom
postupcu (Tanečný klub Čajka, s.r.o.), s čím súvisí aj zastavenie odvolacieho konania na Krajskom súde
v Žiline uznesením 6Co/416/2014 zo dňa 30.9.2014, z toho je zrejmé, že rozsudok Okresného súdu

Žilina č.k. 2C/37/2013- 164 zo dňa 6.3.2014 potvrdený nebol. Nie je jasné žalobcovi ako by mohol súd
rozhodnúťouloženípovinnostizaplatiťspoločnostiTanečnýklubČajka,s.r.o.,ktoráužnebolasubjektom
práva, keďže zanikla v priebehu konania. Okrem toho namietal aj premlčanie započítania. Navyše,
neumožnením vykonať vlastný znalecký posudok súd bránil v spravodlivosti a zo strany žalovaného
pokiaľ s takýmto postupom súdu súhlasí, ide jednoznačne o obštrukciu.

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník, proti rozsudku voči ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s §
378 ods. 1 CSP, rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu pre vecnú správnosť podľa § 387
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

28. Krajský súd nemohol odvolaniu žalobcu vyhovieť.

29. V súdenej veci okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania

zistil riadne skutkový stav, z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Okresný súd v
dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval akceptovateľným spôsobom aké úvahy ho viedli k zamietnutiu
žaloby, podľa ktorých hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka spor posudzoval ( tie aj
zacitoval ), ktoré dôkazy považoval za relevantné pri ustálení výšky pohľadávky, ktorá by svedčila
žalobcovi ( z tvrdeného právneho vzťahu jeho právneho predchodcu ) z ktorých dôkazov vychádzal pri

konštatácii existencie pohľadávky žalovaného v tvrdenej výške voči právnemu predchodcovi žalobcu
( s účinkami aj vo vzťahu ku žalobcovi ) a vyargumentoval ako v rovine skutkovej ako aj právnej
úvahy ktoré ho viedli k uznaniu účinkov započítacieho prejavu žalovaného. Stranám sporu zodpovedal
podľa ktorého procesného ustanovenia Civilného sporového poriadku postupoval pri zamietnutí návrhu
žalobcunavykonaniedokazovaniatzv.novýmznaleckýmposudkomavysvetlil,ktoréokolnostiplynúcez

vykonaného dokazovania považoval za zásadné keď predmetný procesný návrh žalobcu neakceptoval.
Rozhodnutie okresného súdu hodnotí odvolací súd po obsahovej stránke ako zodpovedajúce kritériám
§ 220 Civilného sporového poriadku.

30. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciou, ktorou žalobca namieta porušenie

jeho práva na spravodlivý proces a v bezprostrednej väzbe odňatie práva konať pred súdom. Okresný
súd v spore vedenom od r. 2012 vytvoril procesný priestor stranám sporu v súlade s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 a Civilného sporového poriadku v
znení účinnom od 1.7.2016 na to, aby označili, predkladali dôkazy, zúčastňovali sa pojednávaní, v
prípade neuznania ospravedlnenia neúčasti oznamoval písomne prečo, z akých dôvodov uskutoční

pojednávanie.Hocodvolateľvytýkaokresnémusúduzamietnutiejehonávrhunavykonaniedokazovania
súkromným ( novým ) znaleckým posudkom, záver súdu o neúčelnosti a nadbytočnosti vykonania
tzv. nového znaleckého dôkazu navyše s totožným zadaním ako v prípade posudku z ktorého okresný
súd vychádzal v odvolaní nenamietal. Je ďalej preukázané, že v konaní pred okresným súdom ani
odborné závery znaleckého posudku č.58/2012 znalca Ing. Pavla Rašku v rovine konkrétnej žalobca

nenapadol. Odvolací súd neuznal odvolací argument, ktorým žalobca vytýka absenciu vysvetlenia
súdu prečo považuje závery posudku vyhotoveného na výlučnú žiadosť žalovaného za dostatočne
preukázané. Okresný súd v bode 14 a 15 odôvodnenia rozoberá skutkové zistenia plynúce jednak zo
znaleckého posudku č. 2/2011 vypracovaného znalkyňou Ing. Štaudingerovou a jednak zo znaleckého
posudku č.58/2012 vypracovaného Ing. Pavlom Raškom, ďalej v bode 30 odôvodnenia hodnotí výsledok

dokazovania. Odvolací súd dáva odvolateľovi do pozornosti aj obsah bodu 32 , 33 odôvodnenia v ktorom
okresný súd zodpovedal, vyhodnotil prečo považoval v súdenej veci za relevantný dôkaz znalecký
posudok znalca Ing. Pavla Rašku.

31. V konaní nebol spor o tom, že pohľadávku, ktorú uplatňuje žalobca podanou žalobou, nadobudol

zmluvou o postúpení pohľadávky v roku 2012, táto sa viaže k právnemu vzťahu, ktorý postupca -
Tanečný klub Čajka, s.r.o. a žalovaný založili zmluvou o nájme nebytového priestoru ešte v roku 2010,
podľa uvedenej zmluvy Tanečný klub Čajka s.r.o. sa stal nájomcom Kultúrneho domu W. - t.j. nájomcom
predmetu vlastníctva žalovaného. Výšku pohľadávky, ktorú žalovaný voči postupcovi evidoval, žalobca -postupník nerozporoval - jednalo sa o pohľadávku titulom nedoplatku nájomného a nákladov súvisiacich
s užívaním predmetu nájmu, čo žalovaný postupcovi konkrétne označenými splatnými faktúrami, v
konkrétnych dielčich sumách aj vyfakturoval ešte v dobe pred postúpením pohľadávky. Tanečný klub

Čajka, s.r.o. - postupca voči žalovanému evidoval pohľadávku titulom tzv. vynaložených nákladov
súvisiacich s vykonaním tvrdených stavebných úprav a tvrdených rekonštrukčných prác na predmete
nájmu vo výške 51. 147 eur, predmetnú pohľadávku zmluvou v roku 2012 postúpil na žalobcu -
postupníka a v aktuálnom spore súd na základe vykonaného dokazovania ustálil dôvodnosť nároku z
tvrdeného titulu vo výške sumy 12.400 eur. Žalovaný preukázal, že novému nadobúdateľovi pohľadávky

( žalobcovi ) bezodkladne potom, ako obdŕžal oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámil písomným
podaním v mesiaci október 2012, že voči postupcovi eviduje a uplatňuje si započítateľnú pohľadávku
- túto aj vyšpecifikoval. Bezodkladné oznámenie žalovaného sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu
- postupníka, žalovaný svoje právo dané mu v zmysle § 529 ods.2 Občianskeho zákonníka voči
nadobúdateľovi pohľadávky využil, v rovine hmotnoprávnej pohľadávky spôsobilé na započítanie sa tak
stretli ešte v roku 2012. K uvedenému úkonu preukázateľne došlo skôr - teda v dobe ešte pred výmazom

pôvodného dlžníka ( postupcu ) z obchodného registra. Podľa názoru odvolacieho súdu už v dobe
postúpenia pohľadávka žalovaného voči postupcovi mala charakter existujúcej a splatnej pohľadávky.
Vzhľadom na túto nesporne preukázanú skutkovú situáciu boli splnené podmienky zákona aj na to, aby
žalovaný jednostranne vykonal / urobil úkon - započítací prejav na pojednávaní v roku 2017 smerujúci
k započítaniu pohľadávky vo výške 19. 875, 60 eur ( ktorú mal voči postupcovi ) priamo proti žalobcovi.

Jednostranný započítací prejav uskutočnený žalovaným by nemohol byť voči žalobcovi účinný a
uznaný podľa názoru odvolacieho súdu jedine v tom prípade, ak by žalovaný po obdŕžaní oznámenia
o postúpení pohľadávky v roku 2012 neoznámil nadobúdateľovi pohľadávky - žalobcovi, že vedie voči
postupcovi dlh, započítateľnú pohľadávku.

32. Odvolací súd neprihliadol na námietku premlčania, ktorú žalobca vzniesol až v štádiu odvolacieho
konania. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by takúto námietku žalobca uplatnil v štádiu konania pred
okresnýmsúdom,pretozpohľaduust.§366Civilnéhosporovéhoporiadku vzneníúčinnomod1.7.2016
ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

33. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie okresného súdu má
oporu v procesnej úprave § 255 ods. 1 CSP Civilného sporového poriadku a správne vychádza zo
zohľadnenia úspechu/neúspechu strán v spore.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že žalovanému plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu v
rozsahu100%vočižalobcovineúspešnémuvspore.Dodáva,že ovýšketrovtohtoodvolaciehokonania
rozhodne okresný súd postupom podľa § 262 ods.2 CSP.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.