Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 10, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/320/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211204724
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2211204724.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, (Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Trnave), proti povinnému: Ľ. S., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Vladimír Usačev, Exekútorský úrad so sídlom Lehotského 4, 811 06 Bratislava, pod č. EX 310/11, o
vymoženie uloženej povinnosti 300,00 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným dňa 28.03.2011, požiadal tunajší súd o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom oprávneného

na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.03.2011. Keďže tunajší súd po
preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho
exekútora v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril
dňa 21.04.2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. Súdny exekútor doručil dňa 19.02.2018 súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie nakoľko

zistil, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 30.05.2013.

3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.8. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či
v ňom môže pokračovať.

9. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak
ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípade s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve.

10. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka /veta prvá/ spôsobilosť fyzickej osoby mať
práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

11. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,

ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

12. Tunajší súd tiež lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný dňa
30.05.2013, t. j. počas konania, zomrel, čím zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti. Na základe
uvedenej skutočnosti tunajší súd skúmal, či je možné, s poukazom na § 63 ods. 1 a 2 C.s.p., pokračovať

v začatom konaní. Lustráciou v súdnom manažmente bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi
- povinnom bolo uznesením sp. zn. 5D/77/2013 zo dňa 21.10.2013 právoplatne zastavené podľa § 175
h) ods. 1 O.s.p., z dôvodu nemajetnosti povinného. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.10.2013. Nakoľko procesná spôsobilosť účastníka konania na strane povinného zanikla dňom smrti
a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného, tunajší súd

rozhodol tak, že exekúciu podľa § 63 ods. 1 C.s.p. zastavil.

13. Súdny exekútor dňa 19.02.2018 doručil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si uplatnil trovy
exekúcie v celkovej výške 39,83 EUR.

14. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

16. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 /prvá a druhá veta/
trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri

vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku.

17. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18.Podľaustanovenia§203ods.1Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.03.2017akdôjdekzastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

19. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To
neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša
trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

20. Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša
oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.21. Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť
nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov
predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci

zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie
exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov
exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho procesnej subjektivity. Použitie ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (nemajetnosť povinného) v spojení s §

203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 prichádza do úvahy len v prípade, že povinný
právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže
oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zomrel počas exekúcie, hoci ako
nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému, resp.
súdu. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tiež neprichádza do úvahy,
keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

22. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV.
ÚS 236/08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť,
že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a

do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko
spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd
súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú
možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie
obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie

postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje
jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovivkaždomprípade,aleibavtedy,akoprávnenýmoholprináležitejopatrnostipredvídaťdôvod
zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá

nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z
pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve
prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť
náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného
súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred

predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu
nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie,
respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho
nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy
oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejtoprofesie.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúdnemuexekútorovisúdnáhradutrovexekúcie

nepriznal.

23. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

24. Podľa § 357 písm. a) C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení
konania.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 357

písm. a) C.s.p./.Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355, § 357 C.s.p./.