Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/63/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109203172
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109203172.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I rozhodol sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: V. A.,

nar.XX.X.XXXX, bytom N. B. XXX, B., zast.: JUDr.Juraj Kus, advokát, Námestie osloboditeľov 10,
Michalovce, proti odporcovi: Slovenská republika, zast.Ministerstvom financií SR, Štefaničova 5,
Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 17.2.2003 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 807.660,-Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 2.6.2001 až do zaplatenia, ako aj na
náhradu trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu -
ColnéhoúraduKošice,ktorýmuzničil12820krabičiekcigariet,zaistenýchjehorozhodnutímCR.17/2001
OCPSaP zo dňa 2.6.2001. Nesprávny úradný postup nevidel len v tom, že colný úrad v rozpore
so zákonom spálil resp. zničil zaistené tabakové výrobky, ale aj v tom, že mu ich nevrátil, napriek
tomu, že konanie o priestupku bolo zastavené a v trestnom konaní bol navrhovateľ oslobodený spod

obžaloby. Povinnosť vydať zaistené veci pritom vyplývala colnému úradu priamo zo zákona a to bez
toho, že by osoba, ktorej boli veci zaistené, musela o vydanie osobitne požiadať. Taktiež mal za to, že
nesprávneho úradného postupu sa colný úrad dopustil aj tým, že vôbec vydal rozhodnutie o zaistení
tabakových výrobkov; poukázal na ust. § 242 ods. 1 colného zákona, podľa ktorého colným priestupkom
jezavinenékonanie,ktorýmsaporušujúpredpisyaleboktorýmjeohrozenýzáujemspoločnosti,aknejde
o colný delikt alebo o trestný čin. Z dikcie zákona jasne vyplýva, že nie je možný súbeh medzi colným
priestupkom a trestným činom a teda, nie je možné súčasne konať v tej istej veci aj o colnom priestupku,

aj o trestnom čine. Trestné konanie vo veci sa pritom začalo tiež 2.6.2001, pretože policajti priamo na
mieste vykonali prvotné a neodkladné úkony a v tento deň vydali aj uznesenie o vznesení obvinenia.
O tejto skutočnosti colníci mali vedomosť, lebo išlo o súčinnostnú akciu colníkov a policajtov. Tabakové
výrobky pre účely trestného konania teda mal zaistiť vyšetrovateľ podľa Trestného poriadku a nie colný
orgán podľa colného zákona.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 3.5.2003 nepoprel, že zaistené veci boli

zlikvidované; namietal len výšku vyčíslenej škody. Neskôr nárok uplatnený navrhovateľom neuznal, s
odôvodnením, že navrhovateľ nekonal tak, aby predišiel škode v zmysle § 415 OZ, keď po vydaní
rozhodnutia o zaistení veci nespolupracoval s colnými orgánmi, nepodal námietky voči rozhodnutiu
colného úradu o zaistení cigariet a následne nespolupracoval ani s orgánmi činnými v trestnomkonaní, teda sám prispel k tomu, že mu vznikla škoda. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nesplnil
podmienkypodľazákonač.58/1969Zb.prevznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pretože nevyužil všetky opravné prostriedky, ktoré

mu zákon umožňuje podať proti nezákonnému rozhodnutiu. Namietal aj výšku uplatňovanej škody s
tým, že pri určení výšky škody na veci je potrebné vychádzať z ceny v čase poškodenia, bez ohľadu
na súčasnú cenu a cena tých značiek cigariet, ktoré boli colným úradom zlikvidované, sa ani zďaleka
v rozhodnom období nepribližovala cene 63,-Sk za krabičku, keďže išlo o cigarety, ktoré nemožno
porovnať ani cenou, ani kvalitou so značkou Marlboro, z ktorej vychádzal navrhovateľ pri vyčíslení škody.

K výške uplatnenej škody ďalej odporca uviedol, že vzhľadom na to, že cigarety značky LM a Astor mali
ukrajinskú kolkovú známku a aj sám navrhovateľ uviedol, že cigarety dostal do daru od ukrajinských
občanov, možno s istotou tvrdiť, že išlo o cigarety vyrábané na území Ukrajiny, pričom je všeobecne
známou skutočnosťou, že kvalitu a teda, aj cenu týchto cigariet nemožno porovnávať s kvalitou cigariet
distribuovaných na slovenskom trhu. Cena takýchto cigariet na Ukrajine sa pohybuje okolo 13,-Sk za
krabičku.

Odporca sa tiež bránil, že zaistené cigarety po zastavení konania o priestupku nebolo možné
navrhovateľovi vrátiť, pretože voči nemu prebiehalo trestné konania a teda, bolo tu podozrenie zo
spáchania závažnejšieho skutku. K navrhovateľom tvrdenému súbehu konania o colnom priestupku a
trestného konania odporca poukázal na ust. § 17 zák. č. 240/2001 Z.z., podľa ktorého colník môže

zaistiť tovar a nemá povinnosť ho vydať, pokiaľ zároveň prebieha aj šetrenie o závažnejšom skutku
a teda, zaistenie môže trvať až do rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní. Ďalej poukázal na
ust. § 16 ods. 6 písm. b) zák. č. 312/1993 Z.z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov,
podľa ktorého správca dane uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na zistené množstvo tabakových
výrobkov fyzickej osobe, ak zistí, že nadobudol tabakové výrobky bez dane alebo ak nevie nákup alebo

iný spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov doložiť daňovým dokladom. Správca dane súčasne tieto
tabakové výrobky zabezpečí. Tieto tabakové výrobky sú majetkom štátu. Rovnako postupuje správca
dane v prípade zistenia prepravy a skladovania neoznačených cigariet. Povinnosť označiť cigarety
známkou sa nevzťahovala podľa § 8 ods. 3 zákona o spotrebnej dani na cigarety dovážané v drobných
zásielkach neobchodného charakteru a dovážané cestujúcimi ako tovar neobchodného charakteru v

množstve stanovenom vo vyhl. č. 17/1994, t.j. 200 ks na osobu. Množstvo tabakových výrobkov, ktoré
mal v držbe navrhovateľ, však vysoko prevyšuje osobnú potrebu a svedčí o obchodnom charaktere
tovaru. V danom prípade teda boli preukázateľne zaistené neoznačené cigarety, ktorých držba nie je
povolená a je sankcionovaná.
Navrhovateľ k obrane odporcu uviedol, že colný úrad bol opakovane upozornený na porušenie zákona

a to sťažnosťou zo dňa 11.12.2001, zo dňa 23.3.2002 a zo dňa 31.3.2002. Navrhovateľ poukázal
na rozporuplnosť obrany odporcu, čo sa týka otázky zlikvidovania tabakových výrobkov s tým, že aj
v stanovisku, ktoré odporca doručil súdu dňa 5.6.2003, sa jasne vyjadril, že zaistené cigarety boli
zlikvidované.Keďžeodporcaopakovanepotvrdil,žezaistenécigaretycolnýúradzlikvidoval,navrhovateľ
dôvodne predpokladal, že je to tak. K námietke odporcu, že colný úrad mu zaistené cigarety nevydal,

pretože ide o neokolkované cigarety, pričom samotná držba neoznačených cigariet v zmysle daňových
predpisovniejepovolenáajesankcionovaná,navrhovateľpoukázalnaskutočnosť,žedržbatabakových
výrobkov bola predmetom trestného konania a súd navrhovateľa spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že
svojim konaním sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, t.j. neporušil žiadne colné ani daňové
predpisy. Navrhovateľ len prechovával tabakové výrobky, ktoré nadobudol legitímnym spôsobom.

Odporca sa bránil aj tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal, že je vlastníkom zaistených vecí. Vo vzťahu
k uvedenej obrane odporcu navrhovateľ poukázal na to, že predmetom tohto konania nie je určenie
vlastníckeho práva, ale konanie o náhradu škody. Preukazovanie spôsobu nadobudnutia vlastníctva je
preto nad rámec tohto konania.
Pôvodne bolo konanie vedené pod sp.zn. 24 C 74/2003.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 24C/74/2003 zo dňa 22.9.2005, ktorým
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 447.704,60 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 %
ročne od 21.5.2003 až do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie sumy 359.955,40 Sk zastavil a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Proti citovanému rozsudku v časti vyhovujúceho výroku podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Co/422/2005-130 zo dňa 6.10.2006 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil.
Proti rozsudku odvolacieho súdu ako aj rozsudku súdu prvého stupňa na podnet odporcu podal
generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie.Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 5MCdo/4/2007-177 zo dňa 20.3.2008 rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/422/2005 zo dňa 6.10.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu nevyplynulo, že by odporca

vedel o dôkaze, či zaistené tabakové výrobky boli alebo neboli zničené. Taktiež zo spisu nevyplynulo
spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že odporca bol súdom prvého stupňa poučený podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. Dovolací súd mal za to, že konanie odvolacieho súdu je tak postihnuté tzv. inou
vadou konania, t.j. procesnou vadou, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, avšak jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/125/2008-189 zo dňa 30.9.2008 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
citovaného uznesenia vyplýva, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa nesprávny úradný postup
ako prvú podmienku zodpovednosti štátu za škodu považoval za splnenú tým, že príslušný colný
úrad v rozpore s § 262 Colného zákona pristúpil k zničeniu - likvidácii zaisteného tovaru, hoci podľa

tohto ustanovenia vzhľadom na zastavenie priestupkového konania mal postupovať inak, t.j. mal vrátiť
zaistený tovar navrhovateľovi. Skutkové zistenie o zničení tovaru pritom založil na zhodných prednesoch
účastníkov a vzal do úvahy aj to, že odporca nevedel preukázať a zdôvodniť, na akom právnom základe
tak colný orgán postupoval. Súd prvého stupňa však v odôvodnení svojho rozhodnutia nekonkretizoval,
ktoré prednesy účastníkov mu umožňovali si osvojiť si záver o zhodnosti prednesov týkajúcich sa

okolnosti zničenia cigariet. Zamestnanec odporcu, poverený konať pred súdom, na otázku súdu na
základe akého úradného aktu došlo k zničeniu tovaru, odpovedal rozdielne, keď najprv uviedol, že
nemá vedomosť o takomto akte, či postupe colného úradu a ani nevie, kedy sa to stalo. Následne,
ešte na tom istom pojednávaní sa vyjadril, že tvrdenie navrhovateľa o likvidácii tovaru je pravdivé.
V tejto súvislosti súd nezisťoval, prečo došlo k zmene vyjadrenia zástupcu odporcu a preto, záver

súdu o preukázaní splnenia zákonných podmienok zodpovednosti nemôže obstáť, lebo nemá za
tohto stavu oporu vo vykonanom dokazovaní. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
bolo objasniť, či a ak áno, kedy a akým spôsobom boli tabakové výrobky navrhovateľa zničené,
za týmto účelom vykonať dokazovanie výsluchom zástupcu colného úradu resp. vykonať vo vzťahu
k tomuto orgánu aj bez návrhu také šetrenie, aby táto skutočnosť bola nepochybne zistená, ďalej

vykonať dokazovanie listinným dôkazom predloženým odporcom až v odvolacom konaní - dokladom o
inventarizácii tovaru na sklade Colného úradu v Košiciach. Odvolací súd v závere odôvodnenia uviedol,
že ak sa riadne vykonaným dokazovaním preukáže navrhovateľom tvrdená skutočnosť zničenia cigariet,
bude preukázaná podmienka nesprávneho úradného postupu tohto orgánu štátu a na tomto základe
bude potrebné opätovne skúmať aj existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi zisteným nesprávnym

úradným postupom a škodou a napokon posudzovať aj výšku škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom zástupcu odporcu, oboznámením
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a znaleckým dokazovaním a na základe týchto dôkazných
prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Colný úrad Košice rozhodnutím zn. CR.17/2001 OCPSaP zo dňa 2.6.2001 na základe ust. § 259 ods.1
písm.a/ zákona č.180/96 Z.z. (ďalej len Colný zákon) zaistil navrhovateľovi na prerokovanie colného
priestupku tento tovar: cigarety značky ASTOR s kolkovou známkou UA-500 kartónov, značky LM (s
kolkovou známkou UA) - 458 kartónov, značky LUCKY STRIKE ( bez kolkovej známky) - 100 kartónov,

značky PETER STUYVESANT (bez kolkovej známky) - 120 kartónov, HB (bez kolkovej známky) - 51
kartónov, KIM LIGHT (bez kolkovej známky) - 53 kartónov, spolu v množstve 1282 kartónov, s tým, že je
možné dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie colného priestupku použil alebo colným priestupkom
získal,alebobolnadobudnutýzatovarcolnýmpriestupkomzískaný.Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,
že vzniklo dôvodné podozrenie, že tovar unikol colnému dohľadu.

Colný úrad Košice rozhodnutím zn. CR.18/2001 OCPSaP zo dňa 2.6.2001 zároveň zaistil aj osobné
motorové vozidlo výrobnej značky Škoda Octavia čiernej farby, EČ KS 394 AP.

Majiteľka tohto vozidla, Jana Bartková (sestra navrhovateľa) podala dňa 11.12.2001 na Colný úrad

Košice sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorom namieta postup colného orgánu, nedodržanie lehôt
na rozhodnutie o colnom priestupku. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie colného úradu zn.
CR.17/2001 OCPSaP zo dňa 2.6.2001, ktorým boli zaistené tabakové výrobky, s tým, že ani v tejto veci
doposiaľ o colnom priestupku nerozhodol.Jana Bartková dňa 23.2.2002 podala na Colný úrad Košice opätovnú sťažnosť pre porušenie zákona.

Jana Bartková podala dňa 31.3.2002 na Colnom riaditeľstve SR sťažnosť na nezákonný postup vo veci
zaistenia jej vozidla. V sťažnosti uvádza, že cigarety, ktoré prevážal navrhovateľ v jej vozidle, colnému
dohľadu neunikli. Boli dovezené na Slovensko v rámci bezcolného limitu. Uplynul skoro rok a colný úrad
nerozhodol o tom, že cigarety unikli colnému dohľadu.

Colný úrad Košice listom zo dňa 24.6.2002 navrhovateľovi oznámil, že konanie o colnom priestupku,
ktorého sa mal dopustiť dňa 2.6.2001 tým, že v osobnom motorovom vozidle výrobnej značky Škoda
Y. čiernej farby, Z. K. XXX P. prepravoval 1282 kartónov cigariet neopatrených slovenskými kontrolnými
známkami zastavuje v zmysle § 76 ods. písm.f/ zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení,
pretože zodpovednosť za priestupok zanikla (v zmysle ust. § 20 uvedeného zákona priestupok nemožno
prejednať, ak od jeho spáchania uplynul 1 rok). Zároveň colný úrad v predmetom liste uviedol, že

v zmysle § 434 ods.8 zákona č.238/2001 Z.z. (colný zákon) v platnom znení bude zaistené osobné
motorové vozidlo vyššie uvedenej značky vrátené osobe, ktorej bolo odňaté.

Navrhovateľ tvrdil, že je majiteľom zaistených cigariet a nadobudol ich legitímnym spôsobom. Žije v
pohraničnej oblasti, kde predmetné tabakové výrobky dostal do daru od svojich priateľov a príbuzných,

žijúcich na Ukrajine, pričom každý z nich mu priniesol okolo 100-200 kusov cigariet a takto postupne
nadobudol predmetné množstvo. Išlo teda o cigarety, ktoré boli dovezené do SR v rámci tzv. bezcolného
limitu v zmysle § 50 ods.1 písm.a/ vyhlášky č.17/1994 Z.z. o oslobodení tovaru od dovozného cla a
ktoré mu boli ako tovar neobchodného charakteru odovzdané ako dar, v súlade s § 2 písm.g/ colného
zákona (č.180/1996 Z.z).

Navrhovateľ na podporu svojho tvrdenia predložil článok z denníka Korzár zo dňa 3.1.2004, uverejnený
pod názvom „Legálne na Slovensko príde z Ukrajiny 0,5 milióna kartónov cigariet za rok“, kde riaditeľ
Colného úradu Prešov potvrdzuje, že cez dva hraničné priechody z Ukrajiny sa ročne dovezie viac ako
pol milióna kartónov cigariet v rámci bezcolného limitu. Podľa colných predpisov teda každá osoba môže
dovážaťzUkrajiny200kscigariet,t.j.jedenkartónapotomichpoužiťprevlastnúpotrebualeboodovzdať

ako dar inej osobe. Navrhovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
Tz 16/2000 zo dňa 21.9.2000, v ktorom je vyslovený právny názor, že samotná preprava a skladovanie
cigariet nie sú protiprávne. Trestné je len uvádzanie neokolkovaných tabakových výrobkov do obehu,
t.j. ich predaj.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 5 T 332/01 súd zistil, že Uznesením
Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice - okolie ČVS:OUV-347/20-2001 zo dňa
2.6.2001 bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za trestný čin porušenia predpisov o
štátnych technických opatreniach podľa § 148c ods.1, ods.2 písml.b/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 2.6.2001 prepravoval v osobnom motorovom vozidle zn.Š. Y. 1.282 kartónov

neokolkovaných cigariet vyššie uvedených značiek.
Okresná prokuratúra Košice okolie podala na navrhovateľa dňa 14.8.2001 obžalobu č.Pv 743/01 z
dôvodu, že dňa 2.6.2001 prepravoval v osobnom motorovom vozidle zn.Š. Y. 1.282 kartónov cigariet
vyššie uvedených značiek, ktoré neboli označené kontrolnými známkami Slovenskej republiky a teda, v
rozpore s právnym predpisom uvádzal do obehu tovar bez kontrolných známok na jeho označenie na

daňové účely a získal takým činom značný prospech, čím mal spáchať trestný čin porušenia predpisov
o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods.1, ods.2 písml.b/ Trestného
zákona.
Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 5 T 332/01-139 zo dňa 20.11.2002 bol obžalovaný
navrhovateľ spod obžaloby pre vyššie uvedený skutok oslobodený., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 2.6.2001 prepravoval v osobnom motorovom vozidle zn. Š. Y., Z. K. XXX P., 1282 kartónov
cigariet značky, ktoré neboli označené kontrolnými známkami SR v celkovej hodnote 730.740,-Sk. Z
odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že navrhovateľ svojím konaním ani po stránke objektívnej, ani
po stránke subjektívnej nenaplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol
obžalovaný a teda, jeho konanie nebolo trestné. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ s cigaretami

nakladal, napríklad, že by ich on sám predával, ponúkal na predaj alebo inak uvádzal do obehu
na slovenskom štátnom území. Navrhovateľ taktiež s kontrolnými známkami nenakladal v rozpore
s právnymi predpismi - napríklad ich falšovaním. Z jeho strany išlo len o prechovávanie /úschovu/
tabakových výrobkov neoznačených podľa slovenských predpisov.Na pojednávaní v trestnom konaní dňa 20.11.2002 navrhovateľ vypovedal, že cigarety dostal od
známych ako dar, prešli v rámci colného limitu a nemal v úmysle uvádzať ich do obehu.
Vyššie citovaný oslobodzujúci trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2003. Z podania

Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 24.1.2003 súd zistil, že prokurátor sa s oslobodzujúcim
rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie stotožnil.

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd požiadal Colný úrad v Košiciach o oznámenie, ako
bolo naložené s tovarom, ktorý bol zaistený navrhovateľovi rozhodnutím colného úradu zo dňa 2.6.2001,

či sa tento tovar stále nachádza v jeho dispozícii alebo bol zlikvidovaný, predaný alebo vrátený a ak áno,
kedy a na základe akého rozhodnutia. Za stavu, kedy tovar stále existuje a nachádza sa v dispozícii
colného úradu, súd požiadal o zaslanie listinného dôkazu preukazujúceho túto skutočnosť.
Colný úrad Košice podaním zo dňa 9.3.2009 oznámil, že tovar zaistený rozhodnutím colného úradu
CR.17/2001 OCPSaP zo dňa 2.6.2001 stále existuje a nachádza sa v jeho dispozícii, konkrétne v jeho
skladových priestoroch na Kukučínovej ul. v Košiciach, o čom svedčí výťah z inventúrneho súpisu ku

dňu 31.12.2008, kde ako položka 13 je evidovaný predmetný tovar. K tejto listine colný úrad zároveň
priložil fotodokumentáciu predmetného tovaru vyhotovené v sklade colného úradu dňa 2.6.2009 (č.l. 22,
č.l.23 a 24 spisu).
Z výťahu z inventúrneho súpisu zaisteného tovaru Colného úradu Košice zo dňa 31.12.2008 ( č.l.23 -
25 spisu) súd zistil, že pod položkou 13, číslom skladovej evidencie M 109/01 sú evidované tabakové

výrobky zaistené rozhodnutím colného úradu zo dňa 2.6.2001.
Z fotodokumentácie (č.l. 26-28 spisu) súd zistil, že tabakové výrobky sú uložené na vzdušných kovových
regáloch, postavených na drevenej podlahe.
Z inventarizačného súpisu Colného úradu Košice, predloženého odporcom súd zistil, že pod položkou
232.M109/2001kudňu5.6.2001ačíslurozh.OCPSaPTR17/01súnamenonavrhovateľazaevidované

tabakové výrobky v značkách a v množstve, špecifikovanom v rozhodnutí colného úradu o zaistení.
Súd vykonal ohliadku tabakových výrobkov v skladových priestoroch Colného úradu v Košiciach na
Kukučínovej ul. č. 2 v Košiciach dňa 7.10.2009, v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a Q.. T.
E.,zástupkyneColnéhoúraduKošice. Tabakovévýrobkysanachádzalivdvochsamostatnýchregáloch,
uskladnených pod evidenčnou položkou M-109/2001.

Odporca vo vzťahu k otázke právneho titulu, na základe ktorého sú zaistené tabakové výrobky naďalej
zadržiavané v colnom sklade a to nielen po zastavení konania o priestupku, ale aj po právoplatnosti
trestného rozsudku, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, s poukazom na informáciu
Colného úradu v Košiciach uviedol, že neokolkované cigarety sa nikdy nevydávajú, pretože by boli

pustené do obehu, čo je neprípustné.
Vo vzťahu k ohliadke navrhovateľ uviedol, že síce bolo zistené, že tabakové výrobky daných značiek a
daného množstva sa v sklade colného úradu skutočne nachádzajú, no po otvorení jednotlivých krabičiek
nebolo možné zistiť ich výrobcu ani dátum výroby. Niektoré cigarety neboli opatrené kolkovou známkou.
Vyslovil pochybnosť, či ide naozaj o rovnaké tabakové výrobky, ako tie, čo boli zaistené. Vzhľadom

na tvrdenia odporcu, že tabakové výrobky nemôže vrátiť, pretože by tým porušil daňové predpisy,
pokladal za nelogické, aby colný úrad skladoval tabakové výrobky viac ako 10 rokov. Mal za to, že
s najväčšou pravdepodobnosťou colný úrad tabakové výrobky dávno zlikvidoval. Aj za predpokladu,
že by išlo o totožné tabakové výrobky, ako boli zaistené, navrhovateľ namietal dĺžku a spôsob ich
skladovania s poukazom na Potravinový kódex, podľa ktorého tabakové výrobky možno skladovať len

v suchých a čistých skladoch a prepravovať len v suchých a čistých dopravných prostriedkoch atď. Mal
za to, že na základe vykonanej ohliadky, priestory na Kukučínovej ul. č. 2 nezodpovedajú požiadavkám
na uskladnenie podľa § 11 výnosu (Potravinového kódexu SR). Tabakové výrobky považoval za
závadné a nepoužiteľné nielen zo zdravotného hľadiska, ale aj z dôvodu prekročenia záručnej doby,
ktorá sa na tento prípad vzťahuje v rozsahu 6 mesiacov. Aj za predpokladu, že by mali byť tabakové

výrobky navrhovateľovi vrátené, navrhovateľ ich pre vyššie uvedené dôvody odmietol prevziať a trval
na tom, že aj v prípade existencie totožných tabakových výrobkov mu z dôvodu hygienickej závadnosti
a nepoužiteľnosti vznikla škoda v pôvodne žalovanom rozsahu, predstavujúca hodnotu zaistených
cigariet.

Odporca bol toho názoru, že štát nemôže byť zaviazaný na náhradu škody, pokiaľ zaistený tovar stále
existuje. Prízvukoval, že ak poškodený má záujem domáhať sa nároku na náhradu škody voči štátu, je
povinný v rámci verejnoprávneho vzťahu požiadať colný úrad o vydanie tovaru, t.j. nemôže sa domáhaťpriamo nároku na náhradu škody od štátu bez toho, aby preukázal, že sa domáhal vrátenia cigariet od
colného orgánu, ktorý mu cigarety zadržiava.

Súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či tabakové výrobky, u ktorých od dátumu ich výroby
uplynulo minimálne 10 rokov, sú ešte zdravotne nezávadné a vhodné na spotrebu.
Z odborného stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky súd zistil, že Potravinový
kódex Slovenskej republiky upravujúci tabakové výrobky, neustanovuje požiadavku na označovanie
trvanlivosti tabakových výrobkov. Rovnako zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách neupravuje podmienky

ich zdravotnej neškodnosti. Trvanlivosť nie je ustanovená z dôvodov ich rýchlej obrátkovosti;
nepredpokladá sa dlhšie skladovanie ako dva roky. Tabakové výrobky sú však aj po tejto lehote
použiteľné, ak boli správne skladované v suchých priestoroch, avšak môže sa prejaviť zmena ich
organoleptických vlastností (vôňa, chuť) ich vyparovaním, ako aj zvýšená horľavosť, spôsobená ich
vysušením. Z toho vyplýva, že takéto tabakové výrobky nemusia uspokojiť požiadavky spotrebiteľa.
Tabakové výrobky však už svojím zložením nemožno zaradiť medzi zdravotne neškodné výrobky

(nikotín, decht) a preto nie sú pre ne ustanovené kritériá na zdravotnú neškodnosť; samozrejme
výnimkou z toho je napr. ich zaplesnenie. Predpokladá sa však, že sám spotrebiteľ takéto výrobky
nebude používať.
Zo stanoviska Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky súd zistil, že tabakové
výrobky nepodliehajú rýchlej skaze a preto nemusia byť označené dátumom spotreby, pričom pri

správnom skladovaní po dlhší čas si uchovávajú svoje špecifické vlastnosti, v dôsledku čoho
nemusia byť označené ani dátumom minimálnej trvanlivosti. Spotreba tabakových výrobkov teda nie
je ohraničená. Z hľadiska škodlivosti sa analyticky stanovuje len obsah škodlivých látok a to dechtu,
nikotínu a oxidu uhoľnatého.
Rovnaké stanovisko súd obdŕžal aj od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovateľnavrhol,abysúdvykonaldokazovanieznaleckédokazovanienaposúdenievyššieuvedenej
otázky.
V zozname znalcov a tlmočníkov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR nie je zapísaný žiaden
znalec pred odbor resp. odvetvie Tabak a tabakové výrobky
Na žiadosť súdu o určenie osoby na podanie odborného stanoviska alebo znaleckého posudku

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odporučilo súdu osloviť spoločnosť Imperial
Tobacco Slovakia a.s., so sídlom v Bratislave.
Zo správy uvedenej spoločnosti súd zistil, že táto obchodná spoločnosť tabakové výrobky iba distribuuje,
nevyrába. Z tohto dôvodu nemá pracovníkov, ktorí by sa mohli odborne vyjadriť k danej otázke.
Zo správy Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto súd zistil, že overenie obsahu

dechtu, oxidu uhoľnatého, obsahu nikotínu a senzorické hodnotenie cigariet vykonáva akreditované
laboratórium Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave. Úradný odber vzoriek vykonáva
inšpektor Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy.
Podľa odborného stanoviska Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR dĺžka skladovania
tabakových výrobkov nie je legislatívne stanovená. Pokiaľ boli vyrobené podľa platnej legislatívy,

následne distribuované a skladované za vhodných skladových podmienok a nie sú po dátume spotreby
(pokiaľ by výrobca tento nepovinný údaj uviedol na obale), takéto tabakové výrobky sú ešte vhodné na
spotrebu.
Súd nariadil znalecké dokazovanie a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil Štátny veterinárny
a potravinový ústav v Bratislave. Jeho úlohou bolo na základe analýzy potrebného počtu odobraných

vzoriek tabakových výrobkov zaistených dňa 2.6.2001 a uskladnených v priestoroch colného úradu v
Košiciach pod evidenčnou položku M 109/2001 posúdiť, či sú zo zdravotného hľadiska v súčasnosti, po
12 rokoch, vhodné na spotrebu, najmä či nie sú zaplesnené a či došlo k zmene v ich organoleptických
vlastnostiach a ak áno, v akom rozsahu.
Z odborného stanoviska Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Bratislave zo dňa 4.12.2013

súd zistil, že senzorickým vyšetrením bol posúdený obal, vzhľad a vôňa, pričom u všetkých piatich
vzoriek neboli zaznamenané zmeny na obale. Vo vzhľade boli okrem cigariet zn. ASTOR MILD
pozorované ojedinelé žlté až svetlohnedé škvrny na cigaretovom papieri, vôňa bola bez cudzích
pachov. Mikrobiologickým vyšetrením boli u cigariet zn. ASTOR MILD a HB zistené plesne z rodu
Dematiaceae v množstve 80 a 800 KTJ (kolónie tvoriace jednotku)/1g. Aj keď prítomnosť týchto plesní

môže spôsobovať škvrnitosť listov rastlín, nemožno jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť, či škvrny na
tabakovom papieri boli spôsobené týmito plesňami, pretože u cigariet zn. ASTOR MILD boli plesne
zistené, ale škvrny na cigaretovom papieri zistené neboli. Súčasná prítomnosť plesní aj škvŕn na
cigaretovompapieribolazistenálenucigarietzn.HB.Súčasnáplatnálegislatívnaokremobsahudechtu,nikotínu a oxidu uhoľnatého neuvádza žiadne záväzné limity pre mikrobiologické posúdenie cigariet
resp. pre iné škodlivé látky, či už kontaminanty alebo aditívne látky. Chuť u cigaretových výrobkov
nebola posudzovaná, pretože žiaden z posudzovateľov nemá oprávnenie na hodnotenie tejto vlastnosti

cigariet. Na základe týchto skutočností sa preto ústav nemohol jednoznačne vyjadriť k otázke, či došlo
k zmene organoleptických vlastností cigariet. Mohol sa však vyjadriť k tomu, že cigarety nejavili známky
poškodenia spôsobeného dlhým skladovaním a že posudzované vzorky boli bez cudzích pachov. Pokiaľ
ide o výskyt plesní, poukázal na potravinovú legislatívu a to nariadenie komisie (ES) č. 2073/2005 zo dňa
15.11.2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny, v ktorom je ako hlavné kritérium pre bezpečnosť

uvádzaná Listeria moncytogenes a Salmonella sp. a plesne nie sú zaradené do kategórie parametrov
bezpečnosti potravín. Poukázal tiež na výnos MP SR a MZ SR zo dňa 6.2.2006 č. 06267/2006-SL,
ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR, upravujúca mikrobiologické požiadavky na potraviny
a na obaly na ich balenie, kde v kritériách procesu výroby je pre drobné semená rastlín na priamu ľudskú
spotrebu, teda bez tepelného opracovania, povolená prítomnosť až 10.000 KTJ/1g.
Senzorické posúdenie bolo vykonané v laboratóriu, ktoré spĺňa požiadavky STN pre senzorickú analýzu.

Pracovníci, ktorí vykonali posúdenie, sú držiteľmi certifikátu spôsobilosti pre senzorické posudzovanie
potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov. Nikto z nich však nie je komoditným znalcom pre
posudzovanie tabaku a tabakových výrobkov. Podľa písomnej informácie inšpektora RVPS Košice -
mesto č. 801025 priloženej k protokolom o odbere, skladové podmienky vyhovovali požadovaným
podmienkam. Dĺžka skladovania tabakových výrobkov nie je legislatívne ustanovená.

Podľa ust. § 27 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (Prechodné ustanovenia), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané pred účinnosťou tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Zákon č.514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 (čl.VI).

Podľa § 18 ods.1,2 zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu,alebojehonesprávnymúradnýmpostupom,štát zodpovedáza škoduspôsobenú vrámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 25 ods.1,2 citovaného zákona, za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Slovenská republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Slovenskej republiky. To isté platí
aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V právnych vzťahoch upravených
v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa § 20 citovaného zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 458 ods.1 zákona č.238/2001 Z.z. (Colný zákon), účinného od 1.7.2001, na konanie začaté
pred 1. júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy.

Podľa § 259 ods.1 zákona č.180/1996 Z.z. (ďalej len „Colný zákon“), v znení účinnom v čase vydania
rozhodnutia o zaistení, colný orgán môže na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu
zaistiť tovar, o ktorom je možné dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie
a)colného priestupkupoužilalebosacolnýmpriestupkomzískal,alebobolnadobudnutýzatovarcolným

priestupkom získaný,
b) colného deliktu použil alebo sa colným deliktom získal, alebo bol nadobudnutý za tovar colným
deliktom získaný.

Podľa § 262 ods.1 colného zákona, ak zaistený tovar už nie je potrebný na ďalšie konanie a ak

neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo o colnom
delikte, alebo jeho predaj podľa § 263, bude osobe, ktorej bol odňatý, vrátený.

Podľa § 263 ods.2 colného zákona, colný orgán môže tovar zaistený podľa § 259 ods. 1, ktorý
nebol označený ako prepadnutý alebo ktorý nebol zhabaný, predať na účel úhrady pokuty, ktorá bola

uložená za colný priestupok alebo za colný delikt a nebola uhradená do 30 kalendárnych dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods.1,3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Navrhovateľ zodpovednosť štátu za škodu, náhrady ktorej sa domáhal v tomto konaní, uplatňoval s
poukazom na ust. § 18 zákona č.58/1969 Zb.

Vzhľadom k tomu, že ku škode malo dôjsť v roku 2001, teda pred účinnosťou zákona č.514/2003 Z.z.

(pred 1.7.2004), vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 27 ods.2 citovaného zákona súd predmetnú
vec súd posudzoval podľa dovtedy účinných právnych predpisov, konkrétne podľa zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť podľa cit. ust. § 18 zákona č.58/1969 Zb. je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá
súčasné splnenie základných podmienok: 1./porušenie právnej povinnosti, 2./existenciu škody a 3./
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody.

1.Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. V danom prípade malo porušenie právnej povinnosti spočívať v nesprávnom úradnom postupe
colného úradu. Zákon č.58/1969 Zb. bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností
tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť

úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu
smeruje. Súdna judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri

rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným
postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených
alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v colnom konaní podľa zákona č.180/1996
Z.z. Colný úrad Košice (ako príslušný orgán štátnej správy pre prejednanie colných priestupkov
a colných deliktov v prvom stupni) rozhodnutím č. CR 17/2001 OCPSaP zo dňa 2.6.2001 zaistil
navrhovateľovi 1282 kusov kartónov (12820 krabičiek) cigariet značky ASTOR, LM, LUCKY STRIKE,

PETER STUYVESANT, HB, KIM LIGHT a to s poukazom na ust. § 259 ods.1, písm.a/ Colného zákona,
na účely prerokovania colného priestupku, pre dôvodné podozrenie, že zaistený tovar unikol colnému
dohľadu.

Ďalej bolo nesporne preukázané, že k prejednaniu priestupku s následným rozhodnutím o colnom

priestupku nedošlo a konanie bolo zastavené pre uplynutie jednoročnej prekluzívnej lehoty na
prejednanie priestupku. Uvedené vyplýva z oznámenia Colného úradu Košice zo dňa 24.6.2002.

Vykonaným dokazovaním (oboznámením obsahu trestného spisu Okresného súdu Košice-okolie č.k.
5T 332/01) bolo ďalej nesporne preukázané, že súbežne so začatím priestupkového konania, dňa

2.6.2001 bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za trestný čin porušenia predpisov o štátnych
technických opatreniach podľa § 148c ods.1, ods.2 písm.b/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 2.6.2001 prepravoval 1.282 kartónov neokolkovaných cigariet vyššie uvedených
značiek. Okresná prokuratúra Košice okolie podala na navrhovateľa dňa 14.8.2001 obžalobu z dôvodu,že navrhovateľ v rozpore s právnym predpisom uvádzal do obehu tovar bez kontrolných známok na
jeho označenie na daňové účely a získal takým činom značný prospech, čím mal spáchať trestný čin
porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods.1, ods.2

písm.b/ Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 5 T 332/01-139 zo dňa
20.11.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2003 bol obžalovaný navrhovateľ spod obžaloby
pre vyššie uvedený skutok oslobodený.

Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že zaistené tabakové výrobky boli colným úradom zlikvidované,

vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu, súd dokazovanie primárne zameral na zistenie, či uvedené
tvrdenie zodpovedá skutočnosti. Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
tabakové výrobky, zaistené colným úradom v roku 2001, doposiaľ (teda aj v čase rozhodovania v roku
2014) fyzicky existujú, uložené v skladových priestoroch Colného úradu Košice. Uvedenú skutočnosť
mal súd za preukázanú z vyjadrenia Colného úradu Košice, inventúrneho súpisu Colného úradu a z
vykonanej ohliadky. Tabakové výrobky, zistené ohliadkou, čo do množstva, ako aj výrobných značiek,

zodpovedajú rozhodnutiu colného úradu o zaistení týchto vecí. Hoci navrhovateľ vyslovil pochybnosť
o totožnosti tabakových výrobkov, domnienky, na ktoré poukázal, neboli spôsobilé hodnoverne vyvrátiť
výsledok dokazovania zistený ohliadkou.

Odhliadnuc od vyššie uvedenej skutočnosti, a teda, napriek fyzickej existencii tabakových výrobkov (t.j.

že nedošlo k ich likvidácii) súd konštatoval, že Colný úrad Košice porušil právnu povinnosť a dopustil
sa nesprávneho úradného postupu.

Z vyššie citovaných ustanovení § 262 a § 263 ods.2 Colného zákona jednoznačne vyplýva, aký by
mal byť ďalší úradný postup colných orgánov po vydaní rozhodnutia o zaistení tovaru podľa § 259

Colného zákona. Podľa citovaných ustanovení, ak zaistený tovar už nie je potrebný na ďalšie konanie
a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo o colnom
delikte, alebo jeho predaj, má byť vrátený osobe, ktorej bol odňatý. Pokiaľ nedôjde k prepadnutiu
alebo zhabaniu zaisteného tovaru, má colný orgán ešte možnosť tento tovar predať, ale len za účelom
úhrady pokuty, ktorá bola uložená za colný priestupok alebo colný delikt právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím.

V danom prípade je nesporné, že colný orgán nerozhodol ani o colnom priestupku ani o colnom delikte a
teda, nerozhodol ani jeho prepadnutí, ani o zhabaní, ani o uložení sankcie (napr. pokuty) či ochranného
opatrenia. Konanie o colnom priestupku bolo zastavené 2.6.2002. Súbežne začaté trestné konanie

bolo skončené vydaním právoplatného oslobodzujúceho rozsudku dňa 24.1.2003. Ani po jeho skončení
colný úrad zaistené veci navrhovateľovi nevrátil a nevrátil ich doposiaľ. Povinnosťou colného úradu bolo
teda zaistený tovar vrátiť osobe, ktorej bol odňatý, v danom prípade navrhovateľovi. Súd sa stotožňuje
s názorom navrhovateľa, že uvedená povinnosť nie je viazaná na osobitnú žiadosť osoby, ktorej boli
veci zaistené. Takúto podmienku zákon nikde neustanovuje. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj

na skutočnosť, že na zaistené veci si neuplatnila nárok žiadna osoba (okrem navrhovateľa).

Obranu odporcu v súvislosti s otázkou povinnosti colného úradu vrátiť zaistené veci navrhovateľovi
súd pokladal za zjavne účelovú. Najprv sa odporca bránil tvrdením, že k vydaniu zaisteného tovaru
nemohlo dôjsť z dôvodu, že bolo vedené trestné konanie, teda konanie o závažnejšom čine ako

priestupok. Navrhovateľ však bol spod obžaloby rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť ešte
dňa 24.1.2003, oslobodený a colný úrad napriek tomu navrhovateľovi zaistené veci nevydal. Odporca v
nadväznosti na tento fakt potom svoju obranu založil na tvrdení, že predmetom zaistenia sú neoznačené
cigarety, ktorých držba nie je povolená a je sankcionovaná. Poukázal pritom na ust. § 16 ods. 6 písm.
b) zák. č. 312/1993 Z.z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, podľa ktorého správca

dane uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na zistené množstvo tabakových výrobkov fyzickej
osobe, ak zistí, že nadobudol tabakové výrobky bez dane alebo ak nevie nákup alebo iný spôsob
nadobudnutia tabakových výrobkov doložiť daňovým dokladom. Správca dane súčasne tieto tabakové
výrobky zabezpečí a tieto tabakové výrobky sú majetkom štátu. Rovnako postupuje správca dane v
prípade zistenia prepravy a skladovania neoznačených cigariet.

Odporca pripustil, že povinnosť označiť cigarety známkou sa nevzťahovala podľa § 8 ods. 3 zákona
o spotrebnej dani na cigarety dovážané v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané
cestujúcimi ako tovar neobchodného charakteru v množstve stanovenom vo vyhl. č. 17/1994, t.j.
200 ks na osobu, avšak sám svojvoľne vyhodnotil, že množstvo tabakových výrobkov, ktoré mal vdržbe navrhovateľ, vysoko prevyšuje osobnú potrebu a svedčí o obchodnom charaktere tovaru. Súd
prízvukuje, že odporca tento záver vyslovil v rozpore s právoplatným trestným rozsudkom Okresného
súdu Košice-okolie č.k. 5 T 332/01-139 zo dňa 20.11.2002, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod

obžaloby danej práve z dôvodu, že navrhovateľ mal v rozpore s právnym predpisom uvádzať do obehu
tovarbezkontrolnýchznámoknajehooznačenienadaňovéúčely,čímmalspáchaťtrestnýčinporušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods.1, ods.2 písm.b/
Trestného zákona. Z odôvodnenia citovaného rozsudku pritom zreteľne vyplýva, že navrhovateľ svojím
konaním ani po stránke objektívnej, ani po stránke subjektívnej nenaplnil pojmové znaky skutkovej

podstaty uvedeného trestného činu; súd v rozsudku výslovne konštatoval, že jeho konanie nebolo
trestné, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ s cigaretami nakladal, napríklad, že by ich on
sám predával, ponúkal na predaj alebo inak uvádzal do obehu na slovenskom štátnom území a taktiež,
že by s kontrolnými známkami nakladal v rozpore s právnymi predpismi - napríklad ich falšovaním.
Zo strany navrhovateľa išlo len o prechovávanie /úschovu/ tabakových výrobkov neoznačených podľa
slovenských predpisov.

Súd sa stotožnil aj s názorom navrhovateľa, že v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu a to konkrétne v súvislosti so špecifickým konaním, ktorým je
colné konanie, nie je povinnosťou navrhovateľa v rámci konania o náhradu škody preukazovať
vlastnícke právo k zaisteným veciam. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa ako poškodeného je daná

preukázaním všetkých podmienok zodpovednosti štátu za vznik škody a pokiaľ colný zákon ustanovuje,
že colný orgán je povinný zaistené veci vydať resp. vrátiť osobe, ktorej boli odňaté, porušenie tejto
právnej povinnosti smeruje práve voči osobe, ktorej boli veci odňaté a teda, len táto osoba si môže
uplatniť nárok zo zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, samozrejme, za súčasne splnených
podmienok, že v príčinnej súvislosti s porušením danej právnej povinnosti vznikla škoda.

2. Čo sa však týka druhej podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to samotná existencia
škody, táto v konaní preukázaná nebola.

Po pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného navrhovateľa a je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a teda, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.

Zákon rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk (§ 442 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pod skutočnou
škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa
dosiahol predchádzajúci stav, t.j. stav pred vznikom škody. Pri škode, ktorá bola spôsobená na veciach,

je potrebné prihliadať na to, či bola vec stratená, zničená alebo poškodená.

V danom prípade, ako už súd konštatoval vyššie, tabakové výrobky, ktoré boli navrhovateľovi zaistené,
zničené neboli a teda, aj v čase rozhodovania súdu existovali. Zničením resp. ich stratou teda ku škode
dôjsť nemohlo. Navrhovateľ však tvrdil, že vzhľadom na dobu ich skladovania a pochybnosti o správnych

podmienkach skladovania, sú tabakové výrobky po uplynutí 13 rokov už nevhodné na spotrebu a teda,
ku škode došlo úplným znehodnotením tabakových výrobkov z hľadiska ich zdravotnej resp.hygienickej
nezávadnosti. Uvedené tvrdenie sa však navrhovateľovi preukázať nepodarilo.

Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.152/1995 Z.z. o potravinách, v znení účinnom do 31.10.2011, tento zákon

ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín 1) (ďalej len "potraviny") a ostatných požívatín,
manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany
spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu úradnej kontroly potravín nad ich dodržiavaním
(ďalej len "úradná kontrola potravín").

Podľa ust. § 1 ods.2 citovaného zákona, tento zákon sa v ustanovenom rozsahu vzťahuje aj na tabakové
výrobky.

Podľa ust. § 2 ods.2 citovaného zákona, potraviny nie sú krmivá, živé zvieratá, ak nie sú určené na
uvádzanie na trh na spotrebu ľuďmi, rastliny pred zberom, lieky, tabak a tabakové výrobky, kozmetické

prostriedky, omamné látky a psychotropné látky a rezíduá a kontaminanty.

Podľa ust. § 2 ods.9 citovaného zákona, potraviny sú bezpečné, ak nie sú zdraviu škodlivé, sú vhodné
na ľudskú spotrebu 1d) a spĺňajú požiadavky ustanovené v osobitnom predpise. 1)Podľa ust. § 2 ods.10 citovaného zákona, zdraviu škodlivé potraviny sú potraviny, ktorých zmyslové
vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie,

skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí.

Podľa ust. § 2 ods.11 citovaného zákona, skazené potraviny sú potraviny, ktorých zmyslové vlastnosti
a vnútorné zloženie sa poškodili alebo zhoršili vplyvom chemických, fyzikálnych, biochemických,
biologických faktorov a vzájomným pôsobením zložiek potravín alebo ktoré v dôsledku tohto vzbudzujú

odpor.

Podľa ust. § 2 ods.23 citovaného zákona, dátum spotreby je dátum ukončujúci dobu použitia potravín,
ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze a môžu po krátkom čase predstavovať
bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí.

Podľa ust. § 2 ods. 24 citovaného zákona, dátum minimálnej trvanlivosti potraviny je dátum, do ktorého
si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti.

Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona (Potravinový kódex), požiadavky na zdravotnú neškodnosť,
hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri

ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a
spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh, ako aj zásady na
odbervzoriekaichvyšetrovanieustanovíPotravinovýkódexSlovenskejrepubliky(ďalejlen"potravinový
kódex") a osobitné predpisy.

Podľa ust. § 13 citovaného zákona (Tabakové výrobky), tabakové výrobky sú výrobky určené na
fajčenie, žuvanie, šnupanie a cmúľanie, ak sú hoci len čiastočne vyrobené z tabaku, či už geneticky
modifikovaného alebo nie.

Podľa ust. § 17 citovaného zákona, na tabakové výrobky sa nevzťahujú ustanovenia § 4 ods. 2 písm.

e), § 6b, § 7 ods. 2 a § 9 ods. 1 písm. e), i) a j). Ustanovenia § 3 až 12 sa vzťahujú na tabakové
výrobky primerane, pričom sa na tabakové výrobky nevzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú podmienky
zdravotnej neškodnosti.

Podľa ust. § 21 citovaného zákona, orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa

tohto zákona a osobitných predpisov sú:
a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,
b) orgány verejného zdravotníctva,
c) Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len "štátna veterinárna a
potravinová správa"),

d) krajské veterinárne a potravinové správy,
e) regionálne veterinárne a potravinové správy.

Podľa ust. § 23 ods.1 písm.d/ citovaného zákona, orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy
uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) až e) vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad výrobou, manipuláciou a

umiestňovaním na trh tabakových výrobkov, okrem poskytovania služieb spoločného stravovania.

Podľa ust. § 3 ods.1 citovaného zákona Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydali Výnos z 21. októbra 2004 č. 2606/2004-100,
ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca tabakové výrobky.

Podľa § 4 Potravinového kódexu pre tabakové výrobky (Určovanie prípustného množstva škodlivých
látok), stanovenie obsahu dechtu, nikotínu, oxidu uhoľnatého v cigaretách a overovanie údajov o
obsahu dechtu a nikotínu uvádzaných na spotrebiteľských baleniach cigariet sa vykonáva podľa
medzinárodných noriem (ISO).

Podľa § 5 ods.1 Potravinového kódexu pre tabakové výrobky (Všeobecné požiadavky na označovanie
tabakovýchvýrobkov),označovanietabakovýchvýrobkovuvádzanýchdoobehumusíspĺňaťpožiadavky
ustanovené týmto výnosom a osobitnými predpismi.Podľa ods.2 citovaného ustanovenia, tabakové výrobky nemusia byť označené dátumom minimálnej
trvanlivosti ani dátumom spotreby.

Podľa § 11 ods.1 Potravinového kódexu pre tabakové výrobky (Požiadavky na skladovanie a prepravu),
tabakové výrobky možno skladovať len v suchých a čistých skladoch a prepravovať v suchých a čistých
dopravných prostriedkoch; sklady a dopravné prostriedky nesmú mať cudzí pach.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia, v skladoch s betónovou podlahou alebo inou podlahou ako
drevenou sa prepravné obaly tabakových výrobkov ukladajú na drevené suché palety. Prepravné obaly
sa umiestňujú aspoň 50 cm od stien a okien; musia byť chránené pred priamymi poveternostnými
vplyvmi, pred zemnou vlhkosťou, sálavým teplom vyhrievacích telies a cudzími pachmi.

Z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že vo vzťahu k tabakovým výrobkom,

vzhľadom k tomu, že nepodliehajú rýchlej skaze a pri správnom skladovaní si uchovávajú svoje
špecifické vlastnosti, nie je ustanovená požiadavka na označovanie cih trvanlivosti a ich spotreba
(dátum) nie je ohraničená. Taktiež zákonom nie sú upravené podmienky ich zdravotnej neškodnosti (už
svojím zložením ich totiž nemožno zaradiť medzi zdravotne neškodné výrobky); z hľadiska škodlivosti
sa analyticky stanovuje len obsah škodlivých látok a to dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého. Pokiaľ teda

tabakové výrobky boli skladované za vhodných skladových podmienok, sú ešte vhodné na spotrebu.
Uvedené bolo konštatované aj v stanoviskách Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky,
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej
republiky.

Zo záverov posudku (odborného stanoviska) Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Bratislave
zo dňa 4.12.2013, ktorý analyzoval odobraté vzorky predmetných tabakových výrobkov na základe
uznesenia súdu, vyplynulo, že posudzované cigarety nejavili známky poškodenia, spôsobeného dlhým
skladovaním a posudzované vzorky boli bez cudzích pachov. Podľa písomnej informácie inšpektora
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto zo dňa 4.11.2013, predpísané skladové

podmienky boli vyhovujúce.
Vo vzhľade boli (okrem cigariet zn. ASTOR MILD) pozorované ojedinelé žlté až svetlohnedé škvrny na
cigaretovom papieri a mikrobiologickým vyšetrením boli u cigariet zn. ASTOR MILD a zn.HB zistené
plesne z rodu Dematiaceae; pri cigaretách zn. Astor Mild boli v množstve 80 KTJ/1g a pri cigaretách
zn.HB v množstve 800 KTJ/1 g ( KTJ = kolónie tvoriace jednotku). Súčasná prítomnosť plesní aj škvŕn

na cigaretovom papieri bola zistená len u cigariet zn. HB. Pokiaľ ide o výskyt plesní, v posudku bolo
poukázané na potravinovú legislatívu a to nariadenie komisie (ES) č. 2073/2005 zo dňa 15.11.2005 o
mikrobiologických kritériách pre potraviny, v ktorom je ako hlavné kritérium pre bezpečnosť uvádzaná
Listeria moncytogenes a Salmonella sp.; plesne nie sú zaradené do kategórie parametrov bezpečnosti
potravín. Poukázané bolo tiež na výnos MP SR a MZ SR zo dňa 6.2.2006 č. 06267/2006-SL, ktorým

sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR, upravujúca mikrobiologické požiadavky na potraviny a na
obaly na ich balenie, kde v kritériách procesu výroby je pre drobné semená rastlín na priamu ľudskú
spotrebu, teda bez tepelného opracovania, povolená prítomnosť až 10.000 KTJ/1g.
Chuť u cigaretových výrobkov nebola posudzovaná, pretože žiaden z posudzovateľov nemal oprávnenie
na hodnotenie tejto vlastnosti cigariet. Na základe týchto skutočností sa preto ústav nemohol

jednoznačne vyjadriť k otázke, či došlo k zmene organoleptických vlastností cigariet.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že ohliadkou v colnom sklade boli zistené rovnaké skutočnosti
o skladových podmienkach, ako sú uvedené vo vyjadrení inšpektora Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Košice - mesto zo dňa 4.11.2013, ktorý vykonal úradný odber vzoriek pre účely
znaleckého dokazovania a teda, že všetky tabakové výrobky boli uložené na kovových regáloch, v

tmavej miestnosti s drevenými podlahami bez zápachu, s obvodovými murovanými stenami maľovanými
na bielo, vrátane stropov. Hoci navrhovateľ tvrdil, že predpísané skladové podmienky neboli dodržané,
uvedené tvrdenie preukázané nebolo. Naopak, zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že
posudzované cigarety nejavili známky poškodenia, spôsobeného dlhým skladovaním. Čo sa týka
zdravotnej neškodnosti tabakových výrobkov z mikrobiologického hľadiska, súd konštatoval, výskyt

plesní bol zistený len u dvoch značiek cigariet (80 a 800 KTJ/1g) a to v prípustnom rozsahu, vzhľadom
na povolený rozsah prítomnosti plesní (10.000 KTJ/1g).Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že nárok navrhovateľa voči odporcovi na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, z dôvodu, že nebola preukázaná existencia
škody, nie je dôvodný.

Za takejto situácie, teda za stavu, kedy tabakové výrobky stále fyzicky existujú a sú stále vhodné na
spotrebu, navrhovateľ, pokiaľ sa cíti byť ich vlastníkom alebo oprávneným držiteľom, sa ochrany svojho
práva môže domáhať vlastníckou žalobou proti subjektu, ktorý veci neoprávnene zadržiava ( podľa §
126 ods.1,2 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade, vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., by odporcovi patrilo právo na náhradu
trov konania, pretože v konaní bol úspešný. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. mu však súd náhradu
trov konania proti navrhovateľovi nepriznal, majúc za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.Výnimočnosťmôžespočívaťvokolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Podľa zaužívanej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť na pomery nielen
toho, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho,

koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ustanovenie možno použiť vo všetkých
prípadoch, v ktorých by mala byť náhrada trov konania priznaná a jeho použitie dopadá na toho
účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania. Potreba použitia tohto ustanovenia je
odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. mohla viesť v tomto konkrétnom

prípade k nežiaducej tvrdosti. V neposlednom rade musí súd pri aplikácii ust. § 150 ods.1 O.s.p.
prihliadnuť aj na výšku trov konania, ktorá má byť úspešnému účastníkovi konania priznaná, resp.
ktorých náhrada má byť neúspešnému účastníkovi konania uložená a to z ohľadom na to, že musí ísť o
také rozhodnutie, ktoré nebude mať nepriaznivý dopad len na pomery niektorého z účastníkov konania,
teda toto rozhodnutie musí byť adekvátne pomerom účastníkov konania ako na strane navrhovateľa,

tak aj na strane odporcu.
Po posúdení všetkých relevantných okolností tohto prípadu súd konštatoval, že je namieste použitie
moderačného práva súdu zmierniť dôsledok právnej normy (§142 ods.1 O.s.p.) upravujúcej náhradu
trov konania a to podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p..
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v okolnostiach tohto prípadu. Čo sa týka okolností uplatnenia

nároku, navrhovateľ sa podaným návrhom (dňa 17.2.2003) domáhal náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štátu po tom, čo bolo konanie o colnom priestupku zastavené
( 2.6.2002) a zároveň po tom, čo bol právoplatným rozsudkom v trestnom konaní oslobodený spod
obžaloby za skutok, kvôli ktorému mu boli rozhodnutím colného orgánu zaistené veci (24.1.2003). Keďže
zaistené veci mu napriek tomu neboli vrátené, navrhovateľ sa domnieval, že mu boli zlikvidované a

na tomto tvrdení založil návrh na začatie konania. Odporca pri svojom prvom úkone v tomto konaní -
vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 3.5.2003 nepoprel, že zaistené veci boli zlikvidované;
namietal len výšku vyčíslenej škody. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 22.9.2005 odporca svoj
prvý prejav, v ktorom uviedol, že nemá vedomosť o tom, či došlo k likvidácii alebo nie opravil tak, že
uviedol, že má vedomosť o tom, že k likvidácii skutočne došlo. Záver o likvidácii teda súd založil na

zhodnom tvrdení účastníkov. Až dňa 13.11.2005, v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, po tom,
čo si riadne zabezpečil potrebné podklady od colného úradu, odporca prvý krát namietal, že k likvidácii
cigariet nedošlo a ako dôkaz o existencii zaistených vecí predložil doklad o inventarizácii. Uvedená
skutočnosť bola v dovolacom konaní dôvodom zrušenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu,
ako aj rozsudku súdu prvého stupňa. Až po návrate spisu z dovolacieho a odvolacieho konania, t.j. po

4.12.2008 teda súd mohol začať vykonávanie dokazovanie vo vzťahu k uvedenej otázke.
Za podstatnú okolnosť súd považoval, že základná podmienka pre záver o vzniku zodpovednosti štátu
za vznik škody - protiprávny úkon, spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe orgánu štátu - je v
danom prípade daná. Bolo nesporne preukázané, že colný úrad ostal nečinný, keď nepostupoval vsúlade s ust. § 262 ods.1 Colného zákona a zaistené veci navrhovateľovi doposiaľ nevrátil. Súd návrhu
nevyhovel „len“ z dôvodu, že nebola preukázaná existencia škody a to z dôvodu povahy zaistených vecí
- tabakových výrobkov, u ktorých napriek dobe, ktorý uplynula od ich zaistenia, nedošlo k ich poškodeniu

tak, že by neboli vhodné na spotrebu.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca sám prispel k dĺžke trvania tohto súdneho sporu v jeho prvej
fáze, od 17.2.2003 do 14.12.2008.
Čo sa týka samotnej výšky trov, ktoré by bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi, odporca si uplatnil
náhradu trov, spočívajúcich v cestovných nákladoch, nákladoch na ubytovanie a stravné. Ich výšku však

nevyčíslil, preto sa súd k tejto okolnosti zvlášť bližšie vyjadriť nemohol.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že odporcovi náhrada trov konania zo strany navrhovateľa
neprislúcha.
Vo vzťahu k náhrade trov štátu súd podľa ust. § 151 ods.3 O.s.p. vyslovil, že rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )