Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/182/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224928
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1211224928.17

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, A. - B. V., v
zastúpení Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, IČO: 47 248
301, proti žalovanej: Z. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, A. - T., v zastúpení JUDr. Dušan Repák,
advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.09.2019 domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností,
Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava - Ružinov, katastrálne
územie Ružinov, na liste vlastníctva č. XXXX, a to na: byte č. XX, na 6. poschodí vo vchode
V. XX bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa na parcelách č. XXX/X a XXX/

X a k prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
1993/100000.

2. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca zdôvodnil tým, že Okresný súd
Bratislava II rozhodol dňa 30.04.2019 čiastočným rozsudkom č.k. 8C/182/2011-321 o tom, že žalovaná
je povinná vyplatiť žalobcovi z dôvodu vysporiadania bývalého členského podielu v SBD Bratislava II v

rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 64.000,- eur, v lehote 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaná nemá okrem uvedenej nehnuteľnosti žiadny iný známy majetok, z ktorého
by bolo možné priznaný nárok žalobcu uspokojiť, ako i na vyjadrenia žalovanej, má žalobca dôvodnú
obavu,žeuspokojeniepohľadávkyžalobcubudezmarené. Samotnážalovanásapreddcérounaadresu
žalobcu vyjadrila „Radšej skapem, ako by som mu mala niečo dať.“ a obdobným spôsobom sa vyjadrila

pred synom, kedy tvrdila, že uvažuje nad predajom uvedenej nehnuteľnosti. Obavy žalobcu z predaja
nehnuteľnosti vyvrcholili, keď na stretnutí žalovanej a právneho zástupcu žalobcu žalovaná uviedla:
Chlapec mohol mať aspoň nejaké peniaze, teraz nebude mať nič!“ Žalobca sa návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zároveň snaží o vyhnutie sa potencionálnemu súdnemu sporu, ktorého
predmetom by bolo odporovanie právnemu úkonu, ktorým by sa žalovaná snažila ukrátiť žalobcu tým, že
by previedla byt na tretiu osobu. Z doterajších vyjadrení žalovanej je celkom zjavná obava, že žalovaná

vyvinie snahu previesť všetok nehnuteľný majetok na tretie osoby.

3. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a doložených
listinných dôkazov. Po vyhodnotení tam opísaných rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich podľa

žalobcu obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca túto obavu dostatočne neosvedčil.

9. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú návrh, spôsobilý predmet
záložného práva, peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Úlohou

návrhu je osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky) a nebezpečenstvo ohrozenia
exekúcie. Účelom predmetného zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia
uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, je preto povinnosťou žalobcu poskytnúť také
dôkazy, ktoré tento legitímny cieľ jednoznačne osvedčia.

10. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si
bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva.
Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd
pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

11. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo
veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu a súd

môže zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa poskytnúť žalobcovi
ochranu z uvedeného dôvodu aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom
ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, ako je tomu aj v danom
prípade. Pri absencii exekučného titulu však musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či žalobca ako
navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť chráneného nároku. Tento

zákonnýpredpokladvnevyhnutnejmierežalobcaosvedčilskutočnosťou,žesúdvprebiehajúcomkonaní
vydal dňa 30.04.2019 čiastočný rozsudok č.k. 8C/182/2011-321, ktorým uložil žalovanej povinnosť
vyplatiť žalobcovi sumu 64.000,- eur, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (uvedený rozsudok
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť). Samotný dlh však nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia je ohrozená,

je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý
možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho
majetkové pomery.

12. Vo všeobecnosti, súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá

pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených sporovou
stranou, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom
je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti skutočností obsiahnutých v návrhu.

13. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav

ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza
k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi
odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne
znemožnený.14. Obava z ohrozenia je tak objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby žiadal o zabezpečenie budúcej
exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak

(robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo
znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ohrozenie sa musí týkať majetku
povinného, ktorý podlieha exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Žalobca však podľa názoru
súdu neosvedčil také úkony žalovaného, ktoré by postihovali jeho exekvovateľný majetok, ani také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto marí, sťaží alebo znemožní

exekúcia.

15. Vyhodnotiac žalobcom tvrdené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade obava z ohrozenia
exekúcie nie je odôvodnená, keďže len z uvedených tvrdení nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný
realizoval také faktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku

cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by
odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou.

16. Žalobca síce v návrhu podrobne opísal skutkový stav a osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanej, avšak žiadnym spôsobom, v zmysle vyššie uvedeného, neosvedčil dôvodnosť

zriadenia záložného práva na majetok žalovanej ako ani obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená.
Tvrdenia žalobcu o tom, že skutkové okolnosti spočívajúce v údajných ústnych vyjadreniach žalovanej
o zámere neuspokojiť pohľadávku žalobcu vyústili do obavy, že postavenie žalobcu ako veriteľa
sa relevantne zoslabilo, súd vyhodnotil ako nepresvedčivé. Žalobca v návrhu žiadnym spôsobom
nepreukázal, že žalovaná fakticky vyvíja takú činnosť, ktorou by zmenšovala svoj majetok a ohrozovala

postavenie žalobcu ako veriteľa. Súd nemá za osvedčené, že by žalovaná reálne vyvinula činnosť
smerujúcu k zmenšeniu majetku spočívajúcu v predaji uvedenej nehnuteľnosti. Samotné údajné
vyjadrenia žalovanej nemožno považovať za konanie spôsobilé vzbudzovať obavu ohrozenia budúcej
exekúcie. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu
a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo však vzhľadom na uvedené v tomto konaní splnené nebolo.

17. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť
nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca popísaným skutkovým stavom
neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, teda podaným návrhom neosvedčil základné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spočívajúce v zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, okres
Bratislava II, obec Bratislava - Ružinov, katastrálne územie Ružinov, na liste vlastníctva č. XXXX, a to na:
Byte č. XX, na 6. poschodí vo vchode V. XX bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim
sa na parcelách č. XXX/X a XXX/X a k prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 1993/100000.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.