Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218483
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117218483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31575951, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B.,
o zaplatenie 843,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 21. septembra 2018, č.k. 39Csp/2/2017-86 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím § 708 ods. 1, 2, § 497 Obchodného
zákonníka, § 256 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojho nároku domáhal zo zmluvnej povinnosti
žalovaného vrátiť vyčerpané peňažné prostriedky prekročením rámca povoleného prečerpania.

Dôvodom zamietnutia návrhu je skutočnosť, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanieoprávnenostiuplatnenéhonárokunazaplateniesumy843,73eur,keďnešpecifikovalzčoho
pozostáva uvedená suma, uvedením konkrétnej debetnej operácie, dátumu jej uskutočnenia. Žalobca
uviedol iba, že platobné príkazy, platby, výbery sú v sume 4949,10 eur, ďalej uviedol že úroky sú
vždy sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne,
spolu v sume 486,22 eur. Žalobca neuviedol akým spôsobom dospel k výpočtu celkovej sumy úroku
uvedením z akej sumy, za aké obdobie, v akej percentuálnej výške bol úrok vypočítaný. Ďalej žalobca

uviedol označenie poplatkov a ich výšku, ktoré tvoria istinu, neuviedol však ako boli vypočítané a s
poukazomnaktoréustanovenievznikolžalobcovinároknaichzaplatenie.Žalobcanapreukázanievýšky
uplatneného nároku predložil výpisy z účtu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený nárok je charakterizovaný
opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom
opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom,
ktorý je predmetom konania. Podľa názoru súdu z obsahu žaloby, ani dodatočného vyjadrenia žalobcu

nie je vzhľadom na vyššie uvedené zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatneného
nároku, tento nárok je preto nepreskúmateľný, súd preto ani nemôže posúdiť jeho dôvodnosť. Súd
poukazuje na to, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale
naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Nie je úlohou a povinnosťousúdu z predloženého prehľadu transakcií vyvodzovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako žalobca
k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dospel. V sporovom konaní má strana sporu jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že
z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Ak žaloba neobsahuje tvrdenie
skutočností, z ktorých možno odvodiť, aký je predmet konania, procesnou sankciou za nesplnenie
povinnosti tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe je jej zamietnutie. Žalobca

v spore neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume
riadne nešpecifikoval, nevyčíslil, preskúmateľne neuviedol, ako s poukazom na predložené listinné
dôkazy k tejto konkrétnej istine dospel. Vzhľadom na uvedené súd návrh v celom rozsahu zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku a contrario
i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanému vzniklo právo na
náhradu trov konania, ktorému však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania

náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol a v
časti trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolateľ uviedol, že v podaní žalovaného zo dňa
23.08.2017 je špecifikovaná pohľadávka žalobcu a to istina dlhu vo výške 843,73 eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovaného,
vyplývajúce z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného, keď súčet kreditných a
súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Debetné obraty

predstavovali druhovo tieto operácie: a) odporcove platobné príkazy, POS platby (nákupy), a výbery z
ATM a podobne v celkovej sume 4.949,10 eur, b) úroky, ktoré sú na účte účtované vždy zo sumy aktuálne
vdebetezaceléobdobieažpojehovyrovnanieapripísanésúvždymesačne,rovnakoakokreditnéúroky
v celkovej sume 486,22 eur, c) na základe aktuálneho sadzobníka poplatkov zaúčtované poplatky a to za
vedenie účtu mesačne 206,70 eur, upozornenie, upomienky 6x16,- eur, t.j. 90,- eur, výzva 2x 30 eur = 60

eurazisteniazostatkuvATMinejbankyvovýške4,50eur.Kreditnéoperáciepredstavovaliprijatéplatby/
vklady v hotovosti v prospech účtu v celkovej sume 4.952,79 eur. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými
obratmi na účte predstavuje žalovanú sumu -843,73 eur ako nepovolené prečerpanie. Nakoľko súd
zamietol žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobca má za
to, že nárok žalobcu mal súd posúdiť ex offo ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §

451 OZ a to v časti istiny dlhu vo výške 357,51 eur. Debetný zostatok žalovanej totiž pozostával okrem
účtovných úrokov aj z reálne prečerpaných finančných prostriedkov na účte žalovanej a z poplatkov
účtovaných na ťarchu žalovanej, čo je zrejmé z vyššie doloženého prehľadu operácií. Nakoľko kreditné
operácie predstavovali prijaté platby v celkovej sume 4.952,79 eur a debetné obraty bez úrokov 486,22
eur predstavovali sumu 5.310,30 eur, tak potom rozdiel predstavuje sumu 357,51 eur, na ktorú vzniká

nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalobca špecifikoval časť pohľadávky z titulu
zaúčtovaných poplatkov, t.j. v časti zaplatenia sumy 561,20 eur a s poukazom na článok 2 bod 2 zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách
uviedol, že Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané. V tejto súvislosti poukázal na najnovšiu judikatúru súdneho

dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES-VEC
C-42/15 z 09.11.2016. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte
úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá v obchodných podmienkach, alebo v sadzobníku,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP a sadzobník sú súčasťou

úverovej zmluvy a klienta zaväzuje aj pokiaľ ich klient nepodpísal. V zmysle článku 4 bod 2 a 4 zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 25.01.2013 žalovaný vyhlásil, že sa
pred podpisom zmluvy oboznámil so sadzobníkom poplatkov a všeobecnými obchodnými podmienkami.
Oboznámenie sa s uvedenými dokumentmi klient potvrdil svojim podpisom na zmluve. Žalobca doručuje
VOP a sadzobník poplatkov účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, pričom k možnosti doplniť dokazovanie v odvolacom konaní žalobca poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/25/2017-114 zo dňa 20.02.2017-114 zo dňa 20.02.2018.

5. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §

387 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (suma 843,73 eur, úrok z
omeškania 28 % ročne zo sumy 843,73 eur od 28.06.2017 do zaplatenia) a to s poukazom na odvolacie

argumenty uplatnené odvolateľom.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

9. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

10. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 25.01.2013 Zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX
pre žalovanú, na dobu neurčitú. V bode I. ďalej zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní
platobnej karty, s typom platobnej karty (ďalej ,,PK“) Maestro-medzinárodná, typom limitu PK: denný,
výškou limitu PK: 1000 eur. Žalovaná suma 843,73 Eur (podľa listinného dôkazu na č.l. 73) pozostáva:

4.949,10 Eur (žalovaného platobné príkazy, nákupy, výbery z ATM), 486,22 Eur úrok (nie je zrejmé, či
ide o úroky z nepovoleného prečerpania alebo úroky z povoleného prečerpania), 206,70 Eur (poplatky
za vedenie účtu), 60,- Eur (poplatok za výzvu), 4,50 Eur za zistenie zostatku v ATM inej banky). Kreditné
operácie predstavovali prijaté platby v celkovej sume 4.952,79 eur.

11. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z obsahu podanej žaloby žalobcu, sa žalobca domáhal od
žalovanej zaplatenia 843,73 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 28.06.2017
do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej písomnej zmluvy
zriadil a viedol účet žalovanej, na ktorom táto mala zmluvnú povinnosť mať dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úverov, poplatkov v zmysle

Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná túto povinnosť porušila a na
účte sa dostala do nepovoleného prečerpania v sume žalovanej istiny a tento dlh ani na výzvu žalobcu
nevyrovnala. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je potom žalovaná povinná po dobu
nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní úveru“.

12. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia
(<.
pre použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novo predložené listinné dôkazy (VOP
a sadzobníky) sa netýkajú procesných podmienok medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu,

príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky
právoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonaťpredsúdom(procesná
spôsobilosť) a podobne, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o
situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (VOP
a sadzobníky), na ktoré sa žalobca pri svojich skutkových tvrdeniach odvoláva mal žalobca k dispozícii

nepochybne už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu, keďže neboli zistené
podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na žalobcove tvrdenia o preukázaní
dohodnutej výšky poplatkov pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

22. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol

vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v zamietnutej časti (I. výrok), vrátane správneho (II. výroku) o náhrade
trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou) potvrdil.

23. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Jevšak nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

26.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

27. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom

z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď

žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. S poukazom na uvedené, odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).