Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117212403
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117212403.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa K. W., R..

X.X.XXXX, bytom J., I. Č.. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou, Košice, Štúrova
č. 20, proti K.. K. W., N., R.. XX.X.XXXX, D. J., J. Č.. XX, zastúpenej AK, h & h PARTNERS, Košice,
Mäsiarska č.6, za účasti maloletého K. W., R.. XX.X.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyKošice,vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuprávapovinností
k maloletému dieťaťu t a k t o

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo K. W., R.. X.X.XXXX s K.. K. W., N.., W.. H., R.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. - A. H., vo zväzku X, ročníka XXXX,

na strane XX, pod poradovým číslom XX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého K. W., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zo strany otca u r č u j e výživné pre maloletého vo výške 250,- EUR, ktoré je otec povinný posielať
matke maloletého od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vždy do 20. dňa v mesiaci.

U p r a v u j e styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa so svojim synom každú párnu
sobotu v mesiaci od 09:00 hod. do 11:30 hod., a v každom nepárnom týždni v mesiaci v stredu od 16:00
hod. do 18:00 hod., obe stretnutia sa budú uskutočňovať šesť mesiacov v prítomnosti matky maloletého.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľ dňa 27.4.2017 podal návrh na rozvod manželstva. Uviedol v ňom, že jeho vzťah s
manželkou sa natoľko zhoršil, že prestali spoločne bývať. Matka s dieťaťom spoločnú domácnosť
opustila v januári 2016.

2) Navrhol na čas po rozvode zveriť ich maloletého syna do osobnej starostlivosti matky a bol ochotný
prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne.

3) Požiadal o úpravu styku so synom tak, aby s ním mohol stretávať každú stredu od 16. do 19. hodiny
a každú nedeľu od 15. do 19. hodiny bez prítomnosti matky.

4) Manželka s rozvodom súhlasila, nesúhlasila s výškou výživného, ktorú chcela určiť v sume 270 Eur
a tiež nesúhlasila s tým, aby sa otec stretával so synom aj v stredu.5) Kolízna opatrovníčka odporučila v prípade, že súd manželstvo rodičov rozvedie, zveriť dieťa do
osobnej starostlivosti matky. Styk navrhovala dočasne upraviť v prítomnosti matky vzhľadom k nízkemu
veku dieťaťa a z dôvodu, že sa s otcom dlhšiu dobu nestretával. Výživné navrhla určiť s prihliadnutím k

potrebám maloletého a k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa.

6) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pripojenými písomnými dôkazmi.

7) Zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch to bolo prvé manželstvo.

8) Z ich manželstva pochádza syn K., nar. XX.X.XXXX.

9) Obaja sú slovenskí štátni občania.

10) Z návrhu a z výsluchu navrhovateľa zistil, že s manželkou sa spoznali v roku 2013 a po roku

uzatvorili manželstvo. Manželstvo bolo uzavreté z lásky, až po sobáši manželka otehotnela, ale stál nežili
spolu. Manželka pracovala v Bratislave, navrhovateľ najprv v Martine. Neskôr mu povedala, že ak si
nájde prácu v Bratislave alebo v Košiciach, že buď zostanú obaja v Bratislave, alebo obaja začnú žiť
spolu v Košiciach. Našiel si prácu v Košiciach, ale ona za ním neprišla, zostala v Bratislave až do
decembra 2014. Prišla do Košíc tesne pred pôrodom nášho syna. Bývali v byte jej sestry, kde uhrádzal

nájomné ešte rok po tom, čo tam už ani jeden z nich nebýval. Začali medzi nimi vznikať rôzne konflikty,
ktoré prerastali do väčších hádok a manželka zvykla po takejto zvade odísť k svojim rodičom, buď na
jednu, alebo aj na tri noci. Vždy sa potom vrátila domov. V decembri 2015 bola už medzi nimi taká
vyhrotená situácia, že spolu nestrávili ani Vianoce. V januári 2016 sa síce vrátila, ale po pár týždňoch
zase prestali spolu žiť, lebo on sa odsťahoval k otcovi. Teraz sa už stýkajú veľmi zriedka. Videli sa

raz za 4 mesiace, a dvakrát si zavolali. Dovtedy ich často navštevoval, chodil za nimi do bytu jej
rodičov, s ktorými dobre vychádza. Chodil tam každý deň po práci, a zostal tam až kým dieťa nezaspalo,
potom odchádzal preč. Koncom marca došlo medzi nimi k ďalšej výmene názorov a tieto stretnutia
prestali. Spočiatku mal záujem vzniknuté problémy riešiť, ale v súčasnosti je pevne rozhodnutý vzťah s
manželkou neobnoviť a trval na rozvode manželstva.

11) Pracuje ako správca registratúry vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v
Košiciach. Jeho čistý priemerný mesačný zárobok je 1000,- EUR. 200,- EUR posiela matke na potreby
syna, 100,- až 200,- EUR dáva otcovi za to, že u neho býva, platí poistku vo výške 40,- EUR, kde je
poistený spoločne so synom a na synove sporenie dáva mesačne 35,- EUR. Za internet a telefón platí

20,- EUR a za dopravu do zamestnania 20,- EUR.

12) Manželka na pojednávaní zmenila názor na rozvod manželstva. Uviedla, že nemôže súhlasiť s
rozvodom manželstva z náboženských dôvodov. Považuje manželstvo za sviatosť a ťažko jej je vyjadriť
sa tak, že by ju chcela zrušiť, alebo nedodržať. V prípade, že súd napriek tomu ich manželstvo rozvedie

žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Zo strany otca požadovala výživné vo výške
300,- EUR mesačne. Uviedla, že umožní otcovi styk s maloletým v sobotu od 09:30 hod. do 11:30 hod.,
v jej prítomnosti. Toto odôvodnila tým, že otec navštevuje centrum svedkov Jehovových. Ona aj dieťa sú
katolíckeho vierovyznania a bojí sa, aby otec zle nevplýval na svojho syna aj po tejto stránke. Podľa nej
sa otec o syna nezaujímal. Keď bolo dieťa malé a plakalo, otec mal z toho ako keby radosť, usmieval

sa. Po väčšine si malého vôbec nevšímal a preto si nevie predstaviť, ako by zabezpečil starostlivosť o
trojročného syna len sám.

13) Manželka bola na materskej dovolenke, jej zamestnávateľom je Národný ústav certifikovaných
meraní v Bratislave. V súčasnosti nemá žiaden príjem, resp. pracuje na dohodu na Prešovskej

univerzite, kde jej bude vyplatená mzda 900,- EUR v mesiaci júl 2018. Poberá rodičovský príspevok na
syna vo výške 23,60 EUR. So synom býva v podnájme, za ktorý platí mesačne 445,- EUR. Potvrdila že
je pravdou, že spolu už dlhšiu dobu nežijú, že sa navrhovateľ odsťahoval k otcovi. Bola by rada, aby ich
vzťahy do budúcnosti zostali korektné a aby ich rozchodom ich maloleté dieťa čo najmenej trpelo. Nemá
záujem brániť manželovi k styku zo synom, domnievala sa, že nie je potrebné styk upravovať súdom.

14) Maloletý má od lekára odporúčané plávanie, raz mesačne za to platí 42,- EUR. Platí aj za benzín,
keďže s dieťaťom chodí do detských centier. Dieťa chodí na tanečný krúžok. Pripravujú tam deti na
škôlku, je tam nejaká pohybová príprava. Ďalej uviedla, že dieťa okrem stravy a oblečenia potrebuje ajrôzne hračky motivačného charakteru, ktoré rozvíjajú jeho celkovú osobnosť a motoriku. Dotuje ich jej
rodina, inak by to nedokázala zvládať. Na výživu syna otec posielal 200,- EUR.

15) Kolízna opatrovníčka uviedla, že obom rodičom maloletého dieťaťa bola ponúknutá pomoc
poradensko-psychologickej služby na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, avšak opakovane ju rodičia
nevyužili, ani nevyužili inú možnosť, aby sa stretli a o svojich pomeroch a riešení vzniknutej situácie sa
spolu porozprávali. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým vzhľadom k tomu, že dieťa dlhodobo s
otcom nebolo, odporúčala, by boli stretnutia otca so synom z počiatku v prítomnosti matky maloletého,

avšak len raz v týždni, dvakrát v mesiaci je málo a preto odporúčala, aby sa dieťa s otcom videlo aj
každý týždeň aspoň v obmedzených časových intervaloch. Prešetrili pomery u oboch rodičov a u oboch
zistila, že podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa sú na dobrej úrovni. Matka kolíznu opatrovníčku
privítala na Zupkovej ulici. Maloletý sa mamky držal, je vidieť, že je na mamke závislý. Čo sa týka bytu,
kde býva otec dieťaťa so svojim otcom, tento je veľký, štvorizbový, otec má k dispozícií sám jednu izbu,
je možné, aby tam v budúcnosti dieťa otca navštevovalo. K vzhľadom k veku dieťaťa bude potrebné toto

stretávanie sa maloletého s otcom upravovať postupne tak ako to aj otec navrhol, ako povedal, že by sa
v čase stretávania zdržiaval v blízkosti bytu matky, aby dieťa kedykoľvek mohlo za matkou odísť, alebo
ho mohol matke vrátiť, ak by dieťa takýto záujem prejavilo.

16) Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká

na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

17) Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.

Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18)Podľa§19ods.1zákonaorodineč.36/2005,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

19) Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

20) Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

22) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

23) Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

24) Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť

rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne
trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas

druhého manžela s rozvodom.

25) Podľa ust § 24 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na časpo rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na

pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

28) Podľa ust § 25 ods. 1,2, a 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

29) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť.

30) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

31) Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

32) Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

33) Podľa ust. § 62 ods. 2,4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

34) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

35) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

36) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

37) Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -

deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosťprevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

38) Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výškyvýživnéhovychádzalaprihliadalnabytové,zárobkovéamajetkovépomeryobochrodičovanajmä
na potreby maloletých detí.

39) Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

40) Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

41) Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia

účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je
natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

42) Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve

účastníkov pretrváva vážny rozvrat, je vážne narušené a navrhovateľ nemá záujem na jeho zachovaní,
zásadne odmietol jeho obnovenie. Preto súd toto manželstvo rozviedol.

43) Zveril ich maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju aj v súčasnosti riadne
zabezpečuje. Výživné upravil podľa potrieb dieťaťa jeho veku, s prihliadnutím k priemernému

mesačnému príjmu otca dieťaťa vo výške 1 195,90 Eur. Styk otca s maloletým upravil tak, ako o to otec
požiadal. Ak stretnutia s maloletým budú prebiehať bez problémov, môžu sa rodičia dohodnúť aj na jeho
širšom styku, alebo môže každý z nich podať na súd návrh na jeho zmenu.

44) Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

45) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).