Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/120/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207045
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811207045.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v právnej veci žalobcu MED - ART, spol. s
r.o., Hornočermánska 4, Nitra, IČO: 34113924, právne zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát, Novozámocká
214, Nitra proti žalovanej S. H., bytom Č. XXXX/XX, V., právne zast. JUDr. Alexander Milko, advokát,
Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 438,35 Eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalovanej, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v konaní žiadal, aby súd rozhodol, že darovacia zmluva registrovaná Správou katastra V.
pod č. I. XXXX/XX - XXXX/XX, uzatvorená medzi žalovanou na strane obdarovanej a O. H., bytom
Č. XX, XXX XX V. na strane darcu, predmetom ktorej je bezplatný prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti byt č. XX vo vchode XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu, súpisné číslo
XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v pomere XXX/XXXXX, zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. V. z dlžníčky na žalovanú je
voči žalobcovi právne neúčinná. Žiadal zároveň nahradiť trovy konania. V návrhu uviedol, že žalovaná
je fyzickou osobou a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti byt č. XX vo vchode XX, nachádzajúci sa na
X. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXX/XXXXX, zapísaným na LV
č. XXXX, k. ú. V. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti je v zmysle výpisu z LV darovacia zmluva č. I. XXXX/XX - XXXX/XX. Medzi žalobcom a
fyzickou osobou podnikateľom: Dana Kováčová - MEDEA Zdravotnícke potreby, IČO: 31954014, miesto
podnikania Čučmianska 13, 048 01 Rožňava (ďalej len „dlžníčka“) existoval obchodný vzťah, nakoľko
dlžníčka prevádzkovala zdravotnícke potreby a žalobca dodával dlžníčke tovar, najmä zdravotnícke
potreby. Nakoľko dlžníčka neuhrádzala svoje splatné záväzky od 04. 05. 2008, podal žalobca návrh
na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Rožňava vydal platobný rozkaz sp. zn. 18Rob/26/2011
dňa 05. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 05. 2011. Týmto platobným
rozkazom je dlžníčka zaviazaná na úhradu sumy vo výške 31 024,86 Eur spolu s príslušenstvom a
trovami súdneho konania. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy, ktorá bola
zaregistrovaná príslušnou správou katastra pod I. XXXX/XX - XXXX/XX (ďalej len „darovacia zmluva“).
Podľa ich informácií je dlžníčka matkou žalovanej. O uvedených skutočnostiach jednak svedčí vekový
rozdiel medzi žalovanou a dlžníčkou, taktiež o tom svedčí zhodné priezvisko, ako aj adresa trvalého
pobytu. Má za to, že dlžníčka bola vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a túto v roku 2009 previedla na
žalovanú práve darovacou zmluvou s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, okrem iného aj žalobcu. Svoje
splatné záväzky dlžníčka neuhrádzala od 04. 05. 2008, tzn. že v čase uskutočnenia právneho úkonu -

uzatvorenia darovacej zmluvy mal žalobca voči dlžníčke vymáhateľné pohľadávky. V zmysle ust. § 42a
ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) sa môže
veriteľ domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. V zmysle citovaného ustanovenia je
zrejmé, že možno odporovať právnym úkonom dlžníka, ak týmito úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa - žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na úspešné
uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu sa vyžaduje reálne ukrátenie uspokojenia pohľadávky
veriteľa, tzn. reálne zmenšenie majetku, resp. majetkovej podstaty dlžníka, v čoho dôsledku sa zhorší
postavenie veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Bezplatným prevodom nehnuteľnosti dlžníčka
zmenšila svoj majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť už splatné pohľadávky žalobcu. Dlžníčka
týmto bezplatným prevodom nezískala žiadnu protihodnotu, z ktorej by mohla pristúpiť k urovnaniu
svojich splatných záväzkov voči žalobcovi. V zmysle ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ možno odporovať
tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou. V zmysle citovaného ustanovenia sa úmysel ukrátenia
veriteľa predpokladá medzi osobami uvedenými v tomto ustanovení, okrem iného aj blízkymi osobami.
Ako už bolo uvedené, dlžníčka konala s úmyslom ukrátiť žalobcu a žalobca bol aj ukrátený konaním
dlžníčky, nakoľko prevodom nehnuteľnosti zmenšila svoj majetok, čím znemožnila žalobcovi uspokojiť sa
z majetku dlžníčky. Dlžníčka v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti a uzatvorenia darovacej zmluvy
jednoznačne konala s úmyslom zmenšiť svoj majetok, čím sledovala zníženie možností a šancí na
uspokojenie žalobcu ako svojho veriteľa. Ak by úmyslom dlžníčky nebolo ukrátiť žalobcu ako svojho
veriteľa, uskutočnila by prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odplatne za reálnu trhovú hodnotu
tejto nehnuteľnosti.

Právny zást. žalovanej vo svojom vyjadrení doručenom súdu 22. 09. 2011 uviedol, že s návrhom žalobcu
nesúhlasí, žiada ho zamietnuť. V čase uzavretia darovacej zmluvy ona nemala žiadnu vedomosť o tom,
že by jej matka ako darujúca mala akékoľvek dlhy, naopak, jej matka podnikala, svoje záväzky si riadne
plnila. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa matka snažila zbavovať majetku. Predmetný byt, ktorý bol
predmetom darovacej zmluvy jej matka darovala kvôli tomu, že žila s priateľom a chcela sa osamostatniť,
žiť oddelene a založiť si rodinu. Žiadny iný dôvod pre darovanie bytu tu nebol daný, v čase uzavretia
darovacej zmluvy. O tom, že jej matka ako darujúca má dlh voči žalobcovi sa dozvedela až z návrhu,
ktorý je predmetom tohto konania.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že keď študovala na vysokej škole, našla si priateľa, chcela s ním
bývať, navrhla matke, aby byt, kde dovtedy bývali s ňou a mladším bratom, ktorý má teraz 19 rokov,
prenechala jej a priateľovi, že sa osamostatní s tým, že sa matka a brat presťahovali k starému otcovi,
ktorý býva v V. J. Č. X, je to X-izbový byt. Tak sa to aj stalo. Jej priateľ je z V., vysokú školu skončila
v tomto roku, zatiaľ prácu nemá. Rodičia sa rozviedli asi pred 10 rokmi, jej otec zomrel pred 8 rokmi.
Študovala na vysokej škole odbor šport a rekreáciu dennou formou, náklady na štúdium mala v súvislosti
s dochádzaním do Košíc, ubytovaním a ďalšie bežné náklady, samotné štúdium spoplatnené nebolo. V
čase štúdia nepracovala, náklady jej hradila sčasti matka a sčasti starý otec. Bolo to mesačne približne
100,-Eur. Jej vzťahy s matkou boli, aj sú dobré. Do školy odchádzala v nedeľu večer alebo pondelok
ráno, prichádzala v piatok večer. Chcela, aby matka na ňu previedla byt preto, že sa chcela osamostatniť,
pracovať, diskutovali o tom viackrát, potom s tým súhlasila. Jej priateľ je zamestnaný, nevie, aký má
príjem, náklady za bývanie sú asi 300,-Eur mesačne, platí ich matka, aj starý otec a tiež aj jej priateľ.
Do bytu sa nasťahovala s priateľom vo februári t.r., ide o 3-izbový byt. Dovtedy v byte býval brat, pri
uzavretí darovacej zmluvy nebol problém s tým, že nadobúda byt darovaním a brat nie, pretože brat je
u starého otca. Pri uzavretí zmluvy bolo všetko v poriadku, čo sa týka podnikania jej matky. O tom sa
nebavili, že by mala nejaké záväzky, matka začala pracovať, nevie, či pred rokom, či pred polrokom. O
podnikateľské aktivity matky sa nezaujímala.

Z výpovede matky žalovanej, svedkyne O. H. súd zistil, že dcéra začala chodiť na vysokú školu, mala
priateľa, chcela sa osamostatniť. Dcéra jej navrhla, aby prepísala byt na Č. XX na ňu s tým, že ona
so synom sa odsťahujú k jej otcovi, ktorý neskôr tento byt prepíše na jej syna a to vzhľadom k tomu,
že nemajú otca, že sa takto nejako zabezpečia. Jej otec s tým súhlasil. Má ďalších súrodencov, takže
jej otec ich s týmto rozhodnutím oboznámil s tým, že oni sú zabezpečení, no ona je bez manžela, on
zomrel v roku 2000, takže takýto spôsob zvolil a súrodenci s tým súhlasili. U otca bývajú v X-izbovom
byte. Okrem bytu na Č. XX nemá, ani nemala iný majetok. Po oboznámení sa s tvrdeniami uvedenými
v žalobe uviedla, že nie je pravda, že žalobcovi neuhrádzala svoje splatné záväzky od 04. 05. 2008,

pretože uhrádzala dlhy v roku 2009, išlo síce o ďalšie dlhy. Myslí si, že platila žalobcovi ešte do mája
2010. Zmluvu s dcérou uzavrela 08. 07. 2009, iné dôvody uzavretia tejto zmluvy neboli, ako uviedla. S
dcérou má dobrý vzťah, s obidvoma deťmi, mala aj v čase uzavretia zmluvy, aj doteraz, no o svojom
podnikaní, o finančných záležitostiach sa s dcérou nerozprávala. Dcéra začala študovať v roku 2008
na vysokej škole, potom mala rok prerušené štúdium, lebo bola v Anglicku, chcela sa tam zdokonaliť v
jazyku a potom zase nastúpila na vysokú školu. V súvislosti s návštevou vysokej školy mala náklady na
cestovné a ďalšie náklady, ktoré jej platila ona, starý otec a dcérin priateľ. Vysoká škola bola najprv v
Rožňave a posledný semester tretieho ročníka dokončila v Košiciach. Je zamestnaná v zdravotníckej
predajni na J.. G. I. V., od februára bola zamestnaná na polovičný úväzok, od apríla je na plný, má
príjem 330,-Eur. Byt previedla na dcéru v roku 2009, dôvody, ktoré ju k tomu viedli už uviedla a to, že
dcéra to navrhla, chcela sa osamostatniť. Jej otec súhlasil s týmto spôsobom riešenia a chceli takto
zabezpečiť jej deti. Neboli tam žiadne iné dôvody. K 01. 03. 2009 si presne nepamätala, aká bola
výška dlhu žalobcu voči nej, teraz to vie. Obchodným zástupcom žalobcu bola informovaná o tom, on
ju osobne navštevoval. Žalobca jej napriek tomuto dlhu naďalej dodával tovar. Ona sa snažila splácať.
V tom čase mala dlhy aj voči viacerým firmám, to znamená neuhradené faktúry. Dcéra zle vypovedala
na pojednávaní, nenasťahovala sa do bytu v roku 2011, ale v roku 2009, bola vystresovaná, preto zle
vypovedala, zdržiaval sa tam syn, ale aj ona, pretože školu mala 2-3 dni v týždni, zbytok bola doma. Ona
bola u otca, pretože nemá dobrý zdravotný stav, vyžaduje si opateru, volali k nemu aj záchranku. Trvá na
tom, že dcéra začala bývať v byte s priateľom už v roku 2009, nie 2011. Tovar, ktorý nepredala ponúkla
naspäť žalobcovi, nie samozrejme celý. Niečo zobral za čiastku asi 5 000,-Sk, zbytok tovaru musela
predať pod cenu. Nevie povedať, v akej hodnote ponúkla vrátenie tovaru žalobcovi, zbytok tovaru ako
uviedla predala spotrebiteľom väčšinou v akciách pod cenu. Ako už uviedla iný majetok ako byt nemala.
Mala tovar, aj uvádzala ho v daňovom priznaní, no tento je už po expiračnej dobe. Zmluva bola uzavretá
v roku 2009. Podnikateľskú činnosť prerušila v roku 2010, bolo to v auguste alebo septembri. Aj doteraz
má prerušenú živnostenskú činnosť, nie je ukončená. Dohoda o odbere tovaru bola taká, že jej budú
dodávať tovar, ak bude platiť. Ona aj splácala žalobcovi tovar. Ako už uviedla, tovar jej bol dodávaný
až do prerušenia jej činnosti v roku 2010. Pri prerušení činnosti sa chcela so žalobcom dohodnúť, aby
jej dal splátkový kalendár, aby mohla dlh splácať v splátkach, no nedošlo k dohode o splátkach. Chce
teraz, od kedy sa zamestnala, splácať dlh žalobcovi, ale ešte s tým nezačala. Nepreviedla by byt na
nikoho iného, iba na svoje deti.

Z výpovede svedka S.. Z. Š. súd zistil, že pracuje ako obchodný zástupca u žalobcu, závod 03 Prešov
Malý Šariš. Predtým patrila Rožňava pod Banskú Bystricu závod 02, čiže s vypočutou svedkyňou
spolupracoval iný obchodný zástupca, od roku 2009 prešla Rožňava pod Prešov a v lete 2009 sa menili
obchodní zástupcovia, teda vie vypovedať o spolupráci s pani H. od tohto času. Obchodný zástupca,
ktorý s ňou spolupracoval dovtedy už u žalobcu nepracuje. Vie, že u nej boli problémy so splácaním, bol
urobený aj splátkový kalendár, ktorý vyhotovil ekonomický úsek, ona niečo aj splácala. Myslí si, že tovar
bol dodávaný pani H. do mája 2010, to sa dá presne zistiť. Pani H. im ponúkla jednak tovar, ktorý mala
od nich, aj iný tovar. Ten, ktorý mala od nich od nej zobrali, niečo z toho, nie všetko, išlo aj o expiračné
doby, teda samotnú použiteľnosť, bolo to asi v hodnote 3 000,-Eur, riešilo sa to dobropisom. Ponúkala im
aj iný tovar, ktorý nemala od nich, ktorý mali od nej kúpiť, no išlo o nepredajný tovar, riešili to predtým s
farmaceutom, teda tento tovar od nej neodobrali, resp. nekúpili. To, že žalobca odobral od svedkyne tovar
bola jeho dobrá vôľa, tovar jej dodával naďalej preto, aby jej svojim spôsobom pomohol, aby mala na
platenie dlhov žalobcovi. Postupovalo sa na základe splátkového kalendára, no tento splátkový kalendár
potom nedodržala. On bol u nej v sklade, mala tovar aj od iných firiem. On zrejme všetko nevidel, ani to
od nej nežiadal, aby mu všetko ukázala. Tovar bol naďalej dodávaný preto, že bol predpoklad, že ona
neskončí s touto činnosťou. O tom, komu je to umožnené nerozhoduje on, ale riaditeľ, nie u každého
sa tak postupuje, nepredpokladali, že ona skončí s tou činnosťou. Možno bola nevýhoda, že sa poznali
krátko 3-4 mesiace v tom čase. Touto formou sa žalobca snažil udržať podnikateľskú činnosť svedkyne,
je to jedna z možností, takto sa postupuje, žalobca je dosť veľká firma. Postupuje sa tak, že sa urobí
celková pohľadávka, stanoví sa mesačný odber, aký majiteľ povolí, rozdelí sa to napr. na 10 mesiacov,
za čas, ktorý by sa mal podnikateľ dostať do bežnej splatnosti. Ako uviedol, rozhoduje o tom riaditeľ
závodu, ktorý to konzultuje s majiteľom a podpísaný je tam riaditeľ.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) sa môže veriteľ
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. V zmysle ustanovenia § 42a ods. 3

písm. a) OZ možno odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. V zmysle citovaných ustanovení a v zmysle
vykonaných doterajších dôkazov je zrejmé, že odporovateľným právnym úkonom je každý právny
úkon, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 26. 04. 2001,
sp. zn. 21Cdo 1811/2000 vychádza zásada, že dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa
najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka
uspokojil. Bezodplatný prevod práv k nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností,
na osoby blízke dlžníkovi možno považovať za odporovateľný právny úkon len vtedy, ak na jeho
základe došlo k vkladu práva do katastra nehnuteľností. V tomto prípade právnym úkonom, ktorý
viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky je darovacia zmluva zo dňa 08. 07. 2009 registrovaná Správou
katastra V. pod č. I. XXXX/XX - XXXX/XX, o čom svedčí zápis v príslušnom katastri nehnuteľností.
Bezodplatným prevodom predmetnej nehnuteľnosti dlžníčka neobdržala žiadnu primeranú protihodnotu,
čím prišlo k zmenšeniu jej majetku a k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa dlžníčky.
V zmysle uvedeného je zrejmé, že právny úkon, ktorý ukrátil pohľadávku žalobcu existuje. Medzi
podmienky odporovateľnosti patrí aj to, aby bol právny úkon platným. Nakoľko Správa katastra V. povolila
vklad z darovacej zmluvy, je nespochybniteľné, že právny úkon, ktorý sa odporuje, je platný v zmysle
platných právnych predpisov a dňom povolenia vkladu nastali aj jeho hmotnoprávne účinky. Existenciu
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi potvrdzuje platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Rožňava sp. zn. 18Rob/26/2011 dňa 05. 05. 2011 na úradu sumy vo výške 31 024,86 Eur spolu s
príslušenstvom a trovami súdneho konania, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 05.
2011. Je potrebné uviesť, že samotná dlžníčka do dnešného dňa žiadnym spôsobom nespochybnila
existenciu predmetnej pohľadávky žalobcu a platobného rozkazu, práve naopak, túto existenciu uznala.
Ako dôkazný prostriedok bol doložený žalobcom už v návrhu zo dňa 11. 08. 2011. Podľa rozsudku NS
SR z 23. 12. 1999, sp. zn. 3Cdo 102/1999 vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základom konaní. Právny úkon dlžníka je podľa ustálenej judikatúry súdov
odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, kedy bol urobený úkon,
ale i v prípade, ak bol urobený skôr ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou.
Odporovacej žalobe možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v čase
rozhodovania súdu. (Ro NS ČR z 2. 5. 2005, sp. zn. 30 CDo 1662/2004). K ukráteniu pohľadávky
veriteľa v zmysle § 42a OZ nedochádza, ak dlžník vlastní majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z
neho veriteľ uspokojil, o čom svedčí aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. 06. 2001, sp. zn., 21Cdo
2088/2000. Dlžníčka ako svedok vo svojej výpovedi priamo na pojednávaní dňa 10. 05. 2012 uviedla,
že okrem tovaru po expiračnej dobe nemá iný majetok ako byt, ktorý bezodplatne previedla na svoju
dcéru - žalovanú. Uvedené tvrdenie podporuje aj exekučné konanie č. EX 4010/2011 vedené k danej
veci u súdneho exekútora JUDr. Fogta so sídlom v Banskej Bystrici. Súdny exekútor zistil, že dlžníčka
nedisponuje ani hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, že nemá prostriedky na bankových účtoch, je
zamestnaná s príjmom cca 120,-Eur mesačne, z čoho vyplýva, že nemá iný majetok ako ten, o ktorý ide
v tomto konaní. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dlžníčka nemá žiadny iný adekvátny majetok,
resp. zvyšný majetok nepostačuje na to, aby mohlo prísť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu. Bezodplatným prevodom nehnuteľnosti prišlo k reálnemu ukráteniu uspokojenia pohľadávky
veriteľa, tzn. reálne zmenšenie majetku, resp. majetkovej podstaty dlžníka nakoľko išlo o bezodplatný
prevod nehnuteľnosti, nezískala ani žiadnu protihodnotu, z ktorej by mohla pristúpiť k urovnaniu svojich
splatných záväzkov voči žalobcovi. V zmysle uvedeného je zrejmé, že uvedenému právnemu úkonu
možno odporovať, nakoľko týmto došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa -
žalobcu. Na základe uvedeného dlžníčka v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti a uzatvorenia
darovacej zmluvy podľa jeho názoru jednoznačne konala s úmyslom zmenšiť svoj majetok, čím
sledovala zníženie možnosti a šancí na uspokojenie žalobcu ako svojho veriteľa. Ak by úmyslom dlžníčky
nebolo ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, uskutočnila by prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
odplatne za reálnu trhovú hodnotu tejto nehnuteľnosti. Napriek tomu však preukázanie úmyslu dlžníka
ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti, ak „druhou stranou“ sú osoby blízke dlžníkovi.
Osobu blízku definuje § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, t. j. sú nimi príbuzní v priamom rade
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak
ide o osoby blízke, t. j. v tomto konaní žalovaná ako nadobúdateľ na základe darovacej zmluvy, je dcéra
dlžníčky, sa existencia úmyslu predpokladá dovtedy, kým druhá strana nepreukáže, že ani pri náležitej

starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, aj keď dlžník uzatvorením odporovanej
zmluvy plnil morálnu alebo právnu povinnosť (rc 35/2002). Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala,
že by vyvinula s prihliadnutím na obsah právneho úkonu takú činnosť, aby úmysel svojej matky - dlžníčky
ukrátiť veriteľa - žalobcu rozpoznala a aby sa o tomto úmysle dozvedela, to znamená, že musela byť
uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na
základe právneho úkonu od dlžníka nadobudla (súdna prax rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 12Co
145/2007). Na pojednávaní dňa 15. 11. 2011 sa žalovaná vyjadrila, že o podnikateľské aktivity svojej
matky sa nezaujímala. Nakoľko odporovateľný právny úkon sa stal v roku 2009, kedy dlžníčka - matka
žalovanej mala, podľa jej tvrdenia z výpovede na pojednávaní dňa 10. 05. 2012 už dlhy voči viacerým
firmám (to znamená neuhradené faktúry), musela žalovaná vedieť o situácii svojej matky, nakoľko ju
živila a podľa ich vyjadrení mali dobrý vzťah. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 163/2007 zo
dňa 17. 02. 2008 konštatoval, že pre splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle §
42a OZ ak išlo právny úkon medzi dlžníkom a osobou blízkou, je postačujúce preukázať ich urobenie
v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V takýchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj
vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle prezumuje. Súdna prax napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 01.
10. 2004, sp. zn. 30Cdo 808/2004 poukazuje aj na to, že odkaz na dobré vzťahy v rodine a dôveru
medzi rodičmi ako darcami a žalovanými, ich deťmi, ako obdarovanými ako dôkaz vyvrátenia vedomosti
o tejto situácii, nepostačuje. Nepostačuje ani argument o tom, že žalovaná nemala potrebu robiť žiadne
kroky na poznanie úmyslu dlžníčky ukrátiť žalobcu (NS ČR sp. zn. 30Cdo 635/2005), alebo ani tvrdenie,
že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je úplne bežná
záležitosť (NS ČR sp. zn. 21Cdo 2088/2000). Podľa výpovede žalovanej aj dlžníčky, previedla dlžníčka
na žalovanú byt z dôvodu, že sa chce žalovaná usadiť a osamostatniť. Podľa rozsudku KS v Banskej
Bystrici sp.zn. 12Co/145/2007 tiež nezaváži ani to, že si dlžník pri uzatváraní odporovaného právneho
úkonu vo vzťahu k žalovanej plnil svoju morálnu alebo právnu povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaná nepreukázala, že sa s náležitou starostlivosťou snažila dozvedieť to, že či právny úkon -
darovacia zmluva neukracuje veriteľov jej matky - dlžníčky, na uspokojení svojich pohľadávok, čím je
naplnená ďalšia podmienka odporovateľnosti právneho úkonu darovacej zmluvy. Z vyššie uvedených
tvrdení a dôkazov, ktoré boli vykonané vyplýva, že boli naplnené všetky podmienky pre odporovateľnosť
právneho úkonu, t. j. právny úkon, ktorý ukrátil pohľadávku žalobcu existuje, je platný, prišlo ním
k reálnemu ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko išlo o darovaciu zmluvu, kde
dlžníčka nedostala adekvátnu protihodnotu. Taktiež je nespochybniteľné, že právny úkon bol urobený
medzi osobami blízkymi, kde sa nevyžaduje preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľa - žalobcu a blízka osoba
- žalovaná nevykonala žiadne aktivity a ani nepreukázala, že sa snažila s náležitou starostlivosťou zistiť,
či dlžníčka - matka neukracuje svojich veriteľov na uspokojení svojich pohľadávok. Dôsledkom toho si
žalobca uplatnil svoje právo domáhať sa v trojročnej lehote od vzniku účinkov právneho úkonu určenia
právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, t. j. toho, aby súd vyslovil, že dlžníkov právny úkon, ktorý
ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, je voči veriteľovi právne neúčinný.

Svedok Z. I. vypovedal, že je priateľom žalovanej od leta 2008, aj doteraz. Nežijú celkom v spoločnej
domácnosti, lebo sa zdržiava aj u rodičov v E., ale chodí aj do bytu žalovanej, ktorá býva v byte. Dá
sa povedať, že bývajú tam spolu, väčšinou je tam a niekedy ide k rodičom, keď tam treba niečo urobiť.
Žalovaná chcela predmetný byt, v tom čase v roku 2009 nič nebolo hovorené o nejakom dlhu jej matky,
ani žalovaná o tom nevedela, dozvedela sa o tom len dodatočne. Prvý ročník vysokej školy žalovaná
absolvovala v Rožňave, potom pokračovala na tej iste škole 2., 3. ročník v Košiciach, tam bývala na
internáte, bola tam asi tri noci cez týždeň, piatky a cez víkend bola v Rožňave, v tom čase boli spolu
v predmetnom byte. Pokiaľ vie, vzťah žalovanej a jej matky bol vždy dobrý, bol aj v roku 2009 a je aj
doteraz. Žalovaná mala prerušené štúdium, bola v lete v zahraničí, v ktorom roku to bolo teraz nevie.
Bola tam asi tri mesiace. K uzavretiu predmetnej zmluvy došlo z ich podnetu, chceli to oni, chceli bývať
spolu. Matka žalovanej najprv nechcela, potom s tým súhlasila. Išli bývať do bytu v jeseni 2009, bol to
asi mesiac september.

Svedok S.. M.. Z. K. vypovedal, že do Rožňavy chodil k O. H. asi 2-3 roky, spolupracoval s ňou. U
žalobcu pracoval asi 4 roky. Približne od júla 2009 Rožňava nepatrila pod Banskú Bystricu, ale Prešov.
Čo sa týka prevádzky O. H., išlo o malú prevádzku, majiteľom bola fyzická, nie právnická osoba, takže sa
postupovalo tak, že tieto prevádzky sa udržiavali do rozumnej doby splatnosti. Zrejme to obsahuje spis,
že pokiaľ sa O. H. dostávala do omeškania so splatnosťou, išla jej upomienka, príp. predžalobná výzva,
no u žalobcu bola určite snaha uzavrieť reálny splátkový kalendár, no keď ani toto nebolo splácané,
určite takáto prevádzka bola riziková. Tak ako to bolo aj v tomto prípade, keď už je zrejmé, že je veľká

pravdepodobnosť, že činnosť klienta smeruje k jej ukončeniu, zo strany dodávateľa, teda žalobcu je
snaha, aby obchodnícky žil, teda aby bolo mu nejakým spôsobom umožnené, aby platil dlhy, pretože keď
jeho prevádzka fungovať nebude, nebude mať ani z čoho dlhy dodávateľovi zaplatiť. Určite sa to takto
robilo aj v prípade prevádzky O. H.. Žalobca jej iste poskytol všetky možnosti, aby prevádzku nezatvorila,
aby naďalej obchodovala, takýto je štandardný postup.

Podľa § 42a ods. 1, OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3, OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a
ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Žalobca žiadal vyhovieť žalobe podľa § 42a ods. 3, písm. a, OZ. V tomto prípade (ako aj prípadoch
uvedených pod písm. b, c, d, cit. ustanovenia) sa úmysel dlžníka predpokladá (prezumuje). Preto bude
musieť žalovaná strana preukázať, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.
Pokiaľ by to druhá strana v konaní pred súdom nepreukázala, odporovacia žaloba by bola úspešná.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná darovacou zmluvou zo dňa
08. 07. 2009 uzavretou s jej matkou O. H., reg. Správou katastra V. pod č. I. XXXX/XX - XXXX/XX
nadobudla nehnuteľnosti byt č. XX na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX J. Č. W.. I. V., vchod č. XX,
vedený na LV č. XXXX, bytový dom s. č. XXXX na parc. č. XXX/XXX, pod G. XX a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXX/XXXXX-in, ako je
uvedené na LV č. XXXX pod G. XX, k. ú. V.. Týmto bezodplatným prevodom predmetnej nehnuteľnosti
došlo k zmenšeniu jej majetku. Tento právny úkon je platný. Existuje vymáhateľná pohľadávka žalobcu
voči matke žalovanej - platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Rožňava sp. zn. 18Rob/26/2011 zo
dňa 05. 05. 2011 na zaplatenie 31 024,86 Eur s príslušenstvom a trovami súdneho konania. Matka
žalovanej iný majetok, ako ten, ktorý previedla darovacou zmluvou na dcéru nemá. Súd v konaní (z
výpisu zo živnostenského registra) zistil aj to, že matka žalovanej podnikala pod obchodným menom
Dana Kováčová - MEDEA zdravotnícke potreby od 31. 07. 1998, od 13. 08. 2010 do 31. 08. 2011
mala pozastavenú činnosť. Ku napadnutému právnemu úkonu došlo 08. 07. 2009. Ako súd zistil z
výpovede svedka S.. M.. Z. K., aj svedka S.. Z. Š., tovar bol matke žalovanej -dlžníčke dodávaný aj
napriek tomu, že žalobcovi dlhovala preto, že bol predpoklad, že neskončí s touto činnosťou a bolo
aj v záujme žalobcu, aby s činnosťou neskončila. Súd túto skutočnosť zdôrazňuje preto, že má za
preukázané, že žalovaná nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníčky - svojej matky
ukrátiť svojho veriteľa. Ako bolo zistené z jej výpovede a výpovede jej matky - dôvodom nadobudnutia
bytu bolo to, že sa žalovaná chcela osamostatniť, jej matka mala možnosť nasťahovať sa k svojmu
otcovi. Počas štúdia nepracovala, matka (čiastočne aj starý otec) jej hradila životné náklady. Istý čas
strávila v zahraničí, v Anglicku, školu potom dokončila v Košiciach. Nič nenasvedčovalo tomu, že jej
matka v čase urobenia právneho úkonu - darovacej zmluvy, mala problémy s podnikaním, predajňa
fungovala, tovar bol žalobcom dodávaný, jej podnikateľská činnosť v tom čase nebola ani prerušená ani
ukončená. Žalovaná teda keby vyvinula akékoľvek úsilie, nemohla by vedieť o snahe svojej matky ukrátiť
žalobcu ako veriteľa. Žalovaná teda vyvinula náležitú starostlivosť (ako sa u nej pri jej veku, poznatkoch,
životných skúsenostiach dá predpokladať) na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, no tento úmysel
zo žiadnej skutočnosti jej nemohol byť známy. Z tohto podstatného dôvodu súd žalobu zamietol.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Trovy žalovanej pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 438,35 Eur za tieto
úkony: 31. 08. 2011 prevzatie a príprava, hodnota úkonu 57,-Eur + rež. paušál 7,41 Eur, 22. 09. 2011
písomné podanie na súd - vyjadrenie 57,-Eur + 7,41 Eur rež. paušál, 15. 11. 2011 účasť na pojednávaní
57,-Eur + 7,41 Eur rež. paušál, 14. 02. 2012 účasť na pojednávaní, odročené bez prejednania veci 1 z
58,69 Eur je 14,67 Eur + 7,63 Eur rež. paušál, 10, 05. 2012 účasť na pojednávaní 58,69 Eur + 7,63 Eur
rež. paušál, 20. 11. 2012 účasť na pojednávaní, odročené bez prejednania veci 1 z 58,69 Eur je 14,67
Eur + 7,63 Eur rež. paušál, 13. 12. 2012 účasť na pojednávaní 58,69 Eur + 7,63 Eur rež. paušál, 11. 04.
2013 účasť na pojednávaní 60,07 Eur + 7,81 Eur rež. paušál, vyčíslené podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovanej súd rozhodol podľa § 149
ods.1/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.