Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/62/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111208393
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7111208393.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd H. I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom v H., G. X, právne zastúpeného: JUDr. Ján Čisár, advokát, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3,
proti žalovanej: S. H., rod. H., nar. XX.X..XXXX, trvale bytom v H., G. 4, právne zastúpená: JUDr. Adriana
Dudášová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva manželov t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania patrí:

- nehnuteľnosti:

a) byt č.XX, na X. poschodí na A.. ulici č. X, vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. XXX na parc. č. 2614, okres H. III, obec
Košice - O. E., kat. úz. P.,

b) spoluvlastnícky podiel veľkosti XXX/XXXXX na pozemku parc. č. XXXX, C KN, okres H. III, obec H.
- O. E., kat. úz. P.,

zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €.

hnuteľné veci:

A) rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, čalúnená, poťah látkový,
rok zakúpenia 1999 za, terajšia hodnota 253 €;
B) spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z
drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené v roku 2005 - posteľ za sumu

7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €;
C) chladnička zn. Whirpool - kombinovaná chladnička s mrazničkou bielej farby, nadobudnutá v roku
2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €;
D) práčka zn. Whirpool - zvrchu plnená práčka, bielej farby, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11
000 Sk, toho času hodnota 52 €;
E) plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk,
toho času zostatková hodnota 168 €,

teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€.
- aktíva z účtu č.2306287701 vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €
- pasíva :

A) vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o pôžičke zo dňa 30.5.2009 a 30.10.2009
B) vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č.764252
z 11.5.2007II. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava tak, že :
- do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje aktíva z účtu č.2306287701 vedeného v Prvej slovenskej
sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €.

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje :

- nehnuteľnosti :

a) byt č.XX, na X. poschodí na G. W.. X vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. XXX na parc. č. XXXX, okres H. III, obec H. - O.
hrdinov, kat. úz. P.,

b) spoluvlastnícky podiel veľkosti XXX/XXXXX na pozemku parc. č. XXXX, C KN, okres H. F., obec H.
- O. hrdinov, kat. úz. P.,
ktorých hodnota spolu je 76.700,- €

- hnuteľné veci pod položkou A) až E/ spolu v hodnote 826 €.

III. Titulom finančného vysporiadania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 32.203,40 €, a to

do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2011 domáhal vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva so žalovanou. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo medzi žalobcom a žalovanou bolo
uzavreté v roku 1992, a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 17C/6/2010 zo dňa
18.10.2010, pričom právoplatnosť nadobudol rozsudok 14.12.2010. Žalovaná v júni 2008 trvalo opustila
spoločnú domácnosť, a vrátila sa až v novembri 2010, pričom vôbec za toto obdobie so žalobcom
nekomunikovala, napriek jeho snahe zachrániť jeho manželstvo, nesplácala pôžičky, ktoré si nabrala

pred odchodom do Anglicka, a hrozilo, že manželia prídu o byt. V roku 2008 bola žalovaná prepustená zo
zamestnania pre spreneveru, a preto odišla do Anglicka. Žalobca sa počas celej doby jej neprítomnosti
staral o domácnosť, splácal nájomné, ostatné platby a pôžičky. Bez jeho vedomia žalovaná nabrala
pôžičky a Istrobanka vyhlásila splatnosť celého úveru v júni 2009, pričom výška úveru k 31.5.2009
bola 1.322,68 €. Túto sumu musel žalobca uhradiť do 5 dní, pretože hrozila exekúcia ich bytu, a tak

pohľadávku splatil sám z pôžičky od švagra. Žalovaná mu oznámila, že ostane v Anglicku, preto riešil
žalobca situáciu návrhom na rozvod, pretože nevidel iné východisko zo situácie, že mu ostali ďalšie
dlhy po žalovanej. Počas jej neprítomnosti zaplatil za ňu pôžičky v celkovej výške 4.633,40 € ku dňu
právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom žalovaná za 2 roky, ktoré strávila v Anglicku sa vôbec
nestarala o domácnosť, ničím neprispievala na chod spoločnej domácnosti, a nepoukazovala ani žiadne

platby. Žalobca sa snažil pred podaním návrhu na vyporiadanie BSM vyporiadať veci dohodou, avšak
žalobkyňa návrh na vyporiadanie BSM dohodou písomne odmietla.

2. Do masy BSM žalobca zahrnul všetko čo do spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku
ku dňu 14.12.2010. Ide o spoločne nadobudnutý majetok, a to: 1. nehnuteľnosti - 3-izbový byt na G.

ulici č. X, č. bytu XX na X. K. vo výmere XX m2 v H. zapísaný na LV č. XXXXX a súp. č. stavby je
XXX, kat. úz. P., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu so súp. č. XXX na ulici G. X, X vo veľkosti XXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel pozemku pod
stavbou súp. č. 685 na ulici G. X, X v H. ako parc. reg. „C“ evidovaná v katastrálnej mape parc. č. 2614,.
Žalobca v návrhu uviedol, že ohodnocuje predmetnú nehnuteľnosť na sumu 61.500,- €, a žiadal, aby

súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu za náhradu, pretože tento je schopný do
60 dní po vysporiadaní majetku žalovanú finančne vyplatiť. Z tejto ceny je potrebné odpočítať investície
žalobcu do bytu v sume 5.643,- € za zhodnotenie bytu investíciami z jeho dedičstva, a to za výmenu
okien za plastové, a za rekonštrukciu bytového jadra. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by neplatil nájom
a pôžičky žalovanej, nezaplatil by jej dlhy, byt by už predaj exekútor a stratili by strechu nad hlavou.

Navrhol vo veci prihliadnuť na to, kto platil nájomné, kto splatil dlhy, ktoré vznikli počas manželstva, akto zabezpečí riadnu prevádzku bytu v budúcnosti. Je treba aplikovať disparitu podielov pri vyporiadaní
BSM s prihliadnutím na uvedené. Žalobca ďalej navrhol vyporiadať v rámci BSM hnuteľný majetok, a
to rohovú sedačku za kúpenú v roku 1999 za nákupnú cenu 30.000,- Sk a zostatkovú cenu 331,93 €,

spálňu 2005/7.000,- Sk za zostatkovú cenu 132,78 €, sporák Fagor kombinovaný zakúpený v roku 2004
za 10.000,- Sk za zostatkovú cenu 199,16 €, kombinovaný chladnička Whirpool zakúpená v roku 2008
za 12.000,- Sk, zostatková cena 265,55 €, kúpeľňa - práčka Whirpool zakúpená v roku 2005 za 11.000,-
Sk, zostatková cena 265,55 €, skriňa 3-dielna 3.160,- Sk, zostatková cena 100,- €. Zostatková cena
hnuteľného majetku teda činí 1.162,- €, pričom žalobca navrhol, aby bol prikázaný jemu.

3. Čo sa týka dlhov žalovanej, žalobca za ňu splatil dokopy sumu 4.633,40 € ku dňu rozvodu, a to
Istrobanke 1.294,17 €, Tatrabanke 1.635,80 €, Cetelemu 786,- €, Quatru 503,85 € a Orange 413,86 €.
Žalobca poukázal vo veci na dobré mravy, a výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov. Žalobcovi odmietajú banky, resp. nebankové inštitúcie oznámiť zostatky dlžôb k 14.12.2010 a
má si ich vyžiadať žalovaná, kto jej tieto úvery poskytol, keďže ona je dlžníčkou. Išlo o pôžičky na meno

žalovanej,ktoréuzavrelabezsúhlasumanžela,apeniazespotrebovalavAnglicku,pričomnebolipoužité
na spoločný majetok manželov, ale len na jej osobnú spotrebu. Žalobca za 23 mesiacov platil nájomné,
poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti a ostatné platby, a celkom zaplatil sumu 4.600,- €, preto navrhol, aby
súd pri vyporiadaní BSM túto zohľadnil, pretože žalovaná ničím neprispela na chod domácnosti. Dlhy ku
dňu rozvodu činia u žalobcu sumu 2.200,- € z pôžičky, ktorú si vzal od svojho švagra za účelom splatenia

dlhov po žalovanej, a u žalovanej z pôžičiek celkom 2.481,73 € a navrhol, aby si každý svoje dlhy ku dňu
rozvodu splatil sám. Tiež navrhol, aby súd pri vyporiadaní BSM prihliadol na priznanie väčšieho podielu
žalobcovi (disparitu podielov). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v pomere 55 ku 65% prihliadnuc
na to, kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Po odôvodnení žaloby teda žalobca
navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, že nehnuteľnosti vyššie špecifikované, aby prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu, hnuteľné veci vyššie opísané prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Ďalej, aby
žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva pôžičku v sume 2.200,- € s povinnosťou splatiť ju Františkovi
Palkovi, žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva pôžičky v sume 2.481,73 €, a to Quatru vo výške
492,- €, Tatrabanke, a.s. 1.442,14 € a Cetelemu 514,- €, Istrobanke 33,59 €, s povinnosťou splatiť
ju uvedeným dlžníkom. Ďalej navrhol, aby súd rozdiel vo finančnom vyporiadaní vyporiadací podiel v

sume 25.785,- € umožnil žalobcovi zaplatiť žalovanej do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhol,
aby žalovaná mu nahradila trovy konania. Žalobca si v závere vyhradil právo zmeniť tento svoj návrh v
závislosti od skutočnosti, ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania.

4. Žalobca k tomuto návrhu priložil aj listinné dôkazy, a to: rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.

17C/6/2010 zo dňa 18.10.2010, Návrh na dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 2.2.2011, Vyjadrenie sa k
návrhu na dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 14.2.2011, Vyhlásenie splatnosti úveru od Istrobanky, a.s.
zo dňa 8.6.2009, Prehľad splácania úverov z bánk a nebankových spoločností žalobcom, ohodnotenie
nehnuteľnosti realitnou kanceláriou, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické
osoby č. 00-XXXXXXXXXX z 11.5.2007, Zmluvu o pôžičke zo dňa 30.10.2009, a tiež zo dňa 31.5.2009,

Čiastočný výpis z LV č. XXXXX.

5. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21.4.2011 a uviedla, že žalobca
v žalobnom návrhu uvádza skutočnosti, že manželstvo skončilo v dôsledku jej alkoholizmu, pričom
tieto tvrdenia sú urážlivé a nepravdivé. Pravdou je to, že manželstvo skončilo v dôsledku nevery jej

exmanžela, nakoľko počas manželstva udržiaval styky s inými ženami. Žalobca v čase od uzavretia
manželstva nepracoval, takže celý chod domácnosti bol výlučne na žalovanej, dokonca mu doplácala
aj výživné na vtedy ešte maloletú dcéru. Žalobca sa pravidelne dostavuje do jej domácnosti, odnáša
si svoje, niekedy aj spoločné veci. K vyporiadaniu BSM dohodou sa vyjadrila žalovaná zamietavo,
pretože nepovažuje za správne prísť o strechu nad hlavou aj so svojim synom, s ktorým obýva spoločnú

domácnosť. Uviedla, že je zamestnaná a všetky účty poctivo uhrádza, preto nevidí dôvod, prečo by mal
tento byt prikázaný žalobcovi, a jej by mal vyplatiť zostatkovú sumu.

6. Žalobca popieral tvrdenia žalovanej o svojej nevere, naopak žalovaná bola tá, ktorá požívala často
alkohol, v dôsledku čoho bola agresívna, urážala jeho aj ostatných členov rodiny, a mala problémy s

chlapmi na pracovisku. Žalobca na preukázanie toho, že pracoval predložil osobný list dôchodkového
poistenia za roky 1984 až 2007. Zo spoločnej domácnosti si odniesol iba osobné veci a sadu hrncov,
čo bol dar od jeho nebohej mamy.7. V ďalšom podaní žalobca doručil súdu rovnopis Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanej
s Tatrabankou zo dňa 11.5.2007 na sumu 50.000,- Sk za účelom zistenia jeho zostatku ku dňu
14.12.2000, a tiež dôkazy o kreditnej karte Cetelem Slovensko, a.s., č. kreditnej karty XXXXXX, účet č.

XXXXXXXXXXXXXX na úver v sume 1.300,- € a Výpis zo septembra 2010, kde zostatok nesplatenej
čiastky činí 806,56 €.

8. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila aj podaním doručeným súdu dňa 8.10.2012, kedy zaujala k predmetu
konania také stanovisko, že pokiaľ ide o 3-izbový byt nachádzajúci na sa G. ulici č. X, ktorý je v

bezpodielovomspoluvlastníctvebývalýchmanželov,ktomuuvádza,žestranysporuuzavrelimanželstvo
dňa 18.7.1992, pričom žalovaná bola v tom čase vdovou, a išlo u nej o druhé manželstvo. S nebohým
manželom Antonom Némom uzatvorila manželstvo dňa 25.11.1972, a jej prvý manžel zomrel 10.7.1986.
V čase, kedy žila v manželstve s prvým manželom bol jej vtedajšiemu manželovi pridelený do užívania
(nájmu) byt, a to 3-izbový byt na ulici G.. X, v H., a to Rozhodnutím o pridelení bytu vydaním 2.1.1977.
Po jeho smrti 10.7.1986 sa stala žalovaná výlučnou nájomníčkou tohto bytu, čo potvrdil aj starosta

Mestskej časti Košice na strane 2 Rozhodnutia zo dňa 29.4.1994. So žalovanou bol spísaný Zápis o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 30.11.1994. Po uzatvorení manželstva so žalobcom sa žalobca
stal spoločným nájomcom bytu, a preto bol prevedený byt v zmysle zák. č. 182/1982 Zb. z vlastníctva
Mesta Košice do vlastníctva oboch manželov. Cenu tohto bytu v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu uhrádzala žalovaná. Pokiaľ si žalobca robí nároky na podiel z hodnoty bytu bolo pri priznanie tohto

práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa nijako o nadobudnutie bytu, a to najprv do nájmu a neskôr
do vlastníctva nepričinil, a pričinila sa o to výlučne žalovaná a jej nebohý bývalý manžel. Žalovaná
uviedla, že žalobca opustil byt a spoločnú domácnosť, z bytu si odsťahoval všetky svoje veci, pričom
žalovaná býva v byte, riadne sa o byt stará, a platí všetky platby spojené s užívaním bytu odo dňa,
kedy žalobca sa z bytu odsťahoval, t. j. od októbra 2010. Žalovaná si nevie vyriešiť svoju bytovú otázku

inak, a na tento byt je výslovne odkázaná, preto navrhla, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva
žalovanej. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré žalobca v návrhu zahrnul do masy BSM, žalovaná nesúhlasí
s cenou týchto vecí, pretože tá je oveľa nižšia oproti tomu, ako to uviedol žalobca. Pokiaľ ide o zostatok
pôžičiek zo zmlúv, ktoré žalobca uvádza v návrhu, a ktoré mal uhrádzať ako tvrdí za žalovanú, žalovaná
sa k výške zostatkov nevie vyjadriť, nakoľko žiadne doklady k týmto pôžičkám nemá. Poukazovala však

na tú skutočnosť, že peniaze z týchto pôžičiek použila v čase, keď žila so žalovaným v manželstve a v
spoločnej domácnosti na bežnú spotrebu pre domácnosť, a na nákup majetku - bielej techniky, ktorý
patrí do BSM.

9. K tomuto vyjadreniu priložila žalovaná aj listinné dôkazy, a to Upomienku na úhradu nesplatenej časti

kúpnej ceny bytu z 21.9.2000, Oznámenie zo dňa 6.2.1996 o tom, že žalovanej vznikol nárok na 25%
zľavy z ceny bytu a pozemku, a zostatok kúpnej ceny 1.372,82 Sk uhradí polročnými splátkami vo výške
195,- Sk, vždy k 1.5. a 1.11. v danom kalendárnom roku, keďže mestu bola dňa 2.2.1996 doručená
Kúpna zmluva o prevode vlastnícka bytu z Katastrálneho úradu v Košiciach, Zápis o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu zo dňa 30.11.1994, Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.3.1978,

Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 2.1.1977 a Úmrtný list prvého manžela žalovanej, a tiež sobášny
list s prvým manželom žalovanej.

10. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to vyjadreniami žalobcu a žalovanej, výsluchom
žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov Anny Palkovej, Gabriely Scirankovej, Branislava Nému,

znaleckýmposudkomč.23/2016,VýpisomzLVč.11093k.ú.Furčaaoboznámenímslistinnýmidôkazmi
predloženými do spisu, stranami sporu, a tiež vyžiadanými súdom zo Sociálnej poisťovne, Daňového
úradu a tiež Prvej stavebnej sporiteľne a zistil tento skutkový stav:

11. Z výpovede žalobcu ako aj jeho písomných a ústnych vyjadrení v priebehu konania súd zistil ( okrem

už skutočností, ktoré uviedol v návrhu), že žalovaná od 8.12.2008 do novembra 2010 bola v Anglicku
dlhodobo s tým, že chodievala iba na krátkodobé návštevy domov. Za celý čas, čo bola preč uhrádzal
platby za byt, konkrétne vo výške 200,- € mesačne žalobca, a zároveň splácal aj jej úvery a pôžičky, ktoré
si zobrala predtým než odišla do Anglicka. Konkrétne išlo o pôžičku v Istrobanke, kde úver bol vo výške
1.327,76 € a žalobca splatil 1.294,- €, v Tatrabanke, kde jej bol poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk

+ bolo potrebné splatiť úroky asi vo výške 20.000,- Sk, pričom žalobca splatil 1.635,60 €, Cetelem, kde
bol úver vo výške 1.300,- €, a žalobca splatil 786,- Quatro vo výške 995,82 € a žalobca splatil 503,85 € a
titulom nezaplatenej faktúry za telefón zaplatil žalobca Orange 413,86 € za žalovanú, a to v 6 splátkach.
Spolu za ňu uhradil dlžoby vo výške 4.633,48 € z dôvodu, že hrozilo, že bude na byt uvalená exekúciapokiaľ sa dlhy nebudú splácať, môžu prísť o predmetný byt, ktorý nadobudli so žalobkyňou počas trvania
manželstva do BSM. Počas toho, čo bola žalovaná v Anglicku, žil v predmetnom byte so žalobcom aj
syn žalovanej, ktorý mu prispel za celé obdobie, čo bola žalovaná preč, iba sumou 520,- €. Potom, čo

sa vrátila žalovaná z Anglicka ostala bývať v predmetnom bývať aj so synom, a žalobca sa odsťahoval.
Žalobca uvádza, že od uvedeného času býva u svojej rodiny, po známych, po podnájmoch, konkrétnu
adresu nemá. Žalobca uviedol, že sa odsťahoval z toho dôvodu, že sa mu žalovaná údajne vyhrážala
fyzickou likvidáciou. K bytu, ktorý nadobudli do BSM žalobca uviedol, že tento nadobudli do BSM na
základe kúpnej zmluvy, avšak neuhradili zaňho dokopy nič, pretože tam už bola zostatková hodnota

nulová, a zaplatili iba za pozemok asi 3.000,- Sk v tom čase. Žalobca navrhoval spočiatku, že chce,
aby mu bol byt prikázaný do jeho vlastníctva s tým, že on je schopný vyplatiť žalovanú, a to v lehote
60 dní, pretože peniaze si vie požičať od svojej rodiny, avšak naopak má pochybnosti o tom, či by ho
žalovaná vedela vyplatiť, pretože nemá finančné prostriedky na to, aby ho vyplatila. Neskôr súhlasil s
prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, s tým, aby mu táto vyplatila vyrovnací podiel. Čo
sa týka vlastných finančných prostriedkov, ktoré žalobca vložil do spoločného za trvania manželstva so

žalovanou, ide o sumu asi 6.000,- Sk, ktoré dal žalovanej hneď, čo sa nasťahoval do bytu, čo bolo vtedy
približneasidvojročnýnájomzabyt.Ďalejinvestovaldobytutak,ževyrobilnovévchodovédveredobytu,
a materiál na nich kúpil sám. Ďalej vyrobil novú vešiakovú stenu a regály a vešiaky do pivnice, taktiež
vynovil kuchynskú linku, ktorú obložil laťkami. Investoval do spoločného rodinného rozpočtu 160.000,-
Sk, ktoré mu zostali z predchádzajúceho manželstva na základe vyporiadania BSM, a zároveň 180.000,-

Sk, ktoré zdedil po rodičoch, predajom ich rodičovského domu v roku 2005 ( o čom predložil Osvedčenie
o dedičstve i kúpnu zmluvu). Na prestavbu jadra, teda kúpeľne prispel žalovanej sumou 119.000,- Sk,
ktoré jej poskytol tým spôsobom, že jej ich v hotovosti nechal na stole v obývačke, pričom bolo to v prvý
veľkonočný pondelok v roku 2005, a následne sa už viac nezaujímal o to, akým spôsobom žalovaná s
týmito prostriedkami naložila, pretože vedel, že sa z nich má platiť rekonštrukcia kúpeľne, teda bytového

jadra. Žalobca sa okrem financií na prestavbe tohto jadra nepodieľal, mal zdravotné problémy, preto sa
na čas kedy prebiehala rekonštrukcia cca 3 týždne odsťahoval k dcére žalovanej. Rekonštrukciu teda
realizovala žalovaná za pomoci svojho syna Branislava Nému a zaťa, avšak všetko financoval žalobca.
Žalovaná ani jej syn nemali mať odkiaľ finančné prostriedky na to, aby túto rekonštrukciu vykonali, iba z
jeho dedičstva. Ďalej žalobca uviedol, že z vlastných finančných prostriedkov, ktoré zdedil po rodičoch

použil sumu 1.634,66 € na výmenu plastových okien v byte, o čom predložil aj Zmluvu o dielo. Žalobca
ďalej tvrdil, že okrem toho prispieval na svadbu všetkým 3 deťom žalovanej dokopy vo výške 85.000
Sk. Žalobca dlho trval na tom, ako to bolo uvedené v návrhu, že požaduje tieto hnuteľné veci v hodnote
1.162,- €, aby boli prikázané do jeho vlastníctva. Aby mohol žalobca splatiť dlhy za žalovanú, musel
si požičal finančné prostriedky od svojho švagra Františka Palka, a to na základe Zmlúv o pôžičke,

a to zo dňa 31.5.2009, kedy mu požičal sumu 1.000,- € s tým, že uvedenú sumu sa zaviazal vrátiť
svojmu švagrovi do konca roka 2011, a na základe Zmluvy o pôžičke z 30.10.2009, kedy mu požičal
1.200,- € a to za účelom zaplatenia celého úveru, ktorého splatnosť vyhlásila Istrobanka dňa 8.6.2009,
a taktiež sa túto sumu zaviazal vrátiť švagrovi do konca roka 2011. Pokiaľ ide o príjmy žalobcu, uviedol,
že do roku 2001 bol riadne zamestnaný a poberal riadny príjem. Od roku 2001 do roku 2003 mu bol

priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý poberal vo výške 4.000,- Sk. Vzhľadom na to, že podal
proti rozhodnutiu Sociálne poisťovne o priznaní dôchodku odvolanie, bolo mu rozsudkom správneho
súdu priznané doplatenie približne vo výške plného dôchodku, čo však bolo celkove asi v sume 600,- €.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v roku 2009, a v roku 2003 mu bol priznaný po prehodnotení
zdravotného stavu iba čiastočný invalidný dôchodok, v tej výške 4.000,- Sk. V tom čase, keď poberal

čiastočný invalidný dôchodok, pričom zdravotné postihnutie mal hodnotené na 45%, od roku 2003
bol žalobca evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, avšak za celý čas nikde nepracoval,
pretože zo zdravotných dôvodov sa nevedel nikde zamestnať. A v roku 2009 mu bol priznaný starobný
dôchodok. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom zaplatených úverov so žalovanou predložil
aj listinné dôkazy, a to o úhradách v jednotlivých bankách ako aj nebankových spoločnostiach. V podaní

doručenom súdu dňa 6.12.2012 však už uvádzal, že celková suma, ktorú uhradil za žalovanú mala byť
vo výške 4.982,86 €. V tomto podaní žalobca uviedol, že sumu 253,66 € uhradil spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. z titulu, že išlo o spotrebný úver na chladničku. K ostatným úverom sa však nevedel
vyjadriť na čo boli použité, tvrdil, že na osobnú spotrebu žalovanej.

12. Žalobca predložil aj čestné prehlásenie od svojho švagra Františka Palka zo dňa 8.1.2013, že tento
požičia žalobcovi sumu vo výške cca 30.000,- € na vyporiadanie BSM so žalovanou.13. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná pracovala u zamestnávateľa Východoslovenské múzeum Košice,
ktorý s ňou dňa 30.6.2008 rozviazal pracovný pomer dohodou, avšak ako dôvod bolo uvedené porušenie
§ 81 písm. a) Zákonníka práce, pričom žalobca zistil od matky žalovanej, že táto spreneverila nejaké

finančné prostriedky od svojho zamestnávateľa, preto s ňou bol rozviazaný pracovný pomer, pričom
musela splácať ešte na základe toho dlh zamestnávateľovi vo výške asi 40.000,- Sk, z dôsledku čoho
si zrejme požičala finančné prostriedky od nejakej nebankovej spoločnosti resp. banky, aby toto manko
mohla splatiť.

14. Žalobca okrem toho požadoval, aby súd vyporiadal v rámci BSM aj príjem žalovanej z Anglicka,
pretože podľa názoru žalobcu musel príjem žalovanej za obdobie 23 mesiacov, čo strávila a pracovala
v Anglicku, dosiahnuť približne sumu 30.000,- €, pričom však žalovaná mu tvrdila, že žiadne finančné
prostriedky nemá, že si nič nenašetrila. Podľa názoru žalobcu však je nereálne, aby tú sumu, ktorú tam
zarobila minula, a teda navrhol, aby súd na to prihliadol a vyporiadal aj sumu cca 30.000,- € z titulu, že
toľko mali byť našetrené finančné prostriedky žalovanej z práce v Anglicku. Neskôr tvrdil, že súd má z

tohotituluvyporiadaťsumu24.000€,lebotoľkobyzarobilažalovanávAnglickukebytampoberalaaspoň
minimálnu mzdu. Sám potvrdil, že agentúra, ktorá zabezpečila žalovanej prácu v Anglicku už neexistuje.

15. Z výpovede žalovanej ako aj jej ďalších vyjadrení súd zistil, že čo sa týka práce v Anglicku, kde
bola od 8.12.2008 do novembra 2010, pracovala prostredníctvom personálnej agentúry, avšak táto

práca bola len príležitostná, nešlo o trvalý pracovný pomer, a pracovala napr. v kvetinárstve, v sklade,
pričom posielala peniaze, ktoré zarobila svojej dcére A. N., aby táto mohla splácať jej úvery, a ďalej si z
týchto peňazí platila aj nájom v Anglicku vo výške 60,- libier v týždenne. Čo sa týka nasporenia peňazí
z Anglicka žalovaná tvrdila, že nenasporila nič z toho čo zarobila. Žalovaná tvrdila, že nemá žiadne
doklady o tom, čo zarobila, pretože vždy iba niečo podpísali tomu kto im vyplatil peniaze za vykonanú

prácu, o tom, že peniaze im boli poskytnuté. Preto žalovaná tvrdila, že z finančných prostriedkov, ktoré
mala nasporiť, resp. zarobiť v Anglicku ku dňu rozvodu manželstva nemala nasporené žiadne finančné
prostriedky. Čo sa týka predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobca so žalovanou nadobudli počas trvania
manželstva do BSM na Buzuluckej ulici č. 4 v Košiciach, žalovaná nepoprela, že byt je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, pretože tento nadobudli počas trvania manželstva, avšak tento nadobudli

na základe Kúpnej zmluvy z roku 1995 v nulovej hodnote, a žiadala, aby sú prihliadol na to, že kto
sa akou mierou pričinil na tom, že tento byt sa stal ich vlastníctvom, keďže ona v tom byte žila od
roku 1977, kedy ešte s prvým manželom za tento byt platila nájom až do doby, kedy predmetný byt
odkúpila so žalobcom do spoločného vlastníctva, pričom súhlasila s ohodnotením predmetného bytu
na sumu 61.500,- €. Čo sa týka hnuteľného majetku, s rozsahom hnuteľného majetku uvedeného v

návrhu, tak ako ho označil žalobca v návrhu uviedla, že súhlasí, avšak nesúhlasila s ohodnotením tohto
hnuteľnéhomajetku,pretožepodľajejnázoru,tátohodnotajeoveľanižšia.Čosatýkapôžičiek,oktorých
žalobca uvádzal, že sám ich splácal, uviedla, že požičala si finančné prostriedky od Tatrabanky vo výške
50.000,- Sk, ďalej to bol úver na základe Tatrabanky karty asi vo výške 10.000,- Sk, a následne to boli
pôžičky od spoločnosti Quatro, Home Credit Slovakia, a.s. a Cetelem, pričom každá z týchto pôžičiek

bola vo výške 30.000,- Sk, ktoré použila na nákup spotrebného tovaru do domácnosti, ako bol nábytok
do spálne, sedacia súprava, kuchyňa, pretože nebankové spoločnosti poskytovali úvery iba na nákup
spotrebného tovaru. Čo sa týka faktúry za Orange, žalovaná tvrdila, že keď bola v Anglicku ukradli jej
telefón, a jej dcéra to mala nahlásiť v spoločnosti Orange Slovensko, avšak vzhľadom na to, že tam
bola zaviazaná na zaplatenie paušálu, vznikol jej aj tak nedoplatok vo výške 414,90 €, ktorý bolo treba

zaplatiť. Čo sa týka ČSOB, žalovaná uviedla, že od ČSOB si nepožičala finančné prostriedky, požičala
si ich ešte z Istrobanky, takisto vo výške 30.000,- Sk, pričom to bolo v čase, kedy ešte pracovala, bola
riadne zamestnaná na Slovensku a takto pôžičku vzala na 2% úrok. Čo sa týka príjmov žalobcu do
domácnosti, žalovaná uviedla, že jeho príjem odkedy bývali v spoločnej domácnosti bol len čiastočne
invalidný dôchodok, pričom za celý čas nepracoval, a pritom ešte z tohto dôchodku platil výživné na 3

deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, čiže v porovnaní s jeho príjmom bol jej príjem omnoho
vyšší, nakoľko ona riadne pracovala + poberala vdovský dôchodok, a takisto aj deti poberali sirotský
dôchodok. Žalovaná poprela, že by žalobca investoval 160.000,- Sk a 180.000,- Sk do spoločného bytu
a do spoločnej domácnosti, pretože jedinú vec, ktorú uhradil a ktorú investoval zo svojho dedičstva bola
výmena plastových okien, ktoré zakúpil do bytu, čo potvrdila, že mohlo byť v sume 1.634,66 €, keďže

od výmeny týchto plastových okien má žalobca aj doklad, a to Zmluvu o dielo zo dňa 16.4.2008, ktorú aj
predložil do spisu. Žalovaná tvrdila, že žalobca si svoje finančné prostriedky, ktoré získal z vyporiadania
BSM s bývalou manželkou, a tiež z dedičstva ponechal, pravdepodobne ich niekde investoval na nejaký
účet, pretože do spoločnej domácnosti neprispel. Takisto poprela, že by financoval rekonštrukciu jadra,a poprela, že by jej bol dal sumu 119.000,- Sk. Žalovaná tvrdila, že jadro v byte sa skutočne prerábalo,
prerábala sa kúpeľňa, ktorej rekonštrukciu mali na starosti žalovaná spolu so svojim synom a zaťom,
a táto sa financovala z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytol jej syn, ktorý v tom čase pracoval v

Nemecku.Ačosatýkavykonaniatejtorekonštrukcie,rekonštrukciu vykonal jejsynsozaťom,čižepráca
bola vlastne zadarmo. Žalovaná uviedla, že čo sa týka dokladov o nákupe materiálu na rekonštrukciu
kúpeľne, tieto už nemá, vzhľadom na to, že ide o dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od rekonštrukcie.
Pokiaľ ide o prácu žalovanej v zahraničí, žalovaná sa pokúsila skontaktovať s pracovnou agentúrou,
ktorá jej prácu v Anglicku zabezpečovala, avšak v mieste sídla sa táto agentúra už nenachádza, a svoju

činnosť už ukončila. Žalovaná poukázala na to, že má vedomosť o tom, že žalobca si počas trvania
manželstva pravidelne tvoril úspory na sporení, a to v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., a žalovaná nemala
k týmto účtom nikdy dispozičné právo, preto požiadala o Výpis z týchto účtov zo Stavebnej sporiteľne,
a.s..

16. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila aj listinné dôkazy, ktoré sa týkali splácania

pôžičiek, ktoré si vzala ešte pred odchodom do Anglicka, pričom išlo o Zmluvu o pôžičke zo spoločnosti
Quatro č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2005. Ďalej predložila Príkazy na úhradu na sumu 28.000,- Sk
a 24.000,- Sk dňa 11.5.2007 od Tatrabanky, a.s., ďalej poštové poukážky, ktorými poukazovala splátky
spoločnosti Quatro, a .s. v prospech účtu č. XXXXXXXXXX, taktiež predložila Úverovú zmluvu od Home
Credit Slovakia zo dňa 2.6.2008, z ktorej súd zistil, že bola táto pôžička vo výške 16.499,- Sk poskytnutá

za účelom kúpy kombinovanej chladničky Whirpool.

17. Zo Zmluvy o pôžičke od Quatro, a.s. zo dňa 16.11.2005 bol zakúpený sporák a rúra Fagor , pričom
celková cena zmluvy bola 16.500,- Sk, pričom mala túto pôžičku splatiť v 55 splátkach po 300,- Sk, a
o tom, že toto splácala predložila aj vlastne poštové peňažné poukazy, pričom posledná splátka, ktorú

žalovaná preukázala, že zaplatila bola z 8.10.2008 ( následne ďalej splácal tento dlh žalobca, aj keď on
tvrdil, že išlo o inú zmluvu od spol. Quatro).

18. K ďalším pôžičkám sa žalovaná vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 8.4.2013, z
ktorého súd zistil, že žalovaná úver v Tatrabanke, a.s., ktorý jej bol poskytnutý dňa 11.5.2007 (nesprávne

v tomto podaní uviedla, že to bol rok 2001), ktorý jej bol poskytnutý vo výške 50.000,- Sk, v uvedený
deň použila na splatenie predchádzajúceho spotrebiteľského úveru, ktorý mala od Všeobecnej úverovej
banky, a.s. (karta), a to zaslaním sumy vo výške 28.000,- Sk na účet č. 1850385159/0200, variabilný
symbol 0002378613, a na splatenie ďalšieho spotrebiteľského úveru v Tatrabanke, a.s. (karta) zaslaním
sumy 24.000,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, čím vlastne došlo

k prefinancovaniu týchto dvoch úverov na základe úveru poskytnutého Tatrabankou, a.s. dňa 11.5.2007,
teda od uvedeného dňa už splácala žalovaná iba úver v prospech Tatrabanky, a.s., o čom teda svedčia
Príkazy na úhradu, ktorých fotokópie predložila súdu. Žalovaná trvala na tom, že aj tie prefinancované
úvery jej boli poskytnuté za účelom kúpy spotrebného tovaru do spoločnej domácnosti, resp. na potreby
domácnosti, ktorú viedla so žalobcom počas trvania ich manželstva. K úveru z Istrobanky, a.s. žalovaná

uviedla, že tento bol použitý na bežnú spotrebu spoločnej domácnosti, ktorú viedla so žalobcom na
nákup spotrebného tovaru so žalobcom. Čo sa týka úveru od Cetelem Slovensko, a.s., spotrebný úver
bol poskytnutý na nákup nábytku do spálne, pričom žalovaná už nemá doklady o nákupe, avšak sama
splácala dohodnuté splátky, pričom k dispozícii má podacie lístky o úhrade súm 1.600,- Sk, resp. 52,- €
za mesiace 08, 09, 10, 11/2008, 01, 02, 03/2009, pričom ďalšie doklady o úhrade už nemá.

19. Z výpisov, ktoré predložil žalobca do súdneho spisu vyplynulo, že žalovaná posielala nejaké finančné
prostriedky v čase keď pracovala v Anglicku na účet svojej dcére A. N., ktorá ich následne použila na
splácanie dlhov žalovanej. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaná jej napr. dňa 4.6.2009 poslala
sumu 530,- €, dňa 11.6.2009 to bola suma 100,- € + 200,- €, a dňa 24.6.2009 to bola suma 155,- €.

Výpisy za ďalšie obdobie však neboli predložené, preto nie je zrejmé, či aj v ďalšom období posielala
tieto financie žalované dcére, keďže žalobca tvrdil, že dcéra mu celú agendu dlhov odovzdala, nechcel
s tým mať nič spoločné a dlhy ďalej splácal už len on.

20. Žalobca k pôžičkám a k Vyjadreniu žalovanej k pôžičkám zaujal stanovisko dňa 22.4.2013, kedy

namietal, že z predložených dôkazov nie je preukázané na aké účely bol použitý úver od Tatrabanky,
a.s. vo výške 50.000,- Sk, ďalej z F. - P. nepredložila žiaden doklad o vzniku úveru, ani načo bol použitý,
pričom ide o sumu 1.327,76 €. Čo sa týka Cetelemu vo výške 791,40 €, žalovaná nepredložila zmluvu o
poskytnutí sumy vo výške 1.300,- €, ani dôkazy na aký účel bol použitý, pričom sumu 30.000,- Sk, ktorábola prevzatá žalovanou dňa 16.7.2008 ( od Cetelemu ) pravdepodobne použila na cestu do Anglicka.
Čo sa týka Quatra, a.s., šporák Fagor bol kúpený v roku 2005, avšak tento úver nie je totožný s úverom,
ktorý žalobca po odchode žalovanej do Anglicka splácal. Súhlasil, že od spoločnosti Home Credit, a.s.

na základe tohto úveru bola kúpená chladnička v roku 2008. Žalobca navrhol, aby súd si zistil príjmy
žalovanej v Anglicku prostredníctvom Daňového úradu Košice III resp. Sociálnej poisťovne. Žalovaná
na pojednávaní dňa 18.2.2014 potvrdila, že pôžičku od spoločnosti Cetelem si v auguste 2007 vzala
vo výške 30.000,- Sk za účelom cesty do Anglicka, a z tejto pôžičky splatil žalobca sumu 791,- € za ňu
spoločnosti Cetelem, pričom zvyšok splácala ona sama. Čo sa týka ďalších úverov, a to Home Credit

Slovakia a Quatro, tieto úvery boli podpísané na dlhú dobu, pretože nimi išlo o nízke splátky, a to po
300,- Sk, preto viazanosť splácania bola aj na niekoľko rokov, aj napriek tomu, že išlo o nízke pôžičky.

21.Žalobcanatomtopojednávanínamietaltvrdeniažalovanej,žeprestavbubytovéhojadrafinancovaliz
finančných prostriedkov jej syna, pretože tento bol v tom čase nezamestnaný, a nemal z čoho financovať
rekonštrukciu, nemal príjem, tak že sa to financovalo z finančných prostriedkov, ktoré žalobca dal

žalovanej, pričom na základe kúpnej zmluvy, ktorou bol predaný rodičovský dom dostal sumu 220.000,-
Sk, a z toho sumu 119.000,- Sk jej poskytol na rekonštrukciu kúpeľne, pričom tvrdila, že vraj len vaňa,
ktorú pri prestavbe kúpila stála 30.000,- Sk, avšak žalobca tvrdí, že si nemyslí, že skutočne mala takúto
hodnotu.

22. Žalovaná tvrdila, že žalobca si počas trvania manželstva založil sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni
a teda musí existovať zostatok, ktorý patrí do BSM. Žalovaný k zmluvám o stavebnom sporení uvádzal,
že počas trvania manželstva si založil sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, avšak táto zmluva bola
zrušená ku dňu 27.5.2010, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode neexistovala, pričom po
dohode so žalovanou po troch splátkach prestal splácať toto stavebné sporenie a dohodol sa , že v

ďalšom platení bude pokračovať švagor František Palko, pričom celkom mu bola po skončení zmluvy
vyplatená suma 100,- €. Zvyšok bol vlastne poukázaný na účet P. K., keďže tento v podstate všetky
finančné prostriedky na toto sporenie investoval zo svojho. Opätovne žaloba poukázal na to, že dokopy
aj spolu s nájmom, a za pôžičky žalovanej zaplatil za obdobie rokov 2009 až 2010 sumu 9.549,05 €.

23. Na základe dožiadania zo strany súdu, doručila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. súdu vyjadrenie
týkajúce sa stavebného sporenia žalobcu v Prvej stavebnej sporiteľni zo dňa 20.2.2017, z ktorého
vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva dňa 14.12.2010 boli na účte žalobcu č. XXXXXXXXXX finančné
prostriedky vo výške 2.323,55 €. Účet č. 2306287701 bol zrušený ku dňu 2.3.2009, a žalobcovi bola
vyplatená suma 4.259,40 €, ktorá však bola následne vložená dňa 30.4.2009 vo výške 4.250,- € na

účet 2306287402, z ktorého dňa 11.5.2010 bola prevedená suma na účet č. XXXXXXXXXX vo výške
1.968,62 €. Tento účet bol zrušený a zanikol ku dňu 3.6.2010, pričom vyplatená suma vo výške 1.823,09
€ bola poukázaná na účet pána Palka. Z uvedeného vyplýva, že teda ku dňu rozvodku manželstva boli
finančné prostriedky v Slovenskej sporiteľni, a.s. iba na sporiacom účte žalobcu č. XXXXXXXXXX vo
výške 2.323,55 €. Žalobca však tvrdil, že toto sporenie si platil sám z finančných prostriedkov, ktoré mal

z dedičstva, a tieto finančné prostriedky mal uložené u svojej sestry v dome, nemal ich uložené na účte,
a teda nevie preukázať to, že tieto finančné prostriedky boli použité na sporenie z dedičstva. Je to ale
zrejmé z toho dôvodu, že iné finančné prostriedky nemal, keďže jeho jediným príjmom bol invalidný resp.
starobný dôchodok, a je nepravdepodobné, aby nadobudol finančné prostriedky každý rok vo výške cca
500,- €, ktoré bolo treba vložiť do sporenia, zo svojho dôchodku, pretože popritom ešte musel splácať

dlhy za žalovanú.

24. Z výpovede svedkyne Anny Palkovej súd zistil, že táto je sestrou žalobcu, ktorá potvrdila, že žalobca
zdedil finančné prostriedky najprv po svojej babke na základe dedičstva, kedy mu bolo odovzdaných 50

alebo 60.000,- Sk. Tieto finančné prostriedky, keď sa mu odovzdávali bola pritom prítomná aj žalovaná.
Ďalšie finančné prostriedky nadobudol po rodičoch ako dedičstvo vo výške 220.000,- Sk, čo bolo asi v
apríli 2005. Pritom však žalovaná prítomná nebola. Následne, keď mal žalobca 60. bola svedkyňa u nich
v byte, čo bolo v roku 2007, a žalovaná sa jej chválila, že urobili novú kúpeľňu, komplet obklady, vaňu a
sanitu s tým, že ona to robila s Braňom, so svojim synom, ale bolo to z finančných prostriedkov žalobcu,

pričom on v tom čase chodil na rehabilitáciu. Uviedla, že nepovedala žalovaná síce, že to bolo len z
prostriedkov žalobcu, avšak keby to tak nebolo, boli by túto rekonštrukciu robili už skôr, keby na to mali
finančné prostriedky. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, koľko vynaložili na prerábanie kúpeľne. Ďalej
svedkyňa potvrdila, že v čase kedy žalovaná bola v Anglicku, požičali žalobcovi finančné prostriedky nasplatenie dlhov žalovanej, a zabezpečovali ho aj materiálne, aby mohol prežiť. Taktiež za neho uhrádzali
aj stavebné sporenie, pretože ho nevedel splácať, keďže mu bol stiahnutý invalidný dôchodok, tak
prevzali splácanie tohto sporenie za neho, nezrušili tento účet, pretože tam bolo možné získať prémiu.

Preto splácali toto sporenie za neho s tým, že v roku 2010 už potrebovali finančné prostriedky, preto
bolo toto stavebné sporenie zrušené, a ku dňu zrušenia bola suma približne 50.000,- Sk, s tým čo
tam vložil žalobca asi 60.000,- Sk. Uviedla, že finančné prostriedky požičiavali žalobcovi z odstupného,
ktoré dostal jej manžel, pričom obidvaja sú už dôchodcovia, avšak toto odstupné bolo vysoké, preto
mali dostatok finančných prostriedkov na to, aby mu požičali. Potvrdila, že sú ochotní žalobcovi pomôcť

s manželom a požičať mu finančné prostriedky na to, aby sa mohol vyporiadať so žalovanou, a teda
poskytnúť mu finančné prostriedky na vyplatenie žalovanej.

25. Z výpovede svedkyne A. N., dcéry žalovanej súd zistil, že počas spolužitia, kedy žila so žalobcom
a žalovanou v spoločnej domácnosti, čo bolo približne od jej 15 až do 22 rokov, kedy sa z domácnosti
odsťahovala, bolo to tak, že žalovaná pracovala a uhrádzala všetko, avšak potvrdila, že prispieval

nejakou sumou aj žalobca, nevedela však uviesť, akým spôsobom si to delili, následne prispievala do
domácnosti aj ona, potom čo sa zamestnala. Pokiaľ ide o rekonštrukciu bytu, jadro sa murovalo v čase,
kedy ona už v byte nebývala, pričom bol tam urobený obklad, bola vymenená vaňa a umývadlo, a
potvrdila, že túto rekonštrukciu robila jej matka s bratom G.. Žalobca tam v tom čase nebol, pretože
mu vadil hluk, takže sa na ten čas odsťahoval k ich sestre. Túto rekonštrukciu robil iba brat s matkou,

a financovali ju z finančných prostriedkov, ktoré zarobil brat v zahraničí, pretože v tom čase pracoval
v zahraničí. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca prispel nejakou finančnou
sumou na túto rekonštrukciu, a má vedomosť iba o tom, že boli vymenené plastové okná v byte, na
čo prispel žalobca. Čo sa týka ďalšej investície, žalovaná dostala obývaciu stenu, ktorú jej kúpili deti
ako darček. Čo sa týka pôžičiek svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že si žalovaná požičala

nejaké finančné prostriedky od nebankových spoločností, ako aj od banky, avšak kedy si tieto sumy
požičala a na čo, to nevedela uviesť, avšak tieto pôžičky brala na domácnosť. Uviedla, že zrejme z
nich kupovala kuchynskú linku, pretože to bolo až potom, čo bolo prerobené jadro, ktoré sa prerábalo
niekedy v roku 2005. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaná odišla pracovať do Anglicka, a posielala jej
finančné prostriedky na účet s tým, že záviselo to od toho, koľko zarobila, čo bolo medzi 50 až 150

libier na týždeň. Nebolo to pravidelné, a tieto finančné prostriedky jej posielala a následne svedkyňa
uhrádzala účty resp. pôžičky, ktoré tu žalovaná mala. Uviedla, že uhrádzala dlhy za chladničku, ďalej
vkladala finančné prostriedky do Tatrabanky. Potvrdila, že žalobca splácal nejaké pôžičky za žalovanú,
nevedela však uviesť, koľko to bolo, ani za čo splácal. Uviedla, že vie o tom, že žalobca zdedil nejaké
finančné prostriedky, avšak koľko to bolo, ani na čo ich použil uviesť nevedela, ale potvrdila, že nemá

žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca investoval nejaké finančné prostriedky do bytu ( okrem okien).
Taktiež svedkyňa potvrdila, že jej brat, ktorý býval v čase, kedy žalovaná bola v zahraničí so žalobcom
v byte, mu prispieval na domácnosť, avšak nevedela uviesť akou sumou. Čo sa týka pôžičiek svedkyňa
uviedla, že žalovaná si financie požičiavala z toho dôvodu, že potrebovala kúpiť veci do domácnosti a
jej finančný príjem, ktorý mala zo zamestnania to nepokryl, preto si potrebovala požičať, aby si to mohla

dovoliť kúpiť. Ďalej svedkyňa potvrdila, že všetci súrodenci sú ochotní pomôcť žalovanej v prípade, že
by došlo k vyporiadaniu žalobcu a žalovanej tak, že by jej poskytli finančné prostriedky na to, aby mohla
vyplatiť žalobcu.

26.ZvýpovedesvedkaG.J.,synažalovanejsúdzistil,ževrámcitrvaniamanželstvažalobcuažalovanej

väčšinu financovala žalovaná, pretože v čase, kedy sa zoznámili so žalobcom pracovala na Polícii.
Kupovala práčku, kupovala televízor, auto nemali, a všetky tieto veci kupovala z toho, čo zarobila. Čo
sa týka príjmov žalobcu svedok uviedol, že pamätá si, že bol žalobca dosť dlho chorý, a nižší príjem
poberal iba v čase, keď bol čiastočne invalidný. Čo sa týka pôžičiek má vedomosť o tom, že si tieto
žalovaná vzala za účelom kúpy napr. kuchynskej linky, ako aj gaučovej súpravy do domácnosti, ktoré

však splatila. V predmetnom byte, v ktorom býva žalovaná už 38 rokov je prerobená iba kúpeľňa, ktorú
svedok uvádza, že prerábal s matkou, teda žalovanou a svojim bratom. Svedok uviedol, že prerobenie
kúpeľne stálo približne 30.000,- Sk. Náradie si požičal od svojho brata ( súd poznamenáva, že zrejme
išlo o jeho švagra, manžela sestry S.W., keďže žalovaná má iba jedného syna a dve dcéry), pričom do
kúpeľne sa dával sadrokartón, obvodové steny, bola tam vymenená vaňa, ktorá sa kúpila asi za 4.500,-

Sk, WC za 2.000,- Sk, umývadlová skrinka a zrkadlo za 1.000,- Sk, bodové svetlá za 1.500,- Sk. Robil
sa nový obklad, ktorý stál približne 200,- Sk m2, neboli to veľké položky a financoval to on s matkou
a s bratom, ktorý tiež niečo zakúpil a pomáhal tým, že mal auto, takže s autom sa tieto veci prenášali.
Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca na prerobenie kúpeľne niečím prispel. Malvedomosť iba o tom, že prispel na výmenu okien, on to vybavoval, objednal to, a aj to zaplatil, avšak
svedok nevedel uviesť v akej sume. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že zdedil žalobca nejaké
finančné prostriedky, keďže sa predal jeho rodičovský dom, avšak nevedel na aký účel ich použil, avšak

nemá vedomosť o tom, že by niečím prispel do spoločnej domácnosti. Svedok tvrdil, že pracoval v
Nemecku, kde bol niekedy aj 4 mesiace, a v tom čase neprispieval na spoločnú domácnosť, pričom ide
o obdobie, kedy žalovaná bola v Anglicku, prispieval iba v tom čase, kedy býval a teda bol na Slovensku,
a býval so žalobcom v predmetnom byte. Prispieval približne na polovicu, nevie uviesť presne koľko,
robieval nákupy podľa toho, čo bolo treba. Prispieval tým spôsobom, že pri šeku s inkasom nechal

finančné prostriedky, tak ako to robí aj teraz, keď prispieva svojej matke na bývanie. Tvrdil, že sumou
20,- € žalobcovi na bývanie neprispieval, pretože ide o smiešnu sumu, a takouto sumou sa hanbil mu
prispievať, určite to bolo viac. Čo sa týka sumy, ktorou mal žalobca prispieť s dedičstva na prerobenie
kúpeľne, svedok uviedol, že neprispel žiadnou sumou, a ani sa nepodieľal na tejto prestavbe, pretože
sa odsťahoval na toto obdobie k jeho sestre, bol tam 3 týždne, a keď sa vrátil bolo to až potom, čo bola
kúpeľňa prerobená. Svedok tvrdil, že v čase, kedy bola žalovaná v Anglicku, tak žalobca neprebýval v

predmetnom byte vždy, chodieval aj na 2 - 3 dni z bytu, pretože mal mimomanželský vzťah, a táto jeho
známosť bývala na Jaltskej ulici, kde chodieval. Svedok predložil súdu Výpis z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I, z ktorého vyplýva, že dňa 15.2.2008 bola založená spoločnosť s ručením
obmedzeným na obchodné meno NEMA, s.r.o., kde bol konateľom, a v rámci tejto spoločnosti vykonával
činnosť, takže nie je pravdou, že by nerobil nič, a bol iba doma, a nezarábal ako to tvrdil žalobca.

27.Žalobcapotvrdil(č.l.195),žekudňurozvodumanželstvabolasplatenápôžičkavIstrobanke,pôžička
v Home Credit Slovakia, a.s. za chladničku a faktúra za Orange.

28. Žalobca prestal tieto splátky splácať v novembri 2010, kedy sa žalovaná vrátila z Anglicka. Žalovaná

uviedla, že ku dňu rozvodu manželstva ostala nesplatená iba pôžička v Tatrabanke, ktorej zmluvu
predložili do spisu, a taktiež predložili aj potvrdenie o zostatku ku dňu rozvodu manželstva (č. l. 222)
bola táto suma ku dňu rozvodku manželstva vo výške 825,46 €, pričom toho času už je aj táto pôžička
splatená, splácala ju po rozvode iba žalovaná.

29. Žalobca predložil na preukázanie výšky svojho invalidného dôchodku, resp. jeho doplatku aj
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.9.2009 , ktorým bolo rozhodnuté, že od 19.8.2009
bude žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok v sume 373,40 € mesačne, a od 14.11.2009 mu bude
odňatý invalidný dôchodok. Dňom 19.8.2009 zaniká žalobcovi nárok na dôchodok, ktorého suma je
nižšia. K tomuto dňu je suma invalidného dôchodku 181,70 € mesačne, a suma starobného 373,40 €

mesačne. Sumy invalidného dôchodku, ktoré boli vyplatené od 19.8.2009 do 13.11.2009 sa zúčtujú so
sumami starobného dôchodku vyplatením za ten istý čas.

30. Súd si vyžiadal zo Sociálnej poisťovne, a. s. správu, či na základe rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 6Sd/68/2008 z 14.5.2009 bolo priznaný doplatok žalobcovi k invalidnému dôchodku za

obdobie rokov 2003 až 2009, a v akej výške, a v akej výške mu bol aj vyplatený.

31. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 8.1.2015 (č. l. 206) súd zistil, že na základe rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd 6//2008 zo 14.5.2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ktorá rozhodla o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu v sume

určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003, bolo uložené sociálnej poisťovni, aby opätovne
posúdila zdravotný stav žalobcu. Tento bol 19.10.2009 posudkovým lekárom posúdený so záverom, že
menovaný je do 14.5.2009 čiastočne invalidný, a od 15.5.2009 invalidný, a na základe uvedeného bol
žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 15.5.2009, a doplatok na invalidnom dôchodku za obdobie
od 15.5.2009 do 18.8.2009 v sume 272,60 € bol poukázaný žalobcovi 11.12.2009. Od 19.8.2009 bol

invalidný dôchodok odňatý, a bol mu priznaný starobný dôchodok, ktorý sa mu vypláca doposiaľ.
Ohľadne doplatku k invalidnému dôchodku za obdobie od mája 2009 do augusta 2009 žalobca uviedol,
že bol mu doplatený invalidný dôchodok spolu vo výške 800,- € v troch splátkach, takže to, čo uviedla
v Potvrdení Sociálna poisťovňa, že mu bola poukázaná suma 272,60 €, išlo iba o prvú splátku. Žiadna
iná suma mu doplatená nebola. Tieto prostriedky sa už spotrebovali.

32. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 18.6.2012 (č. l. 187) súd zistil, že bolo žalovanej oznámené,
že si sociálna poisťovňa uplatnila nárok na starobný dôchodok žalovanej z dôchodkového poisteniaSpojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, pričom žiadosť o starobný dôchodok zaslali
18.6.2012 príslušnej inštitúcii sociálneho poistenia tohto štátu, pričom rozhodnutie o nároku na starobný
dôchodok dôchodkového poistenia bude doručený priamo na adresu žalovanej.

33.Daňovýúradnadožiadaniesúdu,čižalovanépredložiladaňovépriznaniekdanizpríjmovzaobdobie
keď bola v Anglicku oznámil, že takéto daňové priznanie žalovanej neeviduje.

34. Súd lustráciou v súdnom registri v sociálnej poisťovni zistil, že žalobca bol zamestnaný od

1.10.1997 do 12.4.2001, a ďalej súd zistil, že žalovaná bola zamestnaná od 1.4.1999 do 30.6.2008 vo
Východoslovenskom múzeu v Košiciach, pričom jej príjem bol v roku 2004 cca 9.820,- Sk brutto, a ku
dňu, kedy bol s ňou rozviazaný pracovný pomer t. j. v máji 2008 bol jej príjem vo výške cca 13.000,-
Sk brutto. Súdu nebolo predložené zo strany žalovanej, ani zo strany Sociálnej poisťovne potvrdenie o
dôchodku, ktoré malo byť doručené z Veľkej Británie, a žalovaná poberá starobný dôchodok vo výške,
ktorá jej bola vypočítaná iba z príjmov, ktoré dosahovala na Slovensku, pretože zápočtový list za obdobie

2008 až 2010, kedy pracovala v Anglicku Sociálnej poisťovni predložený nebol.

35. Na žiadosť žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia aktuálnej hodnoty
predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetnom vyporiadania BSM, a na základe znaleckého posudku,
ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Z. I. súd zistil, že hodnota predmetných nehnuteľností, teda bytu č. 12,

na 4. poschodí na Buzuluckej ulici č. 4 vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. 685 na parc. č. 2614, kres Košice III, obec Košice -
Dargovských hrdinov, kat. úz. P. a spoluvlastnícky podiel veľkosti 230/10000 na pozemku parc. č. XXXX,
C KN, okres H. III, Q. Košice - O. E., kat. úz. P. je 76.700,- €.

36. V priebehu konania došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanou o rozsahu a hodnote hnuteľných
vecí, ktoré patria do masy BSM, a to následovne:

1/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, rok zakúpenia 1999, v
hodnote 30 000 Sk, táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia hodnota 253 €;

2/ spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z
drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €;
3/ chladnička zn. Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá
v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €;

4/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000
Sk, toho času hodnota 52 €;
5/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk,
toho času zostatková hodnota 168 €.
Celková cena predmetných hnuteľných vecí je teda 826,- €.

37. Žalobca tvrdil, že dlhy voči švagrovi na základe zmluv o pôžičke, vo výške 1.200,- €, a vo výške
1.000,- €, neboli ku dňu rozvodu manželstva splatené, pretože tieto boli poskytnuté žalobcovi v čase,
kedy ich nemal z čoho splácať, a tieto začal splácať žalobca svojmu švagrovi až potom, čo sa žalovaná
vrátila z Anglicka, a kedy začala svoje dlhy ďalej splácať sama, to znamená až po rozvode manželstva.
Dovtedymuneuhradilzrejmenič.Napojednávanídňa12.1.2017žalobcauviedol,ženevieuviesťpresne

v akej výške boli pôžičky splatené, pretože so švagrom si oproti podpisu nevracali finančné prostriedky.
Po tomto pojednávaní však následne žalobca predložil Prehľad splácania pôžičiek Františkovi Pálkovi
zo dňa 31.5.2009 a 30.10.2009, kde sú uvedené dátumy, kedy boli dlžné sumy splácané, pričom prvá
splátka vo výške 100,- € je uvedená, že bola splatená dňa 15.11.2010, a na tomto prehľade splácania,
ktorý bol porovnaný aj s originálom, z tohto vyplýva, že František Palko podpisoval prevzatie týchto

súm, pričom na tejto listine sa uvádza na konci dátum 13.2.2017, čiže je z toho zrejmé, že tento
prehľad splácania pôžičiek nebol v skutočnosti podpisovaný tak, ako je v to v ňom uvedené, ale
tento prehľad splácania pôžičiek bol spísaný dodatočne medzi žalobcom a Františkom Palkom. Právna
zástupkyňa žalovanej spochybňovala dôveryhodnosť a pravosť samotných zmlúv o pôžičke a tiež tejto
listiny o splácaní, namietala, že tento prehľad splácania pôžičiek zrejmé nezodpovedá skutočnosti, a to

aj vzhľadom na to, že z originálu vyplýva, že prevzatie každej splátky podpísal František Palko vždy tým
istým perom, pričom malo ísť o rôzne dni, teda je nereálne, že vždy mal k dispozícii to isté pero. T.č. sú
už obe pôžičky splatené, splatil ich po rozvode žalobca.38. Čo sa týka predmetného bytu súd zistil, že tento byt č.XX na G. X v Košiciach bol na základe
Rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 2.1.1977 pridelený M. J., ktorý bol prvým manželom žalovanej od

25.11.1972. Prvý manžel žalovanej zomrel dňa 10.7.1986. Zo Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu vyplýva, že tento bol dňa 15.2.1978 odovzdaný nebohému manželovi žalovanej. Zo Zápisu o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30.11.1994 vyplýva, že predmetný byt bol na základe
Rozhodnutia o pridelení bytu vydaného starostom Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov zo dňa
29.4.1994 odovzdaný žalovanej počnúc dňom 30.11.1994 na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu

zodňa25.8.1995,uzavretejmedzipredávajúcimMestoKošiceakupujúcimiS.H.aS.H.došlokprevodu
predmetného bytu na kupujúcich, ktorí predmetný byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva,
pričom zápis v Katastri nehnuteľnosti bol vykonaný 21.11.1995. V článku VI tejto zmluvy sa uvádza,
že predávajúci predáva kupujúcemu byt uvedený v tejto zmluve, vrátane spoluvlastníckych podielov
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v článku III, odsek 2 a 3 a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku uvedenom v článku V, ods.1 za dohodnutú kúpnu cenu 2.287,-

Sk, z toho kúpna cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu je 0,-Sk a kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku je 2.287,-Sk. Z listu
zo dňa 6.2.1996 (čl.51) súd zistil, že v zmysle článku VI kúpnej zmluvy vznikol žalovanej nárok na
25% zľavu z ceny bytu a pozemku a teda zostatok kúpnej ceny je 1.372,-Sk, ktorý je potrebné uhradiť
polročnými splátkami vo výške 195,-Sk vždy k 1.5. a 1.11. v danom kalendárnom roku. Z upomienky na

úhradu nesplatenej časti kúpnej ceny zo dňa 21.9.2000 vyplýva, že nesplatený zostatok kúpnej ceny
bytu k uvedenému dňu je 1.177,-Sk, ktorá suma následne bola zaplatená poštovou poukážkou zo dňa
12.10.2000, pričom odosielateľ je uvedený S. H.. Z toho možno vyvodiť, že išlo o spoločné finančné
prostriedky žalobcu a žalovanej, keďže v tom čase boli manželia a žiadna strana nepreukázala, že by
táto suma na základe kúpnej zmluvy bola uhradená z výlučných prostriedkov niektorého z manželov.

Súd vec právne posúdil takto:
39. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

40. Podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

41. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

42. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, to je zo zásady
rovnosti podielu manželov, keď nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Súd
zisťoval, čo patrí do masy BSM, zohľadňoval zásadu, že veci majú byť rozdelené tak, aby jednému z
účastníkovi vyplývala povinnosť druhému z účastníkov zaplatiť na vyrovnanie podielu primeranú čiastku.
Pri rozhodovaní o tom, ktorá z vecí má byť prikázaná do výlučného vlastníctva toho ktorého z účastníkov,

súd prihliada najmä na účelné využitie týchto vecí a na to, ktorý z účastníkov ktorú vec užíval aj po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri ohodnotení nehnuteľných i hnuteľných vecí súd vychádzal
z ich stavu v čase rozvodu manželstva, ale z ceny v čase vyporiadania.

43 Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mal súd za

nesporné, že manželstvo, ktoré bolo uzavreté medzi žalobcom a žalovanou v roku 1992 bolo rozvedené
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 17C/6/2010 zo dňa 18.10.2010, pričom
právoplatnosť nadobudol rozsudok 14.12.2010. Manželstvo bolo bezdetné a po rozvode manželstva
nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že do masy
BSM je potrebné zahrnúť nasledovné:

44. Nehnuteľnosť - byt č.XX na X.poschodí, vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. XXX na parc.č. XXXX, okres Košice F., obec
H.-O.hrdinov,katastrálneúzemieP.,ulicaG.X,Košiceovýmere69m2aspoluvlastníckypodielveľkosti
XXX/XXXXX na pozemku parc.č.XXXX, C H., okres H. III, Q. H. - O. hrdinov, katastrálne územie P.,ktorý byt nadobudli účastníci na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 21.11.1995 za cenu
podľa kúpnej zmluvy 2.287,-Sk, pričom išlo o cenu pozemku, z čoho bola poskytnutá zľava 25%, čiže
hodnota celej nehnuteľnosti, v podstate pozemku bola 1.750,-Sk, ktorá bola vyplatená z finančných

prostriedkov spoločných počas trvania BSM. Predmetná nehnuteľnosť však bola pridelená do užívania
ešte nebohému manželovi žalovanej v čase, keď boli manželia v roku 1978, pričom spoločne v tomto
byte bývali a po smrti nebohého manžela v byte ostala bývať žalovaná a riadne uhrádzala všetky platby
s tým, že v roku 1992 v predmetnom byte býval už so žalovanou aj žalobca ako jej manžel, ktorí sa
spoločne podieľali na úhradách za predmetný byt.

45. Ďalej do masy BSM súd zahrnul hnuteľné veci v tom rozsahu a hodnote v akej sa na nich dohodli
žalobca so žalovanou a to takto:
1/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, rok
zakúpenia 1999, v hodnote 30 000 Sk, táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia hodnota
253 €;

2/ spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z
drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €;
3/ chladnička zn. Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá
v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €;

4/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000
Sk, toho času hodnota 52 €;
5/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk,
toho času zostatková hodnota 168 €.
Hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€.

46. Pokiaľ ide o stavebné sporenie súd z výpisov z prvej stavebnej sporiteľne zistil, že ku dňu rozvodu
manželstva mal žalobca nasporenú sumu 2.323,55 € na účte číslo 2306287402, preto súd túto sumu
zahrnul do masy BSM ako aktíva, ktoré je potrebné pri zániku BSM vyporiadať, aj keď žalobca tvrdil, že
tieto finančné prostriedky boli nasporené z dedičstva, ktoré získal po smrti svojich rodičov. Žalobca však
tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, pričom raz ročne vkladal na toto sporenie sumu približne

vo výške 500,-€, avšak žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že by tieto finančné prostriedky boli
použité výlučne z jeho dedičstva, a nie zo spoločných prostriedkov manželov nadobudnutých počas
trvania BSM, resp. že by to boli prostriedky jeho švagra, pretože o tom nepredložil žiaden dôkaz.
47. Do masy BSM ako pasívum súd zahrnul pôžičky poskytnuté žalobcovi jeho švagrom P. K. a to vo
výške 1.000,-€ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.5.2009 a v sume 1.200,-€ na základe pôžičky

zo dňa 30.10.2009. Žalobca predložil doklad o prehľade splácania týchto pôžičiek až na poslednom
pojednávaní, pričom je zrejmé, že tento prehľad bol vyhotovený dodatočne, o čom svedčí dátum na
tejto listine - 13.2.2017 a vyplýva z neho, že ku dňu rozvodu manželstva mala byť splatená z týchto
pôžičiek iba suma 100,-€. Súd sa v tomto prípade priklonil k tvrdeniam žalobcu, že predmetné pôžičky
svojmu švagrovi nemohol splatiť skôr, než sa vrátila žalovaná z Anglicka, čo bolo vlastne v októbri 2010,

pretože až do októbra 2010 skutočne splácal iné dlhy za žalovanú, resp. spoločné dlhy, čo žalobca v
konaní preukázal výpismi z bánk, ako aj poštovými poukážkami, že splatil za obdobie roku 2008-2010
dlhy v sume 4.900,-€ a teda je reálne, že k splácaniu pôžičiek voči svojmu švagrovi pristúpil až potom,
čo už prestal splácať jej dlhy keď sa vrátila z Anglicka. Námietky žalovanej strany, že či vôbec došlo k
poskytnutiu týchto pôžičiek žalobcovi a námietky k predloženej listine o splácaní preto súd považoval za

irelevantné. Preto súd dospel k záveru, že aj suma 2.100,-€, ktorá nebola ku dňu rozvodu manželstva
splatená Františkovi Palkovi, je potrebné aj túto sumu zahrnúť do pasív v rámci masy BSM.
48. Do masy BSM ako pasívum súd zahrnul aj dlh z Tatra banky, a.s., ktorý ku dňu rozvodu bol vo výške
825,46 €, a ktorý po rozvode splatila žalovaná. Súd mal totiž za preukázané, že žalovaná si na základe
Zmluvy o úvere požičala do Tatra banky, a.s. sumu 50.000,- Sk za účelom prefinancovania iných úverov,

ktoré si vzala ešte predtým, pričom z tejto sumy 50.000,- Sk, ktorá jej bola poukázaná na základe Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 11.5.2007 žalovaná použila na splatenie spotrebiteľského úveru
vo VÚB, a.s. karta sumu 28.000,- Sk a na splatenie spotrebiteľského úveru v Tatra banke, a.s. zaslala
sumu 24.000,- Sk a vlastne následne už bolo potrebné iba splácať úver vo výške 50.000,-Sk aj s úrokmi,
ktorý bol žalovanej poskytnutý dňa 11.5.2007. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že

žalobca Z titulu z tejto úverovej zmluvy za žalovanú za obdobie od 4.6.2009 do 7.10.2010 zaplatil sumu
1.459,84 €. Súd však mal za to, že v danom prípade došlo k prefinancovaniu dvoch spotrebiteľských
úverov, ktoré boli poskytnuté ešte pred rokom 2007 žalovanej, resp. aj žalobcovi a bolo to za účelom
bežnej spotreby, resp. finančné prostriedky poskytnuté na základe týchto úverov boli použité v priebehumanželstva a spotrebované na spoločné potreby. Žalobca nepreukázal, že by išlo o výlučné potreby
žalovanej, na ktoré použila tieto úvery, preto tento dlh zahrnul do pasív BSM.
49. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobca do predmetnej nehnuteľnosti

investoval zo svojich finančných prostriedkov, ktoré získal z dedičstva sumu 49.246,-Sk, t.j. 1.634,66 €,
ktorú investoval za účelom výmeny plastových okien. Táto skutočnosť je potvrdená na základe Zmluvy
o dielo zo dňa 16.4.2008, ktorú predložil do spisu žalobca a túto skutočnosť nepopierala ani žalovaná
a v podstate potvrdili to aj svedkovia, ktorí v konaní vypovedali.

50. Žalobca tvrdil, že do spoločnej nehnuteľnosti na rekonštrukciu kúpeľne prispel sumou 119.000,- Sk,
t.j. 3.950,07 € z dedičstva, ktoré nadobudol po svojich rodičoch. Túto skutočnosť sa však žalobcovi
nepodarilo v konaní preukázať. Aj keď bolo preukázané a je nesporné, že žalobca zdedil po svojich
rodičoch v roku 2005, po predaji rodičovského domu sumu 220.000,- Sk a v roku 2005 došlo aj
k rekonštrukcii kúpeľne v predmetnom byte, v priebehu celého konania žalobca nedokázal súdu
preukázať, že skutočne práve sumu 119.000,- Sk poskytol žalovanej za účelom rekonštrukcie kúpeľne, a

že skutočne táto suma bola v celosti použitá na rekonštrukciu kúpeľne. Žalobca vlastne ani sám nevedel
koľko stála rekonštrukcia kúpeľne, tvrdil, že doklady má žalovaná a teda sa k tomu vyjadriť nevie. Ani
žalovaná súdu nezdokladovala koľko v skutočnosti táto rekonštrukcia kúpeľne stála, pretože tvrdila, že
už účty o rekonštrukcii nemá. Žalovaná sa nevedela vyjadriť k tomu, koľko za rekonštrukciu kúpeľne
zaplatila a iba zo svedeckej výpovede svedka Branislava Nému súd zistil, že údajne táto rekonštrukcia

mala stáť 30.000,- Sk, ktorá suma sa však zdá súdu ako podhodnotená za vykonanie rekonštrukcie
kompletnej v kúpeľni a WC, kedy bola vymenená komplet sanita, obklady, vaňa, WC, sádrokartón, nové
podhľady boli urobené aj s bodovým osvetlením a taktiež bol menený aj nábytok v kúpeľni. Napriek tomu,
i keby táto rekonštrukcia stála viac ako 30.000,- Sk, súd nemohol žalobcovi započítať sumu 119.000,-
Sk ako vnos jeho finančných prostriedkov do spoločného majetku, pretože nemal za preukázané, že

žalobca skutočne presne touto sumou prispel a na tento konkrétny účel, pretože to nevyplynulo ani zo
svedeckých výpovedí, ani žalobca nepredložil akýkoľvek výpis z účtu, že finančné prostriedky vybral v
tejto sume, alebo nejaký iný hodnoverný doklad o tom, že tieto finančné prostriedky z dedičstva takto
použil.
51. Tvrdenia žalobcu o ďalších investíciách do spoločnej domácnosti ako napríklad investície do svadieb

detí žalovanej atď. súd na tieto neprihliadal, pretože išlo o spotrebované finančné prostriedky počas
trvania manželstva a teda nemohol ich vysporiadavať v rámci vyporiadania BSM, keďže v čase zániku
BSM boli už tieto spotrebované. Pokiaľ ide o príjmy žalovanej, ktoré žiadal žalobca vyporiadať v rámci
BSM a domnieval sa najprv, že súd má vychádzať z toho, že príjmy žalovanej mali byť vo výške 34.000,-€
za obdobie, počas ktorého bola v Anglicku, resp. neskôr už tvrdil, že minimálna mzda, ktorú by tam mala

zarobiť by mala byť vo výške 24.000,-€ a túto by mal sumu rozdeliť súd na polovicu, súd mal za to, že
tieto tvrdenia žalobcu sú iba špekulatívne, ničím nepodložené a zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, ani
z potvrdení Sociálnej poisťovne, či daňového úradu, že žalovaná v Anglicku zarobila, resp. by zarobila
práve takúto sumu. V danom prípade ide o vyporiadanie BSM a nie o určenie výživného pre maloleté
dieťa, preto nie je možné vychádzať z nejakého predpokladu o príjme žalovanej, ale žalobca musí

preukázať, že žalovaná skutočne takýto príjem dosiahla. Navyše súd poukazuje na to, že jedna vec je
tá či a koľko žalovaná v Anglicku zarobila a druhá, dôležitá pri vyporiadaní BSM je tá, či tieto úspory ešte
mala v čase rozvodu a či neboli spotrebované. Toto však tiež nebolo preukázané, preto súd nemohol pri
vyporiadavaní BSM zahrnúť potencionálne príjmy žalovanej do masy BSM.
52. Pokiaľ ide o doplatok na dôchodku, ktorý mal žalobca dostať od Sociálnej poisťovne v roku 2009, čo

bolo dokopy vo výške cca 800,-€, tieto súd nezahrnul do masy BSM, pretože taktiež nebolo preukázané,
že tieto finančné prostriedky ešte žalobca v čase rozvodu manželstva mal, nimi disponoval, a že ich
nespotreboval počas trvania manželstva.
53. Čo sa týka pasív, súd zistil, že žalobca splatil ešte počas trvania manželstva dlhy za žalovanú v
celkovej sume 4.633,40 €, avšak súd dospel k záveru, že všetky dlhy, ktoré uhradil žalobca za žalovanú

počas trvania manželstva, t.j. do rozvodu manželstva nemôže na nich prihliadať a prikázať žalovanej,
aby ich žalobcovi zaplatila. Išlo totiž o dlhy, ktoré vznikli počas trvania BSM, boli spotrebované počas
trvania BSM , či už na nákup spotrebného tovar, na bežné potreby domácnosti, či na výdavky žalovanej.
Neexistovali teda ku dňu rozvodu manželstva a boli splatené ku dňu rozvodu z prostriedkov patriacich
do BSM - žalobca nepreukázal, že ich splatil zo svojich výlučných prostriedkov. Teda okrem pasív, ktoré

súd zahrnul do masy BSM a ktoré existovali v čase rozvodu manželstva - vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o
pôžičke zo dňa 30.5.2009 a 30.10.2009, ktoré už v priebehu konania splatil žalobca a vo výške 825,46
€ zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č.XXXXXX z 11.5.2007, ktorý
už v priebehu konania splatila žalovaná, nie je možné prikázať žalovanej, aby ich nahradila žalobcovito čo zaplatil za spoločné dlhy zo spoločných prostriedkov. Ide o dlhy - v Istrobanke pôvodne, pričom
táto potom následne prešla pod Československú obchodnú banku, predmetný dlh k 31.5.2009 bol vo
výške 1.322,68 €, žalobca splatil celý dlh vo výške 1.294,17 € dňa 2.11.2009 (na základe pôžičky od

svojho švagra Františka Palka zo dňa 30.10.2009, ktorú mu poskytol vo výške 1.200,-€). Ďalej ide o dlh
spoločnosti Quatro, resp. Všeobecnú úverovú banku, a.s. ako to tvrdil žalobca, kedy ku dňu rozvodu
manželstva splatil žalobca sumu 503,82 €, pričom celkový dlh bol 995,82 €. V danom prípade sa strany
sporu nezhodli, či išlo o tú istú zmluvu, z ktorej žalobca splácal dlh, pretože žalovaná tvrdila, že v Quatre
si požičala iba na základe jednej zmluvy o pôžičke a to za účelom kúpy rúry a sporáku značky Fagor, čo

bolo v roku 2005, avšak splácala túto pôžičku dlhú dobu, pretože ju splácala v splátkach mesačných po
300,-Sk, pričom splátok malo byť 55. Žalovaná teda tvrdila, že išlo o tú istú pôžičku, avšak žalobca tvrdil,
že tá suma, ktorú splatil on vo výške 503,82 € sa mala týkať inej zmluvy o úvere, resp. o pôžičke. Nebolo
to však v konaní preukázané, preto súd vychádzal z toho, že išlo iba o jeden o úver - na kúpu sporáka
a rúry Fagor, ktorý bol spotrebovaný počas trvania manželstva na spoločné potreby domácnosti. Ďalej
žalobca uviedol, že splácal aj pôžičku spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe Zmluvy o úvere

č.XXXXXXXXXX a to za chladničku, pričom tento dlh bol splácaný od 14.8.2009 do 15.2.2010, kedy
bol dlh zaplatený, ktorá skutočnosť nebola sporná a vlastne žalobca si za Home Credit ani neuplatňoval
náhradu. Potom šlo o faktúru Orange Slovensko a.s., ktorú uhradil žalobca za žalovanú vo výške 413,86
€eštedorozvoduatiežúverodspoločnostiCETELEMSlovenskoa.s.,ktorýuhradilzažalovanúžalobca
vo výške 786 €, čo však tiež bolo do rozvodu manželstva z prostriedkov patriacich do BSM.

54. K tvrdeniam žalovanej, že žalobca mal nízky príjem a neprispieval do domácnosti a ona v podstate
zarábala viac ako on, živila ho súd uvádza, že aj keď žalobca nepracoval v období od roku 2001 do
2009 kedy mu bol priznaný starobný dôchodok, bol nezamestnaný najmä z dôvodu, že mal zdravotné
problémy, najprv bol uznaný za invalidného a od roku 2003-2009 za čiastočne invalidného, avšak nebol
úplne bez príjmu, pretože poberal invalidný dôchodok. Pritom príjem žalovanej, ktorý dosahovala pred

odchodom do Anglicka, mal súd preukázaný z Sociálnej poisťovne a podľa názoru súdu tento príjem
nebol až v takom veľkom nepomere k príjmu žalobcu, aby to súd mohol zohľadniť disparitou podielov
pri vyporiadaní BSM.
55. Na základe takto ustálenej masy BSM súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal
tak, že z masy BSM, do ktorej patria vyššie uvedené nehnuteľné, hnuteľné veci, aktíva a pasíva, súd

do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal aktíva z účtu č.2306287701 vedeného v Prvej slovenskej
sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €.
56. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosť byt č.XX, na X. poschodí na G.
ulici č. X vrátane podielu bytu veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach spoločných zariadeniach
bytového domu, súp. č. 685 na parc. č. XXXX, okres Košice III, obec H. - O. E., kat. úz. P., a

spoluvlastnícky podiel veľkosti 230/10000 na pozemku parc. č. XXXX, C KN, okres H. F., obec H. -
Dargovských hrdinov, kat. úz. P. je 76.700,- €, pretože žalovaná v predmetnom byte býva od roku 2010
aj so svojim synom, žalobca sa odsťahoval.
XX. Keďže hnuteľné veci sa nachádzajú v byte, ktorý pripadol žalovanej, súd žalovanej do výlučného
vlastníctva prikázal aj hnuteľné veci:

A/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí v svetlohnedej farbe, rok
zakúpenia 1999, v hodnote 30 000 Sk, ktorej táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia
hodnota 253 €;

B/ spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z
drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €;
C/ chladnička zn. Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá
v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €;

D/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000
Sk, toho času hodnota 52 €;
E/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk,
toho času zostatková hodnota 168 €.
Hnuteľné veci sú v celkovej hodnote 826,-€.

58. Pri určení výšky vyporiadacieho podielu súd prihliadal aj na to akou mierou sa ktorý z manželov
pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci -nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že žalovaná sa
podstatnou mierou pričinila na nadobudnutí predmetného bytu tým, že ho predtým užívala od roku 1977
ešte s nebohým prvým manželom a teda počas trvania manželstva so žalobcom ho odkúpili za nulovúhodnotu. Zo spoločných prostriedkov zaplatili iba za pozemok minimálnu sumu. Byt však nadobudli
na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu už ako manželia, preto patrí do masy BSM. Súd však
zohľadnil aj skutočnosť, že o udržanie predmetnej nehnuteľností sa v období 2 rokov pred rozvodom

zaslúžil žalovaný, ktorý riadne platil úhrady za bývanie, ale najmä splácal dlhy, ktoré zanechala žalovaná
naSlovenskuaodišlazaprácoudoAnglicka,kdebola23mesiacov,pričomžalobcovineposielalažiadne
financie - iba svojej dcére sporadicky podľa možností (súd mal za preukázané iba 4 takéto platby).
Pokiaľ by žalobca nebol splácal tieto dlhy, mohol byť byt predmetom exekúcie. Preto súd nehnuteľnosť v
hodnote 76.700 € prikázal do vlastníctva žalovanej. Súd v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov

považuje za primeraný vyporiadací podiel, ktorý žalovaná vyplatí žalobcovi v pomere 40% t.j. v sume
30.680 €.
59. Žalovaná teda v rámci vyporiadania BSM nadobudla celú nehnuteľnosť v hodnote 76.700 € a
hnuteľné veci v celkovej hodnote 826 €, má nárok na vyplatenie polovice aktíva zo sporenia v Prvej
stavebnej sporiteľni, vo výške 1.161,76 €, ktorý vo výške 2.323,55 € nadobudol žalobca, je povinná
žalobcovi zaplatiť okrem vyrovnacieho podielu určeného súdom z nadobudnutých vecí aj polovicu zo

sumy 2.100 € z titulu, že žalobca uhradil celú pôžičku v tejto výške po rozvode manželstva a naopak má
nárok na úhradu polovice dlhu, ktorý po rozvode uhradila ona Tatrabanke a.s., v celkovej výške 825,46 €.

60. Žalovaný má teda nárok na vyporiadací podiel v hodnote 32.203,40 €, ktorý tvorí suma sumy 30.680
€ - 40% z hodnoty nehnuteľností, suma 1.634,66 € z titulu investície do nehnuteľností - za plastové okná,

suma 413 € za hnuteľné veci ( polovica z celej hodnoty), suma 1.050 € za splatenie polovice pôžičky
švagrovi žalobcu, je povinný vyplatiť žalovanej sumu 412,50 € z titulu, že uhradila polovicu zostatku dlhu
v celkovej výške 825,46 € Tatrabanke a.s., a tiež je povinný jej vyplatiť polovicu z aktív z Prvej stavebnej
sporiteľne a.s. vo výške 1.161,76 €. ( 30.680 +1.634,66+826+1.050- 412,50 -1.161.76 = 32.203,40 €).
Súd umožnil žalovanej túto sumu uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto:
61. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
63. Súd rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na § 257
CSP, pretože v danom prípade bolo predmetom konania vyporiadanie BSM, pričom nie je možné určiť
v danom prípade mieru úspechu, resp. neúspechu jednej zo strán, pretože určitý spôsob vyporiadania
medzi stranami sporu vyplýva priamo zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).