Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 3, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010352
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318010352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného H. H., pre

prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 528/17/7702 zo dňa 11.05.2018, podľa § 284
ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. januára 2019 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd oslobodzuje obžalovaného: H. H., X.. XX.XX.XXXX Y. R.,
V. L. R. XXXX/XX, XXX XX R., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv
528/17/7702 zo dňa 11.05.2018, pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a), b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1

písm. c) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že: „dňa 26.11.2017 v presne nezistenom čase okolo
08.30 hod. v mieste trvalého bydliska, v byte na R. N. Č.. XXXX/XX Y. R. po predchádzajúcej hádke s
exmanželkou G. H. prišiel do detskej izby, kde sa v tom čase nachádzala exmanželka G. H. spolu s ich
spoločnou dcérou X. H., na exmanželku začal vykrikovať, že sa má do piatich minút pobaliť a vypadnúť
preč z bytu, na čo mu povedala, že si niektoré veci už balí, kde vzápätí ju fyzicky napadol tak, že ju udrel
dvakrát mobilným telefónom do oblasti pravej strany tváre, následne odišiel do kuchyne a keď G. H. šla
na chodbu bytu pre čižmy, v kuchyni vytiahol kuchynský nôž a povedal jej, že „keď mi povolia nervy a

nevypadneš do piatich minút, tak ťa tu zabijem a ti nepomôžu ani policajti“, čím takto svojím konaním
vzbudil u G. H. dôvodnú obavu a spôsobil jej ľahké zranenie - začervenanie bez krvnej podliatiny nad
jarmovým oblúkom s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 2 - 3 dni“,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného H. H. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry v Humennom 2Pv/528/17/7702 zo dňa 11.05.2018.

Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.01.2019 a bolo
rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dokazovanie vo veci bolo vykonané výsluchom obžalovaného, svedkyne a prečítaním zápisnice o
rekonštrukcii, prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Obžalovaný H. H. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že je nevinný. K svojím osobným pomerom
uviedol, že jeho manželstvo bolo rozvedené, z manželstva pochádzajú syn a dcéra. Rozsudkom o
rozvode bolo rozhodnuté o tom, že dcéra X. bola zverená matke a syn Z. bol zverený do výchovy jemu.
Po rozvode býva na R. N. Č.. XX Y. R. v byte, kde sa podľa obžaloby mal stať skutok. Jeho bývalámanželka už v tomto byte nebýva. On pracuje v Nemecku a jeho čistý mesačný príjem je približne
3.700,00 eur. V deň skutku bol v byte na R. N. Č.. XX Y. R. a bola v ňom aj jeho bývalá manželka G. H..
Nie je pravdou, aby sa jej vyhrážal a rovnako nie je pravdou, že by ju mal udrieť mobilným telefónom.

Ak by pri svojej postave mal svoju bývalú manželku s telefónom udrieť, tak by mohla utrpieť aj vážnejšie
zranenia. Po rozvode ostali bývať všetci v ich pôvodnom byte tak, že on spal v spálni spolu so synom
a bývalá manželka spala v detskej izbe spolu s dcérou. Na druhý deň po svojom príchode domov po
zobudení a nájdení zablatených stôp od syna zistil, že v byte bola mama pre svoje veci. Vzal preto jej
veci zo skrine a vyniesol ich do obývačky, kde jej vyčítal, aby nechodila obutá do jeho spálne, pretože

ju ani neupratuje, no nevyhrážal sa jej, ani jej nenadával. Osem rokov vedel, že manželka má priateľa
a nevyvolával kvôli tomu žiadne žiarlivostné scény. Mobilný telefón v čase pripravovania raňajok synovi
v kuchyni pri sebe ani nemal, pretože ten mu dal syn nabíjať nabíjačkou v spálni. Synovi raňajky ani
nestihol dokončiť, lebo prišli policajti s tým, že bývalá manželka oznámila, že ju ide zabiť. V byte sa
nachádzal aj syn Z., takže musel všetko počuť. Neviem s určitosťou uviesť, či v byte bola aj dcéra, lebo
si ju nevšimol. Do príchodu polície bola manželka v byte, asi 4-5 minút pred príchodom polície už bola

ticho a to mu bolo dosť divné. Už za trvania manželstva ju jej vlastný brat odviezol na psychiatrickú liečbu
do PN Michalovce, pričom dôvodom boli jej sústavné klamstvá. Nemohol jej spôsobiť žiadne zranenia,
pretože na ňu ani ruku nepoložil.

Svedkyňa G. H. ako poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že deň pred konfliktom si odsťahovala

nejaké veci z bytu a noc strávila u priateľa vo vedľajšom vchode. Domov prišla ráno okolo 08.30 hod. a
len čo otvorila dvere. jej bývalý manžel jej nariadil zbaliť sa a vypadnúť z bytu. Všimla si, že jej veci sú
rozhádzané po celom byte. Po vojdení do detskej izby za ňou prišiel bývalý manžel a znovu jej povedal,
aby z bytu vypadla a s mobilným telefónom ju udrel dvakrát na pravú stranu tváre. Ona mu povedala, že
časť vecí si už vysťahovala a že zoberie aj zvyšné veci a z bytu odíde. Začala si obúvať čižmy na chodbe

a odtiaľ videla, že on stojí v kuchyni s nožom v ruke a kričal na ňu, že ak do 5 minút z bytu neodíde,
povolia mu nervy a ani policajti jej nepomôžu. Ona sa zľakla, zobrala svoj telefón a tvárila sa, že volá
ocovi, no na balkóne privolala hliadku polície a tam vyčkala až do jej príchodu. V tom čase v spálni bol
aj syn Z. a v detskej izbe aj dcéra X., no deti z izieb nevychádzali. Syn zo spálne ani nevyšiel, preto
mohol konflikt len počuť, no dcéra bola v detskej izbe a preto úder aj videla. Potom odišla na lekársku

pohotovosť.

Po vyhlásení uznesenia, že podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, s poukazom na § 135 ods. 2, 3
Trestného poriadku, súd vykoná dokazovanie prečítaním výpovede mal. Z. H. a mal. X. H., samosudca
zistil, že mal. Z. H., syn obžalovaného pri výsluchu konanom dňa 11.12.2017 (po vznesení obvinenia)

nebol poučený o práve svedka odoprieť výpoveď pre príbuzenský pomer podľa § 130 ods. 1 TP, preto
tento dôkaz je nezákonný a takúto výpoveď nie je možné čítať na hlavnom pojednávaní. Rovnako
aj mal. X. H., dcéra obžalovaného pri výsluchu konanom dňa 11.12.2017 (po vznesení obvinenia)
nebola poučená o práve svedka odoprieť výpoveď pre príbuzenský pomer podľa § 130 ods. 1 TP,
preto tento dôkaz je nezákonný a takúto výpoveď nie je možné čítať na hlavnom pojednávaní. Mal. X.

H. bola poučená, že môže odoprieť výpoveď len za podmienky, že by jej výpoveďou mohla spôsobiť
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo svojmu príbuznému - teda nejde o poučenie § 130 ods.
1 TP, podľa ktorého svedok má právo odoprieť vypovedať, ak obvinený je jeho príbuzný v priamom rade
už len z dôvodu príbuzenského pomeru, teda bez splnenia podmienky, že by mohla svojou výpoveďou
ohroziť trestným stíhaním seba, alebo svojho príbuzného.

V rámci dokazovania bola prečítaná aj zápisnica o rekonštrukcii vykonanej v prípravnom konaní, spolu
s fotodokumentáciou, ktorými boli zistené a overené skutočnosti tak, ako ich videli zúčastnené strany.

Mgr. Eva Kočišová, klinický psychológ, vo veci vypracovala znalecký posudok č. 1/2018, z ktorého

prečítanýchzáverovvyplynulo,žesvedkyňaG.H.máúroveňinteligenčnýchschopnostínahraniciľahkej
duševnej zaostalosti, jedná sa o osobnosť simplexnú, emočne nestabilnú, so sklonom k infantilným,
hysterickým obranným mechanizmom v záťaži, so sklonom k zvýšenej sugestibilite, s bohatou fantáziou,
sklonom k skresľovaniu skutočnosti, s asociálnymi sklonmi a problémami v sociálnom fungovaní.
Jednoduchšie prežíva realitu, má komplexy menejcennosti, zníženú kritičnosť a zvýšenú senzitívnu

vzťahovačnosť. V rámci svojich hysterických osobnostných čŕt má sklony k skresľovaniu skutočnosti,
má sklony ku konfabulácii až fabulácii. Jej vnímanie, chápanie a reprodukovanie udalostí a okolností
skutku je skreslené a veľmi subjektívne. Vzhľadom na uvedené charakteristiky jej osobnosti je úroveňjej rozumových schopností a vierohodnosť jej výpovede zjavne znížená. Nemožno u nej vylúčiť zámer
uškodiť bývalému manželovi.

Dokazovanie súd vykonal aj prečítaním listinných dôkazov - lekárskych správ, správy o povesti z Mesta
Snina, lustráciou v Registri priestupkov MV SR a odpisom registra trestov.

Prokurátor po vykonanom dokazovaní vo svojej záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného
v zmysle obžaloby a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s

primeranou skúšobnou dobou.

Obhajca obžalovaného poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by sa stal
skutok tak, ako je uvedený v obžalobe. Obvineného usvedčuje svojou výpoveďou iba jeho bývalá
manželka, pričom pri hodnotení jej osoby je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku Mgr. Evy
Kočišovej, psychologičky, ktorá vyhodnotila jej osobnosť tak, že má sklony ku konfabulácii, jej špecifickú

vierohodnosť znalkyňa považuje za zníženú, pričom svedkyňa bola v roku 2013 hospitalizovaná v
Psychiatrickej nemocnici Michalovce pre akútnu psychiatrickú poruchu. Nakoľko výpovede maloletých
detí neboli vykonané v súlade so zákonom, súd ich nečítal. Vykonaným dokazovaním sa posudzuje
situácia, kedy stoja proti sebe dve protichodné výpovede, a to výpoveď obvineného popierajúceho
spáchanie skutku, a výpoveď poškodenej G. H.. Ak by sa skutok stal a poškodená by mala dôvodnú

obavu o svoje zdravie či život, prirodzene by mala opustiť byt po zavolaní polície a až do jej príchodu
vyčkať mimo bytu. To sa však nestalo, svedkyňa po zavolaní polície čakala na jej príchod na balkóne.
Navrhol obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že by sa stal skutok, z
ktorého je stíhaný.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že všetko, čo vypovedala exmanželka, je klamstvo, žiadnym
spôsobom sa jej nevyhrážal ani ju neudrel telefónom, a napriek tomu mu chce uškodiť. Pri prednese
posledného slova zopakoval, že nijakým spôsobom jej neublížil, ani nemal zámer jej ublížiť. Práve
naopak, cíti sa byť nevinný a ona mu chcela len uškodiť, a to z pomsty z jej strany.

Pri rozhodovaní o vine samosudca sa riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v § 2 ods.
12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebolo
zistené, že by sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný H. H. stíhaný.

Podľa § 285 písm. a), b), c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Oslobodenie podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že
sa skutok nestal, tak aj v prípade, ak po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom

zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok naozaj stal
(R 22/1968-II). Na rozdiel od ustanovenia § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa nevyžaduje
preukázanie (rozumná istota), že sa skutok nestal.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa písm. b) sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v

obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom,
a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa písm. c) dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným
na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje
znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve

obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že by došlo k incidentu medzi obvineným a poškodenou ako bývalými manželmi tak, ako ho popisuje
obžaloba. Obvinený od začiatku spáchanie prečinu popieral a tvrdil, že nijakým spôsobom bývalej

manželke neublížil, ani nemal zámer jej ublížiť. Jej obvinenie vníma ako pomstu z jej strany.

Súd osobitným spôsobom vyhodnocoval hodnovernosť výpovede svedkyne, ktorá mala byť skutkom
poškodená. Súd poukazuje závery znalkyne - klinického psychológa, ktorá k osobnosti poškodenej
pridružila sklony k skresľovaniu skutočnosti, asociálne sklony a problémy v sociálnom fungovaní,
jednoduchšie prežívanie reality, komplexy menejcennosti, zníženú kritičnosť a zvýšenú senzitívnu

vzťahovačnosť. Zistila u nej aj sklony ku konfabulácii až fabulácii, úroveň jej rozumových schopností a
vierohodnosťjejvýpovedejezjavneznížená,pričomnevylúčilaunejzámeruškodiťbývalémumanželovi.

Súd k vyššie uvedenému dodáva, že podľa znaleckého posudku, ktorým bola citovaná prepúšťacia
správa z hospitalizácie na akútnom psychiatrickom oddelení v PN Michalovce, svedkyňa mala

opakované suicidálne pokusy, rezala sa, pobrala lieky. Počas hospitalizácie sa prejavili až psychotické
prejavy v zmysle paranoje, bola konštatovaná zmiešaná porucha osobnosti. Bola aj nastavená liečba v
domácom prostredí, v ktorej však nepokračovala.

Tento sklon k sebapoškodzovaniu mohol byť predpokladom pre spôsobenie si zranenia vlastným

konaním - ide o zranenie, ktoré MUDr. Miroslav Suchý vyhodnotil ako ľahké zranenie, kedy mala byť
začervenaná pravá časť tváre bez krvnej podliatiny.

Okrem výpovede samotnej poškodenej, ktorej osobnosť vyhodnotil znalec psychológ tak, ako je to
popísané v inej časti odôvodnenia tohto rozsudku, prokurátor neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by bol

vykonaný zákonným spôsobom a ktorý by usvedčoval obvineného z napadnutia poškodenej.

Prokurátor v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný,

alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie
podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak
toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.