Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/613/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812214738
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7812214738.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Ladislav Makovník MIKA,

Šafárikova 70, Rožňava, IČO: 35125721 proti žalovanému Ing. J. I., bytom N. XX, XXX XX I., zast. JUDr.
Ján Dorkin, Nám. baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, o obnovu konania vedeného pod sp.zn. 6C/67/07,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na obnovu konania 6C/67/2007 z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd povolil obnovu právoplatne skončeného

súdnehokonaniavedenéhonaOkresnomsúdeRožňavapodsp.zn.6C/67/2007arozhodol,žežalovaný
je povinný zaplatiť škodu, ušlý zisk zo zmluvy o dielo na rekonštrukciu domu vo výške 7.848 ,-Eur a
úroky vo výške 12 % a súdne trovy do troch dní od právoplatnosti. V žalobe uviedol, že žalobca žiada
o obnovu konania 6C/67/2007-74 právoplatne ukončenú rozhodnutím Krajského súdu 2Co/294/2010.
Medzi pozabudnuté dôkazy sa radia i situácie, ktoré boli účastníkmi konania navrhované ako konkrétne
dôkazy pričom návrh na toto prevedenie bol súdom bez vecného adekvátneho odôvodnenia zamietnutý,
eventuálne celkom pozabudnutý čo znamená, že vo vlastných rozhodovacích dôvodoch o ňom vo

vzťahu k jeho závažnosti nie je zmienka buď žiadna alebo len okrajová a obecná neodpovedajúca
jej povahe a dôležitosti. Nevysporiadaním sa s takýmito dôkazmi zo strany súdu je zasiahnuté do
základných práv garantovaných čl. 36 odst. 1 listiny základných práv a slobôd, na spravodlivý proces.
Žalobca predkladá ako nový dôkaz fotku zo dňa 11.11. 2012, ktorá jednoznačne dokazuje, že žalobca
sa oprávnene dovolal relatívnej neplatnosti, lebo žalovaný od začiatku vedel o problémoch na stavbe
„vlhkosti“ a sám zadržiaval vykonávanie stavby oproti projektu/kde obvodové múry mali ostať pôvodné
preto ich aj žalobca začal obíjať ( žalovaný ich úplne zbúral a nahradil novopostavenými yporkami).

Okresný súd svoje súdne rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil jednoznačne na absolútnej neznalosti
súdneho sporu a následnom podvode. V spore 6C/67/2007-74 sudkyňa tvrdí, že sa oboznámila so
súdnymi závermi v sporoch 10C/65/2006 a 1Co/267/2008 a tým žalobca jednoznačne dokazuje, že
sudkyňa ani nevedela o čom sa pojednávalo v danom spore. Sudkyňa v spore 6C/67/2007 prehlasuje
cit. ...súd mal za to, že žalobca a žalovaný sa nedohodli o predmete diela a to o rekonštrukcii
rodinného domu v čase, keď ešte nebol vyhotovený projekt... Žaloba znela cit.... o náhradu škody -
ušlého zisku na základe zmluvy o dielo o dňa 01. 02. 2002 na ... Spor pod spis. č. 10C/65/2006,

na ktorý sa odvoláva sudkyňa v súdnom rozhodnutí píše -citujem zo súdneho rozhodnutia ... projekt
rodinného domu vznikol 01. 02. 2002, keď žalovaný požiadal... Spisová značka 11Co267/2008 citujem
zo súd. sporu ... projekt rekonštrukcie bol vypracovaný v 2002... Odvol. na Gener. prokur. cituje ...
existoval projekt... Všetky súdne rozhodnutia citovali, že existoval zaručene v čase 01. 02. 2002 projektrekonštrukcie nehnuteľnosti domu pod názvom Prázdninový dom - len sudkyňa vo svojom súdnom
rozhodnutí 6C/67/2007 prehlasuje opak. Žalobca dokonca nebol ani v dôkaznej núdzi, lebo súdne
rozhodnutie a dokonca dovolanie na Gener. prokuratúru jasne prehlasovalo cit. 10C/65/2006 cit...01.

02. 2002, keď už účastníci uzavreli zmluvu o rekonštrukcii samotnej nehnuteľnosti! 11Co/267/2008...
projekt bol vypracovaný v 2002 a žalovaný ho nevyzýval na práce... Gener. Prok... 01. 02. 2002, keď
potvrdil prevzatie ďalšej zákazky na rekonštrukciu... Odvolací súd v Košiciach pod sp. zn. 2Co/294/2010
prehlasuje, že sa stotožňuje s prvostupňovým súdom čo dokazuje jednoznačne úmysel o zmätočnosť
a neopodstatnenosť súdneho rozhodnutia, dokonca keď tento súd prehlasuje vo svojom súdnom

rozhodnutí, že žalobca žiada náhradu škody podľa § 639 OZ, čo znamená, že súd ani nevie že žalobca
je zhotoviteľ a nie objednávateľ. Odvolací súd sa pochválil, že toto súdne rozhodnutie prijal jednohlasne
a pritom sa odvolával na súdne rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nezvládol vedome žalobu.
Okresný súd sa odvolával na súdne rozhodnutia 10C/65/2006 a 11Co/267/2008, ktorých záver hovoril
celkom iné ako sudkyňa v spore 6C/67/2007, že 01. 02. 2002 vznikla zmluva na rekonštrukciu domu!!!
A tiež, že v tom čase aj existoval projekt!!!. Žalobca predložil aj projekt nehnuteľnosti s dátumom

september 2001 ten však žalobca našiel ukrytý v inom spise pod sp. zn. 8Cb/6/2009 jednoznačne s
cenou určenou projektantom na 1,9 mil. Vrchol arogancie súdu je v tom, že sám súd po požiadaní mesta
I.ozaslanieduplikátužiadostiostavebnépovolenieobdržaltlačivožalovaného,ktorýsámvyplnilžiadosť
s menom žalobcu, v ktorom ho označil za zhotoviteľa rekonštrukcie Prázdninového domu. Následne
žalovaný začal tvrdiť, že on len predstieral uzatvorenie zmluvy a meno žalobcu vyplnil len z dôvodu, aby

obdržal stavebné povolenie. Stavebný zákon 50/1976 však v žiadnom paragrafe nehovorí, že k vydaniu
stavebného povolenia je potrebné pred vydaním oznámiť meno zhotoviteľa, žalovaný to však urobil.
Samotný jud. Najvyššieho súdu jasne hovorí, že k zmluve o dielo nie je potrebné stavebné povolenie,
lebo zhotoviteľ nie je účastníkom stavebného konania. Žalobca aj začal pracovať na rekonštrukcii
nehnuteľnosti(obíjanieomietok,opravakomínuatď)sútopráce,ktorépovoľujestavebnýzákonv§139b

v čase, keď ešte nie je vydané stavebné povolenie a tieto práce aj nariaďuje projektová dokumentácia v
sprievodnej správe „Prázdninovému domu“. Iné práce však aj nemohol prevádzať, lebo sám projektant
v sprievodnej správe k Prázdninovému domu upozorňoval, že sa musí ešte vypracovať osobitný projekt
na prekládku elektrického vedenia, ktorú on nemohol spracovať, lebo to prináležalo Východoslovenským
elektrárňam. Stavebné povolenie za túto skutočnosť a nemožnosť prevádzania prác charakterizovalo

zákazom búriacich prác, kým sa nevypracuje projekt prekládky elektr. vedenia na streche nehnuteľnosti
„Prázdninový dom“ Po vydaní stavebného povolenia žalobca musel zastaviť práce, lebo Stavebný úrad
v Rožňave vydal zákaz búracích prác s účinnosťou od právoplatnosti. Žalobca sa preto dovolal relatívnej
neplatnosti podľa § 49a a 40a OZ. Relatívne neplatný úkon nie je neplatný z hľadiska § 37 ani § 39
OZ a súd to jednoznačne mal vedieť ak mu nešlo o podvod. Žalovaný vzniesol námietku premlčania

a vychádzajúc z jud. 50/1985 potom treba pozerať na právny úkon ako na platný. Žalobca nespôsobil
neplatnosť zmluvy ale opak. Žalovaný prehlásil, že len chcel vyvolať omyl u zhotoviteľa, aby mu to
pomohlo pri vydaní stavebného povolenia, predstavil ho pred projektantom ako zhotoviteľa, žalobcovi
umožnil pracovať na diele podľa projektovej dokumentácie, brával ho k projektantovi, aby sa oboznámil
s projektom a sám sa priznal, že so žalobcom aj jednal o zmluve dokonca vedel, že žalobca aj nakupoval

materiál na stavbu a uskladňoval ho v jeho objekte. Súdne rozhodnutie 10C/65/2006 preto jasne hovorí,
že 01. 02. 2002 vznikla zmluva na rekonštrukciu nehnuteľnosti domu Prázdninový dom, prokurátorka
zast.Gener.Prokuratúru...prijalďalšiuzákazku01.02.2002.ŽalobcaprekladáajrozhodnutieNajvyššie
súdu Českej republiky pod č. 32Cdo2280/2007, ktoré veľmi pekne charakterizuje zmluvu o dielo a
presne rekonštrukciu nehnuteľnosti, kde hovorí, že pri rekonštrukcii sa môže meniť projekt z hľadiska

vzniku nepredvídaných okolnosti (vlhkosť, praskliny, oslabenia stavby a iný rozsah nepredv. prác) a
preto sa zmluva nemusí odvolávať na projekt. Žalovaný však sám priznal v procese, že žalobca chodil
spolu so žalovaným k projektantovi pri odsúhlasovaní jednotlivých častí projektu, čo predstavuje, že
žalobca bol dostatočne oboznámený s každou časťou a projektovanou prácou v projekte do doby
vypracovania celého projektu, t. j. september 2001, keď už bol projekt rozmnožený a splnil sa tak základ

zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným t. j. presné vymedzenie predmetu diela a miesta vykonania
diela. Projekt aj jasne obsahuje položku rozpočtu, lebo každý projektant sa hneď na začiatku pýta do
akej ceny sa staviteľ chce dostať, lebo takáto stavba sa môže rekonštruovať za 300 000 Eur aj za
milión eur. Žalobca tým, že sa zúčastňoval príprav projektu od začiatku bol dostatočne oboznámený s
predmetom diela, rozsahom stavebných prác, akosťou aj s cenou (rozpočtom). Projektant sám prehlásil,

že žalobca mu bol predstavený ako zhotoviteľ a preto s ním jednal aj samostatne, t.j . len vo dvojici o
prevádzaných prácach (prehlásenie na pojednávaní 10C/65/2006). Žalobca následne upozorňuje súd,
že žalobca jednoznačne dokázal existenciu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným /jednotlivé súdne
rozhodnutia10C/65/2006...atď.existenciacelejprojektovejdokumentácieužseptember2001,dovolaniesa relatívnej neplatnosti na pojednávaní a jud. 80/1985 a tiež upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu,žeakžalobcadokázalvznikškodyasúdnesúhlasísjehoformouvýpočtunemôženárokzamietnuť
z toho dôvodu.

2. Súd uznesením tunajšieho súdu č.k. 4C/613/2012-15 zo dňa 09. 01. 2013 uložil
žalobcovi povinnosť uviesť dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas,
dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, v lehote 10 dní.

3. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 27. 02. 2013 opísal doterajšie dôvody uvedené v
návrhu. Doplnil, že žalobca by nikdy nepredpokladal, že v skutočnosti nebojuje so žalovaným za svoje
práva, ale so sudcom, ktorý právoplatné súdne rozhodnutie, na ktoré sa dovoláva vo svojom súdnom
rozhodnutí 6C/67/2007 snaží prepisovať v inom znení , prípadne otvorene prejednáva iný § OZ (miesto §
641 OZ hovorí o § 639 OZ) a tým vedome zapríčiňuje vady v konaní, na ktoré súd bol povinný prihliadať,
to znamená odvolací. Ten však bol na rovnakej úrovni a sám pokračoval v nastúpenom trende okresného

sudcu. Vzhľadom na uvedené zrejmé, že je daný dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 odst. 1 písm.
a, b, e, f O.s.p. z toho dôvodu.

4. Právny zást. žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 05. 2013 uviedol, že
návrh na obnovu konania uvedeného na OS Rožňava pod sp. zn 6C/67/2007 považuje žalovaný za

nedôvodný. Žalobca uvádza ako dôvod pre povolenie obnovy konania dôvody podľa § 228 ods. 1
písm. a, b, e, f O.s.p. Žalovaný je však toho názoru, že neexistujú také skutočnosti, ktoré by v zmysle
vyššie uvedených ustanovení odôvodňovali povolenie obnovy konania. Žalobca vo svojom návrhu síce
uvádza rôzne skutočnosti a tvrdenia, ktoré však podľa žalovaného nijakým spôsobom neodôvodňujú
vecne podanie návrhu na obnovu konania sp. zn. 6C/67/2007. Keďže žalobca nepreukazuje skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ani nepreukazuje skutočnosti, z ktorých by
vyplývalo, že je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ktoré by mohli
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nepreukazuje ani skutočnosti, ktoré by boli v rozpore
s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev

a ani skutočnosť, že by preskúmanie predmetného rozhodnutia vyplývalo z osobitného predpisu v
súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej
únie, na ktoré dôvody na povolenie obnovy konania sa odvoláva a neexistujú ani žiadne iné dôvody pre
obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p., žalovaný žiada, aby súd návrh na obnovu konania zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 06. 10. 2015 uviedol, že na prvom pojednávaní sa
dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre omyl. Dôkaz o tom, že v rámci obnovy konania o
relatívnej neplatnosti v danom období bolo to, že menovaný nikdy nepostavil základnú stavbu, na ktorej
sa dohodli, ktoré súdne rozhodnutie 10C/65/2006 aj potvrdilo a tak isto odvolací súd, ktorý prehlásil, že

on ako žalobca uzatvoril 01. 02. 2002 zmluvu na rekonštrukciu domu. Existovalo už právoplatné súdne
rozhodnutie,ktorékonštatovalo,žemedzižalobcomažalovanýmvzniklazmluvanarekonštrukciudomu.
Celkove by chcel poukázať aj na vyjadrenie právneho zástupcu zo 16. 10. 2013, ktorý jednoznačne
prehlásil, že stavebné povolenie k stavbe prázdninový dom podľa pôvodnej projektovej dokumentácie je
ešte aj v súčasnosti platné. Sám žalovaný prehlásil na pojednávaní, že zmluvu s ním uzatvárali navonok,

potvrdenie chcel od neho len navonok a v skutočnosti ani s danou zmluvou, ani daným projektom to
nemyslel vážne. Keby brali, či tá relatívna neplatnosť bola ospravedlniteľná alebo nie, poukázal na to, že
so žalovaným chodil k projektantovi, sám projektant ho označil, že bol jemu predstavený ako dodávateľ
stavby, chodil ku nemu na konzultácie a stavebný úrad 01. 03. 2002 nariadil zákaz búracích prác na
tejto stavbe, čiže zastavili práce nie preto, že by to chcel on alebo žalovaný, ale stavebný úrad to

nariadil 01. 03. 2002. On sa osobne zúčastnil pri odovzdávaní stavebného povolenia so žalovaným,
kde ho zamestnankyňa životného prostredia upozornila, že v žiadnom prípade nesmú pokračovať v
danejstavbe.Menovanývzniesolnámietkupremlčaniacezsvojhoprávnehozástupcuazákonhovorí,že
potom treba pozerať na právny úkon ako platný aj keď je postihnutý relatívnou neplatnosťou. Ak žalobca
sa dovoláva relatívnej neplatnosti, potom súd je povinný sa zaoberať relatívnou neplatnosťou, lebo

jeho posúdenie je neúplné a nesprávne. Práve táto fotka dokazuje oprávnenosť dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu. Stavebné povolenie bolo vydané ešte v roku 2002, čiže ešte pred začatím
konania v roku 2006 mu bol známy obsah stavebného povolenia. Netvrdí, že je to nový dôkaz, nový
dôkaz je relatívna neplatnosť právneho úkonu. Fotografiu mal k dispozícii od kedy bola vyhotovená atak je to zaznamenané aj na fotografii a o búracom povolení vedel hneď, preto ani nemohli pokračovať
v stavbe, teda hneď, kedy bolo vydané. Preto aj zastavili stavbu v roku 2002. Práce zastavil stavebný
úrad, preto nemohol vykonávať práce. Dôkaz je vyjadrenie právneho zást. žalovaného zo dna 16. 10.

2013, kde je tvrdené, že ešte aj dnes je pôvodné stavebné povolenie na pôvodný projekt platné. Toto
vyjadrenie nebolo v rámci pôvodného konania.

6. Súd rozhodol uznesením č.k. 4C/613/2012 - 100 zo dňa 27.10. 2015 a to tak, že
návrh na obnovu konania 6C/67/2007 zamietol, žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania.

Žalobu v časti zaplatenia ušlého zisku vo výške 7.848,- Eur a úroku z omeškania vo výške 12% súd
vylúčil na samostatné konanie.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/149/2016 - 129 zo dňa 26.04. 2017

zrušil uznesenie súdu 1. inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania sp.zn.
6C/67/2007 v spojitosti s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodu nepreskúmateľnosti výroku o zamietnutí návrhu
žalobcu na obnovu konania.

9. Podľa § 470 ods. 1/, 2/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej

koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a)
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b)
možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c)
bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d)
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e)
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f)
možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

11. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Podľa § 403 ods. 1/, 2/ CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch
mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo
odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia.

12. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody
obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má
dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.13. Podľa § 407 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len
počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

14. Podľa § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania.

15. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú

ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci
rozhodoval v prvej inštancii.

17. Podľa § 411 ods. 1/,2/ CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd

viazaný. Súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

18. Podľa § 413 ods. 1/ CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.

19. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne
rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

20. Žalobca v ďalšom konaní súdu na podporu svojich tvrdení uviedol, že už

v pôvodnom konaní tvrdil, že 01.02. 2002 dal žalovanému potvrdenie o prevzatí stavby v rámci zmluvy
o dielo, ktoré predložil žalovaný ku žiadosti o stavebné povolenie /súčasť súdneho spisu 10C/65/2006/.
Žalovaný prehlásil, že toto potvrdenie od žalobcu žiadal len naoko, aby dostal stavebné povolenie.
Žalobca na základe toho, že práce vykonával už od roku 2001 a stavebný úrad vydal stavebné povolenie
s účinnosťou od 01.03. 2002, kde okamžite nariadil pozastavenie búracích prác, musel žalobca práce

pozastaviť. Keďže žalobcovi ostali všetky veci na stavbe aj „projektová dokumentácia“ a následne zistil,
že žalovaný časť svojich prác dokončuje inými firmami a mení úplne vzhľad stavby podal žalobu na
súd a dovolal sa relatívnej neplatnosti pre omyl vyvolaný ľsťou zo zmluvy o dielo. Poukázal na to, že
žalovaný nikdy k pojednávaniu nepredložil pôvodný projekt stavby, súd nedokázal zabezpečiť projektovú
dokumentáciu /viď príloha pôvodného spisu/ a žalobcovi ostali v jeho vlastníctve len časti projektovej

dokumentácia / súčasť pôvodného súdneho spisu/. Predložený dôkaz v plnej miere dokazuje, že žalobca
sa oprávnene dovolával omylu pri uzatváraní zmluvy o dielo, dôležité je aj prehlásenie samotného
právneho zástupcu žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení tvrdí, že ešte aj dnes platí pôvodné stavebné
povolenie vydané v roku 2002 s názvom „Prázdninový dom“, pričom súčasná stavba je zmenená oproti
pôvodnej projektovej dokumentácii z roku 2001. Tento nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy, lebo

je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní.

21. Žalovaný sa vyjadril tak, že žalobca sám uznal, že ním tvrdené dôkazy, ktoré
uvádzal pôvodne ako dôkazy pre obnovu konania, boli známe už v čase pôvodného konania sp.zn.

6C/67/2007. Takéto dôkazy preto nemôžu byť spôsobilými pre povolenie obnovy konania. Preto popiera
dôvodnosť podanej žaloby na povolenie obnovy konania sp.zn. 6C/67/2007 a žiada, aby súd túto
zamietol.

22. Žalobca na pojednávaní 24.04. 2018 vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na svojom

podanom návrhu, pretože keď vychádza z pôvodného súdneho rozhodnutia 6C/67/2007, ktoré hovorí,
že súd má zato, že žalobca a žalovaný sa nedohodli o predmete diela a to rekonštrukcie rodinného
domu, v čase, keď ešte nebol vyhotovený ani projekt, pôvodný petit tohto súdneho konania bol nárok
na náhradu škody zo zmluvy z 01.02. 2002 na rekonštrukciu domu. Aj pôvodné súdne rozhodnutie
10C/65/2006 aj odvolacie konštatovalo, že žalobca 01.02. 2002 uzatvoril zmluvu, to je v závere súdneho

rozhodnutia aj okresného aj krajského s odvolaním sa, že v danom čase existoval projekt. V pôvodnom
konaní 10C/65/2006 na str. 104 sa nachádza tlačivo, ktoré dokazuje, že súd si nevedel zadovážiť
projekt, ktorý dovtedy odmietali odovzdať právny zástupca a žalovaný na pojednávaní , v roku 2013
právny zástupca JUDr. Dorkin jasne vyhlásil, že ešte aj do súčasna platí stavebné povolenie na pôvodnýprojekt, následne ten istý právny zástupca v roku 2014 prehlásil, že nedisponuje projektom. V rámci
obnovy konania už v pôvodnom konaní 10C/65/2006 jasne vyhlásil, že na stavbe mu zostal stavebný
denník a všetky projekty. Žalovaný na pojednávaní potvrdením o prevzatí stavby z 01.02. 2002, ktoré

bolo priložené k stavebnému povoleniu vyhlásil, že toto vyžiadal od neho z dôvodov, len aby dostal
stavebnépovolenie,čižepredstieralvôľu,žesnímuzatvárazmluvu.Stavebnépovoleniektorédoložilon,
jasne má tam napísané po vydaní stavebného povolenia okamžite zakazuje stavebné práce do obdobia,
kým sa urobí projekt preklady elektrického vedenia. Na základe toho sa dovolal relatívnej neplatnosti
právneho úkonu a jeho právny záujem bol , aby nebol viazaný touto zmluvou. Tejto relatívnej neplatnosti

sa dovolal na základe omylov vyvolaného ľsťou. Žalovaný sa dovolal premlčania a vychádzajúc z § 49a
a násl. § 100 a násl. z dôvodu, že sa žalovaní dovolali premlčania, právny úkon sa stáva platným, aj
keď je postihnutý relatívnou neplatnosťou. Preto nový dôkaz, ktorý bol predložený chce dokázať alebo
odôvodniť iné rozhodnutie, než ako bolo urobené v pôvodnom konaní 6C/67/2007. Novým dôkazom
je fotografia rodinného domu na Č. C. vo vlastníctve Ing. I. J.. Už stavebné povolenie, ktoré bolo
vydané k 01.02. 2002 popisuje presne túto stavbu a to že v prístavbe k stavbe bude tvoriť schodište

so zádverím a prístrešok so sedlovou strechou nad vstupom do dvora. Jednoznačne v bode 2/ je, že
osobitne sa musí urobiť preložka vzdušného vedenia NN , búracie práce na streche nesmú byť začaté
pred zrealizovaním preložky. V inom konaní predložil kompletnú projektovú dokumentáciu a to k obnove
konania 10C/65/2006, čo dokazuje, že projekt prázdninového domu bol v období septembra 2001,
pritom sám žalovaný priznal, že chodil ku projektantovi, keď sa vypracovával projekt, projekt bol hotový

kompletne , ešte v roku 2001, zhotoviteľ nie je účastníkom stavebného povolenia, nevie ovplyvniť, kedy
to odovzdá žalovaný. V súčasnosti sú zmenené úplne dispozičné miestnosti vo vnútri objektu, strechy,
podhľady. V roku 2001 keď uzatvárali prvú zmluvu začali robiť zadnú časť prázdninového domu, kde
je dôkaz sprievodná správa č. 1 s názvom terénne úpravy, oplotenie a plocha pre motorové vozidlá, zo
strany 89 pôvodného spisu 10C/65/2006 adresované mestským úradom Okresnému súdu v Rožňave,

mestský úrad sám poukazuje na to, že žalovaný každú chvíľu menil žiadosť aj pri drobnej stavbe,
pôvodná bola terénne úpravy, plocha pre motorové vozidla, o mesiac dal žiadosť garáž, terénne úpravy,
mesto ho vyzvalo aby predložil projekt, 30.01. mu dali súhlas, 08.11. žiadal posunutie, v roku 2003
prerábal projekt a tak je to aj s rodinným domom, rozrobené práce dokončoval s inými firmami a prehlásil,
že jeho nevpustí na pozemok, neodovzdá mu veci, ktoré mu tam zostali. 01.02. 2002 mu dal potvrdenie,

že preberá rodinný dom. Uviedol, že to nie sú nové skutočnosti, tie boli použité v pôvodnom konaní.
Súd v konaní 6C/67/2007 jasne prehlásil, že projekt k 01.02. neexistoval a nemohol uzatvoriť zmluvu,
súd v konaní 10C/65/2006 medzi stranami vyriešil otázku tak, že žalobca k 01.02. 2002 uzatvoril zmluvu
na rekonštrukciu prázdninového domu a existoval projekt, toto súdne rozhodnutie vyriešilo vzťah medzi
dvomastranami.Súduvkonaní6C/65/2006vspojenísKSbolototoznáme,žeuzatvorilzmluvu.Napriek

tomu súd v konaní 6C/67/2007 vyhlásil že „ súd mal za to, že žalobca a žalovaný sa nedohodli na
rekonštrukcii rodinného domu“. Nebola súdu v konaní 6C/67/2007 známa fotografia, ktorú predložil v
konaní na obnovu konania, pretože v čase konania 6C//67/2007 už žalovaný stavbu realizoval s inými
firmami.

23. Žalovaný zotrvával na tvrdení, že dôvody obnovy konania boli v čase podania
návrhu dané OSP, a dnes sú tieto dôvody uvedené v § 397 a násl. CSP. Všetky skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré žalobca uvádzal v doterajšom priebehu konania a na dnešnom pojednávaní boli známe v
čase pôvodného konania, fotografia, na ktorú sa žalobca odvoláva nemôže byť takým dôkazom, ktorý
by pre neho mal privodiť prijateľnejší výsledok v pôvodnom konaní 6C/67/2007. Celkový stav stavby

bol známy aj v čase pôvodného konania a nakoniec mohla byť vykonaná kedykoľvek ohliadka, ktorá v
jednom z prebiehajúcich konaní aj vykonaná bola a preto bol súdu známy stav stavby. Trval na tom, že
žalobcom uvádzaný dôkaz nie je v nijakom prípade taký, ktorý by mohol pre neho privodiť priaznivejší
výsledok a v podstate aktuálne vyhotovená fotografia ani nemôže byť novým dôkazom. Sám žalobca
niekoľkokrátuviedol,žeokremtejtofotografienímuvádzanéostatnéskutočnostiadôkazyniesúnovými.

Pokiaľ vie, vo všetkých konaniach, kde on zastupoval a žalobca nebol úspešný, boli zo strany žalobcu
podané dovolania resp. návrhy na obnovu konania. Išlo o iný predmet konania. Podľa jeho vedomostí
ohľadom výstavby rodinného domu boli vedené dve konania.

24. Žalobca uviedol, že bola podaná obnova konania vo veci 10C/65/2006, tam súd

prvej inštancie návrh na obnovu konania zamietol, Krajský súd toto rozhodnutie potvrdil, táto vec
je na ÚS SR, pretože je tam podozrenie na falšovanie. Uviedol, že nenapáda pôvodné rozhodnutie
6C/67/2007, ale poukazuje na to, že tu existuje dôkaz, ktorý dokazuje úplnú zmenu stavby a keď sa budeporovnávať tento nový dôkaz s výsledkami záverov súdneho rozhodnutia 6C/67/2007 môže priniesť
pravdepodobnosť iného súdneho rozhodnutia v rámci uzatvorenia zmluvy.

25. Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení č.k. 3Co/149/2016 - 129 zo dňa
26.04. 2017 v odôvodnení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia bude jasne,
stručne a zároveň výstižne uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil,
ako súd posúdil jeho podstatné skutkové tvrdenia, ktoré musia byť jednoznačne zrejmé z odôvodnenia
daného rozhodnutia v zmysle ich vyhodnotenia a to po skutkovej ako aj právnej stránke.

26. Žalobca podal návrh na obnovu konania ešte za účinnosti OSP podľa § 228 ods. 1/
podľa všetkých písmen a to a/,b/,e/,f/ OSP ( čl. 24 spisu).

27. Súd prvej inštancie v snahe naplniť pokyn KS v Košiciach uvedený v zrušujúcom
uznesení v bode 16., vzhľadom na nepresné, nekoncentrované až zmätočné podania a vyjadrenia

žalobcu, tieto jeho podania a vyjadrenia skoro doslovne musel uviesť do odôvodnenia rozsudku.

28. Z posledných vyjadrení žalobcu (najmä na pojednávaní dňa 24.04. 2018), ktoré
súd úplne, podrobne zaznamenal, súdu vyplýva, že žalobca zrejme návrh na obnovu konania podáva
podľa § 397 písm. a/ CSP, pretože uvádza, že má nový dôkaz a to fotografiu domu, o ktorý išlo v

konaní 6C/67/2007 v I. na ul. Č. vo vlastníctve S.. J. I.. Uviedol tiež, že nenapáda pôvodné rozhodnutie
6C/67/2007, ale porovnanie tohto nového dôkazu (myslí tým fotografiu domu z roku 2012) s výsledkami
záverov súdneho rozhodnutia 6C/67/2007 môže priniesť pravdepodobnosť iného súdneho rozhodnutia
v rámci uzatvorenia zmluvy“.

29. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej
uplatnenie musia byť dané osobitné právno - politické dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím musí byť vyvážená sprísnenými
podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi
napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu s taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote.

Podľa písm. a/ § 397 CSP, dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí
alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky. Skutočnosti rozhodnutia a dôkazy
nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom
konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje so striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že
skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska

nezavinila, že súd sa s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii
skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná musí ísť vždy o skutočnosti
a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, do vyhlásenia rozsudku (komentár k CSP
autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. vyd. C.M. BECK, vydanie z r. 2016, str. 1326, 1327).

30. Zo spisu tunajšieho súdu 6C/67/2007, z rozsudku č.k. 6C/67/2007 - 74 zo dňa
29.06. 2010 vyplýva, že žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd sa zaoberal všetkými skutkovými
tvrdeniami strán sporu vrátane žalobcu. Zaoberal sa všetkými dôkazmi, ktoré žalobca navrhol a označil.
Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/294/2010 - 99 zo
dňa 24.11. 2011. Žalobca v konaní o povolení obnovy konania uviedol, že fotografia, ktorá má byť tým

dôkazom na základe ktorého by mala byť povolená obnova konania podľa § 397 písm. a/ CSP je z
11.11. 2012. Nemôže ísť teda o taký dôkaz, ktorý má na mysli § 397 písm. a/ CSP. Rozsudok č.k.
6C/67/2007 - 74 zo dňa 29.06. 2010 nadobudol právoplatnosť dňa 19.01. 2012. Žalobca neupresnil,
kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania . Z dôkazu na čl. 6 vyplýva, že ak by to bolo dňa 11.11.
2012, v tom prípade by nebola žaloba podaná včas.

31. V zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/18/2010 : Obnova konania je
mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa
alebo odvolacieho súdu. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné
preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa obnovy priaznivejšie

rozhodnutie vo veci a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je
rozhodujúce, že sa týka skutočností, ktorá je súdu známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v
pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom
konania súdu. Je predpokladom obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/ OSP, ak dôkazy ktorév dobe pôvodného rozhodovania už existovali nemohol účastník bez svojej viny použiť. Okolnosť, či súd
tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie neznamená
možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní.

32. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, I. ÚS 204/2015 - 25 : Ústavný súd
konštatuje, že Krajským súdom uvedené závery v skúmanom uznesení v podstate vylučujú použitie
akéhokoľvek listinného dôkazu v rámci navrhovanej obnovy konania, ktorý objektívne existoval v čase
vedenia pôvodného konania čo je rozporné so samotným znením a v zmyslom zákonom vymedzených

podmienok obnovy konania. Takýto výklad vylučuje aj samotné doslovné znenie § 228 ods. 1 písm. a/
OSP, ktorý ustanovuje podmienku, že účastník novoobjavený dôkaz nemohol použiť v pôvodnom konaní
bez svojej viny. To znamená, že už zákonná požiadavka skúmania viny účastníka na nepredložení alebo
neoznačení dôkazu v pôvodnom konaní pojmovo predpokladá objektívnu existenciu takéhoto dôkazu
v čase pôvodného konania.

33. Z vyššie uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že pre naplnenie dôvodov
uvedených v § 397 písm. a/ CSP musí ísť o dôkaz, ktorý objektívne existoval v čase pôvodného konania.
Žalobcom označený dôkaz (fotografia domu v I. na ul. Č. z roku 2012) takýmto dôkazom nie je.

34. Súd túto skutočnosť považoval za rozhodujúcu pre rozhodnutie o žalobe žalobcu

na obnovu konania a keďže to nebolo žalobcom splnené, neskúmal ani či ide o dôkaz, ktorý by pre neho
mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

35. Z tohto podstatného dôvodu súd žalobu na obnovu konania zamietol.

36. Podľa § 255 ods.1/ CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu teda priznal plnú náhradu trov konania.

37. Podľa ust. § 262 ods. 2/ CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú

v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizáciepodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).