Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/337/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205753
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116205753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
Bajkalská 28, zast. JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, Dolný Kubín, ul. J. Ťatliaka 2051/8, proti
žalovanému L. M., G.. XX.X.XXXX, C., U. X, o zaplatenie 625,05 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 41C/67/2016-114 z 24.5.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 450,30 € spolu s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania, počítaným od 26.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. v prevyšujúcej časti súd

žalobu zamieta a II. žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 7.3.2016 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Uviedol, že rozsudkom sp. zn. 41C/67/2016 z 23.6.2016 rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 174,75 € s 5,05% úrokom z omeškania
zo sumy 174,75 € od 26.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na
to, že voči druhému a tretiemu výroku tohto rozsudku podal odvolanie žalobca. Argumentoval tým, že

súd nesprávne právne posúdil vec, keďže zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 5Co/543/2016 z 20.9.2017, zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a po vrátení veci mu bola uložená povinnosť vyhodnotiť dohodu o zmluvnej pokute a
to najmä podľa rozsudku NS SR z 30.9.2008 sp. zn. 2 Cdo 172/2007, rozsudku NS ČR z 26.5.1999
sp. zn. 29 Cdo 969/1999, rozsudku NS SR sp. zn. M Obdo V 4/2003, Zo súdnej praxe č. 2/2004,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby

bolo jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné a pri rozhodnutí vychádzať z právnych predpisov platných
v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi. Konštatoval, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v
Dodatku z 2.8.2014 k Zmluve o pripojení z 11.11.2012, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, pričom
aj Dodatok aj Zmluva o pripojení boli uzavreté v súlade s prísl. ust. zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalobca na základe toho poskytol žalovanému využívanie
telekomunikačných služieb a poskytol mu aj mobilný telefón za akciovú cenu a žalovaný sa zaviazal
platiť úhrady za poskytnuté služby. Nárok na zmluvnú pokutu vznikol žalobcovi v sume 450,30 eur na

základe faktúry č. XXXXXXXXXX podľa bodu 3 Dodatku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti po
dobu dohodnutú v tabuľke č. 1 Dodatku. Keďže žalovaný si svoju povinnosť splácať vystavené faktúry
neplnil, žalobca mu 6.5.2015 v súlade s časťou III čl. 4 ods. 3 písm. b) Všeobecných podmienok prerušil
poskytovanie služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty. Základom pre výpočet zmluvnej pokutyza porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1 k Dodatku vo výške 680 eur, ktorá
zohľadňuje benefity (ako predaj mobilného telefónu v trhovej hodnote 679,- eur, za akciovú cenu 49 eur,
neobmedzený internet v mobile a pod. ), poskytnuté žalovanému zvolením si programu služieb Happy

XL NAJ. Pokuta je vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet
doby viazanosti do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Pokiaľ ide o nárok
žalobcu na zmluvnú pokutu, stotožnil sa aj s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 11C/379/2012 z 27.5.2013, ktorý je možné aplikovať aj na daný prípad.
Z § 544 OZ vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého

právneho úkonu § 37 OZ, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Má za to, že dojednanie
zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností“ (s demonštratívnym výpočtom
určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti
právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok,
obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje
posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru

nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre
svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej
povinnosti. Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR vyššie uvedeným
spôsobom judikoval NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 2 Odon 90/97, z ktorého odôvodnenia citoval. Uvedený
názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo/1526/2009. Rovnako NS SR vo veci sp. zn.

M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí
bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny
úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny
úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo.

Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje,
pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá,
nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj
povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty
pri obdobnej formulácii bola potvrdená napr. rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn.

41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008). Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§
52 ods.1 OZ), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti
vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri
porušení povinnosti žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou
neprimeranou (§ 53 ods.1 OZ -spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spojení
s § 53 ods.5 OZ - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s §
53 ods. 4 písm. k/OZ - z a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku). Na základe vykonaného dokazovania

v súlade s cit. súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v bode č. 3 Dodatku z 2.8.2014
k Zmluve o pripojení z 11.11.2012 je neurčité a nezrozumiteľné. Je v ňom uvedené, že porušením
záväzku viazanosti vznikne podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V bode 3.
tohto Dodatku sú však vymenované 3 spôsoby porušenia záväzku Účastníkom počas trvania viazanosti :
a)výpoveďZmluvyÚčastníkom,b)žiadosťúčastníkaoprenesenietelefónnehočíslakinémuoperátorovi

a c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Takéto dojednanie podľa názoru súdu môže viesť k
neurčitosti pri uplatnení zmluvnej pokuty v prípade ak dôjde k porušeniu záväzku viazanosti. Nie
je zrejme, či za každé porušenie z uvedených troch možností si môže žalobca nárokovať zmluvnú
pokutu, či iba raz alebo opakovane, (keďže napr. k odpojeniu a následnému opätovnému pripojeniu
účastníka môže dôjsť aj opakovane). Súd je toho názoru že takéto dojednanie je neurčité, zavádzajúce a

nezrozumiteľné najmä pre spotrebiteľa. Okrem toho sa súdu javí, že je v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 3 Obč. zákonníka, aby niekto bol pokutovaný napr. za to, že dá výpoveď zo zmluvného vzťahu pred
ukončenímpôvodnedohodnutejdobyviazanosti.Navyšepokiaľideovzorec,čivýpočetzmluvnejpokuty,
v danom prípade žalobca nepreukázal, že Odstúpenie od zmluvy zo 7.12.2015 a zároveň výzva na
úhradudlžnejsumypozostávajúcejzozmluvnejpokutyvovýške450,30eurasumy73,63eura63,20eur

zaposkytnutéslužby,bolidoručenéžalovanémuateda,žebolototoodstúpenie účinné.Súdjetedatoho
názoru, že žalobca ani nepreukázal splnenie jednej z podmienok vo vzorci pre výpočet zmluvnej pokuty,
keďže tá sa vypočíta ako denné klesanie do základu do ukončenia zmluvy atď. Aj napriek námietkam
žalobcu, že v danom prípade ide o individuálne dojednanú zmluvnú pokutu, je toho názoru, že v danomprípade ide o formulárovú zmluvu (či Dodatok k Zmluve) aj keď pri každom Paušále, či Programe, ktorý
žalobca ponúkal je dohodnutý iný benefit a iná zmluvná pokuta. Stále je to tlačivo či formulár, ktorého
obsah žalovaný ako spotrebiteľ jednoducho nemôže a nevie ovplyvniť. Na to, aby mu boli poskytnuté

služby ponúkané v Zmluve o pripojení a Dodatku k Zmluve, musí predmetné listiny podpísať a tým
vysloviť súhlas s ich obsahom bez toho, aby mohol nejakým spôsobom vyjadriť svoju vôľu, pokiaľ ide o
dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú stanovuje podľa svojich kritérií iba žalobca. Benefitom sa rozumie
zľava, či nejaká iná úľava alebo akcia, aby žalobca prilákal čo najviac zákazníkov, ide teda o jeho
obchodnú praktiku, ktorá však nesmie byť nekalá. V bode 3. Dodatku sa o. i. uvádza, že zmluvná pokuta

okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na
základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby
podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktoré predstavuje rozdiel medzi akciovou a neakciovou cenou,
ak bol účastníkovi na základe Dodatku MT poskytnutý. V danom prípade bol žalovanému poskytnutý
MT SONY Xperia Zz Black v trhovej hodnote 679 eur. Zmluvnú pokutu v danom prípade teda možno

charakterizovať aj ako určitú formu náhrady škody, pretože výška zmluvnej pokuty je vypočítaná zo
základu a to sumy 680,- eur, čo je de facto trhová hodnota mobilného telefónu, ktorý žalobca predal
za akciovú cenu žalovanému. Podľa názoru súdu však za škodu nemožno považovať to, že v rámci
ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.

podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak je
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal a v dôsledku toho by mal mať žalobca nárok na zmluvnú
pokutu. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože za mobilný telefón obdržal

dojednanú kúpnu cenu uvedenú v Dodatku vo výške 49,00 eur. Navyše z faktúry č. XXXXXXXXXX
splatnej 25.11.2015 a ani z iných dôkazov predložených žalobcom súdu nevyplýva, z akého dôvodu bola
uložená žalovanému zmluvná pokuta, vo faktúre nie je uvedený dôvod, prečo vlastne vyúčtoval žalobca
žalovanému túto pokutu a v takej výške. Mohlo by teda dôjsť k opätovnému vyúčtovaniu zmluvnej pokuty
v takejto výške pretože spotrebiteľ vlastne nemá vedomosť za aké porušenie mu bola vyúčtovaná takáto

zmluvná pokuta bez potrebnej identifikácie a takáto zmluvná pokuta je neurčitá. O trovách konania
rozhodol citujúc znenie § 255, § 262, § 263 ods.1 CSP a konštatoval, že miera úspechu žalobcu v
tomto konaní predstavuje 27% (priznaná suma 174,75 eur s prísl. a miera úspechu žalovaného 73%
(450,30 eur), celkový úspech žalovaného tak predstavuje 46% a v tomto rozsahu má nárok na náhradu
trov konania. Keďže však žalovanému v priebehu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu

náhradu trov konania nepriznal.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 125 - 139) v ktorom uviedol, že A 1.súd
rozsudkom sp. zn.: 41 C/67/2016-60 z 23.6.2016 /ďalej len „Rozsudok 1"/ žalobe o zaplatenie 625,05
eur s prísl., čiastočne vyhovel tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 174,75 eur spolu s úrokmi
z omeškania 5,05% ročne zo sumy 174,75 eur od 26.11.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu

zamietol a náhradu trov nepriznal, že 2.proti časti Rozsudku 1, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie
84,35 eur s prísl. zamietol, ako aj proti časti závislého výroku, ktorým nepriznal žalobcovi náhradu trov,
podal žalobca odvolanie zo 5.9.2016 odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach /ďalej len
„Krajský súd"/ uznesením sp. zn.: 5Co/543/2016 z 20.9.2017 /ďalej len „Uznesenie KS"/ Rozsudok 1
vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. 3. 25.6.2018 bol do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu doručený rozsudok
sp. zn. 41 C/67/2016 - z 24.5.2018 /ďalej len „Rozsudok 2"/, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
(opäť)zamietolažalovanémunepriznalnáhradutrovkonania.4.ProticelémuvýrokuRozsudku2podáva
žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/
zákonač.160/2015Z.z.-Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„CSP"/BDOTERAJŠÍPRIEBEHKONANIA

A PODSTATNÉ SKUTOČNOSTI popísal v bodoch 5 - 10. C DÔVODY ODVOLANIA 11. Rozsudok
2 považuje za nezákonný preto, že - spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, - na základe
vykonanéhodokazovaniaSúddospelknesprávnymskutkovýmzáveroma-súdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že opäť došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zmluvná pokuta nie je neprimeranou zmluvnou podmienkou,

ale je primeraná a bola dohodnutá individuálne /vzhľadom na neakceptovanie stručnejšej argumentácie,
zdôvodnil tentokrát podrobne/. 12. - 13. Citoval bod 3. v spojení s bodom 1. písm. b/ a bodom 2. Dodatku,
§ 44 ods.8,12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 544 Občianskeho
zákonníka a uzavrel, že okruh povinností, ktorých splnenie sa má zabezpečiť zmluvnou pokutou, nieje obmedzený, pretože každá platne dojednaná povinnosť môže byť zabezpečená týmto spôsobom.
14. Z Dodatku vyplýva nepochybne, že dohoda o Zmluvnej pokute obsahuje všetky zákonné náležitosti
podmieňujúcejejplatnosť.Pokiaľideozmluvnúpovinnosť,ktorejsplnenieZmluvnápokutazabezpečuje,

táto je jednoznačne a určito vyjadrená v bode 3. v spojení s bodom 1. b/ Dodatku. Žalovaný sa uzavretím
Dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby
(záväzok viazanosti). Porušením záväzku viazanosti je okrem iného nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby do 45 dní po splatnosti, pričom pre prípad porušenia záväzku viazanosti bola dojednaná Zmluvná
pokuta. 15.Výška Zmluvnej pokuty je v zmysle § 544 a nasl. vecou strán. So žalovaným sa dohodol (v

Dodatku) na zmluvnej pokute 680,- eur pre prípad, že žalovaný nedodrží zmluvne dohodnuté záväzky.
Dohodli sa tiež, že zmluvná pokuta bude klesať. Zmluvná pokuta má teda degresívny charakter, čo
spôsobilo, že s ohľadom na čas, za ktorý boli žalovanému služby fakturované mu žalobca vyúčtoval
zmluvnú pokutu len vo výške 450,30 eur. Tento typ zmluvnej pokuty (degresívnej) žalobca uplatňuje len
pomerne krátku dobu a zatiaľ mu ešte stále nieje známe žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola takto
dohodnutá zmluvná pokuta judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Za neprijateľnú ju neurčil

vo výroku rozsudku ani súd, ktorý má evidentne za to, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá individuálne
(bod 17), lebo vraj žalovaný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah na formulárovej zmluve. Je síce pravdou,
že v zmluve (aj Dodatku) sa v úvodnej, tabuľkovej časti, dopisovali údaje o spotrebiteľovi, programe, no
dopisovali sa aj údaje o zmluvnej pokute. Pritom údaje o Zmluvnej pokute sa nedopisovali skôr, ako sa
zmluvné strany nedohodli na type programu služieb, benefitoch pre žalovaného a dobe viazanosti. Až

potom sa dohadovali na výške zmluvnej pokuty, ktorú predajca vždy dohaduje so zákazníkom najmä
v závislosti na type programu služieb, výške akciovej ceny zariadenia (ak si zákazník dohodne odber
zariadenia, či telefónu) a dohode o dĺžke viazanosti - teda individuálne. Pokiaľ súd uvádza (bod 17), že
žalovanýlenvoprednaformulovanúzmluvupodpísal,resp.žejetoformulár,ktoréhoobsahžalovanýako
spotrebiteľ jednoducho nemôže a nevie ovplyvniť naozaj ani netuší ako dospel k takémuto dôvodu na

nepriznanie zmluvnej pokuty. V žalobe neuviedol, žalovaný sa nevyjadril a súd napriek tomu tvrdí. Tento
záver súdu nie je pravdivý a je pre neho nepochopiteľné, že súd v rozhodnutí vydáva svoje domnienky
za skutočnosť a pritom nenapíše ako k nim dospel. Má za to, že ak jednou z funkcií zmluvnej pokuty
je funkcia kompenzačná, potom, je Zmluvná pokuta ešte aj nízka, lebo len rozdiel medzi hodnotou
benefitov v čase uzatvorenia Dodatku je skôr v neprospech žalobcu a prospech „spotrebiteľa". Súd

rozsudkom poprel základné funkcie zmluvnej pokuty ako inštitútu a tiež zmluvnej pokuty, ktorá bola
dohodnutá (kde žalobca dotuje niektoré produkty na začiatku - ich hodnota je zahrnutá v dohodnutom
paušálnompoplatkuanávratnosťrozvrhnutánaistéčasovéobdobie).16.Akouviedol,nároknaZmluvnú
pokutu vyplýva z Dodatku, ktorý so žalovaným uzatvoril. Pritom dodatok ku každej zmluve sa uzatvára
vždy na základe slobodnej voľby spotrebiteľa, a to buď s kúpou mobilného telefónu za zvýhodnenú

akciovú kúpnu cenu, prípadne aj (alebo len) inými benefitmi bez kúpy mobilného telefónu. Podmienky
poskytovaniaprogramuslužiebaprípadnejkúpymobilnéhotelefónuzazvýhodnenúakciovúkúpnucenu
(mesačná cena programu služieb, akciová kúpna cena mobilného telefónu, doba viazanosti) sú verejne
dostupnévktorejkoľvekjehopredajnivlistinnejforme,azároveňajvelektronickejformeprostredníctvom
jeho webovej stránky (cenník). Spotrebiteľ teda vždy uzatvára dodatok k zmluve na základe vopred

dostupných informácii o ponuke žalobcu svedomím svojich záväzkov. Zmluvná pokuta, ako štandardný
prostriedok pre zabezpečenie zmluvných záväzkov, sa dojednáva iba vtedy, keď zákazník prejaví
záujem a rozhodne sa využiť jeho ponuku so záväzkom viazanosti, t.j. záväzkom využívať určitú
službu po určitú dobu atómu zodpovedajúcej povinnosti žalobcu túto službu zákazníkovi po určitú dobu
riadne poskytovať. Zmluvná pokuta, ako paušalizovaná náhrada škody, sa dojednáva vzhľadom na

to, že pri uzatváraní zmluvy má výrazne obmedzenú možnosť odmietnuť poskytnutie elektronických
komunikačných služieb (§ 43 ods.1 písm. c) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách),
pričomspotrebiteľoviihneďpouzatvorenízmluvy/dodatkuzačneposkytovaťdojednanýprogramslužieb,
prípadne odovzdá zakúpený nový mobilný telefón za symbolickú akciovú kúpnu cenu s rizikom, že
zákazník po prvých 45 dňoch neuhradí ani len prvú faktúru za riadne poskytnuté služby. Pokiaľ zákazník

nemá záujem o poskytovanie elektronických komunikačných služieb za zvýhodnených podmienok s
prevzatím záväzku viazanosti, má vždy možnosť uzavrieť so žalobcom len zmluvu (alebo dodatok) bez
záväzku viazanosti. 17.Zákazník teda výlučne svojim rozhodnutím rozhoduje o tom, či uzavrie dodatok
k zmluve alebo nie, a tým priamo sám rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná pokuta alebo nie.
Je len jeho rozhodnutím aký program služieb si vyberie, prípadne aký typ mobilného telefónu si vezme,

či za akciovú cenu (tiež akú) a či sa zaviaže zotrvať v zmluvnom vzťahu. Až v závislosti na tom aký
program, telefón a ako dlho chce zotrvať v zmluvnom vzťahu sa potom dohaduje o tom, v akej výške
čo do základu a či vôbec bude dojednaná zmluvná pokuta. Čím je obsahovo zaujímavejší program (čím
viac obsahuje benefitov) a čím hodnotnejší (drahší) mobilný telefón si zákazník vyberie, tým vyšší jezáklad zmluvnej pokuty. Pokiaľ zákazník nesúhlasí s primeranou zmluvnou pokutou, nemusí zmluvu/
dodatok k zmluve uzatvoriť, resp., má vždy možnosť uzatvoriť zmluvu alebo dodatok k zmluve bez
záväzku viazanosti a bez zmluvnej pokuty. 18.Aj skutočnosť, že zmluvná pokuta je dojednávaná iba pri

určitom type zmluvných vzťahov (viď argumentácia vyššie), zabezpečuje individuálnosť jej dojednania.
Zákazník má vždy možnosť si kúpiť telefón za plnú, tržnú, cenu a uzatvoriť program bez benefitov,
v ktorom si bude hradiť jeho plnú cenu. Ale má zároveň možnosť uzatvoriť aj dodatok, na základe
ktorého potom má služby, príp. aj telefón lacnejšie, no zároveň je povinný v zmluvnom vzťahu zotrvať po
dohodnutúdobupodpodmienkou,žeakzáväzoknedodrží,uhradízmluvnedohodnutúpokutu.Uzavretie

dodatku k zmluve je vždy výsledkom individuálneho dojednania, resp. individuálneho rozhodnutia
zákazníka, ktorú z ponúk žalobcu si vyberie. Ako už bolo uvedené, všetky ponuky a cenníky žalobcu
sú zverejnené či už v písomnej forme v predajniach žalobcu alebo na internetovej stránke žalobcu.
Spotrebiteľ teda pri výbere konkrétneho programu služieb a uzatvorení zmluvy robí spravidla vopred
uvážené rozhodnutie. 19. On je verejný poskytovateľ služieb a preto je zo zákona povinný uzatvoriť
zmluvný vzťah s každým záujemcom ktorý o to požiada a vo vzťahu ku každému záujemcovi dodržiavať

zásadu rovnakého zaobchádzania (§ 43 ods.2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.). Bolo by v rozpore so
zákonom, ak by ako verejný poskytovateľ služieb dodával svojim zákazníkom rovnaké služby za rôznych
podmienok. Je povinný dojednávať zmluvnú pokutu za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch,
ktoré so zákazníkmi uzatvára. Ako verejný poskytovateľ služieb, je povinný podľa zákona č. 365/2004
Z. z. o rovnakom zaobchádzaní zaobchádzať (uzatvárať zmluvy) so všetkými zákazníkmi rovnako, za

rovnakých podmienok. Súd si teda evidentne ho zamieňa s malým súkromným podnikateľom, ktorý
môže so svojimi zákazníkmi vyjednávať jednotlivo o zmluvných podmienkach či dokonca o cenách za
jednotlivé služby a poplatky podľa toho ako sa sám v danej chvíli rozhodne. 20. Je všeobecne známe, že
zmluvaadodatok,ktorésosvojimizákazníkmiuzatvára,majúpodobuštandardnejtypovej(formulárovej)
zmluvy, ktorej používanie má ale svoje opodstatnenie. Používaním tohto typu zmluvy sa zabezpečuje

tak dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k všetkým jeho zákazníkom bez výnimky,
ako aj efektívnosť a plynulosť poskytovania služieb žalobcu. Uzatvára denne na predajných miestach
rádovo stovky zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Rovnako ako aj iní dodávatelia, ktorí uzatvárajú
enormné množstvo zmlúv rovnakého typu, prijali sa aj u žalobcu tzv. štandardné typové zmluvy. To, že
zmluva a dodatok majú notlobu typovej zmluvy, však nevylučuje individuálnosť ich dojednania. Každá

jedna zmluva a dodatok sa uzatvárajú po individuálnom prerokovaní všetkých zmluvných podmienok.
Také konanie predajcov, ako si predstavuje Súd za individuálne dojednávanie (čo vyplýva z odôvodnenia
Rozsudku 1), by bolo z jeho strany nielen nespravodlivé, ale najmä protiprávne a sankcionovateľné zo
strany štátu. 21. Zmluva, ktorá bola uzavretá so žalovaným, pozostáva zo všeobecnej časti, ktorá je
v zmysle zásady rovnakého zaobchádzania povinne rovnaká pre všetkých zákazníkov. Ostatná časť

zmluvy je individualizovaná a to v týchto náležitostiach: - označenie účastníka (žalovaného), - adresa
pre zasielanie písomných listín účastníkovi, - spôsob fakturácie, - SIM karta (tel. číslo, dátum aktivácie,
program služieb), - aktivované služby, - mobilný telefón (ak sa účastník rozhodne pre jeho kúpu).
Uvedené náležitosti boli v prejednávanej veci so žalovaným individuálne dojednané a vpisovali sa do
Zmluvy za jeho účasti, s jeho výslovným súhlasom a na základe jeho slobodnej vôle. 22. So žalovaným

bol rovnakým spôsobom uzatvorený aj Dodatok. V ňom sú individualizované tieto náležitosti: - označenie
účastníka, - adresa pre zasielanie písomných listín účastníkovi, - spôsob fakturácie, - tabuľka č. 1
v časti program služieb, doba viazanosti, zmluvná pokuta - základ (ktorá bude klesať), - aktivované
služby. Tieto náležitosti boli špecifikované a individálne dojednané - v závislosti od toho, o aký program
služieb a benefity mal žalovaný záujem. 23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Zmluva a Dodatok

sú v časti individuálnych zmluvných podmienok výsledkom spoločného konsenzu jeho a žalovaného,
dosiahnutéhovproceserokovania,čopotvrdzujúajpodpisynazmluvnýchdokumentoch.Vostatnejčasti
sú zmluvné podmienky rovnaké pre všetkých zákazníkov, v zmysle zásady rovnakého zaobchádzania,
ktorú je on, ako verejný poskytovateľ služieb, zo zákona povinný dodržiavať. 24. Z hľadiska právneho
posúdenia je potom nesporné, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a tiež

nesprávneho právneho posúdenia. 25. Tento typ zmluvnej pokuty (degresívnej) uplatňuje len pomerne
krátku dobu a zatiaľ nám nie je známe žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bola takto dohodnutá zmluvná
pokuta právoplatne určená za neprijateľnú podmienku. Súd však, v rozpore s § 298 CSP, vo výroku
rozsudku neuviedol žiadnu časť zmluvy ani dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj z toho je
vidieť, že súd sa vecou zaoberal nedostatočne. 26. Nárok na zmluvnú pokutu je (i) dôvodný, (ii) nie

je neprimeraný, (iii) nie je v neprospech spotrebiteľa, (iv) nieje neopodstatnený, (v) nespôsobuje ani
nerovnováhu. 27. Zmluvná pokuta, je všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva a plní zároveň
viacero funkcií aj pri zabezpečovaní zmlúv uzatváraných podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách /ďalej len „ZEK“/. Pokiaľ ide o funkciu kompenzačnú, tak touto funkciou nie je pokrývanýlen rozdiel medzi hodnotou zariadení, (v danom prípade mobilného telefónu v tržnej hodnote 680,- eur,
ktorý žalovanému bol poskytnutý za 49 eur), no aj hodnota iných benefitov, ktoré sa mu poskytli len za
podmienky že sa zaviaže zotrvať v zmluvnom vzťahu 27 mesiacov. Tak ako vyplýva z vyššie, ale aj ďalej

uvedeného, Zmluvná pokuta plní vždy, ale aj funkciu sankčnú, či prevenčnú, no zároveň aj funkcie iné,
ktoré sú v každom prípade síce skúmateľné, avšak niekedy len veľmi obtiažne kvantifikovateľné /napr.
stimulačná, či výchovná/ a citoval z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Obo 25/2008 zo 4.9.2008. 28. Ak výška
zmluvnej pokuty dosahuje iba hodnotu benefitov, potom dlžník nemôže mať dostatočnú motiváciu na
riadne a včasné plnenie záväzkov. Lebo ak bude dlžník dopredu vedieť, že napr. bude využívať služby

lacnejšie ako keby si ich dohodol bez viazanosti a zmluvnej pokuty, môže to motivovať k ľahkovážnemu
uzatváraniu zmlúv zo strany občanov, pretože na nich môžu len získať, ale nie stratiť. A v tomto prípade
sa zdá, že to „zafungovalo", lebo, ako uviedol vyššie, hodnota poskytnutých benefitov je vyššia ako je
dohodnutá a požadovaná zmluvná pokuta dodatkom (napríklad oproti programu, ktorý mal dohodnutý
zmluvou do uzatvorenia dodatku mu boli poskytované v podstate tie isté služby no za vyššiu cenu). 29.
Ďalej citoval z rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo 1299/2006. 30. Žalovaný uzatvoril zmluvu slobodne,

pričom pri jej uzatváraní si mohol vybrať z množstva ponúkaných balíkov služieb. Mohol si dohodnúť
tie isté služby aké si dohodol aj bez akejkoľvek viazanosti, ale aj také služby, kde ich poskytovanie je
viazané na určité časové obdobie /zvolil si 27 mesačnú viazanosť/ počas ktorej sa mu zaviazal poskytnúť
služby za nižšie poplatky. Mohol si zvoliť program a objednať služby bez toho, aby bola dohodnutá
akákoľvekzmluvnápokuta,aleajslužbylacnejšiesviazanosťouazmluvnoupokutou.Ajprivoľbetakmer

každéhobalíkaslužieb,čiprogramu,simaleštemožnosťzvoliťajinébenefitypodľavlastnéhovýberu,čo
zároveň limitovalo aj výšku Zmluvnej pokuty. Veď to bol práve žalovaný, ktorý sa uchádzal o uzatvorenie
zmluvy aj dodatku. On si vybral program dohodol (s ohľadom na hodnotu benefitov) aj individuálne
Zmluvnú pokutu. Mal možnosť si dohodnúť tie isté služby aj bez záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu
(tiež na „formulári"). Rozdiel bol len v tom, že by mesačný paušálny poplatok by bol menej výhodný

lebo za poskytnuté služby ako bonusy by si bol musel priplatiť. V takom prípade, na základe zmluvy
bez viazanosti, by mohol zmluvný vzťah ukončiť bez akýchkoľvek následkov kedykoľvek. Nepriznaním
zmluvnej pokuty súd fakticky popiera aj zmluvnú voľnosť, čo ide nad rámec ochrany právnych vzťahov
podľa § 3 OZ a je v rozpore sústavne garantovanou slobodou podnikania (čl. 35 Ústavy) a v rozpore so
zásadou právneho štátu (čl. 1 Ústavy), v zmysle ktorej je i súdna moc obmedzená konať iba v medziach

a v súlade so zákonmi. Obmedzuje jeho slobodné podnikanie, keď mu znemožňuje aplikovať obvyklé
princípy a všeobecne akceptované praxou aj v iných odvetviach - aj permanentka na hromadnú dopravu,
či plaváreň, ak si ju záujemca kúpi určité obdobie je lacnejšia ako keby platil za služby osobitne „každý
deň", len s tým, že jej cenu musí zaplatiť a potom je už na ňom či služby využije alebo nie, kým v
prípade elektronických služieb onú „lacnejšiu permanentku" je povinný uhradiť každý mesiac formou

paušálneho poplatku. 31.Ak si žalovaný vybral práve ten balík služieb, či program ktoré si vybral, tak asi
si benefity s ním spojené nevybral náhodou, ale vybral si taký, ktorý v danom čase najlepšie reflektoval
jeho očakávania a požiadavky, ktoré sa žalobca zaviazal garantovať mu určitú dobu a on sa zaviazal za
dohodnuté služby platiť po dobu viazanosti pod hrozbou Zmluvnej pokuty, pre prípad, že svoj záväzok
nedodrží. A ako vyplýva z vyššie uvedeného, je úplne nepodstatné, že zmluva a dodatok boli uzatvorené

na „formulári", pretože tak program, ako aj výška Zmluvnej pokuty a benefity boli dohodnuté individuálne.
Ak o tom súd mal z akéhokoľvek dôvodu pochybnosť, má za to, že bol povinný vypočuť, alebo aspoň
splniť si povinnosť danú mu zákonom tak, aby bolo rozhodnutie pre neho predvídateľným. Teda dať
aspoň možnosť reagovať na jeho názor. To v tomto „druhom ne/konaní" osobitne aj preto, že Krajský
súd pri rozhodovaní neskúmal všetky odvolacie dôvody uvedené v Odvolaní 1 (bod 23 Uznesenia KS).

32. Hodnota zabezpečovaného záväzku/ov nie je jedinou funkciou, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje.
Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, bez toho, aby zmluvná pokuta predstavovala citeľnú hrozbu by
klienti voľne migrovali za „symbolický poplatok". Tu zdôraznil, že v prípade mobilných operátorov je
dôležité okrem iného aj rozširovanie sietí, ktoré je vždy závislé o. i. aj od počtu zákazníkov v tom,
ktorom regióne, kde je potrebné riešiť objemy prenosov dát - internetového signálu napr. aj počas

sviatkov, kedy spravidla zákazník je doma a mobilné služby všetkého druhu využíva na spájanie sa
s blízkymi. Platí totiž, že čím vyšší počet užívateľov siete, tým intenzívnejšie je potrebné pokryť dané
územie signálom, čo znamená spravidla hustejšiu sieť základňových staníc na šírenie signálov. Teda pri
plánovaníazhotovovanísieteokreminéhooperátorskúmaajpočetzákazníkov,predpokladanúintenzitu
využívania siete a tiež predpoklad ich zotrvania v zmluvnom vzťahu. Tu teda možno hovoriť čiastočne

aj o informačnej a prevenčnej funkcii zmluvnej pokuty, ktorú tiež nemožno považovať za nedôležitú. To
najmä v kontexte na záujem a povinnosť žalobcu postupne pokrývať kvalitným signálom celé územie SR
tak, aby sa zvyšovala kvalita služieb tam, kde je najviac využívaná, čiže investovať do rozvoja siete tak,
aby boli pokryté záujmy jeho zákazníkov, ale aj čo najrýchlejšia návratnosť investícií. 33. Zmluvná pokutabola dohodnutá nielen slobodne, ale aj v dobe vysoko konkurenčného prostredia. Žalovaný si vybral
program s benefitmi, ktorý mu zrejme z nejakých dôvodov vyhovoval. Zmluvou sa zaviazal nielen platiť
za poskytované služby, ale tiež, pre prípad nedodržania záväzku, zaplatiť zmluvnú pokutu. On - podnik

podľazákonaoelektronickýchkomunikáciách-sazasezaviazalmuposkytovaťslužbypourčitéobdobie
za dohodnutých podmienok. Kým zmluvnú pokutu si účastníci dohodli v závislosti na poskytnutých
benefitoch, pre prípad, že by nedodržal záväzky a povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, (ktorú, na
rozdiel od žalovaného, bol zo zákona povinný uzatvoriť), mohol byť sankcionovaný oveľa prísnejšie, čo
zabezpečuje už samotný právny poriadok. Okrem náhrady škody, ktorú si môže spotrebiteľ uplatniť v

prípade nedodržania záväzku podnikom, je žalobca ešte sankcionovateľný (na rozdiel od žalovaného)
štátom. Možno teda povedať, že ak by bolo možné hovoriť o nerovnovážnom postavení, tak len v
prospech žalovaného, ktorého chráni už zákon a (ne)dodžiavanie jeho práv zo Zmluvy sankcionuje
podstatne vyššími pokutami ako je dohodnutá zmluvná pokuta. Sankcie za nedodržanie záväzkov sú
upravené v najmä v § 73 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. V tejto súvislosti tiež
považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obdo 4/99 z 1.9.2000, z ktorého

citoval. 34. Pri uplatnení Zmluvnej pokuty zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku
do času, kedy bolo poskytovanie služieb prerušené z dôvodu neplatenia za nim poskytované služby.
Takto dojednaná zmluvná pokuta teda úplne zohľadňuje reálnu výšku spôsobenej škody. 35. Aktuálna
rozhodovacia prax viacerých súdov zhodne udáva, že uvedený typ zmluvnej pokuty (t. j. zmluvná pokuta
s klesajúcou výškou) je v súlade so zákonom a preto ju v celom uplatnenom rozsahu priznávajú. Ako

príklad z mnohých možno uviesť rozsudok Okresného súdu Košice I (rozsudok so sp. zn. 24C/468/2015
z 28.2.2017), rozsudky OS Malacky, sp. zn. 6C/6/2016 z 23.3.2017, sp. zn, 7C/238/2015 z 29.3.2017,
rozsudok OS Stará Ľubovňa sp. zn.:4C/9/2016 zo 17.1.2017, rozsudok OS Bratislava I. sp. zn.:
25C/22/2016 z 24.2.2017, rozsudok OS Ružomberok sp. zn.: 2C/107/2016 z 28.9.2016, rozsudok
OS Michalovce, sp. zn. 19C/560/2015 z 9.1.2017, rozsudok OS Michalovce, sp. zn. 11 C/562/2015 z

31.1.2017, rozsudok OS Nové Zámky, sp. zn. 6Csp/52/2016 z 21.3.2017, OS Liptovský Mikuláš, sp. zn.
8C/426/2015, a mnohé ďalšie. 36.Zmluvná pokuta má podľa Občianskeho zákonníka, čo do prijateľnosti,
spĺňať požiadavku primeranosti. Podľa § 53 ods.4 písm. s) Občianskeho zákonníka platí, že jediným
kritériompreoznačeniezmluvnejpokutyakoneprijateľnejje,abyzabezpečeniesplneniazáväzkunebolo
neprimerane vyššie ako je výška záväzku v čase uzavretia dohody o zabezpečení záväzku. Splnenie

tohto kritéria žalobca preukázal už v žalobnom návrhu, v ktorom uviedol, ktoré benefity sú Zmluvnou
pokutou zabezpečované, pričom ich hodnota v čase uzatvorenia Dodatku bola vyššia ako dohodnutý
základ Zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta v čase dojednania bola teda nižšia ako zabezpečovaný
záväzok a bola degresívna s klesajúcou výškou podľa dĺžky plnenia zmluvy. Argumenty súdu, podľa
ktorých je zmluvná pokuta neprijateľná zmluvná podmienka sú len veľmi všeobecné, nejasné a nemajú

oporu nielen zákone ani vo vykonanom dokazovaní. Teda súd zmluvnú pokutu nesprávne právne posúdil
akoneprijateľnúpodmienku.Vzťahsporovýchstránjemožnépovažovaťzaspotrebiteľskýlenzohľadom
na formálnu aplikáciu § 52 ods.2 OZ. 37. Ako konštatoval v uznesení KS, podľa zákona je žalovaný
spotrebiteľ a spor spotrebiteľský. Je faktom, že podľa formálnych znakov zmluvy a dodatku, ktoré bola
medzi sporovými stranami uzatvorené je možné hovoriť o spotrebiteľskej veci. Právny úkon však je

prejav vôle, ktorá musí byť nielen slobodne daná, ale aj vyjadrená v súlade so skutočnosťou - musí to
teda byť skutočná vôľa. Slobodne daná vôľa uzatvoriť zmluvný vzťah však ešte neznamená, že celý
obsah zmluvy bol úmyslom obidvoch zmluvných strán. Osobitne treba skúmať skutočnú vôľu toho, kto
zmluvné podmienky nedodržiava. V tomto prípade to je žalovaný. Žalovaný individuálne dohodnutú
zásadnú povinnosť, za poskytnuté služby platiť, plnil len 5 mesiacov z 27 mesiacov. Aj to z väčšej časti

až vtedy keď mu poskytovanie služieb bolo najskôr prerušené, alebo na plnenie povinnosti platiť bol
vyzvaný iným spôsobom žalobcom. Inak ale všetky práva využil v maximálnej možnej miere. Svedčia
o tom aj „pretelefonované" sumy, ktoré Súd priznal a sú oveľa vyššie ako je slovenský priemer. 39.
Preto opakovane zdôraznil, že aj v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa princípom, že
zásadná a prvoradá, aj pred akýmkoľvek súdom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny

úkon s dôverou v určitý, druhou zmluvnou stranou prezentovaný prejav vôle (skutkový stav). Tomu, kto
vyvolal určité konanie (záujem o uzatvorenie Zmluvy prejavil žalovaný) nemožno priznávať ochranu na
úkor toho, kto mu uveril. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek sociálnom
styku s nimi je základným predpokladom pre riadne fungovanie spoločnosti. Dôveru je potrebné
pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Predstavuje nielen vnútorný postoj odrážajúci

etickyzdôvodnenépredstavyaočakávaniakomunikujúcichčlenovspoločnosti,alejeajvýrazomprincípu
právnejistoty,ktorýpredstavujejednuzgaranciímateriálne,tedahodnotovo,chápanéhoprávnehoštátu,
ktorého normatívny výraz vyplýva aj z Ústavy SR. 40. Ako je zrejmé aj z vyššie uvedeného, žalovaný
uzatvoril Zmluvu aj Dodatok Slobodne. Okrem možnosti využívať služby, ktoré si dohodol, získal ajrôzne benefity. Pritom od uhradenia ostatnej faktúry na zasielané SMS správy, ktorými mu žalobca
oznamoval, že nemá uhradené faktúry, rovnako na informácie o stave účtu a upomienky na faktúrach
nereagoval. Je na mieste si položiť otázku - prečo nereagoval opakovane? Veď ak sa niekto dostane

do zlej životnej situácie a z toho dôvodu nemôže plniť záväzky, spravidla reaguje, zatelefonuje, napíše,
zdôvodní, požiada o splátkový kalendár - rieši. Žalovaný tak neučinil. Dokonca nereagoval ani na žalobu
- nevyjadril sa k nej. Je preto viac ako na mieste aj otázka, či sa chcel uzatvorením zmluvy a najmä či
uzatvorením dodatku byť stále skutočným spotrebiteľom, ktorého ochranu zabezpečuje právny poriadok
SR. A to ešte určite netušil, že súd mu poskytne „zo zákona" ochranu. 41.Správanie (nereagovanie na

výzvy, upozornenia, na možnosť vyjadriť sa k žalobe), sú istým prejavom vôle žalovaného a svedčia skôr
o nemorálnom prístupe k veci ako o tom, že by bol poctivým spotrebiteľom, ktorý si zasluhuje ochranu.
Vyvstáva aj otázka - môže súd bez riadneho vyhodnotenia uvedených skutočností (aj s ohľadom na
§ 151 CSP), „automaticky" hodnotiť a považovať časť obsahu zmluvy alebo dodatku za neprijateľné
podmienky (najmä bez toho, aby ich špecifikoval)? Ak teda žalovaný je formálne spotrebiteľom, potom
súd sa vôbec nezaoberal tým, či mu je opodstatnené poskytnúť takú istú ochranu ako spotrebiteľovi,

ktorý si zmluvné záväzky plní, alebo si ich splnil aspoň z väčšej časti (tu znovu poukazujeme, aj na
rozsudok Krajského súdu v Prešove 9Co/35/2013, ktorý z hľadiska zachovania rovnosti pred zákonom
považujeme za dôležitý). Žalovaný totiž dohodnutú zásadnú povinnosť, za poskytnuté služby platiť po
dohodnutú dobu, nesplnil. No všetky práva využil v maximálnej možnej miere. 42. Preto opakovane
poukázal na potrebu riešiť vec nielen z úzkeho pohľadu dikcie § 52 ods.1 a nasl. OZ, ale najmä z

pohľadu celého právneho poriadku SR, jeho významu a zmyslu. Tu zdôraznil, že podľa čl. 152 ods.4
Ústavy SR je každý, kto aplikuje právne normy v prípade, ak by doslovná aplikácia normy mohla vyvolať
ústavnoprávne pochybnosti, či dokonca porušiť ústavné princípy, je povinný použiť taký výklad, aby sa
týmto pochybnostiam a porušeniu predišlo. Ako vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 18/95 ani
zákon nie je možné uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavných princípov Jen z dôvodu legislatívnej

nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy." Z toho teda vyplýva
aj to, že púhy text zákona (gramatický význam textu) nemôže mať prednosť pred účelom zákona,
zmyslom právnej úpravy. ÚS SR to potvrdzuje o. i. tiež v Náleze III. ÚS 341/07 z 1.7.2008, kde uvádza,
že súd „nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa
musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov

vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.4 ústavy)". Že súd pri rozhodovaní
tak neučinil je evidentné a evidentné je aj to, že aplikoval právo úplne opačne - formálne, pričom
poskytol „zo zákona" ochranu človeku, ktorého konanie je možné vyhodnotiť minimálne ako neetické
a nemorálne. 43. Znovu poukázal aj na uznesenie KS v B. Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012 z 30.5.2012,

z ktorého je zrejmé, že pokiaľ sa nepreukáže, že žalovaný sa správal ako spotrebiteľ, je potrebné
posudzovať uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len z hľadiska § 544 až 545a OZ. V súvislosti s
uvedeným, no najmä v súvislosti s potrebou uplatňovania princípu dôvery súdmi poukázal opätovne aj
na stanovisko ústavného sudcu M. Ľ. (I. US 547/2012), z ktorého, citoval. 44. Rovnako v tejto súvislosti
poukázal opakovane aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 9Co/35/2013 z 11.3.2014.

Nenariadenie pojednávania bolo v rozpore so zákonom 45. Ako podrobne uviedol už v Odvolaní 1, je
toho názoru, že zamietať žalovanú sumu, alebo jej časť z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky
možno ex offo len v prípade, ak je účastník konania na takúto možnosť vopred upozornený. V tomto
prípade síce vedel, ako hodnotil súd zmluvnú pokutu v Rozsudku 1, no vzhľadom na argumentáciu v
Odvolaní 1 (najmä ak, ako vyplýva z bodu 23 Uznesenia KS, sa tento všetkými odvolacími dôvodmi

nezaoberal) nemohol vedieť aký názor má Súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom Odvolania 1.
46. Preto má za to, že Súd mu tým, že vopred neoznámil, že zmluvnú pokutu by opätovne mohol
posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tiež z akých dôvodov, porušil právo na spravodlivý
súdny proces. Rozoberať nárok na Zmluvnú pokutu (alebo ktorúkoľvek inú súčasť žalovanej sumy)
detailnejšie ako to vykonali v Žalobe (a „doplnili" reagujúc na odôvodnenie Rozsudku 1 v odvolaní) bez

toho, aby bol upozornený, že súd ex offo hodlá znovu posudzovať túto ako neprijateľnú podmienku sa
nám javí ako rozporné so zásadou hospodárnosti konania. Nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu
uvedenou napr., v bodoch 11 či 12, ale aj inde, kde sa súd odvoláva na rozhodnutia, ktoré nemajú so
zmluvnou pokutou v podstate nič spoločné. Leda to, že aj v iných zmluvných vzťahoch bola uplatnená
zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta predsa bola dohodnutá a úplne iných veciach a to, čo odvolávkami

„preukazuje" Súd (neurčitosť dojednania) vyvrátil už vyššie uvedeným. Naviac, v tomto prípade je
zmluvná pokuta viazaná na dodržanie individuálne dohodnutej doby viazanosti z dôvodu vymedzeného
v dodatku jasne a zrozumiteľne. 47. Ako uviedol v uznesení KS, neopomenuteľnou súčasťou zásady
právnej istoty je predvídateľnosť práva. Súčasťou tohto princípu je aj požiadavka, aby sa na určitú,právne relevantnú, otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutatis
mutandis I.ÚS 87/1993, PL.ÚS 16/95 a 11. ÚS 80/99). Tak ako OSP bol, aj CSP je založený na princípe
predvídateľnostirozhodnutísúdu,ktorásledujecieľzabrániťvydávaniuprekvapivýchrozhodnutítak,aby

mala strana sporu možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia na zistený
skutkový stav. Za predvídateľné rozhodnutie možno považovať len rozhodnutie, ktorému predchádza
predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci, či sporové strany, by nemali byť zaskočené
možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti
významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (uznesenie

NS SR sp. zn.: 7 Cdo 42/2010 zo 17.10.2011). Na to nadväzovalo aj § 100 ods.1 OSP, podľa ktorého
súd počas konania mohol účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných
skutočností javí právne posúdenie veci. Koncepcia CSP zaviedla novy inštitút predbežného prejednania
sporu, ktorý má okrem iného slúžiť aj na zabránenie vydávaniu prekvapivých - nepredvídateľných
rozhodnutí, lebo jeho výsledkom bv malo bvť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva
aj právneho posúdenia veci '. Súd by mal uviesť právne posúdenie predmetu súdnej ochrany (len v

spore), pokiaľ je úplne alebo podstatne odlišné od právnych názorov a posúdení predložených stranami
sporu. Povinnosťou súdu je dbať, aby strany sporu mohli v konaní uplatniť všetky procesné oprávnenia,
vrátane prednesú na právne posúdenie veci oznámené súdom. 48. Že prvostupňový súd ho mal
upozorniť na svoj názor vyplýva nielen zo skutočností, ktoré uviedli aj v Odvolaní 1 (body 27 - 35) na
ktoré týmto plne odkázal a tam uvedené skutočnosti z dôvodu hospodárnosti konania neopakoval. 49.

Opätovne uviedol aj skutočnosť, že aj v odôvodnení Rozsudku 2 súdu sa nachádzajú tvrdenia súdu,
ktoré nemajú oporu ani v listinných dôkazoch, a sú len nesprávnou predstavou súdu (napr. o nemožnosti
žalovaného ovplyvniť obsah Zmluvy či Dodatku) čo tiež nasvedčuje tomu, že rozhodnutie je arbitrárne.
50. Súd teda nesprávnym procesným postupom opäť znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva, čím
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny postup súdu spočíval najmä v neoznámení

zámeru posudzovať ne/prijateľnosť zmluvnej podmienky, neoznámení, že jeho tvrdenie o individuálnom
dojednaní zmluvnej pokuty považuje za nepravdivé, čo spôsobilo, že žalobca sa k jeho zámeru nemohol
vyjadriť, čím došlo zároveň došlo aj k nerovnému postaveniu strán v spore. Odôvodnenie Rozsudku 1 je
nedostatočné 51. Že mu odňal procesné práva potvrdzuje aj judikát Najvyššieho súdu, z 23.9.2009, sp.
zn. 6Sžo 6/2009. 52. Potreba riadneho odôvodnenia názoru na ne/prijateľnosť Zmluvnej pokuty vyplýva

aj zo skutočnosti, že obdobné spory boli a sú väčšinou súdov posudzované inak. Spravidla vydaním
platobného rozkazu, ktorým je priznaná aj degresívna zmluvná pokuta. Osobitosť tejto veci teda spočíva
jednak v porušení rovnosti sporových strán, no aj v tom, že žalobca nemal ani len možnosť sa vyjadriť
k názoru súdu konajúceho ex offo „v prospech" žalovaného. Ako vyplýva aj z Uznesenia KS z práva
na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu nielen zaoberať sa účinne argumentmi, ktoré

majú význam pre rozhodnutie ale aj v prípade osobitného zreteľa hodnej situácie umožniť stranám
sporu tieto argumenty súdu prezentovať a na názor reagovať. A na argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie
rozhodujúce, je potrebné dať vždy špecifickú odpoveď, čo Súd nevykonal. Napríklad Súd sa nezaoberal
vôbec tým, či žalovanému je opodstatnené poskytnúť takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý si
zmluvné záväzky plní, alebo si ich splnil aspoň z väčšej časti (tu znovu poukazujeme aj na prax väčšiny

súdov - napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 9Co/35/2013). Žalovaný totiž v Zmluve dohodnutú
zásadnú povinnosť, za poskytnuté služby platiť, splnil len za obdobie piatich mesiacov, aj to až po
upomínaní a lehote splatnosti faktúr. Aj to až vtedy, keď na neplatenie bol už opakovane upozorňovaný
žalobcom. Inak ale všetky práva využil vysoko nad rámec priemerných spotrebiteľov, ktorí si dohodli
rovnaké služby. 53. Absencia riadneho odôvodnenia je pritom porušením práva na spravodlivé súdne

konanie, a teda vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom podľa § 420 písm. f) CSP.
A hoci Rozsudok 2 je oproti Rozsudku 1 odôvodnený už relatívne podrobne, vychádza viac z dohadov
a najmä omylu, že zmluva a dodatok neboli uzatvorené po prejednaní veci a individuálne len preto,
že súd nedal žalobcovi možnosť proces ich dohodovania vysvetliť. Je to veľký a zásadný omyl, na
ktorom je „založený" Rozsudok 2. 54. Súd teda opätovne nedostatočným odôvodnením, ako aj tým,

že k odôvodneniu pristúpil stále viac formalistický, s využitím len gramatického výkladu zákonných
ustanovení, žalovanému fakticky poskytol nedôvodne zvýšenú ochranu, čo je v rozpore aj so zásadou
„rovnosti zbraní". Opäť preto porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods.1
Ústavy. Opakovane preto poukázal aj na výrok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt v.
Belgicko, 1970, séria A č. 11. v ktorom sa píše, že „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale sa

aj musí javiť, že je vykonávaná". D AJ OCHRANA SPOTREBITEĽA MUSÍ MAŤ SVOJE MEDZE 55.
Záverom znovu poukázal na vyššie citované rozhodnutie KS v B. Bystrici, KS v Prešove, stanovisko
sudcuÚstavnéhosúduSRp.M..Ľ.,aajrozhodnutieNSČRsp.zn.23Cdo/1207/2009,zktorýchvypláva,
žeajochranaspotrebiteľamusímaťsvojemedzeažejunemožnopojaťakojehoochranuzakaždúcenu.Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá nielen ich rýchla ochrana, ale aj správna aplikácia starej
právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva). Nesplnenie záväzkov v
prevažnej miere, či povinnosti žalovaným spolu s neochotou reagovať ani na jedinú z množstva výziev

adresovaných mu (ani súdom - k žalobe sa nevyjadril), by sa nemalo prejaviť v jeho neprimeranej
„ochrane"najmäpreto,žejehosprávanie,ktorémožnohodnotiťminimálneakonepoctivosťanekorektný
prístup, by sa mu tým vlastne vyplatilo. Inak povedané, neplnenie si povinností ku ktorým sa zaviazal
a nemorálny prístup k veci by vlastne „bol odmenený" a on, ktorý si záväzky splnil, poškodený. Ak
by sme ochranu spotrebiteľa pojali tak, ako to vykonal Súd v Rozsudku, vytvoril, či rozšíril by sa tým

priestor pre špekulatívne konania na úkor spravodlivosti, poctivosti, dôvery a ochrany tých, čo si záväzky
zo zmluvných vzťahov plnia. Nielenže by to mohlo viesť k tomu, že pri vzájomnej komunikácii ľudí
bude prevládať nedôverčivosť, ale priam k špekulatívnym konaniam, kedy si napríklad „spotrebiteľ'
chladnokrvne vykalkuluje čo a prečo sa mu môže vyplatiť, potom si zriadi službu v rámci ktorej získa do
držby lacno drahé zariadenia s ktorými potom naloží ako je pre neho najvýhodnejšie, napr. so ziskom ich
predá na ulici a nechá sa „ochrániť súdu" (bez toho aby čo len reagoval výzvu na vyjadrenie sa k žalobe),

čo by si myslí, že bol viac ako neželateľný jav vedúci nielen k rozvratu morálky, ale aj k opatreniam na
strane poskytovateľov služieb, ktoré by sa stali pre zákazníka drahšie a menej výhodné. 56. Opätovne
poukázal aj na starú zásadu tvoriacu základ už rímskeho práva - Pacta sunt servanda, pretože ona
vlastne tvorí stále základ aj nášho právneho poriadku. Dokonca aj právo obyčajové, či prirodzené, ale
aj cirkevné ctí túto starú zásadu od nepamäti, pretože ona je základnou podmienkou účinnosti systému.

Je dôležitou podmienkou formovania poctivosti k životu, kultúry v komunite a spoluvytvára aj kultúru
štátu. Dodržiavanie, či nedodržiavanie zmluvných záväzkov a následná ich vymožiteľnosť zásadným
spôsobom určuje kvalitu života spoločnosti. Dôsledky uplatňovania opačnej zásady - Pacta sunt non
servanda, nielen v konkrétnom prípade, ale celospoločenský, môžu priniesť od nekorektností v jednaní,
cez nepoctivosť v každom ohľade a všeobecný úpadok morálky a javy stým spojené. Nerešpektovanie

tejto zásady Rozsudkom 2 rovnako ako aj Rozsudkom 1 považuje preto už v princípe aj za rozpor
s dobrými mravmi. E ZHRNUTIE A NÁVRH NA ROZHODNUTIE 57,58 citoval znenie § 215 ods.1,
§ 151 ods.1 CSP a má za to, že súd skutočnosť uvedenú v § 151 ods.1 pri rozhodovaní nevzal do
úvahy? Prečo, keď žalovaný uplatňovanú zmluvnú pokutu nepoprel, ju súd nepriznal? Pokiaľ by mal
žalovaný dojem, že mu bola zmluvná pokuta vyúčtovaná neprávom, tak by na výzvu súdu iste bol

reagoval (že mu súd zaslal rovnopis žaloby aj s výzvou na vyjadrenie žalobca nepochybuje). Žalovaný
si však zrejme bol dobre vedomý porušenia svojich záväzkov a nároku žalobcu na Zmluvnú pokutu
a toto mal súd vziať do úvahy! 59. Má za to, že ak zákonodarca po dlhoročnom tvorení nového
procesného predpisu v § 151 ods.1 CSP ustanovil, že ustanovenie s fikciou, že „Skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné." asi mal na to vážne dôvody, no

najmä, súd bol povinný to rešpektovať. 60. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho
názoru, že súdu z prezentovaných skutkových tvrdení a z predložených listinných dôkazov neboli zrejmé
viaceré skutočnosti, najmä skutočnosti týkajúce sa dojednávania zmluvnej pokuty a preto mal zvolať
pojednávanie a k spôsobu uzatvárania zmluvy a dodatku, či dohodovaniu zmluvnej pokuty vypočuť
sporové strany, alebo minimálne vyzvať na objasnenie skutočností, ktoré mu neboli jasné. Z vyššie

uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, vydal toto uznesenie
„rozsudok Okresného súdu Košice Isp. zn.; 41C/67/2016 - zo 24.5.2018 - zrušuje v obidvoch výrokoch
a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie."
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil,
že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389
ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 450,30 €
spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania, počítaným od 26.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

5.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

6.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosťzbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
7.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
8.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
9.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na

ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
10.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
11.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
12.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

13.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces.
14.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
15.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že skutkové zistenia súdu sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov.16.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

17.Súd síce použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil ale na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach stranách sporu.
18.Podľa § 544 ods.1 O. z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
19.Podľa § 544 ods.2 O. z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20.Podľa § 544 ods.3 O. z. ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

21.Podľa § 545 ods.1 O. z. ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
22.Podľa § 545 ods.2 O. z. veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len

keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
23.Podľa § 545 ods.3 O. z. ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
24.Podľa § 545a O. z. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
25.Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a 545 O. z. je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej
sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi,
že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad

dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu
povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia
zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej
zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo
strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú

trest(sankciu)pretoho,ktopovinnosťporušil,čovyplývazvýslovnéhoznenia§544O.z.ktorépovinnosť
hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je
peňažitáčiastka,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovivprípade,ženesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,
na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.
26.Zmluvná pokuta bola dohodnutá v Dodatku z 2.8.2014 k Zmluve o pripojení z 11.11.2012, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy uzatvorenej v súlade s prísl. ust. zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalobca na základe toho poskytol žalovanému využívanie
telekomunikačných služieb a poskytol mu aj mobilný telefón za akciovú cenu 49 eur a žalovaný sa
zaviazal platiť úhrady za poskytnuté služby po dobu 27 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu vznikol
žalobcovi v sume 450,30 eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX podľa bodu 3 Dodatku v dôsledku

porušenia záväzku viazanosti po dobu dohodnutú v tabuľke č. 1 Dodatku. Žalovaný si svoju povinnosť
splácať vystavené faktúry neplnil, preto žalobca mu 6.5.2015 v súlade s časťou III čl. 4 ods. 3 písm.
b) Všeobecných podmienok prerušil poskytovanie služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty.
Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná vtabuľke č. 1 k Dodatku vo výške 680 eur, ktorá zohľadňuje benefity (ako predaj mobilného telefónu v
trhovej hodnote 679,- eur, za akciovú cenu 49 eur, neobmedzený internet v mobile a pod. ), poskytnuté
žalovanému zvolením si programu služieb Happy XL NAJ. Pokuta je vypočítaná podľa vzorca, ktorý

vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet doby viazanosti do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti.
27.Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s
platným právnym poriadkom SR. Znenie dohody o pokute uvedené v dodatkoch k zmluvám uzavretým
medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných

súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o
pokute v dodatkoch žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku pokuty považovali
za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb
prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Maximálna výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z
kúpnej ceny telefónu a dohoda o pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností.
Jasne a zrozumiteľne je v dodatkoch k zmluvám uvedené, že žalobca pri uzavretí dodatku poskytol

žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy
z hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu
bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej
ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom
ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.

Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška pokuty sa postupne
znižuje v závislosti od toho koľko dní z doby viazanosti uplynulo do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, je motivácia
žalovaného k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia
spočívajúcavodstráneníškodlivéhonásledku,ktorýbymoholvzniknúťvpríčinnejsúvislostisporušením

povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať mu telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol
žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie telefónu
za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované jeho
vernosťou ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné

realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu
zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie
pokuty, ako aj jej výšky nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného

vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Dôvodom uzavretia dodatku bolo pre žalovaného
získanie telefónu za výhodnú cenu. Telefón si mohol kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby
sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a dohodnutá pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú
mu žalobca preukázateľne poskytol, aj časový úsek po ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom
na výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatku k zmluve žalovaný získal, je výška dohodnutej pokuty

primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa.
28.Pri posudzovaní zmluvnej pokuty bolo nutné prihliadať na všetky okolnosti veci a ďalšie
zmluvné dojednania, ktoré majú súvislosť s porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou
(úroky z omeškania, výhrada vlastníctva). Z týchto vyvodzovaný názor o neprimeranosti zmluvnej
pokuty (vzhľadom na výšku zabezpečenej povinnosti a časový horizont úverovania kupujúceho a

uplatňovanú zmluvnú pokutu niekoľkonásobne prevyšujúcu prípadnú škodu a spolu so zákonnými
úrokmi niekoľkonásobne prevyšujúcich úroky požadované bankami) však v kontexte právnej úpravy
inštitútu zmluvnej pokuty a jej funkcií ako jedného zo zabezpečovacích prostriedkov a aplikačnej praxe z
hľadiska nielen charakteru zabezpečovaných povinností, ale aj spôsobu a výšky jej dojednania a súbehu
s inými zabezpečovacími prostriedkami, či sankciami.

29.Odvolací súd považuje zmluvnú pokutu dojednanú v súlade s § 544 OZ, ktorá nieje v rozpore s
princípmi ochrany spotrebiteľa a nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a zdôrazňuje, že zmluvnú pokutu nezakazuje ani zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa (§ 5a).
30.Keďže žalovaný využíval služby žalobcu 278 dní, pričom doba viazanosti bola stranami sporu

dohodnutá na 822 dní (nevyužíval 544 dní) a základom pre výpočet bola zmluvná pokuta 680 eur
(680:822x544) výška zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinností žalovaným je 450,30 eur. Zmluvná
pokuta bola splatná 25.11.2015.31.Podľa§517ods.2O.z.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32.Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33.Tým, že žalovaný dlh nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a preto je povinný platiť úrok
z omeškania, keďže jeho zaplatenia sa žalobca domáhal, preto žalobcovi priznal požadovaný úrok z

omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 450,30 eur od 26.11.2015 do zaplatenia.
34.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
35.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
36.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38.Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.2 CSP).
39.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.