Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/305/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606205235
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4606205235.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade C.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. nad J., ul D. XXXX/X, v 2/ rade S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P., T. XXXX/
XX, v 3/ rade P. N., nar. X.XX.XXXX, bytom P., J. XXXX, v 4/ rade T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J., S.
5, v 5/ rade I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X - D. C., E. 6, v 6/ rade N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom

J., E. 7, v 7/ rade L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., K. XX, v X/. rade N. O. nar. XX.X.XXXX, bytom
M., C. M. 253,všetci zastúpení: Mgr. Mariánom Ružičkom, advokátom so sídlom 955 01 Topoľčany,
Malinová 2597/43, proti odporcom v 1/ rade G.. C.. E. C., K.., nar. XX.X.XXXX, bytom J., D. údolie XX,
v 2/ rade W.. G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J., B. XX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Melničák
a Semančíková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ul. Miletičova l, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. septembra 2013, č. k.
8C/114/2006-594 , takto

r o z h o d o l :

M. súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

L. rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovatelia v 2. až 7. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, navrhovateľka v 2. rade v podiele X/Xiny, navrhovateľka v 3. r. v podiele 2/8iny,
navrhovateľkav4.radevpodiele2/32iny, navrhovateľv5.radevpodiele2/32iny,navrhovateľkav6.rade
v podiele 2/32iny, navrhovateľka v 7. rade v podiele 2/32iny novovytvorenej parcely č. 935/284 orná pôda
o výmere 6310m2, ktorá sa nachádza v kat. území P., a ktorá bola vytvorená na základe geometrického

plánu Ing. Júliusa Kováča číslo 24/2009 overeného Správou katastra P. zo dňa 4.11.2009 pod
číslom XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa určil, že
nehnuteľnosť - novovytvorená parcela č. 935/284 orná pôda o výmere 6310m2, ktorá sa nachádza v
kat. území P. a ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu Ing. Júliusa Kováča č. 24/2009
overeného Správou katastra P. dňa 4.11.2009 pod číslom 591/09, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku patrí do dedičstva po neb. I. O. nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX v podiele 2/8iny.
V poslednom výroku súdneho rozhodnutia uviedol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 1 ods. 1 a 2
nar.SNRč.104/1946Sb,§23ods.2nar.č.104/1945Zb.,§80písm.c)OSP, §118ods.1,§119ods.1,2,
§ 123, § 124, § 132 ods. 1, § 134 OZ, § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notárskom poriadku ak aj zisteným
skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodne podaný.
Uviedol, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu duplicitného
vlastníctva a bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľov neisté. Poukázal na to, že

po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády
č.104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č.104/1946 Sb. n. SNR výmery o vlastníctve pôdy, ktoré boli
vkladuschopnýmilistinami prezápisnadobudnutéhovlastníctvadokatastranehnuteľností.Abybolitietolistiny vkladu schopné, museli byť právne perfektné. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovatelia
preukázali vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti tým, že predložili Výmer o vlastníctve pôdy
vydaného podľa § 1 ods.2 nar. SNR č.104/1946 Zb. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej

podľa nariadenia č.104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č.64/1946 Sb.n. SNR. Výmer o vlastníctve
pôdy č.1701/48 zo dňa 8.5.1948 podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti listiny preukazujúcej
vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľov I. O. a manželka C. rod N. s konkrétnym
pridelením prídelu v PKN vl. č.2, parc.č.290/12, A131 roľa o výmere 2.3019 ha. Poukázal na to, že
dňa 8.10.1953 vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy konečný prídelový plán s

rozvrhomprídelovýchcienasplátkovýmplánom,vktorompodč.XXsanachádzajúprávnipredchodcovia
navrhovateľovv1až8.radeatonavrhovateľvl.radevnuk-syn neb.I.O.,navrhovateliav2a7.radedeti
pôvodných vlastníkov a navrhovateľka v 8. rade manželka neb. I. O. syna pôvodných prídelcov , pričom
nie je rozhodujúce ako a kedy bola zaplatená prídelová cena. Zápisnica zo dňa 21.4.1953 spísanú na
MNV Tovarníky založenú na č.l.147 spisu, podľa ktorej sa mali právni predchodcovia navrhovateľov
vzdať svojho prídelu v prospech JRD III. typu vyhodnotil ako nulitný právny úkon a nepovažoval ju za

záväzné rozhodnutie vydané v správnom konaní. Uviedol, že navrhovatelia tieto nehnuteľnosti zdedili
po právnych predchodcoch -pôvodných prídelcoch čo preukázali pripojenými dedičskými rozhodnutiami.
Pokiaľideoidentifikáciuspornýchnehnuteľností,súdprvéhostupňa sastotožnilsgeometrickýmplánom
vypracovanýmIng.JúliusomKováčomč.24/2009akonštatoval,žeichumiestneniejetotožnésgrafickou
časťou konečného prídelového plánu, ktorú skutočnosť potvrdil aj znalec v znaleckom posudku. Vo

vzťahu k námietke odporcov, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ich
právnymi predchodcami podľa § 134 OZ uviedol, že odporcovia v l. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali základné atribúty vydržania, začiatok, priebeh a plynutie vydržacej lehoty, uplynutie 10
ročnej lehoty od vydania osvedčenia o vlastníckom práve, pretože notárske zápisnice boli spísané v
roku 1999 na podklade nepravdivých údajov, keď vlastnícke právo si právni predchodcovia odporcov v

l. a 2. rade osvedčili bez splnenia zákonných podmienok na vydržanie, omylom si osvedčili nesprávne
pozemky, ktoré nikdy neužívali, pričom tvrdenia svedkyne I. N. v tom, že sporné pozemky užívali
starí rodičia jej manžela považoval za hypotetické, ničím nepreukázané, preto jej svedeckej výpovedi
neuveril. Zo všetkých okolností prípadu, najmä z tvrdení navrhovateľky v 2.rade / narodenej v roku
1939/ ako dcéry po pôvodných vlastníkoch I. O. a C. rod N., ktorí tieto pozemky užívali čo si pamätá

z detstva, keď sporný pozemok užívali ich rodičia od roku 1948 do jeho vnesenia do JRD Tovarníky
v roku 1950, ako aj s poukazom na závery znalca považoval za preukázané, že pôvodné pozemky
predchodcov odporcov nezasahovali do vlastníckeho práva navrhovateľov, teda boli časťou pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. 289 a nie pozemnoknižnej parcely č. 290/1 resp. 290/12 a pokiaľ by boli
predchodcovia odporcov v l. a 2. rade užívali tie parcely, ktoré boli ich predchodcom pridelené výmermi

o vlastníctve pôdy, nemohlo sa stať, že by ich boli nesprávne identifikovali a nedošlo by vôbec k tomuto
sporu. Dôkazom toho, že právni predchodcovia odporcov sporné nehnuteľnosti neužívali je podľa
záveru súdu prvého stupňa aj to, že nie sú uvedení ani v konečnom prídelovom pláne zo dňa 9.10.1953.
Pozemky boli užívané JRD Tovarníky od roku 1950 do roku l973, kedy bolo družstvo vymazané z
registra a následne Školským majetkom Topoľčany, ktorý na týchto pozemkoch doposiaľ hospodári, a

preto ani nevedeli uviesť kde v priestore sa tieto pozemky nachádzajú. Pokiaľ by ich boli užívali ako
vlastné tak ako tvrdia v osvedčení o vlastníctve a boli by vstúpili do ich užívania - držby tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, nebolo by došlo k duplicite vlastníckeho práva
a navrhovatelia by si boli zdedené nehnuteľnosti zapísané na list vlastníctva na Správe katastra P. a
nebolo by ani došlo k tomuto sporu. Na základe vyššie uvedeného prijal záver, že odporcovia v l a 2

rade nadobudli vlastnícke právo od nevlastníkov.
Poukázal aj na to, že Výmer o vlastníctve pôdy č. 1701 zo dňa 8. mája 1948 treba považovať
za listinu perfektnú vydanú podľa nariadenia SNR č.104/4946 a podľa §1 ods.2 tohto nariadenia
bol výmer o vlastníctve pôdy vkladovou listinou, kde už samotným vyhotovením a podpísaním tejto
listiny príslušným orgánom vzniklo vlastnícke právo bez ohľadu na jeho zápis v pozemkovej knihe.

Vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľa zostalo zachované a preto vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam nemohli nadobudnúť právnym predchodcovia odporcov v 1. a 2. rade . Za
podstatné považoval, že sporné nehnuteľnosti sú situované na mieste samom v súlade s grafickou
časťou konečného prídelového plánu, ktorý nebol k dispozícii v čase, keď si osvedčovali nehnuteľnosti
notárskymi zápisnicami právni predchodcovia odporcov, čo nasvedčuje tomu, že tieto nehnuteľnosti

neužívali nepretržite, nerušene a nesplnili zákonné podmienky vydržania v zmysle § 134 Občianskeho
zákonníka, lebo ich v skutočnosti vôbec neužívali, ale ich užívalo družstvo a po ňom Školský majetok
Topoľčany. Absenciu grafickej časti prídelového plánu potvrdila v čase , keď došlo k osvedčeniu
vlastníckeho práva predchodcami odporcov v l. a 2. rade Správa katastra P..Uviedol, že právny predchodca navrhovateľov v l. a 8. rade a navrhovatelia v 2. až 7. rade sporné
nehnuteľnosti zdedili po svojich rodičoch v roku 1997. Právni predchodcovia odporcov v l. a 2. rade
si nehnuteľnosti osvedčili až v roku 1999, a to Y. E. rod. V. Notárskou zápisnicou N514/99, NZ518/99

zo dňa 17.12.1999 po právnych predchodcoch E. E. a C. E. rod. B. , ktorí sa v konečnom prídelovom
pláne zo dňa 9.10.1953 nenachádzajú. Notársky spis k okrem zápisnice a geometrického plánu a jej
vyhlásenia, že spĺňa zákonné podmienky pre vydržanie žiadne dôkazy o splnení zákonných podmienok
neobsahuje, ani stanovisko obce ako aj údaje o začiatku, plynutí a ukončení vydržacej lehoty v
zmysle § 63 notárskeho poriadku. Konštatoval, že odporcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno,

keď nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie ustanovených v § 134
Občianskeho zákonníka. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Wágnera č. 6/2013 považoval súd prvého
stupňa za preukázané, že pôvodné pozemnoknižné parcely predchodcov odporcov nezasahovali do
vlastníckeho práva navrhovateľov a v súčasnosti už zasahujú, lebo nehnuteľnosť predchodcov odporcov
nebola súčasťou blokovej parcely č. 290/1, ale parcely č.289, teda sa nemohla nachádzať na tom mieste
ako ju označili predchodcovia odporcov a ich tvrdenia, že tento pozemok niekedy užívali ich právni

predchodcovia nie sú pravdivé a ich držba žiadnym vierohodným dôkazom preukázaná nebola. Podľa
názoru súdu prvého stupňa odporcovia nepreukázali začiatok, plynutia vydržacej lehoty ani základné
podmienky vydržania v zmysle § 63 notárskeho poriadku ani stanovisko obce, že k vydržaniu nemá
námietkyakoajzákladnézákonnépodmienkyvydržaniapodľa§134Občianskehozákonníka. Poukázal
na to, že z notárskej zápisnice N511/99,NZ 515/99 zo dňa 16.12.1999 vyplýva, že Ing. C. N. a W.. I.

N. rod. V. si osvedčili parcelu č. 935/59 orná pôda o výmere 5173m2, ktorá nie je súčasťou pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. 290/1, ale parcely č. 289, I. N. nie je právnou nástupkyňou starých rodičov
jej manžela C. N., I. N. a manž. S. rod. K.. Navyše zo spisu vyplýva, že neboli splnené zákonné
náležitosti vydržania v zmysle § 63 notárskeho poriadku, nemožno z neho zistiť začiatok ani plynutie
vydržacej lehoty, neboli pripojené dôkazy, z ktorých by tieto náležitosti vyplývali ani vyjadrenie obce, že

nemá voči vydržaniu námietky, a ani v tomto konaní neboli základné podmienky vydržania preukázané,
teda odporcovia v l. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu držby právnymi
predchodcami odporcov, začiatok, plynutie a uplynutie vydržacej lehoty. S poukazom na všetky okolnosti
prípadu dospel súd prvého stupňa k záveru ,že spornú nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia
navrhovateľov vychádzajúc z výpovedí navrhovateľov, najmä navrhovateľky v 2. rade narodenej v roku

1939, ktorá si na držbu nehnuteľnosti jej rodičmi - pôvodnými vlastníkmi pamätala, vlastnícke právo
títo nadobudli na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1701/1948 zo dňa 8.mája 1948 a nehnuteľnosť
bola po založení družstva v roku 1950 vnesená do JRD Tovarníky čo preukazuje konečný prídelový plán
zo dňa 9.10.1953, následne bola užívaná Školským majetkom Topoľčany čo vyplýva aj z dedičských
rozhodnutí po právnych predchodcoch navrhovateľov I. O. a C. rod. N. z roku 1997, teda dva roky

pred vydaním osvedčení o vlastníctve právnym predchodcom odporcov, pričom právni predchodcovia
navrhovateľov sa svojho vlastníckeho práva nikdy nevzdali. K vydržaniu vlastníckeho práva zo strany
predchodcov odporcov v l. a 2. rade nedošlo, lebo neboli splnené zákonné podmienky vydržania
ustanovené v § 134 Občianskeho zákonníka, navyše žaloba bola podaná na súde dňa 29. 5. 2006,
teda v 10 ročnej lehote plynúcej od vydania osvedčenia o vlastníckom práve v roku 1999, preto aj v

tomto prípade bol zneužitý inštitút vydržania prostredníctvom osvedčení o vlastníctve vydaných formou
notárskej zápisnice.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom súd prvého stupňa považoval žalobný návrh navrhovateľov za
dôvodný a určil, že navrhovatelia v 2. až 7. rade sú podielovými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti parc.
č. 935/2084 orná pôda o výmere 6310 m2 podľa geometrického plánu Ing. Júliusa Kováča č. 24/2009

overeného Správou katastra P. dňa 4.11.2009 pod číslom 591/09, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku. Zároveň určil, že sporná nehnuteľnosť parc. č. 935/2084 orná pôda o výmere 6310 m2 patrí
do dedičstva po neb. I. O. zomrelom XX.X.XXXX z dôvodu, že v osvedčení o dedičstve bola prejednaná
len časť výmery spornej parcely parc .č. 290/12 o výmere 8417 m2, pričom na LV č. XXXX pre kat.
úz. P. je zapísaná vo výmere 16666m2 (správne 16656 m2) a výmera, ktorá je predmetom sporu 6310

m2 / spolu 22976 m2 (správne 22966 m2) podľa geometrického Ing. Júliusa Kováča, nie 23019 m2 ako
je uvedené vo výmere o vlastníctve pôdy. V dedičskom konaní sporná parcela nebola prejednaná vo
vzťahu k navrhovateľom v l. a 8. rade, preto sa navrhovatelia v 1. a 8. rade správne domáhali, že sporná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. I. O., zomrelom XX.X.XXXX. Záverom uviedol, že o trovách
konania rozhodne podľa § 151ods. 3 OSP samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomne v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2.
rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľovzamietne a zaviaže navrhovateľov k náhrade trov konania. V dôvodoch svojho odvolania odporcovia
uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, pretože je tu iná vada v konaní súdu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tiež tým, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Základný dôvod nedostatku v činnosti súdu podľa názoru odporcov spočíva
v neozrejmení základných právnych otázok rozhodujúcich pre posúdenie veci. Uviedli, že sa jedná
sa o právne otázky, na ktoré upozorňujú v priebehu celého súdneho konania pred súdom prvého a
druhého stupňa. Podstata požiadavky odporcov spočíva v špecifikácii právnej úpravy, ktorá by ozrejmila

rozhodujúce právne otázky. Napriek právnemu charakteru súdneho konania, špecifikácia právnych
predpisov počas celej doby absentuje. Odporcovia počas celej doby súdneho konania sa domáhajú
ozrejmenia všeobecne záväznej právnej úpravy, ktorá by umožňovala rozhodnúť o odplatnom prídele
pôdy výmerom o vlastníctve pôdy bez určenia prídelovej ceny. Podľa názoru odporcov napriek niekoľko
rokom trvajúcemu súdnemu sporu, takáto právna úprava nebola špecifikovaná navrhovateľmi a ani
žiadnym z konajúcich sporov, keď títo sa venovali odlišným skutočnostiam. Uviedli, že neexistuje

žiadna právna úprava, ktorá by umožňovala vydať výmer o vlastníctve pôdy v prípade odplatného
prídelu bez určenia prídelovej ceny a neexistuje ani právny predpis, ktorý by o výmere o vlastníctve
pôdy umožňoval rozhodovať pracovnej skupine pre pozemkovú reformu v Topoľčanoch. Odporcovia
vo svojom odvolaní poukázali na nariadenie SNR č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského

národa, bolo umožnené prideľovať presne špecifikovaný majetok odplatne, alebo (vo výnimočných
prípadoch) bezodplatne. V prípade odplatného pridelenia majetku, bol presne upravený postup určenia
prídelovej ceny. Odporcovia poukázali na to, že len o výmer o vlastníctve pôdy, ktorý spĺňal všetky
zákonné náležitosti zabezpečujúce, že sa jedná o riadny akt, zakladal následky vyplývajúce z príslušnej
právnej úpravy. Absencia rozhodných náležitostí spôsobovala nulitnosť takéhoto aktu, t. j. jednalo sa

o paakt, na základe ktorého nemohli vzniknúť žiadne následky. Skutočnosť, že výmer o vlastníctve
pôdy neobsahoval určenie prídelovej ceny znamená absenciu podstatnej náležitosti čoho následkom
je nulita uvedeného rozhodného výmeru, a teda tento nespôsobuje vznik akýchkoľvek následkov.
V tejto súvislosti odporcovia uviedli, že samotný rozhodný výmer obsahoval ustanovenie, podľa
ktorého konečno platnú výšku (prídelovej ceny) mala určiť prídelová listina, ktorú vydá Povereníctvo

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, t. j. samotný rozhodný výmere definuje, že všetky podstatné
náležitosti mali byť určené až v ďalšom doklade, na základe ktorého malo dôjsť k vzniku vlastníckeho
práva, t. j. v prídelovej listine, avšak k vydaniu takéhoto dokumentu nikdy nedošlo a teda nedošlo
ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Odporcovia poukázali a na aj to, že je nevyhnutné uviesť, že
konečný prídelový plán nie je dokladom, na základe ktorého by dochádzalo k nadobudnutiu vlastníckeho

práva, ale takýmto dokladom môže byť len výmer o vlastníctve pôdy, alebo prídelová listina, a preto
prípadné uvedenie prídelovej ceny v tomto pláne nič nemení na skutočnosti, že rozhodný doklad od
ktorého ako jediného môže byť odvodzované vlastnícke práva, je aktom, nulitným. Bránili sa tým,
že všeobecne záväzná právna úprava umožňovala vydávať výmery o vlastníctve pred zaplatením
prídelovej ceny, avšak nie pred jej určením. Štátne orgány aj v minulosti v rozhodnom období mohli

konať len na základe zákona a v ním určených medziach. Vytýkali súdu prvého stupňa to, že základný
nedostatok v právnej argumentácii súdu v oblasti vydržania sporného pozemku právnymi predchodcami
odporcov spočíva ignorovaním faktu, že navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval
nepravdivosť naplnenia podmienok vydržania právnymi predchodcami odporcov potvrdených verejnou
listinou. Uviedli, že v konaní bolo preukázané najmä verejnými listinami - notárskymi zápisnicami

notárky JUDr. Vlasty Rybanskej nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním,
t. j. originárnym spôsobom nadobudnutia veci ich právnymi predchodcami. Podľa názoru odporcov,
uvedenými verejnými listinami bolo preukázané splnenie všetkých podmienok vydržania t. j. splnenie
všetkých podmienok originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom. V tejto súvislosti
uviedli, že dôsledkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva bez ohľadu na skutočnosti, ktoré

vyjdú najavo neskôr. Rozhodujúci je stav v okamihu vydržania a stav, ktorý mu predchádzal. Za situácie
existencie verejných listín preukazujúcich účinky vydržania, bolo povinnosťou navrhovateľov v konaní
pred súdom prvého stupňa preukázať skutočnosti, ktoré by preukázali nenaplnenie podmienok pre
vydržanie, a teda neplatnosť verejnej listiny potvrdzujúcej vydržanie právnymi predchodcami odporcov.
Jedná sa o povinnosť, ktorá nebola navrhovateľmi splnená, keď navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz

preukazujúci neexistenciu podmienok vydržania v období predchádzajúcom roku 1999. Z uvedeného
je zrejmé, že navrhovatelia v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložili žiaden dôkaz, ktorý
by spochybnil vydržanie, t. j. nadobudnutie vlastníckeho práva predchodcami odporcov. Odporcovia
poukázali aj na to, že neakceptujú tvrdenie súdu, podľa ktorého v súdnom konaní nebol predloženýdôkaz o vzdaní sa prídelu právnymi predchodcami navrhovateľov, keď predložená zápisnice MNV
Tovarníky nebola súdom zohľadnená, pretože sa údajne jedná o akt nulitný, ktorý nie je rozhodnutím v
správnom konaní. V dôvodoch odvolania namietli aj svoju pasívnu legitimácie, ako aj nevykonateľnosti

navrhovaného petitu, keďže tento sa týka pozemku parc. č. 935/284, avšak takýto pozemok nie je
vo vlastníctve odporcov, a nie je ani zapísaný v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu nie sú
odporcovia ani pasívne legitimovaní vo veci, keďže nie sú vlastníkmi pozemku, ktorý je predmetom
tohto súdneho sporu a súčasne takýto rozsudok nie je vykonateľný, keďže sa týka pozemku, ktorý v
súčasnosti nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Podľa názoru odporcov súd prvého stupňa konal vo

veci ignorujúc argumentáciu odporcov.

K podanému odvolaniu odporcov sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcov na
zaplatenie trov odvolacieho konania. Poukázali na námietky odporcov týkajúce sa absencie určenia
ceny, rozhodovania nekompetentného orgánu, nulitnosti Výmeru o vlastníctve pôdy, ktoré už posudzoval

Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní a v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. 7Co/30/2011 zo
dňa 29.9.2011 jasne konštatoval, že sa jedná o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za perfektnú.
Navrhovatelia poukázali na to, že súd prvého stupňa v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie
znaleckým posudkom, ktorý jednoznačne preukázal, že právni predchodcovia odporcov W.. C. N. a jeho
manželka I. N. rod. V., ako aj Y. E. rod. V. nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na

základe notárskej zápisnice, ktorou si osvedčili vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Uviedli, že
notárske zápisnice boli vydané dňa 16.2.1999 a dňa 17.12.2009. V oboch prípadoch účastníci konania
zhodne tvrdili, že ich právni predchodcovia sporné nehnuteľnosti užívali na základe Výmeru o vlastníctve
pôdy. Znaleckým posudkom č. 6/2013 bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia odporcov
sporné nehnuteľnosti nikdy neužívali a notárske zápisnice, ktorými bolo osvedčené ich vlastníctvo, boli

vydané v rozpore so zákonom, tak že k vydržaniu zo strany odporcov nemohlo dôjsť. Navrhovatelia a ich
právni predchodcovia užívali sporné nehnuteľnosti od roku 1948 doteraz, nikdy predmetné nehnuteľnosti
nepredali, ani iným spôsobom sa nevzdali vlastníckeho práva.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súd dňa 3. 2. 2014 odporcovia navrhli, aby odvolací súd v

prípade, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože
sa v rozhodnutí riešia otázky zásadného právneho významu. Dovolanie žiadali pripustiť na otázku
aký právny predpis umožňoval vydávať Výmery o vlastníctve pôdy pracovnej skupine pre pozemkovú
reformu povereníctva, aký právny predpis umožňoval vydávať Výmery o vlastníctve pôdy bez určenia
ceny, a či je možné záver osvedčený verejnou listinou vyvrátiť respektíve spochybniť bez predloženia

akéhokoľvek dôkazu rozhodného obdobia? V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR č. 4Cdo
48/2008 a 2Cdo 199/2005.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom

pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodne podané.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a

preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
(v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že

navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od svojich predchodcov, ktorým na
základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1701/48 z 8. mája 1948 boli pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti
v kat. úz. P. o celkovej výmere 2.7950 ha v prídelovom pláne sú označené takto: vl. č. 2, p. č. XXX/
X, A - 183, roľa o výmere 0,49331 ha, vl. č. 2, p. č. XXX/XX, A - 131, roľa o výmere 2.3019 ha, súd
prvého stupňa sa správne zaoberal tým, či Výmer o vlastníctve pôdy spĺňa všetky náležitosti listiny

preukazujúcej vlastnícke právo právneho predchodcov navrhovateľov. Rovnako tak správne sa zaoberal
aj tým, či sa právni predchodcovia navrhovateľov nevzdali prídelu, prípadne či im prídel nebol právne
relevantným spôsobom odňatý.V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so svojimi závermi uvedeným v uznesení zo dňa 29. septembra
2011, č.k. 7Co/30/2011, 7Co/126/2010- 450 poznamenáva, že nariadenie č. 104/1946 Sb. n. SNR o
vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení

nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR (ďalej len nariadenie) upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu,
vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Podľa
§ 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd

urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§
1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom
a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom
požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny je, že
listinapovahuverejnejlistinynemáateda,ženiejespôsobilávyvolaťúčinkypredpokladanévustanovení

§ 1 ods. 2 nariadenia.

Odvolací súd opakovane konštatuje, že v danej v posudzovaný Výmer o vlastníctve pôdy č. 1701/48 z
8. mája 1948 (č.l. 8 - 10 spisu) spĺňal zákonné podmienky a náležitosti, keďže bol vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom podľa § 1 ods. 1 nariadenia k tomu

kompetentným a nie Pracovnou skupinou pre pozemkovú reformu povereníctva. Je v ňom uvedené,
kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované,
opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky orgánu, ktorý ho vydal a podpisom povereníka, obsahuje mená
a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie
nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k tam uvedeným

nehnuteľnostiam. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za „perfektnú“ a ktorá
má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam tam označeným,
včítane tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu obstáť námietky

odporcov v odvolaní, týkajúcich sa nulitnosti uvedeného Výmeru o vlastníctve pôdy, keďže tento
spĺňa všetky náležitosti listiny preukazujúcej vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľov.
K preskúmateľnosti správnych aktov odvolací súd považuje za potrebné opakovane poukázať aj na
ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej výmery a prídelové listiny ako verejné
listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú

vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Mimo
rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu;
môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny
akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne
následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby

zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o
prídelenehnuteľnostipotiaľ,žejepovinnývychádzaťzjehoúčinkov,ktorésaprejavujúvtom,žeprávnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd
Slovenskej republiky tiež v rozsudku sp. zn. 5Cdo/110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 40/2001 ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp. zn. 2Cdo/337/2006, obdobne aj v

uznesení sp. zn. 4Sž/88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 65/1995 a v uznesení sp. zn. 4Sž/34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 77/1998.

Pokiaľ ide o prídelovú cenu, ktorej neuvedenie v predmetnom výmere považovali odporcovia taktiež

za nedostatok, ktorý mal mať za následok nulitnosť daného aktu, odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na bod II. Výmeru z ktorého vyplýva, že konečnoplatná výška prídelovej ceny bude určená v
prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ale predovšetkým
na vyššie citované ustanovenie (§ 1 ods. 1) nariadenia, ktoré umožňovalo prideliť prídel ešte pred
zaplatením prídelovej ceny s tým, že prídelová listina je v zmysle § 1 ods. 2 tohto nariadenia verejnou

listinou zakladajúcou vlastníctvo prídelcov bez ohľadu na to, či bola následne určená prídelová cena
v prídelovej listine a či táto prídelová cena bol prídelcami zaplatená. V danom prípade zo znenia
predmetného Výmeru vyplýva, že výška prídelovej ceny bude určená v neskôr vydanej prídelovej listine.
Podľa názoru odvolacieho súdu i keď listina o určení prídelovej ceny nebola v konaní doložená, boldoložený Končený prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom (č. l. 330), z ktorého
jednoznačne vyplýva, že pod číslom 54 sú uvedení I. O. a manželka C., r. N. (právni predchodcovia
navrhovateľov) s tým, že konečná prídelová cena bola stanovená vo výške 6.149,-Kčs. Navyše odvolací

súd dodáva, že ani prípadné nezaplatenie prídelovej ceny v lehote stanovenej v § 19 nariadenia č.
104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (resp. v dohodnutej lehote), nemalo za
následok neplatnosť výmeru, keďže uvedené právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny nespájali so
stratou už nadobudnutého vlastníckeho práva.

Vo svojom uznesení zo dňa 29. septembra 2011, č. k. 7Co/30/2011, 7Co/126/2010- 450 sa odvolací
súd vyjadril k námietke odporcov v tom smere, že súd nezohľadnil zápisnicu MNV Tovarníky (č. l. 260)
spísanú dňa 25. 01. 1958 ako listinný dôkaz o vzdaní sa prídelu právnymi predchodcami navrhovateľov.
Odvolací súd opakovane konštatuje, že v danom prípade vzdanie sa prídelu nebolo právne relevantným
spôsobom preukázané, keďže v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 v tom čase platného Občianskeho

zákonníka č. 141/1950 Zb. platilo, že vzdanie sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako jednostranný
právny úkon muselo mať písomnú formu, nehnuteľnosť musela byť v ňom presne identifikovaná
a listina musela byť datovaná a podpísaná; v prípade, že listina nespĺňala takéto náležitosti, bola
absolútne neplatná podľa § 40 ods. 1 uvedeného Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené,
nemožno za listinu spĺňajúcu vyššie uvedené náležitosti považovať zápisnicu spísanú na MNV

Tovarníkoch z 25. januára 1958. Odvolací súd mal za preukázané, že uvedená zápisnica (na nej
je aj podpis Jozefa O.) sa týkala usporiadania pohľadávky tam uvedeného pôdohospodárskeho
majetku, ktorý v rámci vykonávania pozemkovej reformy nadobudli právni predchodcovia navrhovateľov
prídelom. Usporiadanie pohľadávky sa týkalo pridelenej pôdy s prídelovou cenou 6.149,-Kčs (ide o
pôdohospodársku pôdu pridelenú výmerom z 08. 05. 1948) vnesených do JRD, pričom sa uvádza že

sa zastavuje platenie splátok za pôdu a za majetok vnesený do JRD. V upozornení, ktoré je obsahom
tejto zápisnice sa konštatuje, že pôvodná platobná povinnosť prídelcu sa obnovuje v prípade jeho
vystúpenia alebo vylúčenia z JRD. Obsahom predmetnej zápisnice tak v žiadnom prípade nebol prejav
vôle právnych predchodcov navrhovateľov smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam v
prospech JRD. Ani zápisnica zo dňa 21. 4. 1953 spísaná v kancelárii MNV v Tovarníkoch vo veci

zisťovaniaskutočnéhostavudržbyskonfiškovanýchpoľnohospodárskychmajetkoch bývaléhovlastníka
Y.-D. S. nie je dôkazom o vzdaní sa prídelu prídelcami alebo o odňatí prídelu. Odnímať pridelený
majetok mohlo iba Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu
v prípade, že prídelca na pridelených pozemkoch nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára
(§ 23 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR). Na základe tejto skutočnosti správne súd prvého stupňa prijal

záver, že právni predchodcovia navrhovateľov sa právne významným spôsobom nevzdali vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam ani im toto právo nebolo v súlade s právnym poriadkom odňaté, preto
im vlastnícke právo zaniknúť nemohlo.

Súd prvého stupňa napokon správne právne posúdil otázku vydržania vlastníckeho práva na základe

notárskych zápisníc, od ktorých odporcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Z
obsahu notárskych zápisníc spísaných notárkou JUDr. Vlastou Rybanskou sp. zn. N 511/99, NZ 515/99
zo dňa 16. 12. 1999 (č. l. 281 spisu) a N 514/99, NZ 518/99 zo dňa 17. 12. 1999 (č. l. 343 spisu)
nie je možné zistiť všetky právne relevantné skutočnosti potrebné pre posúdenie otázky nadobudnutia
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam právnymi predchodcami odporcov vydržaním. Pretože

navrhovatelia spochybnili skutočnosti osvedčené v týchto notárskych zápisniciach súd bol povinný v
tomto konaní sa zaoberať tým, či boli splnené podmienky pre spísanie osvedčenia o vyhlásení o
vydržaní a pokiaľ zistil, že tomu tak nebolo a dôvody pre vydržanie vlastníckeho práva v prospech
právnych predchodcov odporcov neboli dané, mohol vlastníckej žalobe vyhovie. V tomto smere súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie a jeho závery majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Svoje závery

súd prvého stupňa aj riadne a podrobne uviedol v napadnutom rozhodnutí a s týmito závermi sa odvolací
súd stotožňuje.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom
nepovažoval za potrebné pripúšťať voči tomuto rozhodnutiu dovolanie, pretože súd v tomto konaní

neriešil otázku zásadného právneho významu. Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd pri rozhodovaní
bral do úvahy už existujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 5 2009 sp. zn. 3Cdo 45/2008,
zo dňa 14. 2. 2013 sp. zn. 6Cdo 140/2012, zo dňa 17. 6. 2009 5Cdo 198/2008, ktoré sa zaoberali
obdobnou problematikou a tiež záväznosťou Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1701/48 z 8. mája 1948.Záverom odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní napravil pochybenie súdu prvého stupňa a
geometrický plán Ing. Júliusa Kováča číslo 24/2009 overeného Správou katastra P. zo dňa 4.11.2009

pod číslom 591/09, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť prvopisu rozsudku súdu prvého stupňa pevne spojil
s týmto rozsudkom.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP, podľa ktorého, ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách

konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.