Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010390
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117010390.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému W. L., nar. XX.X.XXXX v G., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1
písm.c) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 1. októbra 2019 odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa

9. júla 2019, sp. zn. 3T/35/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. júla 2019, sp. zn. 3T/35/2017, bol obžalovaný W. L.
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne
pod sp. zn. 2Pv 838/16 zo dňa 09.03.2017 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek

1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
na skutkovom základe, že

od septembra 2013 do 03.12.2016 opakovane v mieste trvalého bydliska v G., na ulici L. I. č. XXXX/
X, ale i na iných miestach minimálne trikrát do týždňa sa vyhrážal svojej družke poškodenej R. F. a to
takým spôsobom, že jej hovoril že by ju najradšej zabil, že nič neznamená, že je nula, napádal ju bitím

rukami, údermi po celom tele, nakoľko sa s ním chcela rozísť, keď jej povedal, že má iné ženy, pričom
poškodená nikdy nevyhľadala lekárske ošetrenie, nakoľko sa bála obvineného, že ublíži tak jej ako aj
ich maloletej dcére, kde ju naposledy fyzicky napadol dňa 04.12.2016 o 00:15 hod. v mieste ich trvalého
bydliska, kedy ju po príchode domov fyzicky napadol tak, že jej dal facku na líce a sotil ju na zem,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného
prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t. j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že vzhľadom na dôkazy vykonané
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, konkrétne na nezmenené usvedčujúce výpovede
samotnej poškodenej R. F., s ktorými korešpondujú aj výsluchy svedkýň K. a K., ktorým sa chodila
poškodená po útokoch obžalovaného vyžalovať, ako i fotodokumentácia zranení poškodenej, bolo
spáchanie skutku obžalovaným napriek jeho popierajúcim výpovediam preukázané. Znalecký posudok
a výsluch znalca zodpovedali iba na otázku, či konanie obžalovaného mohlo spôsobiť poškodenej

psychické či fyzické príkorie a či bola poškodená obžalovaným týraná. V danom prípade takáto
skutočnosť znaleckým posudkom preukázaná nebola, avšak konštatovanie znalca, že úlohu agresoraa obete si obžalovaný a poškodená v priebehu spolužitia vymieňali, nie je možné zároveň chápať tak,
že obžalovaný skutok kladený mu za vinu nespáchal. Ak sa obžalovaný pri takto chápanej výmene úloh
s poškodenou cítil byť sám poškodeným, mohol kedykoľvek podať trestné oznámenie, keď pritom k

takémuto kroku došlo až zo strany poškodenej, kedy už útoky a vyhrážky obžalovaného voči jej osobe
boli neúnosné. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321
odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín
aabypodľa§322odsek1Trestnéhoporiadkuvrátilvecsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 16.
augusta 2019, vykonal dňa 1. októbra 2019 verejné zasadnutie, na ktorom preskúmal postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr.
por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové
zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného W. L., o svedecké výpovede samotnej poškodenej

R. F., svedkov E. K., W. K., R.. I. F., O. F., L. F. (všetko bratia poškodenej), V. L. i O. W., ako aj o
zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov znalca PhDr. F. Z., znalca z odboru psychológie,
klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých, včítane výpovede tohto znalca na hlavnom
pojednávaní a listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne
neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym

záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a veľmi podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku
a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného W. L. spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.
por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b)

Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok
a že by ho spáchal obžalovaný W. L., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a
to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené
na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Nad rámec argumentov uvádzaných súdom prvého stupňa krajský súd poukazuje na závery znaleckého

posudku znalca PhDr. F. Z., ktorý aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že konaním obžalovaného
voči poškodenej, ktorej všeobecná psychologická vierohodnosť u jej osoby nie je zachovaná a ktorej
špecifická vierohodnosť je znížená - pritom nemá primeraný reálny pohľad pri hodnotení svojej osoby a
má tendenciu k fabulácii - nebolo poškodenej spôsobované fyzické ani psychické utrpenie, poškodená
nepociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie a v rámci ich vzájomného disharmonického

stavu (obžalovaného a poškodenej) si obaja úlohu tzv. násilníka a obete navzájom striedali, pričom
s uvedenými závermi znalca korešpondujú aj svedecké výpovede všetkých troch bratov poškodenej,
obidvoch rodičov obžalovaného a pritom dôkazy, na ktoré poukazoval prokurátor vo svojom odvolaní
- svedecké výpovede E. K. a W. K., boli iba výpoveďami týchto svedkýň o tom, čo im mala povedať
poškodená.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný W. L. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak

podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného W. L. a veľmi
podrobne vykonanými dôkazmi súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na
ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal
a obžalovaný ho teda nespáchal.Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný

a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených
a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej
veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne
v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver

nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto
dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné
tvrdeniaobžalovanéhoidôkazy,naktorépoukázalsúdprvéhostupňa, pripúšťajúajdruhú,protichodnúa
vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný
ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval
v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať

spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď
vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a
žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. a) Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio

pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného W. L. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol

vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto
hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto
úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je

výsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúťžiadnepochybenie.Takjetomu
aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo
a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a veľmi podrobne vyhodnotil
podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade
so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V

tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora
okresnejprokuratúrysasúdprvéhostupňavnapadnutomrozhodnutíveľmipodrobne,riadneanáležitým
spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde

vyššieho stupňa.Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.