Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Csp/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200969
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619200969.2

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792752, zast. advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč,
s.r.o. so sídlom Kubányiho 16, Bratislava proti žalovanému D. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XXX, štátny
občan SR v konaní o zaplatenie 201,48 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 73,32 eura s 0,4 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

73,32 eura od 06.06.2016 do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný nemá od žalobcu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2019 sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie čiastky 201,48 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že so
žalovaným uzatvoril dňa 23.10.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 300,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu
s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 9,48 eura s termínom splatnosti podľa splátkového
kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným

dohodlinaodkladesplátokč.8,9,10pôžičkyatietosažalovanýzaviazalsplatiť,akosplátkuč.43,44,45.
Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou
splátky č. 8 o viac, ako tri mesiace a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu došlo k uplatneniu
tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 19.05.2016. K uplatneniu sankcie straty výhody splátok došlo
dňa 05.06.2016, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak

žalovaný nespravil , je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu
žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe
vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 201,48 eura. Žalovaný do dnešného dňa zaplatil
len sumu 196,68 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a
následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% denne zo sumy 201,48 eura od 05.06.2016. Popri nároku na zmluvnú pokutu zo súm omeškania

splátok si uplatňujú aj úrok z omeškania vo výške 0,4% p. a. zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov
od 05.06.2016 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania, zmluvná pokuta za omeškania žalovaného zo
splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 300,- eur, žalobca odo dňa nasledujúceho
po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,0 % ročný úrok z omeškania zo sumy 201,48 eura do zaplatenia.
Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím
rozhodcovského konania. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu. Okrem písomných upomienok bol

žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností a to formou krátkych textových SMS správ.
Napriek tomu nedošlo k splneniu jeho záväzkov.2. Žalobca súdu zaslal 18.07.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zmluva o úvere je
tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen na listine označenej, ako žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu,
ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl.
13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RU (čl. 7 ods. 7.1,
písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia čl. 4 ods. 4 .5 Zmluvných dojednaní vyplýva, že deň
splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom

konečnej splatnosti úveru. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční
za podmienok stanovených touto zmluvou o RU. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v
oznámením veriteľa o schválení úver dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného
zákonného ustanovenia. Termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia o schválení úver zaslanom
dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zmluva
o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi a to určenie

podľa dátumu splatnosti v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim
z čl. 4 ods. 4.5 Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámením o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Účelom právnej úpravy
uvádzania splátky v spotrebiteľskej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti.
Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na čas istiny, úrok a vo vzťahu

ku každej zložke, by bolo nutné uvádzať termín splatnosti, či počet splátok, potom zákonná úprava
práva spotrebiteľa vyžadovať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam. Keďže táto
amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy, to znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval
právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, aby tá už musela byť uvedená v zmluve. Pri
zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval

nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Z uvedeného vyplýva, že už pri
konflikte dvoch výkladových metód treba vychádzať z takého princípu, ktorý umožňuje obidve metódy
rešpektovať. Uvádzanie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z. platí pre všetky úvery
bez ohľadu na to, či je splácanie anuitné, alebo lineárne. Je však sotva predstaviteľné, ako užitočné a v
záujme spotrebiteľa by bolo, aby sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou splátkou uvádzalo x počet splátok

s rozdelením na časť istina a úrok a toto rozdelenie bude pre každú splátku iné. Je pomerne obtiažne
zistiť, aký význam by malo uvádzanie rozpisu splátky pri takomto typu úveru, ak je zo zmluvy jasné, že
splátkou sa spláca len úrok.

3. Uznesením č.k. 17Csp/22/2019-42 zo dňa 11. 07.2019 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k

žalobe. Žalovaný ostal nečinný.

4. Pri doručovaní písomností súd žalovanému postupoval v zmysle § 106 CSP.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených

žalobcom v súlade s ustanovením § 297, písm. b) CSP podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak kde o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, aj elektronickými prostriedkami.

7. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na tabuli tunajšieho súdu a na webovej

stránke súdu dňa 13.08.2019 a zvesené dňa 29.08.2019.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok
verejne vyhlásil.

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - pokusom o zmier pred začatím
súdneho konania, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, doručenkami, zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. .10. Žalobca, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver

vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo
výške 9,48 eura pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 18,03 % s tým, že celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť bola vo výške 428,16 eura. Poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný vo výške 30,-
eur, ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5. a to , ako predpokladaná
RPMN za úver vo výške 26,12 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 25,67 %. Priemerná RPMN

za úver bola uvedená vo výške 44,06 %.

11. Pokusom o zmier zo dňa 09.06.2016 oznámil žalobca žalovanému, že sa dostal do omeškania s
úhradou splátok úveru a v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie
straty výhody splátok dňa 05.06.2016, kedy bol povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru vo
výške 201,48 eura.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

so spôsobenej škody z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úveru, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než je prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

17. Podľa § 1 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v

zneníúčinnomkudňu23.10.2014spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 2, písm a) Zák.č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa ods. 2 v zmluve o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:c) adresu predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 , písm. a), b) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) .

22. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako i všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto zákona sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28 . Podľa ods. 9, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej, ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky len, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

31. Podľa ods. 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

32. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

33. Podľa ods. 2 prijatie návrhu ktoré obsahuje nedostatky, výhrady, obmedzenie alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmeny, inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

34. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.35. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

37. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

38. Právny vzťah založený úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže žalobca pri uzatváraní

zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo
podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vchádzajúc zo zásady lex specialis derogal legi generali
podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., má prednosť

pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zák.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

39. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

ustanovenia § 2, písm. d) ZoSÚ. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť mu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zák. o spotrebiteľských úveroch musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Pristupujúci ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil , že zmluva neobsahuje v
rozporesustanovením§9ods.2písm.f)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý ustanovuje práva
a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Vo vyššie citovanom § 9 ods. 2 zákon stanovuje
povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údajov o termíne, konečnej splatnosti

úveru. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a lehota splatnosti je
určená iba určením počtu splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením.
K údaju uvedenému v oznámení o schválení úveru - dátum splatnosti poslednej splátky, ktoré je v
zmysle zmluvných dojednaní súčasťou zmluvy o úvere, súd uvádza, že zákon stanovuje, že tento
údaj má byť súčasťou zmluvy. Musí byť teda prijatý oboma zmluvnými stranami, čo v danom prípade

nebolo splnené. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné uzatvoriť iba v písomnej forme a preto sa
vyžadovalo, nakoľko žiadosť podpísaná spotrebiteľom neobsahovala údaj o konečnej splatnosti, aby
došlo zo strany spotrebiteľa k podpísaniu - prijatiu aspoň oznámenia o schválení úveru. Totiž oznámenie
nemohlo byť a ani nebolo súčasťou zmluvy spolu s údajom o konečnej splatnosti úveru, nakoľko v
čase keď spotrebiteľ podpisoval žiadosť o poskytnutie úveru mu ešte nebol známy obsah oznámenia o

schválení úveru, keď ho žalovaný mal doručiť spotrebiteľovi, až po schválení jeho žiadosti. Až následnou
písomnou akceptáciou tohto oznámenia spolu s údajom o konečnej splatnosti , ktorý pritom dostatočne
nahradzuje údaj splatnosti poslednej splátky by bolo možné mať za to, že strany sa dojednali na údaji o
konečnej splatnosti (§43c ods. 2, § 46 ods. 2 OZ) . Nakoľko však nedošlo k akceptácii tohto oznámenia
v písomnej forme, nemožno mať za to, že zmluvy tento údaj obsahujú. Ak by aj došlo ku konkludentnej

akceptácii tohto termínu konečnej splatnosti, nebola by dodržaná písomná forma zmluvy o úvere, z
čoho dôsledku by bol úver tak isto bezúročný a bez poplatkov (§46 ods. 2 OZ). Nie je postačujúce,
že si dlžník - spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov a to od
počtu splátok, keďže takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda
dňom, mesiacom a rokom. Zmyslom vyššie citovaného zákonného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už

pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu
konečnej splatnosti úveru.40. Predmetná zmluva o úvere neobsahovala v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch základnú náležitosť a to, celkovú výšku úveru, nakoľko celková výška úveru
bola 270,- eur a nie 300,- eur. V prípade veci samej dostal žalovaný do dispozície nie sumu 300,- eur,

ale len 270,- eur t.j. sumu po odstránení poplatku za poskytnutie úveru v sume 30,- eur. Uvedený výklad
tohto pojmu podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14, ktorý vysvetľoval pojem celková výška úveru v
smernici, ktorá sa transponovala do zák.č. 129/2010 Z.z. . V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou
úveru myslí suma , ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy ktoré si poskytovateľ
úveru určuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi

reálne vyplatené.

41. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, písm., c) Zákona o spotrebiteľských
úveroch a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by
sa i požadovaný údaj uvádzal v zmluvných podmienkach, uvedené by nepostačovalo pretože z dôvodu,
že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne

v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.

42. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k)
Zákona o spotrebiteľských úveroch a to údaj o ročnej percentuálne miere nákladov, pretože táto je v
časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Nedošlo pritom k prijatiu návrhu žalovaného na uzatvorenie

zmluvy s týmto údajom o RPMN v zmysle § 44 ods. 2 OZ, keďže iná výška RPMN je uvedená v časti
6. údaj o schválení spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Uvedené schválenie však žalovaný
neprijal písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený.

43. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 treba uviesť, že Súdny dvor
rozhodol, že sankcie za neuvedenie niektorých náležitostí uvádzaných v smernici o spotrebiteľských
úveroch musia byť primerané, teda že nie každé neuvedenie údajov v zmluve o úvere má viesť k
bezúročnosti a bezpoplatkovosti tejto zmluvy. V prípade, ak zákon, ktorý takúto smernicu transponoval
nespĺňa takúto požiadavku je potrebné s ohľadom na to, že do vnútroštátneho práva prevzala smernica

už nemôže mať priamy účinok, sa pokúsil vyložiť zákon (vnútroštátne právo) v súlade s touto smernicou
t.j. vykladať zákon eurokonformne. Avšak eurokonformný výklad nie je neobmedzený. Medzou
eurokonformného výkladu je rešpekt k všeobecným právnym zásadám ,ktoré nemôžu eurokonformný
výklad porušovať; súd aplikujúci právo sa nemôže uchýliť k eurokonformnému výkladu, ktorý by
bol contra legem (rozsudok Súdneho dvora C-268/06 bod 100 a rozhodnutia v bode uvedené). V

danej veci zákon o spotrebiteľských úveroch vyslovene pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
vyžadoval uvedenie aj termínu konečnej splatnosti úveru, pričom žiadnym výkladom, ktorý by bol contra
legem t.j. proti samotnému zneniu zákona, by bolo možné nepovažovať úver za bezúročný a bez
poplatkov, čo nie je prípustné, nakoľko by to bolo v rozpore s jasným, zrozumiteľným znením zákona a
tým pádom v rozpore s požiadavkou právnej istoty.

44. Vzhľadom k tomu, že zmluvy o úvere zo dňa 23.10.2014 neobsahujú povinné údaje podľa § 9
ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a to písm. c), f) , g) a k) súd považuje predmetný úver v
zmysle § 11 ods. 1, písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca, ako veriteľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, ani

žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy z úveru vo výške 270,- eur po
odrátaní plnenia zo strany žalovaného vo výške 196,68 eura. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a
riadne nesplnil vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny vo výške 73,32 eura
i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. K zosplatneniu úveru došlo dňa
05.06.2016,žalovanýsatakdostaldoomeškaniasozaplatenímpeňažnéhodlhuododňanasledujúceho

po zosplatnení úveru t.j. odo dňa 06.06.2016. S poukazom na vyššie uvedené žalobca si nesprávne
uplatnil úrok z omeškania od 05.06.2016, preto mu ho súd od tohto dátumu nepriznal. Vychádzajúc z
uvedeného by mal žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov
viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, teda od 06.06.2016. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je

požiadavka žalobcu len o zaplatenie sumy 73,32 eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie
úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 06.06.2016, keď výška
základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00%. Žalobca by tak mal popri dlžnej istine aj nárok
nazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5,00%(5+0,00%)ročnezosumy73,32euraod06.06.2016dozaplatenia. Keďže si však žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne, pričom súd nemôže
prekročiť žalobu, priznal mu úrok z omeškania v požadovanej t.j. v nižšej výške.

45. Súd neprizná žalobcovi nárok na ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne z dlžnej
sumy. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemohol žalobcovi
vzniknúť nárok ani na túto zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje dojednanie o osobitnej forme poplatku pre
prípad omeškania žalovaného, ktorý nevyplýva priamo zo zákona. Okrem toho je podľa názoru súdu
dojednanie o tejto zmluvnej pokute (čl. 8 ods. 8.1 zmluvy) neplatné podľa § 39 OZ aj pre jeho rozpor

zo zákonom, nakoľko obchádza ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, ktoré je kogentným ustanovením presne
vymedzujúcim maximálnu výšku úroku z omeškania, ktorú si žalobca v súvislosti s omeškaním dlžníka
môže uplatniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/58/1998
zo dňa 27.10.1998, podľa ktorého z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z
omeškania, ktoré prekročenie nie je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v

omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatniť úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje
citovaný právny predpis.

46. Zmluvná pokuta, ktorú žalobca požaduje nebola individuálne dojednaná, ale bola žalobcom uvedená
v rámci formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Dojednanie o zmluvnej pokute

súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 OZ
a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Jej neprijateľnosť vyplýva zo skutočností, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, ako spotrebiteľa.
K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad

porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany
dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľské zmluvy pritom nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné
podmienky pod sankciou absolútnej neplatnosti. Súd preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty z

dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako aj z dôvodu bezpoplatkovosti úveru zamietol.

47. V časti uplatneného úroku z omeškania 5,0% ročne z istiny, ktorý žalobca žiadal priznať potom, čo
by úrok z omeškania a zmluvná pokuta dosiahli sumu 300,- eur, súd žalobe nevyhovel, pretože reálne
(pri nároku len na úrok z omeškania, lebo len tento bol uznaný za dôvodný) by táto suma nastala až

po dlhých rokoch, ak by za celé obdobie žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku z istiny. S poukazom na
uvedené mal súd za to, že žalobcom požadované plnenie je vzhľadom na priemernú dĺžku života človeka
plnením nemožným (§37 ods. 2 OZ) a preto súd v tejto časti žalobou uplatnený nárok zamietol.

48. Žalobca si v konaní tiež uplatnil nárok na zaplatenie sumy 34,20 eura predstavujúc náhradu

nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky predstavujúcim náhradu za úkon právnej
služby, pokus o zmier, ktorý mal byť zo strany žalobcu zaslaný žalovanému. Súd konštatuje, že svojou
povahou ide o trovy konania, ktoré však môžu byť priznané až za úkony, ktoré vzniknú po podaní
žaloby. Naviac nebolo preukázané, že advokátska kancelária, ktorá výzvu vyhotovila bola na tento úkon
splnomocnená žalobcom. Okrem toho v konaní nebol preukázaný ani vznik takéhoto nákladu, keďže

nebolo preukázané, že by bola výzva skutočne odoslaná a zároveň, že by žalobcovi bola vystavená
faktúra za tento konkrétny úkon, ktorú by aj žalobca uhradil. Pretože, súd nemal preukázaný vznik
takéhoto príslušenstva pohľadávky, žalobu v tejto časti zamietol. Nad rámec súd uvádza, že v prípade
uvedenejvýzvyideovýzvu,ktorájerealizovanáhromadne,ktorávšakvosvojejpodstatenemácharakter
úkonu právnej služby, ale ide o výzvu na plnenie, ktorú si mohol žalobca vyhotoviť sám.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú v časti zaplatenia sumy
73,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 73,32 eura od 06.06.2016 do zaplatenia
a preto v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

50.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255CSP.Žalobcabolvkonaníčiastočneúspešný, žalovaný
ktorý bol vo väčšej miere úspešný si právo na náhradu trov konania neuplatnil. Zo spisu vyplýva, že mu
žiadne trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.