Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315213442
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1315213442.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v konaní o
určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: 1. H. Š., nar. XX.XX.XXXX,
2. E. Š., nar. XX.XX.XXXX, 3. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, 4. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, 5. Š. meno
neurčené (C.), nar. XX.XX.XXXX, 6. N. Š., nar. XX.XX.XXXX, 7. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, 8. E. Š., nar.
XX.XX.XXXX, všetky trvale bytom XXX XX A. Č.. XXX, mal. deti zastúpené kolíznym opatrovníkom:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka
1, Senec, na návrh matky: H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. Č.. XXX, proti mužovi, ktorého
otcovstvo má byť určené (domnelý otec): G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. Č.. XXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie o určenie otcovstva G. H., nar. XX.XX.XXXX k maloletým deťom:
- H. Š., U.. XX.XX.XXXX
- E. Š., U.. XX.XX.XXXX
- A. Š., U.. XX.XX.XXXX

- U. Š., U.. XX.XX.XXXX
- Š. meno neurčené (C.), nar. XX.XX.XXXX
- N. Š., U.. XX.XX.XXXX
- A. Š., U.. XX.XX.XXXX
- E. Š., U.. XX.XX.XXXX
z matky H. Š., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloleté deti:
- H. Š., U.. XX.XX.XXXX
- E. Š., U.. XX.XX.XXXX
- A. Š., U.. XX.XX.XXXX
- U. Š., U.. XX.XX.XXXX
- Š. G. U. (C.), U.. XX.XX.XXXX

- N. Š., U.. XX.XX.XXXX
- A. Š., U.. XX.XX.XXXX
- E. Š., U.. XX.XX.XXXX
sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať majetok
maloletých detí.

III. Otec je povinný prispievať na výživu
- G.. H. Š., U.. XX.XX.XXXX
- G.. E. Š., U.. XX.XX.XXXX
- G.. A. Š., U.. XX.XX.XXXX
- G.. U. Š., U.. XX.XX.XXXX
- G.. Š. G. U. (C.), U.. XX.XX.XXXX
- G.. N. Š., U.. XX.XX.XXXX

- G.. A. Š., U.. XX.XX.XXXX- G.. E. Š., U.. XX.XX.XXXX
na každá maloleté dieťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom 18.06.2015, ktoré bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky.

IV. Dlžné zročné výživné otcovi n e v z n i k l o.

V. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.

VI. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania o určenie otcovstva k maloletým deťom

- H. Š., U.. XX.XX.XXXX
- E. Š., U.. XX.XX.XXXX
- A. Š., U.. XX.XX.XXXX
- U. Š., U.. XX.XX.XXXX
- Š. G. U., U.. XX.XX.XXXX

- N. Š., U.. XX.XX.XXXX
- A. Š., U.. XX.XX.XXXX
- E. Š., U.. XX.XX.XXXX
sa matka domáhala učenia otcovstva domnelého otca („otec“), s ktorým žila v spoločnej domácnosti
od r. 2004, za ktoré obdobie spolu počali 8 detí. Uviedla, že o deti sa riadne stará, otec sporadicky

čiastočne prispieva na ich starostlivosť. V čase, keď spolu s otcom mal. detí žili, bola matka vydatá
za predchádzajúceho manžela, A. Š., voči všetkým mal. deťom bolo otcovstvo zapreté. Spolužitie bolo
relatívne bezproblémové, s menšími krízami, otec sa otvorene a verejne k deťom hlásil, trávil s nimi
čas. Ich spolužitie sa ukončilo v marci 2014, keď matka zistila, že čaká ich posledného potomka, od
tohto času s otcom mal. detí spolu nežijú intímne nehospodária spolu, len obývajú jeden dom, ktorý patrí

matke otca. V čase rozhodnom pre určenie otcovstva udržiavala matka pohlavný styk len s otcom mal.
detí, ktorý napriek tomu, že v minulosti otcovstvo priznával, teraz odmieta na matrike priznať, že je otcom
detí. Zákonná domnienka svedčí otcovi mal. detí. K majetkovým pomerom uviedla, že je matkou na
materskej dovolenke, poberá sociálne dávky, iný príjem nemá. Otec mal. detí je dlhodobo nezamestnaný
a má jednu vyživovaciu povinnosť, pre neplnenie ktorej bol vo väzení v r. 2012. Matka navrhovala určiť

otcovstvo otca k mal. deťom, zveriť ich do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca na platenie výživného
vo výške 30 eur na každé mal. dieťa od dátumu narodenia a na zaplatenie zvyšného výživného do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Otec sa k návrhu vyjadril a uviedol, že priznáva otcovstvo k mal. deťom, súhlasil s výškou výživného,

alenesúhlasil,abymatkeplatilomeškanévýživné,nakoľkospolužiliakupovaldodomácnostipotravinya
iné veci, mesačne nakúpil aj za 800 eur, deťom dával peniaze. Žiadal, aby súd zveril deti do starostlivosti
jeho matky a jeho.

3. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine mal. detí uviedol, že rodinu vedie vo svojej

evidencii od r. 2007, rodičia mal. detí nie sú manželia, avšak žili v spoločnej domácnosti do 10/2016,
kedy bol otec vykázaný z obydlia. Ide o sociálne slabšiu rodinu, ktorá žije v 7-izbovom dome so starou
matkou K. H., ktorá je jeho vlastníčkou. Stará matka pomáha matke so starostlivosťou o mal. deti a
taktiež rodinu podporuje finančne, zakupuje im potraviny, oblečenie, hygienické pomôcky a pod. Matka
má 9 detí, z toho 8 mal. detí s otcom, ktorý ale otcovstvo neuznal, i keď mu opakovane navrhli pomoc

a motivovali ho k uznaniu otcovstva. Od r. 2014 navštevujú rodinu pravidelne, medzi partnermi boli
časté hádky, otec bol násilný voči matke a nepomáha so starostlivosťou o mal. deti. Otec im opakovane
hlásil, že matka sa nedostatočne stará o mal. deti, z opakovaných šetrení ale nezistili nedostatky, tieto
neboli signalizované ani šetrením v škole ani u lekára. Dňa 12.09.2017 bol otec umiestnený do cely
predbežného zadržania, od tohto momentu sa situácia v rodine výrazne upokojila. Od 04/2017 zaradili

rodinu do programu na opatrenia zamerané na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce naúpravu rodinných a sociálnych pomerov detí, spolupráca bola ukončená v 12/2017 a počas realizácie
matka spolupracovala veľmi dobre. Podľa matky sa deti odmietajú s otcom stretávať, vyjadrujú k nemu
negatívny postoj. K povesti matky mal. detí na obecnom úrade uviedol kolízny opatrovník, že sa o deti

stará, má zodpovedný prístup k ich výchove. Matka zabezpečuje mal. deťom riadnu starostlivosť, s
rodinouajnaďalejspolupracujúavykonávajúopatreniasociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, riadne predvolal účastníkov. Otec po účasti na
pojednávaniach dňa 05.02.2019 a 02.04.2019 súhlasil s ďalším pojednávaním a prejednaním veci v

jeho neprítomnosti.

5. Podľa ust. § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak nie je otcovstvo určené
podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

6. Podľa ust. § 109 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak počas

konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu
dieťaťa, súd konanie zastaví.

7. Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

8. Vo vzťahu k určeniu otcovstva súd konanie s odkazom na ust. § 109 CMP zastavil, nakoľko na
pojednávaní konanom dňa 05.02.2019 došlo podľa ust. § 104 ods. 2 CMP k súhlasnému vyhláseniu
rodičov o otcovstve, čo je uvedené v zápisnici o pojednávaní, podpísané účastníkmi konania; zápisnica
o pojednávaní bude zaslaná orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej sú maloleté deti zapísané. Otcovstvo

bývalého manžela matky, A. Š., voči všetkým mal. deťom bolo zapreté.

9. Súd v konaní pokračoval a v súlade s ust. § 110 CMP konal o úprave rodičovských práv a povinností
a o výžive maloletých detí.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka,
vyjadrením otca, výsluchom svedkov K. H. a H. H., listinnými dôkazmi aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutočný stav:

11. Matka a otec mal. detí nie sú manželia, v súčasnosti spolu nežijú. Rozhodnutím tunajšieho súdu:

- č.k. 21C/238/2016-5 zo dňa 28.10.2016, vykonateľným dňa 28.10.2016 bolo uložené otcovi, aby
nevstupoval do rodinného domu na T. Z. Č.. XX H. A.
- č.k. 2T/18/2018-264 zo dňa 20.04.2018, právoplatným dňa 08.05.2018 bol otec uznaný vinným zo
spáchania trestného činu, za čo mu bolo uložený trest odňatia slobody (TOS) v trvaní 4 rokov a 8
mesiacov; otec bol vo väzbe od 12.09.2017.

12. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni a z výsluchu matky súd zistil, že matka poberala do 12/2017
rodičovský príspevok, od 01/2018 je zamestnaná a jej príjem spolu daňovým bonusom je 980 eur brutto.
Matka uviedla, že má nového priateľa, s ktorým žije, s výživou detí pomáhajú, okrem matky otca aj
cirkev, rôzne neziskové organizácie, s úhradou časti nákladov jej pomáha plnoletý syn a nový priateľ.

Iný majetok nemá žiaden.

13. Z výsluchu otca a listinných dôkazov súd zistil, že otec až do 10/2016 býval v rodinnom v A., čo
je potvrdené aj kolíznym opatrovníkom a z ktorého rodinného domu bol vykázaný. Počas spolužitia a
neskôr až do zadržania 12.09.2017 zabezpečoval potreby rodiny, nakupoval potraviny a potrebné veci.

Otec je v súčasnosti vo výkone trestu, bez pravidelného príjmu, s ďalšou vyživovacou povinnosťou voči
mal. L. L. vo výške 98,80 eur, iný majetok nemá žiaden.

14. V rámci výsluchu svedkyňa K. H., matka otca a stará matka mal. detí, uviedla, že matka sa o deti
sa nestará, nevarí im, sexuje pred nimi, deti nechodia do školy a v dome všetko poškodzujú a ničia.

Vnúčatám dá všetko, 15 rokov všetko platila, nakupovala, starala sa o deti, aby mali čo jesť. Starala sa
a robila všetko preto, aby sa mali dobre, chodí do roboty, cestou z roboty vláčila domov plné tašky, teraz
už neplatí nič. Deťom nakupovala všetko, potraviny, sladkosti, oblečenie, brávali ich na výlety, často krátaj dvoch - troch naraz. Toto všetko platí doteraz, pomáha matke, neplatí len elektriku a plyn. Stará sa o
deti, zaujíma sa, čo potrebujú nakúpiť, čo by chceli jesť.

15. V rámci výsluchu svedok H. H. uviedol, že otec chodil sem-tam na nákupy, občas ho tam vozil. Deti
sa nesťažujú, že sa o ne matka nestará, nežije s nimi, nevie aká je situácia.

16. Z pohovoru kolízneho opatrovníka s mal. deťmi vyplýva, že šetrením neboli zistené žiadne
nedostatky, matka zabezpečuje riadnu starostlivosti mal. detí. Deti sa z nového vzťahu ich matky tešia,

spoločne trávia voľný čas, vyjadrujú sa o ňom pozitívne. Matka sa plánuje z domu matky odporcu
odsťahovať do N. M.Ž., na spoločné bývanie sa mal. deti tešia.

17. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

18.Podľaust.§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

26. Právna úprava úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vychádza zo zásady, že autoritatívne
rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, a
to pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak
uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa
§ 36 ods. 1 Zákona o rodine je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. V takom prípade

súd určí, ktorému z rodičom zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať majetok. V konkrétnom prípade nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú
a preto bola naplnená podmienka stanovená § 36 ods. 1 Zákona o rodine, na základe čoho sa súdrozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností, tzn. ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

27. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských povinností (§ 28
ods. 1 písm. a) Zákona o rodine). Vzniká narodením dieťaťa (resp. právoplatnosťou rozhodnutia o
určení otcovstva) a zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo
mimo manželstva. Tento záväzok rodičov nie je solidárny, čo znamená, že pri nedostatku schopností a
možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Pri

určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, ale musí sa vychádzať z individuálnych
schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, pričom na uvedené skutočnosti treba
prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov. Výživné by však nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča alebo k snahe vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti.

28. Ako už bolo uvedené, ak rodičia spolu nežijú, čo je daný prípad, musí súd rozhodnúť aj o sústavnej

a dôslednej starostlivosti rodičov o výživu dieťaťa.

29. Súd mal v konaná preukázané, že rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 21C/238/2016-5 zo dňa
28.10.2016, vykonateľným dňa 28.10.2016 bolo uložené otcovi, aby nevstupoval do rodinného domu
na T. Z. Č.. XX H. A. a č.k. 2T/18/2018-264 zo dňa 20.04.2018, právoplatným dňa 08.05.2018 bol otec

uznaný vinným a bol mu uložený TOS v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov; otec bol vo väzbe od 12.09.2017.

30. Z dôvodu, že otec je vo výkone TOS je vylúčená a nemožná jeho osobná starostlivosť a zastupovanie
mal. detí. Podľa správy kolízneho opatrovníka sa matka mal. detí o deti stará, deti spolu s matkou bývajú
v rodinnom dome matky otca (starej matky maloletých detí). Otec navrhoval, aby súd zveril deti do

osobnej starostlivosti matky.

31. Z dôvodu, že súd mal za preukázanú nemožnosť otca osobne sa o mal. deti starať a tieto zastupovať,
a na druhej strane schopnosť matky zabezpečiť túto starostlivosť, keď kolízny opatrovník nezistil žiadne
nedostatky v starostlivosti matky, zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorú zároveň poveril

ich zastupovaním a spravovaním ich majetku. Zároveň z rovnakých dôvodov rozhodol, že styk otca s
mal. deťmi sa neurčuje.

32. Vo vzťahu k zabezpečeniu výživy mal. detí mal súd ďalej za preukázané, že s celkovou
starostlivosťou o deti, vrátane výživy detí, pomáha matke stará matka detí (matka otca K. H.), ktorá

rodinu podporuje aj finančne, kupuje im potraviny, oblečenie, hygienické pomôcky a pod.

33. Matka poberala do 12/2017 rodičovský príspevok, od 01/2018 je zamestnaná a jej príjem spolu
daňovým bonusom je 980 eur brutto. Matka uviedla, že s výživou detí pomáhajú, okrem matky otca,
cirkev, rôzne neziskové organizácie, s úhradou časti nákladov jej pomáha plnoletý syn a nový priateľ.

Iný majetok nemá žiaden.

34. Otec až do 10/2016 býval v rodinnom v A., čo je potvrdené aj kolíznym opatrovníkom a z ktorého
rodinného domu bol vykázaný, počas spolužitia a neskôr až do zadržania 12.09.2017 zabezpečoval
potreby rodiny, nakupoval potraviny a potrebné veci, čo potvrdili jeho matka aj brat vo svedeckej

výpovedi. S navrhovanou výškou výživného 30 eur otec súhlasil.

35. Otec je v súčasnosti vo výkone trestu, bez pravidelného príjmu, s ďalšou vyživovacou povinnosťou
voči mal. L. L. vo výške 98,80 eur, majetok nemá žiaden. Súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti
otca prihliadol na skutočnosť, že odôvodnené potreby mal. detí zabezpečoval otec až do jeho zadržania

12.09.2017, v zásade predtým a aj potom pomáhala so zabezpečovaním potrieb mal. detí jeho matka,
a to po dobu 15 rokov a aj v súčasnosti.

36. Matka presnú výšku výdavkov na mal. deti nešpecifikovala, nepreukázala zvýšené odôvodnené
potreby mal. detí, preto súd vychádzal z toho, že ich potreby sú priemerné a bežné. Súd pri určení výšky

odôvodnených potrieb mal. detí súd podporne vychádzal z ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.
o životnom minime, ktoré za životné minimum fyzickej osoby - neplnoletého nezaopatreného dieťaťa v
čase vyhlásenia rozsudku považuje sumu 93,61 eur mesačne.37. Súd prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ktorý nemá pravidelný
príjem, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 98,80 eur a nemá žiaden majetok. Súd z toho dôvodu,
súd aplikáciu ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine určil povinnosť otca (bez ohľadu na jeho schopnosti,

možnosti a majetkové pomery) plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (čo v
čase vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu výživného 29,64 eur). Súd vychádzal aj z toho, že s výškou
výživného 30 eur otec výslovne súhlasil.

38. Súd priznal výživné od podania návrhu podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a zároveň určil,
že zameškané výživné otcovi nevzniklo, keď súd mal za preukázané, že po podaní návrhu dňa
18.06.2015 až do zadržania otca 12.09.2017 otec vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom primerane
jeho schopnostiam a možnostiam plnil (od ich narodenia), zväčša naturálnou formou, v čom pomáhala a
dodnes pomáha obom rodičom od počiatku matka otca, K. H.. Z dokazovania vykonaného pred súdom
možno konštatovať, že v prípade a v čase, ak si neskôr vyživovaciu povinnosť neplnil priamo otec ako

povinný, plnila ju namiesto neho jeho matka, K. H., preto aj z tohto dôvodu má súd za to, že zameškané
výživné od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku nevzniklo. Súd prihliadol aj na to, že výživné by
nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča, čo by v danom prípade
bolo dané a je nepochybné.

39. Keďže navrhovateľka, matka detí nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie
výživného, súd, poukazujúc na odôvodnenie vyššie, v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil
vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku, preto návrh vo zvyšku zamietol.

40. Nad rámec uvedeného však súd ešte poznamenáva, že priznanie spätného výživného by bolo

možné najviac po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, nie od narodenia detí, ako požadovala
navrhovateľka. Priznanie spätného výživného by nebolo dôvodné ani preto, že otec detí si vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom predtým plnil, naviac z dokazovania vykonaného pred súdom možno
konštatovať, že v prípade, ak si ju neplnil on, plnila ju namiesto neho jeho matka, K. H.. V tejto súvislosti
treba zdôrazniť, že aj materiálne plnenie zo strany otca detí, ktoré potvrdili aj svedkovia v konaní, je

plnením si jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Preto aj z tohto dôvodu by nebolo priznanie výživného
spätne pred začatím konania dôvodné.

41. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP, § 362
ods. 1 CSP).
Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka mal. detí nie je prípustné, pretože
títo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie písomne do zápisnice o
pojednávaní.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370

ods. 1, § 376 CMP).