Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818200118
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6818200118.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobkyne D. N., J..

XX.XX.XXXX, G. Y. - H., M.. K. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpeného
splnomocneným zástupcom ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava,
v konaní o určenie, že žalovaný je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby iba vo výške
nezaplatenej istiny úveru poskytnutého žalobkyni, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

III. Zrušuje sa neodkladné opatrenie nariadené rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn.
6C/17/2017-305 zo dňa 09.11.2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobkyňou podanou na poštovú prepravu dňa 15.01.2018, doručenou súdu dňa
16.01.2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému, že je po splnení podmienok na začatie
výkonu záložného práva oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na základe zmluvy o

zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXXX pod sp. zn. I. XXXX/XXXX zo dňa 13.09.2013 k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Revúca, v obci Tornaľa, zapísaným na X. Č.. XXXX pre
k.ú. Y. ako pozemky parc. reg. „. číslo XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 1518 m2, parc.
reg. „. číslo XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 715 m2, parc. reg. „U.“ č. XXX/X, zastavené
plochy a nádvoria o výmere 402 m2, parc. reg. „. č. XXX, záhrady o výmere 1598 m2 a stavby rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „.“ č. XXX/X, iba pre pohľadávku vo výške
nezaplatenej istiny úveru poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“

č. W. XXXXXXX-XX, a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 10.09.2013 ako dlžník v postavení spotrebiteľa podpísala so
žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú.
Y.. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. W.-X.
Záväzok z predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného na
zabezpečeniepohľadávkypodľazmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostič.L.-XXvzťahujúcej

sa na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálneho územia Y., obec Y., okres Revúca: parcely
reg. „U. číslo XXX, zastavené plochy a nádvoria, o výmere 1518 m2, parcely reg. „U.“ číslo XXX/X,
zastavené plochy a nádvoria, o výmere 715 m2, parcely reg. „U.“ č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria
o výmere 402 m2, parcely reg. „U. č. XXX, záhrady, o výmere 1598 m2 a stavby rodinného domusúp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely reg. „U.“ č. XXX/X. Žalobkyňa sa v konaní vedenom
na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/17/2017 domáhala žalobou určenia neplatnosti vyššie
uvedených právnych úkonov alternatívne určenia, že úver uzavretý so žalovaným je bezúročný a bez

poplatkov. Predmetnú žalobu súd rozsudkom zo dňa 09.10.2018 zamietol pre procesnú neprípustnosť
takejto žaloby a svoje rozhodnutie odôvodnil absenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
takomto určení v situácii, keď žalobkyňa sa môže domáhať svojich oprávnených záujmov procesne
prijateľnou žalobou na plnenie. Zároveň súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam tvoriacim záloh z popísanej zmluvy

o zriadení záložného práva a zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu o
určenie, že žalovaný je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pod sp. zn. I. zo dňa 13.09.2013
nachádzajúcim sa v okrese Revúca, obci Y., zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., ako
vyššie uvedené pozemky a stavba rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parcele XXX/X, iba pre
pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny úveru poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o poskytnutí

úveru „HypoPôžička“ č. W.-XX, eventuálne o určenie výšky najnižšieho podania.
Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že v predmetnom zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupovala
výlučne ako fyzická osoba nepodnikateľ označená osobnými údajmi (a žiadnymi inými) a to menom,
priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a trvalým bydliskom. Žalobkyňa nie je osobou
podnikajúcou v oblasti poskytovania bankových produktov, čo vyplýva z jej osobných údajov použitých

pri uzatvorení Zmluvy o poskytnutí „HypoPôžičky“ č. W.-XX. V predmetnej oblasti nedosahuje ani
vyššiu úroveň vedomostí. Žalobkyňa dosiahla najvyššie vzdelanie stredoškolské bez maturity v odbore
obrábač kovu ukončeného v roku 1992 na SOU strojárske I. - K., sa vyššia úroveň vedomostí v
oblasti bankovníctva nedá ani predpokladať. Po strednej škole vykonávala činnosť predavačky, neskôr
sa snažila podnikať, v oblasti stavebníctva a ubytovacích služieb, avšak neúspešne, a v súčasnosti

je opätovne zamestnaná ako predavačka v súkromnej spoločnosti. Jej postavenie v predmetnom
zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa je nesporné pri použití výkladu vnútroštátnej právnej úpravy alebo
v súlade so smernicou EÚ.
Prostriedky z predmetného úveru boli použité na zabezpečenie nákladov spojených s jej bývaním a
bývaním jej rodiny. Predmetné prostriedky podľa žalobkyne riešili až existenčné ohrozenie jej rodinného

a osobného života.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje
a záloh. V žalobnom návrhu a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa namietala aj
náležitosti samotnej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. L. XXXXXXX-XX, kde je
nesprávne uvedená suma pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje záložným právom a tiež dochádza k

zavedeniu spotrebiteľa (žalobkyne), kde sa v tomto právnom úkone nepravdivo uvádza, že malo dôjsť k
poskytnutiu úveru vo výške 56.323,50 eur. Takáto výška úveru žalobkyni nikdy nebola poskytnutá, čo je
zrejmé z predložených napadnutých právnych úkonov. Spôsob určenia odplaty pre Consumer finance
holding, a.s. považuje žalobkyňa za obchádzanie zákona ohľadom stanovenia prípustnej výšky odplaty
za spotrebiteľský úver a obdobne vníma aj jej nezahrnutie do základných ukazovateľov predmetného

úveru, a to v podobe nákladov na úver a stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobkyňa sa
konaním žalovaného cíti podvedená.
Dňa 10.09.2013 žalovaný ako veriteľ v zastúpení spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako
splnomocnencom a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej mal
byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 56.323,- eur z toho 55.000,- eur malo byť prevedené na účet

žalobkyne a 823,50 eur na účet splnomocnenca (teda nie žalobkyni) za účelom úhrady výdavkov a
nákladov splnomocnenca súvisiacich s poskytnutím úveru. Suma 823,50 eur je teda poplatkom za
poskytnutie úveru, ktorý považuje žalobkyňa za neprimeraný. Celková čiastka úveru, ktorú žalobkyňa
bola povinná splatiť je v zmluve uvedená v sume 87.264,- eur a predstavuje súčet mesačných splátok
vo výške 363,30 eur, splatných od 20.10.2013 do 20.09.2013. V zmluve je tiež uvedená priemerná

hodnota RPMN pre tento typ úveru vo výške 3,91 % a hodnota RPMN poskytnutého úveru vo výške
4,84%. Takáto hodnota však nezahŕňa poplatok za poskytnutie úveru uhradený v deň podpisu zmluvy
v prospech splnomocnenca. Zmluva teda podľa žalobkyne obsahuje nepravdivé údaje, ktoré boli v
procese jej rozhodovania spôsobilé ju uviesť do omylu ohľadom skutočnej odplaty za úver. Žalobkyňa
má zároveň za to, že neboli splnené zákonné podmienky na tzv. zosplatnenie spotrebiteľského úveru,

a to z dôvodu nedoručenia tohto úkonu do jej dispozície. Žalobkyňa má naďalej za to, že zmluva o
výkone záložného práva má vážne vady, ktoré sú spôsobilé na posúdenie platnosti tejto zmluvy ako
predbežnú otázku aj v tomto konaní, nakoľko v zmluve absentuje správny údaj o výške zabezpečenejpohľadávky, kde sa opätovne nesprávne uvádza suma bez odrátania poplatku 823,50 eur za poskytnutie
úveru. Žalovaný si týmto spôsobom nárokuje na predmetný poplatok dvakrát bez právneho titulu.
Žalovaný ustanoveniami Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. W.-XX podstatným spôsobom

obchádza zákon, a to v časti týkajúcej sa poplatku za poskytnutý úver. Žalovaný prostredníctvom svojho
splnomocnenca predložil žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu bez možnosti vymienenia akejkoľvek
zmeny, kde do samotného úverového rámca zahrnul poplatok za tento úver pre splnomocnenca
žalovaného, a to priamo na jeho účet. Suma 823,50 eur nie je označená ako poplatok za spracovanie
úveru ani iným príslušným pomenovaním a nie je zahrnutá do odplaty za poskytnutý úver, čím žalovaný

klamlivým spôsobom prezentoval jednotlivé ukazovatele v rámci úverového vzťahu. Zmluva ďalej
obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru tzv. istine, kedy je uvedená vo výške 56.323,- eur,
pričom z plnenia v prospech žalobkyne je zrejmé, že úver čerpala iba vo výške 55.500,- eur a zvyšok
bol uhradený splnomocnencovi žalovaného bez náležitého poučenia o tom, že ide o poplatok (odplatu)
za poskytnutie úveru. Medzi žalobkyňou a splnomocnencom žalovaného absentuje akýkoľvek zmluvný
vzťah, ohľadom tohto poplatku, a dalo by sa dokonca domnievať, že by mohlo ísť o úhradu odmeny

(provízie) za žalovaného. Žalobkyňa má za to, že na takéto plnenie nebola v zmysle zmluvných
dojednaní povinná a teda žalovanému za takéto plnenie nebola v zmysle zmluvných dojednaní povinná
a žalovanému na takéto plnenie ani nevznikol nárok. Takýmto spôsobom žalovaný fabuluje aj ďalšie
ukazovatele v spornom právnom úkone, kedy bez zahrnutia tohto údaja do základných zmluvných
náležitostí poskytuje žalobkyni nesprávne údaje o samotnej výške úveru. Už v rozsudku Okresného

súdu Revúca, sp. zn. 6C/17/2017 sa konštatuje zavádzajúci údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.
1Sžo 106/2017 vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa.
V súvislosti so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. L. XXXXXXX-XX zo dňa
10.09.2013, žalobkyňa namieta jej platnosť z titulu vyššie uvedených vád primárneho záväzku a

poukazuje aj na vadu samotnej Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá neobsahuje správny údaj
o zabezpečovanej pohľadávke, keďže opakovane sa v nej uvádza nesprávna výška poskytnutých
finančných prostriedkov až vo výške 56.323,- eur, ktorý údaj je nesprávny. Žalobkyňa má za to, že
predmetná zmluva neobsahuje ani základné náležitosti záložnej zmluvy v zmysle ustanovení § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa preto žiada, aby absenciu náležitosti záložnej zmluvy posúdil

súd predbežne a následne sa zaoberal návrhom vo veci samej. Zároveň vzhľadom na námietku ohľadne
tzv. zosplatnenia zabezpečnej pohľadávky, zároveň žiada, aby sa súd zaoberal aj otázkou predčasnosti
výkonu záložného práva.

3. Žalovaný vo svojom písomným vyjadrení uviedol, že zmluva o úvere ako i záložná zmluva sú v

plnom rozsahu v súlade s príslušnými na vec sa vzťahujúcim právnymi predpismi. Zmluva o úvere
v tomto prípade nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, konkrétne v zmysle ustanovenia §
1 ods. 3 psím. c), spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, t.j. konkrétny zmluvný prípad s lehotou splatnosti 20

rokov, zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu nejde o spotrebiteľský
úverový vzťah, ale o úverový vzťah založený zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka za súčasnej aplikácie príslušných predpisov na ochranu spotrebiteľa (Občiansky zákonník
a zákon o ochrane spotrebiteľa). Z daného dôvodu zmluva o úvere nemusí obsahovať náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto akékoľvek tvrdenia žalobcu o absencii či nesprávnosti údajov v

zmluve o úvere, ktoré údaje pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch, sú v predmetnom konaní bez právneho významu. Úverová zmluva a záložná zmluva sú
platnými právnymi úkonmi, žalobca dosiaľ nepreukázal opak. Nie je ani úlohou súdu vyhľadávať
dôvody neplatnosti právneho úkonu, existujúca judikatúra, na ktorú zároveň poukázal jednoznačne
preferuje platnosť právneho úkonu pred neplatnosťou. V súvislosti so žalobkyňou namietanými bližšie

nekonkretizovanými vadami právneho úkonu alebo neprehľadnosťou či jeho nezrozumiteľnosťou ďalej
uviedol, že žalobkyňa sama pred viac ako 4 rokmi považovala celú zmluvnú dokumentáciu pre ňu za
čitateľnú, jasnú, zrozumiteľnú, podpísala ju, prijala značné peňažné prostriedky a zmluvný vzťah ňou
založený akceptovala, dosiaľ si však svoje dlžnícke povinnosti riadne neplní. Ak žalobkyňa argumentuje
ďalej argumentuje vadou právneho úkonu spočívajúcou v údajnom omyle na jej strane, okrem účelovosti

daného tvrdenia je zrejmé, že čas na úspešné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
spôsobenej omylom na strane konajúcej osoby už dávno uplynul, keďže právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu sa premlčiava vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Zmluva o úvere
i záložná zmluva boli uzavreté v roku 2013, žalobu podal žalobca na súd v roku 2018.Žalovaný osobitne k záložnej zmluvy uviedol, že parametre úverovej zmluvy sú správne, žalobkyňa
vychádza z ňou vykonštruovaných mylných tvrdení o celkovej či čiastočnej bezodplatnosti úveru.
Zabezpečovaná pohľadávka je v záložnej zmluve jasne, určito a zreteľne identifikovaná. Záložná zmluva

je dvojstranný právny úkon, žalobkyňa svojim podpisom s ňou súhlasila. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. X S. X/XXXX zo dňa 07.05.2009, v ktorom okrem
iného najvyšší súd jednoznačne uviedol, že určením peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená
záložným právom, je takýmto určením obvykle jej vyčíslenie - suma.
Zmluva o úvere obsahuje správne údaje. Žalobkyni žalovaný poskytol peňažné prostriedky v celkovej

výške 56.323,50 eur a v zmysle zmluvy očakával splatenie úverového dlhu vo výške 87.264,- eur
prostredníctvom 240 anuitných splátok vo výške 363,- eur. Účel čiastky B úveru je v zmysle zmluvy
úhrada nákladov/výdavkov správcu úverových produktov žalovaného, ktorým bola v danom čase
spoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s..Svojouvýškoupredstavujemenejnež1,5%výškyčerpanej
istiny časti A úveru a je nepopierateľné, že táto zmluvná podmienka sa týka ceny úveru, ktorý údaj je
vyjadrenýurčito,viditeľne,jasneazrozumiteľneažalobkyňabolasnímijehoúčelomeštepredpodpisom

zmluvy oboznámená, keďže ide o súčasť ceny za poskytnutie peňažných prostriedkov. Cena peňazí, v
tomto prípade úveru, je tvorená nielen úrokom, ale i súvisiacimi nákladmi, napr. poplatkami. Poplatky
a iné náklady tvoria bežnú súčasť cien tovarov, služieb i peňazí (úverov). Ide o cenu za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Úverová zmluva predstavuje celý komplex práv a povinností, pričom cena
úveru nie je tvorená len úrokom, ale i všetkými v zmluve uvedenými povinnosťami - teda aj poplatkami

a inými nákladmi, ktoré spolu s úrokom tvoria cenu peňazí, t.j. cenu poskytnutého úveru. Žalovaný
požadoval od žalobkyne za poskytnutie úverových prostriedkov, okrem iného aj úhradu danej sumy
vo výške 823,50 eur za účelom úhrady nákladov/výdavkov (súvisiacich s poskytnutím úveru) správcu
úverových produktov žalovaného, ktorým bola v danom čase spoločnosť Consumer Finance Holdindg,
a.s.. Žalobkyňa s daným súhlasila a súhlasila aj s tým, že danú sumu uhradí nie osobitne z vlastných

prostriedkov, ale priamo z čerpaných úverových prostriedkov, ktoré jej žalovaný poskytol, čo je zrejmé
priamo zo zmluvy. Celková výška čerpaného úveru je preto 56.323,50 eur a nie 55.500,- eur, ako mylne
tvrdí žalobkyňa. Daná suma predstavuje len jednu z viacerých zložiek ceny úveru a tvrdenia žalobkyne,
že za danú sumu nedostala protiplnenie sú scestné.
Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonodarcom predvídaný a v prípade

spotrebiteľského dlžníckeho vzťahu v podstate jediný možný, t.j. zákonodarca ho aprobuje, predvída a
uprednostňuje v § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Ochrana dotknutých osôb, okrem ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich kogentne výkon záložného práva a ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách upravujúcich kogentne priebeh prípravy a priebeh dražby je zabezpečená
osobitnou zodpovednosťou navrhovateľa dražby v zmysle § 33 ods. 2 daného zákona, keďže

navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť,
záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva, a tejto zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa § 33 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách, sa nemôže zbaviť. Zákon pamätá tak na ochranu dlžníka i záložcu. Ak
by dlžník či záložca namietal výšku výkonom dobrovoľnej dražby uspokojovanej pohľadávky záložného

veriteľa, právnym nástrojom ochrany je uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 33 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách, nie neúčelná žaloba na určenie toho, pre akú sumu pohľadávky je (záložný)
veriteľ oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
V prípade, že by žalobkyňa argumentovala tým, že záloh je jej obydlie, tento záloh poskytla žalobkyňa
podpisom zmluvy dobrovoľne, za účelom poskytnutia/zabezpečenia úveru a ako (min. v minulosti)

podnikateľsky činná osoba si musela byť vedomá podstaty záložného práva a so zriadením a vznikom
záložného práva dobrovoľne súhlasila. Ústavou garantované právo na obydlie v podstate predstavuje
ochranupredneoprávnenýmzásahomdosúkromiajednotlivcaajehorodiny,najmäpredzásahmištátnej
moci, neznamená však právo dlžníka vlastniť konkrétnu nehnuteľnosť, navyše na ujmu veriteľov dlžníka.
Poukázal tiež na interpretáciu čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

kde Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže
ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov. Po uspokojení dlhu a nákladov výkonu
záložného práva sa zvyšok výťažku dostáva záložcovi, ktorý si tak môže zabezpečiť bývanie adekvátne
jeho skutočným a aktuálnym majetkovým pomerom.
Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na evidentné nepravdivé a účelové informácie podávané

žalobkyňou v jej žalobe ohľadne vyhlásenia splatnosti úveru. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že jej nebolo
doručenévyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru,avšakpresnýopakžalobkyňasamadokladovalavňou
podanej žalobe v konaní vedenom Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 6C/17/2017, v ktorej sama na
strane 3 uviedla, že nakoľko došlo z jej strany k porušeniu dojednaného splátkového kalendára, záložnýveriteľ ju vyzval k úhrade celého zostatku úveru, prípadne na strane 4, kde žalobkyňa sama uviedla, že
jej banka „zaslala Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa

prostredníctvom výkonu záložného práva cez dobrovoľnú dražbu úhrady sumy vyššej, než je dosiaľ
neuhradená istina poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere, avšak žalobný návrh (petit) nie je zo
strany žalobkyne v žalobe vôbec odôvodnený, prečo by mal mať žalovaný iba nárok na úhradu dosiaľ
nesplatenej istiny, t.j. prečo by sa žalovaný nemohol domáhať aj úhrady príslušenstva/odplaty úveru.
Ako jediné zdôvodnenie znenia žalobného návrhu žalobkyňa uvádza, že jej to prikázal súd v rozsudku

vyhlásenom v konaní vedenom tunajším okresným súdom pod sp. zn. 6C/17/2017. Právny poriadok
pritom nepredvída žalobný návrh, ktorý v tomto konaní žalobkyňa uplatňuje. Dokonca žalobkyňa sama
priznáva, že odôvodnenie žaloby je v rozpore s formulovaným žalobným návrhom (sama žalobkyňa
uvádza, že neplatnosť záložnej zmluvy má za dôsledok jej procesný neúspech v konaní).
Podstatou sporu podľa žalovaného je skutočnosť, že žalobkyňa značné peňažné prostriedky od
žalovaného prijala na základe z jej strany dobrovoľne prevzatého záväzku, avšak svoj dlh nesplatila a

dosiaľ v spore ani neprezentovala spôsob, akým má záujem svoj nemalý peňažný dlh voči žalovanému
splatiť. Zmluvy (úverová i záložná) boli uzavreté v roku 2013. Žalobkyňa zmluvný vzťah akceptovala
a značné peňažné prostriedky čerpala, pomerne skoro však prestala svoj značný dlh plniť a namiesto
poskytnutia riešenia celej situácie voči žalovanému začala vykonávať úkony zamerané na zmarenia
uspokojenia sa žalovaného výkonom záložného práva, s ktorým podpisom záložnej zmluvy dobrovoľne

súhlasila. Žalovaný preto žiada, aby súd žalobu žalobkyne posudzoval aj v zmysle článku 5 Civilného
sporového poriadku - zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Žalobkyni žalovaný poskytol
peňažné prostriedky v celkovej výške 56.323,50 eura v zmysle zmluvy očakával splatenie úverového
dlhu vo výške 87.264,- eur prostredníctvom anuitných splátok vo výške 363,60 eur, dosiaľ však žalobca
splatil (pričom jeho splácanie ani nebolo vždy pravidelné, posledná úhrada z jeho strany navyše bola

07/2015) len sumu 7.635,60 eur. Úver bol čerpaný 16.09.2013 v sume 56.323,50 eur. Ak by žalobca
splácal riadne a včas v zmysle zmluvy, k 04/218 by uhradil cca sumu 20.000,- eur. Navrhol preto, aby
súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania.

4. Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho splnomocneného zástupcu, ktorí

boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne a
včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia
súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho splnomocneného
zástupcu.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 30.07.2018 zotrvala na podanej žalobe v celom
rozsahu. Vo svojom prednese okrem iného uviedla, že žalobkyňa dňa 10.09.2013, ako dlžník v
postavení spotrebiteľa podpísala so žalovaným zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam popísaným na LV č. XXXX katastrálnom území Y.. Predmetná zmluva o úvere sa má
striktne riadiť zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to bolo popísané v žalobnom návrhu, pričom

podľa názoru žalobkyne a v podstate ďalej uvedených písomných dôvodov nesporné, že predmetný
úverový záväzok by sa mal v zmysle citovaného zákona považovať za bezúročný a bezpoplatkový, a to
najmä z dôvodu nesprávneho určenia takzvanej RPMN, ako aj výšky odplaty, ktorá bola v rámci tohto
konkrétneho spotrebiteľského úveru dojednaná. Ďalej má za to, že zo strany dodávateľa úveru nedošlo
ani k riadnemu splneniu zákonných povinností v súvislosti s poučovacou povinnosťou v prospech

spotrebiteľa. V celom rozsahu sa podrobne pridržiava preto písomného žalobného návrhu, teda
že predmetný úver v prvom rade by sa mal považovať za bezúročný bezpoplatkový. K námietkam
súvisiacim so záložnou zmluvou uviedla, že aj táto trpí právnymi vadami, ide najmä o uvedenie
konkrétnej zabezpečenej pohľadávky, ktorá nie je totožná so zmluvou o poskytnutí úveru, ako takou,
nakoľko odplata, ktorá bola dohodnutá v prospech spoločnosti Consummer finance holding vo výške

cez 800,- eur mala byť jednoznačne premietnutá do samotných ukazovateľov, a to nákladov za tento
konkrétny úver, ako aj do ukazovateľa RPMN, čo sa v tomto konkrétnom prípade nestalo, a preto tvrdí,
že podaná žaloba je dôvodná. Čo sa týka samotného žalobného petitu, žalobkyňa si samozrejme
uvedomujepotrebusplatiťistinupredmetnéhoúveruatútovpodstateaninijakýmspôsobomnerozporuje
a nepopiera, že má dosť vážne finančné problémy. Dôkazom toho je aj to, že bol na ňu, ako na

fyzickú osobu začiatkom minulého roka vyhlásený konkurz - osobný bankrot, ide o konanie vedené
Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3ODK/24/2018, čiže samotná platba istiny, čo vyplýva
aj zo žalobného petitu nie je spochybňovaná. Vzhľadom na rozporné znalecké posudky, ktoré užboli predkladané v predošlom konaní, inak vykonávaný záloh alebo výkon záložného práva by mohol
žalobkyňu vážne poškodiť na jej oprávnených záujmoch.

6. Na pojednávaní dňa 08.11.2018 právna zástupkyňa žalobkyne doplnila svoj prednes v súvislosti
s právnou argumentáciou v predmetnej veci a ďalej uviedla, že žalobkyňa na podanej žalobe v
celom rozsahu trvá a pridržiava sa svojich doposiaľ prezentovaných písomných a ústnych vyjadrení.
Zároveň zdôraznila, že žalobkyňa v predmetnom konaní vystupuje ako spotrebiteľ v postavení slabšej
zmluvnej strany a práve preto má predmetný úverový vzťah riadiť zákonom o ochrane spotrebiteľa,

príslušnou smernicou o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zároveň zákonom o
spotrebiteľských úveroch a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V prvom rade je
dôležité vyhodnotiť otázku neplatnosti záložnej zmluvy, čo môže mať dôsledok aj pre hodnotenie tejto
úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3
písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase podpisu zmluvy, nakoľko výška
poskytnutého úveru nepresahovala hodnotu 75.000,- eur, preto má za to, že tento úver sa má považovať

za spotrebiteľský. Samozrejme žalobkyňa namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
v predmetnej úverovej zmluve absentujú podstatné náležitosti, ktoré táto zmluva mala obsahovať.
Zároveň žiadala priznať žalobkyni náhradu trov konania. V prípade, že by súd žalobe nevyhovel,
žiadala rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania žalovanému z

dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne, a to jej súčasnej zlej finančnej situácie.

7. Súd v predmetnom spore vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými obidvoma stranami
sporu, a to žalobou vo veci 6C/17/2017 vrátane zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
zmluvy o poskytnutí úveru,vyhlásením splatnosti úveru vrátane fotokópie doručenky, fotokópiou podania

žalobkyne vo veci 6C/17/2017 zo dňa 18.08.2017, výpisom z obchodného vestníka 15/2018 zo dňa
22.01.2018, potvrdením o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok vrátane prihlášky pohľadávky
vrátane príloh, okrem iných aj vrátane nákladov na dražbu Aukčný dom, s.r.o.- protokol vrátane
vystavenej faktúry, výpisom z katastra nehnuteľnosti LV č. XXXX pre k.ú. a obec Y., okres Revúca, ako
aj oboznámením sa s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6C/17/2017, a to

najmä žaloby a zmeny žaloby, zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.11.2017 v časti výpovede žalobkyne
na pojednávaní, notárskou zápisnicou J. zo dňa 21.09.2017, znaleckým posudkom č. XX/XXXX F.. S.
K. a znaleckým posudkom F.. L. T. č. XX/XXXX, odborným posúdením, oznámením o dobrovoľnej
dražbe a rozsudkom tunajšieho okresného súdu, sp. zn. 6C/17/2017 -305 zo dňa 09.11.2017, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6C/17/2017-305 zo dňa 09.11.2017 bola žaloba
žalobkyne po pripustení zmeny žaloby uznesením, sp. zn. 6C/17/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorou
sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere, neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, alternatívne určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, voči žalovaným v rade: I.

Všeobecná úverová banka, a.s., II. Consumer Finace Holding, a.s. a III. Aukčný Dom, s.r.o., v celom
rozsahu zamietnutá.
Zároveň neodkladným opatrením bola žalovanému v I. rade uložená povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Revúca, obci Tornaľa, zapísaným na
LV č. XXXX pre k.ú. Y. ako: pozemky parcely reg. „. číslo XXX, zastavené plochy a nádvoria, o výmere

1518 m2, parcely reg. „C“ číslo 566/1, zastavené plochy a nádvoria, o výmere 715 m2, parcely reg. „.
č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 402 m2, parcely reg. „U. č. XXX, záhrady, o výmere
1598 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely reg. „. č. XXX/X
na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXXX pod sp. zn. I. XXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX formou predaja na dražbe za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote

nehnuteľností určenej znaleckým posudkom F.. L. T. Č.. XX/XXXX zo dňa 10.07.2017, a žalovanému v II.
rade uložil povinnosť zdržať sa dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese V., Q. Y., zapísaných
na X. Č.. XXXX pre katastrálne územie Y., ako : pozemky parcely reg. „U.“ číslo XXX, zastavené plochy
a nádvoria, o výmere 1518 m2, parcely V.. „. Č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria, o výmere 715
m2, parcely reg. „U.“. Č.. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 402 m2, parcely reg. „. č. XXX,

záhrady, o výmere 1598 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely
reg. „U. č. XXX/X na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXXX pod sp. zn. I.
XXXX/XXXXzodňa13.09.2013formoupredajanadražbezacenunižšiualeborovnajúcusavšeobecnej
hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom F.. L. T. Č.. XX/XXXX zo dňa 10.07.2017.Žalobkyni súčasne bola uložená povinnosť v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať
proti žalovanému v I. rade žalobu o určenie, že žalovaný v I. rade je oprávnený navrhnúť vykonanie
dobrovoľnej dražby na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na X.I. Č.. XXXX pod

sp. zn. I. XXXX/XXXX zo dňa 13.09.2013 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Revúca, obci
Tornaľa, zapísaným na X. Č.. XXXX pre katastrálne územie Tornaľa ako: pozemky parcely reg. „.
číslo XXX, zastavené plochy a nádvoria, o výmere 1518 m2, parcely reg. „. číslo XXX/X, zastavené
plochy a nádvoria, o výmere 715 m2, parcely reg. „. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere
402 m2, parcely reg. „.“. č. XXX, záhrady, o výmere 1598 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXX,

postaveného na pozemku parcely reg. „U. č. XXX/X iba pre pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny
úveru poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. W. XXXXXXX-
XX, eventuálne o určenie výšky najnižšieho podania.
Konanie proti žalovanému v II. rade bolo zastavené. Žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovaným v I. až III. rade náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %. Rozsudok bol
žalobkyni doručený dňa 14.12.2017 a nadobudol právoplatnosť dňom 04.01.2018 a vykonateľnosť dňom

19.12.2017 v časti nariadenia neodkladného opatrenia.

9. Žalobkyňa v zmysle vyššie uloženej povinnosti podať žalobu na súd v lehote 30 dní od doručenia
neodkladného opatrenia, v určenej lehote, t.j. dňa 15.01.2018 podala na súd prostredníctvom poštového
podniku žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 16.01.2018, ktorou sa domáha určenia, že žalovaný je

po splnení podmienok na začatie výkonu záložného práva oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej
dražby na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXXX pod sp. zn. I. XXXX/
XXXX zo dňa 13.09.2013 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim s v okrese Revúca, obci Y., zapísaným na
LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. ako: pozemky parcely reg. „U. číslo XXX, zastavené plochy a
nádvoria, o výmere 1518 m2, parcely reg. „. číslo XXX/X, zastavené plochy a nádvoria, o výmere 715

m2, parcely reg. „U. Č.. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 402 m2, parcely reg. „U.“ č.
XXX, záhrady, o výmere 1598 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku
parcely reg. „. č. XXX/X iba pre pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny úveru poskytnutého žalobkyni
na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. W. XXXXXXX-XX.

10. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ v zastúpení splnomocnencom
(v tom čase spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa
10.09.2013 Zmluvu o poskytnutí úveru HypoPožička č. W.-X (ďalej len "zmluva o úvere"), na základe
ktorej žalovaný poskytol žalovanej úver vo výške 56.323,- eur, z toho 55.000,- eur na účet žalobkyne
a 823,50 eur na účet splnomocnenca za účelom úhrady jeho výdavkov a nákladov súvisiacich s

poskytnutím úveru. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných 240 mesačných
splátkach po 363,60 eur, počnúc splátkou splatnou dňom 20.10.2013, končiac splátkou splatnou dňom
20.09.2033. Celková čiastka, ktorú žalobkyňa bola povinná splatiť bola vo výške 87.264,- eur. Ročná
percentuálna miera nákladov bola vo výške 4,84 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov pre tento typ úverov bola 3,91 %.

11. Nebolo sporné, že na zabezpečenie záväzkov žalobkyne zo zmluvy o úvere, predmetnom ktorej bolo
poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 56.323,50 eur, bolo zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. L. XXXXXXX-XX uzavretej v ten istý deň, t.j. 10.09.2013, zriadené záložné
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie
Y., ktoré tvorili predmet zálohu, bola vo výške 195.000,- eur a mala byť výsledkom odborného interného
posúdenia hodnoty založených nehnuteľností vypracovaného žalovaným dňa 19.08.2013 a tiež na
základe znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca F.. S. K. boli ocenené na sumu 264.000,- eur. Znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z východiskovej technickej hodnoty stavieb vo výške

190.287,11 eur a z koeficientu polohovej diferenciácie 172,34 z možných 180.

12. Nebolo tiež sporné, že žalobkyňa neplatila splátky úveru riadne a včas a poslednú splátku úveru
žalovanému uhradila dňa 15.07.2015. Z výpisu z úverového účtu vystaveného žalovaným ku dňu
31.12.2015ďalejvyplynulo,žežalobkyňauhradilažalovanémunaistinusumu3.073,71eurana úrokoch

sumu 4.561,89 eur, spolu uhradila 7.635,60 eur. Zostatok nesplatenej istiny predstavuje sumu 53.249,79
eur.13. Žalovaný výzvou zo dňa 20.12.2015 vyzval žalobkyňu k predčasnému splateniu celkovej
pohľadávky vo výške 54.764,39 eur, ku ktorej je potrebné pripočítať poplatky a zmluvnú pokutu spolu
vo výške 406,- eur v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s

upozornením, že márnym uplynutím stanovenej lehoty pristúpi okamžite k realizácii záložného práva
v súlade s dojednaniami v záložnej zmluve č. L., keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas,
v dôsledku čoho sa dostala do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu.
Výzva, podľa fotokópie doručenky, bola žalovanej doručená dňa 28.12.2015. Porušenie dojednaného
splátkového kalendára žalobkyňa v konaní vedenom tunajším okresným súdom pod sp. zn. 6C/17/2017

nerozporovala,rovnakotakaniskutočnosť,žecelýzostatokúveru,naúhraduktoréhojuvyzvalžalovaný,
nebolo v jej finančných možnostiach.

14. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 11.08.2017 ďalej vyplynulo, že žalovaný po predčasnom
zosplatnení záväzkov žalobkyne zo zmluvy o úvere pristúpil k realizácii výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby prostredníctvom spoločnosti Aukčný Dom, s.r.o., ako dražobníka. Dátum konania

dražby bol stanovený na 21.09.2017 a čas konania dražby o 13.00 hod. Predmetom dražby boli
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané na X. Č.. XXXX pre katastrálne územie
a obec Y., okres Revúca. Cena predmetu dražby a súčasne aj výška najnižšieho podania bola
stanovená znaleckým posudkom znalca F.. L. T. Č.. XX/XXXX zo dňa 10.07.2017 v sume 168.000,- eur.
Znalec vychádzal pritom z východiskovej technickej hodnoty stavieb vo výške 371.043,71 eur, avšak z

koeficientu polohovej diferenciácie 67,40 z možných 180.

15. Žalobkyňa v konaní vedenom Okresným súdom Revúca, sp. zn. 6C/17/2017 na pojednávaní
dňa 09.11.2017 k okolnostiam použitia peňažných prostriedkov z úveru uviedla, že nevie koľko
boli nadobúdacie náklady nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve, keďže tieto pôvodne patrili jej

manželovi. Keď sa dostal do problémov, kúpila ich v exekučnej dražbe za 18.900,- eur. Následne
nehnuteľnosť prerábali a rekonštruovali, výšku investícii uviesť nevedela. Ak by však nehnuteľnosť dnes
(t.j. 09.11.2017) predávala, požadovala by kúpnu cenu aspoň vo výške 215.000,- eur. Nehnuteľnosti
užíva ako rodinný dom, prevádzkujú tu presso, časť bola užívaná ako ubytovňa, teraz je nevyužívaná,
pretože o ubytovanie nie je záujem. Prostriedky z úveru použila na zariadenie domu a rekonštrukciu

pivnice a nevyhnutné opravy v dôsledku toho, že im tam zatekala pri väčších dažďoch na jar a na jeseň
voda. Na tieto opravy sa použila väčšia časť úveru, presnú sumu vyčísliť nevedela. Za zvyšok zariadili
jednu kúpeľňu, kúpila sa sprcha a vaňa, kúpili sa skrine a zariadenie asi do 5 izieb a jednej kuchyne v
tej časti, ktorú užívajú ako rodinný dom aj v ňom trvalo bývajú.

16. Žalobkyňa v predmetnom konaní na pojednávaní dňa 08.11.2018 na rozdiel od pojednávania v
predchádzajúcej veci k okolnostiam použitia peňažných prostriedkov uviedla, že úver sa rozhodli s
manželom brať, pretože mali finančné problémy ako podnikatelia. Mali nákladné autá na leasingy, boli v
omeškaní ich platieb a jednoducho potrebovali tie autá zachrániť. Predmetný úver nečerpali na výstavbu
nehnuteľností. Ďalej k okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy žalobkyňa uviedla, že úver jej mal byť

poskytnutý vo výške 55.000,- eur. V čase podpisovania záložnej zmluvy si myslela, že pohľadávka
žalovaného môže byť uspokojená do výške 55.000,- eur. Nemyslí si, že pri uzatváraní úverovej zmluvy
by riešili nejaké poplatky za úver. Vedela, že je potrebné vrátiť sumu 55.000,- eur, úroky v tom čase
neriešila, neriešila žiadne percentá, koľko musia vlastne banke vrátiť. Bolo to na starosti jej manžela,
ktorý mal v podstate celé podnikanie na starosti. Ona zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a syna.

Ľutuje, že sa nezačala o finančnú situáciu zaujímať skôr. Poslednú platbu uhradila žalovanému asi
v januári 2015, nevedela však uviesť aká suma bola na úhradu úveru a jeho príslušenstva zaplatená.
Snažili sa to s manželom riešiť, a teda získať prácu, ale neoboznamovali banku s ich finančnou situáciou
a finančnými problémami, s bankou nekomunikovali.

17. Z výpovede žalobkyne a z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa je vydatá, má
jednuvyživovaciupovinnosť,aktuálnejezamestnaná, amáajďalšiezáväzky,tiežzáväzkyzpodnikania,
ktoré boli prihlásené do konkurzu, ktorý bol vyhlásený na jej majetok, a to uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 3Odk/24/2018 zo dňa 15.01.2018. Konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné
konanie. Bol súčasne ustanovený správca: I.K.S. konkurzy a reštruktualizácie, k.s., IČO: 50 263 633,

ktorému boli uložené ďalšie povinnosti v súvislosti s vyhláseným konkurzom. Vyzvaní boli veritelia, aby
si svoje pohľadávky prihlásili u správcu. Súd zároveň oddlžil dlžníka tak, že zbavil dlžníka všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze adlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
15/2018 dňa 22.01.2018, v kapitole Konkurzy a reštrukturalizácie, pod číslom zverejnenia H..

18. Prihláškou pohľadávky do konkurzu vedeného pod sp. zn. 3OdK/24/2018 žalovaný ako veriteľ
prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanej do predmetného konkurzu, ktorú eviduje v celom rozsahu
v účtovníctve, ako inú pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 53.623,79 eur, úrokov vo výške
6.612,04 eur a nákladov uplatnenia vo výške 2.486,58 eur, v celkovej sume 62.722,41 eur. Právny
dôvod vzniku pohľadávky vyplýva zo zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička č. W. XXXXXXX-

XX zo dňa 10.09.2013 - nezaplatenie dlžnej sumy. Splatenie záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto
zmluvy je zabezpečené záložným právom, a to prostredníctvom Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. L. XXXXX-XX-XX zo dňa 10.09.2013, ktoré je ako prvé v poradí zapísané na X.
Č.. XXXX pre katastrálne územie a obec Y., okres Revúca, predmetom zabezpečovacieho práva sú
nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva. Zabezpečená suma je vo výške 56.323,50 eur.
Z dôvodu hrubého porušenia zmluvných podmienok veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím sa

stal celý dlh splatným. Dlžník neuhradil dlh ani v dodatočne stanovenej lehote. Veriteľ následne pristúpil
k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V 1. kole dobrovoľnej dražby nedošlo k predaju
predmetu zálohu, čím veriteľovi vznikli náklady vo výške 2.486,58 eur, o čom predložil listinné dôkazy.
V konkurze si žalovaný voči žalovanej uplatňuje pohľadávku v celkovej výške 62.722,41 eur. O zapísaní
pohľadávky do zoznamu pohľadávok dlžníka v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštruktualizácii v znení neskorších predpisov bolo žalovanému ako záložnému veriteľovi
ustanoveným správcom vydané potvrdenie.

19. Zo zoznamu veriteľov voči žalovanej v súvislosti s oddlžovacím konkurzom ďalej vyplýva, že okrem
žalovaného, sú ďalším veriteľmi žalovanej Q. E., Stredoslovenská energetika, a.s., UniCredit Bank

Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky. Podľa vyjadrenia žalovanej celkové jej
záväzky voči uvedeným trom ďalším veriteľom predstavujú spolu čiastku 84.000,- eur, z toho čiastka
80.000,- eur predstavuje záväzok voči Q. E. a 4.000,- eur voči pobočke zahraničnej banky. Záväzok
voči Stredoslovenskej energetike, a.s. podľa vyjadrenia žalobkyne mal byť už uhradený.

20. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 186 od. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán,
ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 10.09.2013 (ďalej len

„Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.24. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2014, ak záložné právo zabezpečuje
záväzokzospotrebiteľskejzmluvy,môžesazáložnýveriteľvrámcivýkonuzáložnéhoprávauspokojiťlen
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

25. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník“)
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere
(§ 497).

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 10.09.2013
(ďalej „zákon spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú úver
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

29. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje
úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a
l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a),
b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a

finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska.

30. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa

vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a
tohto paragrafu.

31. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

32. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a
záloh.

33. Podľa § 151c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.
Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí
od splnenia podmienky.

34. Podľa § 151d ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo
a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

35. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.36. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich
uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich

najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

38. Podľa § 151l ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o

začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.
Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v
súvislosti s výkonom záložného práva.

39. Podľa § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné
úroky a ostatné jej príslušenstvo.

40. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

41. Podľa § 336 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo
ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane. (podľa § 335 ods. 1

Civilného sporového poriadku Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje).

42. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení rozsahu

práva žalovaného navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na základe zmluvy o zriadení záložného
práva zapísanej na X. Č.. XXXX pod sp. zn. I. XXXX/XXXX zo dňa 13.09.2013 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese Revúca, obci a katastrálnom území Tornaľa, zapísaným na X. Č.. XXXX,
pred vykonaním samotnej dobrovoľnej dražby, iba pre pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny úveru
poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. W. XXXXXXX-XX, z

dôvodu, že tento úver by mal byť postihnutý niektorým dôvodom tzv. bezúročnosti a bezpoplatnosti,
súd uvádza, že takto sformulovaný výrok zodpovedá pravidlám a zásadám určovania naliehavého
právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, pretože smeruje priamo
k určeniu práva alebo právneho vzťahu odstraňuje pritom spornosť jedného z predpokladov pre
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti. Je tomu tak aj preto, že po vykonaní

dobrovoľnej dražby by už z tohto dôvodu mohla žalobkyňa podať iba žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť ešte predtým
kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom súdnej
moci (z rozhodnutia Ústavného súdu PL ÚS 23/2014), najmä v situácii, keď žalovaný sa voči žalobkyni
nedomáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti žalobkyne na súde (kde by mohla žalobkyňa

tieto skutočnosti namietať), ale výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou.

43. Nebolosporné,žemedzistranamisporudňa10.09.2013vznikolzáväzkovývzťahzazákladezmluvy
o úvere ako aj na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne. V konaní vedenom tunajším okresným súdom pod sp. zn. 6C/17/2017 bola žaloba žalobkyne

v časti určenia, že zmluva o poskytnutí úveru je neplatná, a že zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti je neplatná, právoplatne zamietnutá pre jej procesnú neprípustnosť bez toho, aby súd aj
vecne posudzoval jej dôvodnosť. Pre posúdenie otázok neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva alebo posúdenie dôsledku bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru tak tentorozsudoknetvorilprekážkuvecirozhodnutejanebránilvecnémupreskúmaniuaposúdeniutýchtootázok
v predmetnom konaní ako otázok predbežných.

44. V súvislosti s formuláciou žalobného návrhu o určení rozsahu práva žalovaného navrhnúť vykonanie
dobrovoľnej dražby iba pre pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny úveru poskytnutého žalobkyni na
základe zmluvy o úvere súd v prvom rade riešil ako predbežnú otázku platnosť úverovej zmluvy, ako
aj možné posúdenie úverovej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov. Bolo preukázané, že medzi
žalovaným ako veriteľom, v zastúpení splnomocnenom, v tom čase spoločnosťou Consumer Finance

Holding, a.s., a žalobkyňou ako dlžníkom došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, charakterom
bezúčelovej, pretože nebola viazaná na konkrétny účel, napr. nadobudnutie, výstavu, či rekonštrukciu
nehnuteľnosti. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a
to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných
peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
(zmluvne dohodnuté) úroky. Nebolo sporné, že uzatvorená zmluva má tiež charakter spotrebiteľskej

zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti
žalovaného a žalobkyňou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho
zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže je v zmluve označená osobnými údajmi, a to menom,
priezviskom,dátumomnarodenia,rodnýmčíslomatrvalýmbydliskom.Predmetnáspotrebiteľskázmluva
nie je však zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako sa mylne domnieva žalobkyňa, nakoľko v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) bol úver poskytnutý
žalobkyni zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti bola dojednaná
na 240 mesačných splátok, teda viac ako 10 rokov. Z uvedeného dôvodu sa na predmetný úver
nevťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o úvere nemusí preto

obsahovať všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v § 9 ods. 1 a 2, a to ani v
spojení s ustanovením § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch, aj keď ide o zmluvu o úvere, táto
nie je súčasne spotrebiteľským úverom, nakoľko v prejednávanom prípade nejde o úver poskytovaný
iným veriteľom spotrebiteľovi. Dôvodom je skutočnosť, že za iného veriteľa sa v zmysle § 2 písm.
c) zákona spotrebiteľskom úvere nepovažuje banka, ktorá je v danom prípade zmluvnou stranou a

veriteľom. Preto akékoľvek tvrdenia žalobkyne o absencii či nesprávnosti údajov v predmetnej zmluve
o úvere, ktoré údaje pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžaduje špeciálny právny predpis, a to
zákon o spotrebiteľských úveroch, sú bez právneho významu. Neexistuje preto žiadny legitímny dôvod
obmedzovať žalovaného v rozsahu uspokojenia jeho pohľadávky iba vo výške nezaplatenej istiny na
základe platne uzavretej zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. W. XXXXXXXX-XX v zmysle

ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, preto súd námietku žalobkyne o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru vyhodnotil, ako celkom zjavne nedôvodnú.

45. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa jej uvedenia do omylu ohľadne skutočnej
odplaty za úver v procese jej rozhodovania, okrem obrany žalovaného, že právo dovolať sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej lehote, pričom zmluvy (o úvere i
záložná) boli uzavreté v roku 2013, a žalobkyňa podala žalobu na súd až v roku 2018, súd ďalej nad
rámec uvádza, že omyl konajúcej osoby má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a
Občianskeho zákonníka (za predpokladu, že nešlo o omyl vyvolaný úmyselne, čo však žalobkyňa ani
netvrdila) len vtedy, ak ide o omyl podstatný a osoba, ktorej bol urobený právny úkon určený, tento omyl

vyvolala alebo o ňom vedela (musela vedieť), ale druhú stranu na neho neupozornila. Podľa právnej
teórie a súdnej praxe sa konajúca osoba môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou,
ktorej úkon bol určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je pritom iba taký omyl,
ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať na to, aby sa takému

omylu vyhol, a je plne v súlade so zásadou vigilantibus iura („len bdelým svedčia ich práva“), a bola
opakovane zdôraznená aj v praxi ústavného súdu. Ak žalobkyňa v žalobe tvrdila, že zmluva obsahovala
nesprávne a v skutočnosti vyššie údaje o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože nezahŕňala
poplatok za poskytnutie úveru uhradený v deň podpisu zmluvy v prospech splnomocnenca veriteľa, a
ďalej na pojednávaní tvrdila, že si myslela, že pohľadávka žalovaného môže byť uspokojená iba do

výšky 55.000,- eur, teda do výšky poskytnutého úveru, hoci následne na pojednávaní výslovne uviedla,
že nejaké úroky v čase uzavretia zmluvy neriešila, rovnako tak ani percentá, ani to, koľko peňažných
prostriedkov musí banke vrátiť, či nejaké poplatky za úver, keďže mali s manželom finančné problémy
ako podnikatelia, lebo boli v omeškaní platieb za leasingy nákladných áut, ktoré jednoducho potrebovalizachrániť, a proste sa s manželom rozhodli úver brať. Navyše za situácie, keď zo samotnej úverovej
zmluvy jednoznačne vyplýva celková konkrétna čiastka nákladov, ktorú za zaviazala v súvislosti s
poskytnutým úverom zaplatiť, t.j. suma 87.264,- eur, potom v konkrétnom prípade nejde ospravedlniteľný

omyl, ale len o jej nedbalosť spôsobenú tým, že sa spoliehala na svojho manžela, ktorý mal na starosti
podnikanie (ona mala zabezpečovať starostlivosť o syna a domácnosť), a sama si neoverovala riadne
zmluvne dojednané skutočnosti, ktoré považovala pri uzavretí predmetných zmlúv (úverovej i záložnej)
za podstatné (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 26Cdo 1931/2013).

46. Ďalšia námietka žalobkyne ohľadom zosplatnenia zabezpečenej pohľadávky z dôvodu nedoručenia
tohto úkonu do jej dispozície a tým súvisiaca otázka predčasnosti výkonu záložného práva bola
žalovaným výslovne popretá a vyvrátená listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, konkrétne
písomnosťou označenou ako „vyhlásenie splatnosti úveru“ datovanej dnom 20.12.2015 vrátane
fotokópie doručenky o doručení oznámenia o zosplatnení zabezpečenej pohľadávky do vlastných rúk
žalobkyne, rovnako tak písomnosťou označenou ako „žaloba“ datovanej dňom 18.08.2017, vedenou

Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 6C/17/2017, v ktorej okrem iného žalobkyňa uviedla: „Nakoľko
došlo z mojej strany k porušeniu dojednaného splátkového kalendára, ma následne záložný veriteľ,
vyzval k úhrade celého zostatku úveru, čo však nebolo v mojich možnostiach“, ako aj vyjadrenie
žalobkyne na ďalšej strane danej žaloby, že „banka mi zaslala Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“, ktorú skutočnosť, žalobkyňa na pojednávaní dňa 08.11.2018 už ďalej nerozporovala ani súdu

neposkytla ďalšie skutkové tvrdenia o nezosplatnení zabezpečenej pohľadávky.

47. V súvislosti namietanou absenciou náležitosti záložnej zmluvy sa súd ďalej zaoberal aj platnosťou
zmluvy o zriadení záložného práva v kontexte so spotrebiteľským právom.

48. Zmluva o zriadení záložného práva musí obsahovať podstatné náležitosti vyžadované zákonom,
ktoré určujú predmet zálohu, z ktorého bude môcť veriteľ prípadne uspokojiť nároky vyplývajúce zo
zabezpečenej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej tvorí záloh zabezpečovaciu funkciu. V prípade, že zmluva
neobsahuje podstatné náležitosti, zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Naopak zmluva
o zriadení záložného práva s obsahovými náležitosťami vyžadovanými zákonom má za následok

vznik záložného práva, ktorého existencia je podmienená existenciou pohľadávky a v danom prípade
naplnením ešte ďalšej podmienky, t.j. vkladom záložného práva do katastra nehnuteľnosti. Ustanovenie
§ 151b Občianskeho zákonníka ďalej vyžaduje, aby v zmluve o zriadení záložného práva bola určená aj
najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva
neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. V prejednávanom prípade bola splnená aj táto podmienka,

keďže zo zmluvy o zriadení záložného práva nepochybne vyplýva, že zabezpečovanou pohľadávkou
je úverová zmluva č. F. XXXXXXX-XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov,
pričom zmluva jednoznačne určuje aj hodnotu zabezpečenej pohľadávky vo výške 56.323,50 eur,
ktorá skutočnosť sporná nebola. Okolnosť, že v záložnej zmluve je ďalej uvedené, že záložný veriteľ
uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných

prostriedkov vo výške 56.323,50 eur, na ktorého zabezpečenie mal záloh slúžiť, hoci fakticky jej tento
úver bol poskytnutý v nižšej sume, zníženej o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 823,50 eur,
t.j. v sume 55.500,- eur oproti výške úveru deklarovanej v záložnej zmluve, nemôže to mať zásadný
vplyv na vznik záložného práva. Záložné právo totiž vznikne, ak ide o nehnuteľnosť, ako tomu bolo aj
v prejednávanej veci vkladom do katastra nehnuteľností. Záložné právo je však právom akcesorickým

a jeho faktický vznik je podmienený vznikom pohľadávky, na ktorej zabezpečenie má slúžiť. Úver je
konsenzuálnym záväzkom, a pre jeho vznik stačí dohoda strán o podstatných častiach zmluvy (§497
Obchodného zákonníka) a nie je potrebné ani faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. Potom
záložné právo vznikne bez ohľadu na rozsah skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov, na rozdiel
od zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnym záväzkom, pri ktorom záložné právo vznikne len v rozsahu

skutočne poskytnutej pôžičky. Inými slovami povedané vyjadrenie výšky úveru v záložnej zmluve preto
nemá zásadný význam pre vznik záložného práva. Musí byť však zrejmé na aký úver sa záloh viaže.
Bez ohľadu na to, že v záložnej zmluve podľa tvrdenia žalobkyne by mala byť uvedená iná nominálna
hodnota úveru, než aký jej bol skutočne poskytnutý, podstatné je, že v prejednávanom prípade neboli
medzi stranami sporu žiadne pochybnosti o tom, na zabezpečenie akého úveru záloh slúži. Keďže niet

pochýb, že bol medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzavretý len jeden
úver, že ide o úver, ktorý bol čo do nominálnej hodnoty vyjadrený sumou 56.323,50 eur, potom o určitosti
dojednania ohľadom toho, k akému úveru sa záložné právo v tejto konkrétnej veci viaže nemožno maťžiadne pochybnosti (z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS ČR 1148/2007). Námietka
žalobkyne týkajúca sa neplatnosti záložnej zmluvy je preto tiež nedôvodná.

49. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v kontexte so spotrebiteľským právom je
v súčasnej právnej úprave zákonom predvídaný prostriedok na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
a je upravený v ustanovení § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, do ktorého bol zákonodarcom
zapracovaný novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z. z.. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods.
10 Občianskeho zákonníka jednoznačne určil spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

ako prípustný pre uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá úprava nie je v rozpore ani
s právom európskej únie, čo konštatoval tiež Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 10.09.2014, vo veci U.
XX/XX, F.. C. Capital, a.s..

50. V konkrétnom prípade zmluvy o úvere a o zriadení záložného práva, ktoré uzavrela žalobkyňa so
žalovaným, ako bankou, ktorá je navyše subjektom pod stálym dohľadom Národnej banky Slovenska,

ako už bolo súdom konštatované, boli uzavreté v súlade s platnou legislatívou.

51. V súvislosti s rozdielnymi znaleckými posudkami vypracovanými dvomi znalcami jednak v
súvislosti s uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva a následne realizovaným výkonom záložného
práva formou dobrovoľnej dražby ani nie s odstupom štyroch rokov pri v zásade stabilných cenách

nehnuteľností súd uvádza, že pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou nepopierateľne pôsobí
pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predá za čo najväčšiu cenu, resp. aby vec nebola
predaná za cenu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote zálohu, a na druhej strane k záujmom
záložného veriteľa, ktorý sa v podstate obmedzuje iba na uspokojenie svojej pohľadávky, a teda na čo
najrýchlejšie speňaženie zálohu vo výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Intenzita zásahu

do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva, najmä ak predstavuje v
konkrétnom prípade pre žalobkyňu jej obydlie, by však nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej
alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (z rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 237/2011, tiež rozhodnutie PL ÚS 23/2014), tak aby v
prípade uspokojenia dlhu a nákladov výkonu záložného práva zvyšok výťažku umožňoval záložcovi

zabezpečiť si bývanie, ktoré zodpovedá jeho skutočným majetkovým pomerom.

52. Žiada sa tiež dodať, že súd má v súvislosti s výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou možnosť
preskúmavať samotnú dobrovoľnú dražbu v konaní, v ktorom sa bude toho dlžník domáhať a inštitút jeho
ochrany je preto ďalej zabezpečený aj v ustanovení § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov, t.j. prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené, neostávalo iné, ako predmetnú žalobu pre jej nedôvodnosť v celom
rozsahu zamietnuť. Súčasne v súlade s ustanovením § 336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 1 Civilného

sporového poriadku súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým žalobu zamietol, zrušil aj neodkladné
opatrenie nariadené rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6C/17/2017-305 zo dňa 09.11.2017.

54. V súvislosti s vyhláseným konkurzom na majetok žalobkyne, uznaným za hlavné insolvenčné
konania (osobný bankrot) súd záverom uvádza, že oddlžením je v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1

písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštruktualizácii a o zmene niektorých zákonov, nedotknutá
zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva
(ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté). V zmysle ustanovenia § 166d ods. 1,3
menovaného zákona nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty jednej obývateľnej veci
spríslušenstvomvrátaneprípadnéhozastavenéhoapriľahléhopozemku,ktorúdlžníkoznačilvzozname

majetku za svoje obydlie. Súčasne však platí, že ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím
právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.

55. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.57.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

58. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 257 Civilného
sporového poriadku. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu ako úspešnému v spore vznikol nárok

na plnú náhradu trov konania. Súd však na strane žalobkyne, ako neúspešnej strany sporu vzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Takýmito
dôvodmi podľa názoru súdu sú aktuálne nepriaznivé majetkové pomery žalobkyne, pre ktoré bol na
jej majetok vyhlásený konkurz, uznaný za hlavné insolvenčné konanie, a to uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3OdkK/24/2018 zo dňa 15.01.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku
15/2018 dňa 22.01.2018, v kapitole Konkurzy a reštrukturalizácie, pod číslom zverejnenia H.. Z

uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.