Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205753
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116205753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.ZuzanouKudlovskouvprávnejvecižalobcu:SlovakTelekom,a.s.,

so so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom v
Dolnom Kubíne, ul. J. Ťatliaka 2051/8, proti žalovanému: L. M., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. C., U.P. X, v
konaní o zaplatenie 625,05 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 625,05 € s príslušenstvom a náhrady trov konania a to z titulu, že žalovaný využíval služby

verejnej mobilnej siete, ktoré mu žalobca poskytol na základe zmluvy, a žalovaný porušil svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy a z dodatku, na základe čoho si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na
zaplatenie tejto sumy z titulu jednak úhrad za poskytnuté služby a jednak z titulu zmluvnej pokuty (vo
výške 450,30 €).

2. Žalovanému bola žaloba aj spolu s uznesením zo dňa 15.3.2016 doručená dňa 18.3.2016, avšak k
žalobe sa nevyjadril.

3. Okresný súd Košice I, rozsudkom sp. zn. 41C/67/2016 z 23. júna 2016 rozhodol tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 174,75 € s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 174,75 € od
26.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

4. Voči druhému a tretiemu výroku tohto rozsudku podal odvolanie žalobca. Argumentoval tým, že

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keďže zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský. Súd
nesprávne považoval zmluvu za uzatvorenú podľa zákona č. 610/2003 Z. z. a bez bližšieho zdôvodnenia
považoval vzťah za spotrebiteľský; niektoré skutočnosti vôbec neposudzoval. Ďalej, aj keď podľa
formálnych znakov, s ohľadom na dikciu § 52 ods. 1 O. z., sa môže javiť, že zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, podľa jeho názoru ju takto od uzatvorenia Dodatku k nej z dôvodov uvedených ďalej
posudzovať nemožno. Osobitne treba skúmať skutočnú vôľu toho, kto zmluvné podmienky nedodržiava.
V tomto prípade to je žalovaný. Má za to, že aj v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa

princípom, že zásadná a prvoradá, aj pred akýmkoľvek súdom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá
učinila právny úkon s dôverou v určitý, druhou zmluvnou stranou prezentovaný prejav. Tomu, kto
vyvolal určité konanie (záujem o uzatvorenie zmluvy prejavil žalovaný) nemožno priznávať ochranu na
úkor toho, kto mu uveril. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek sociálnomstyku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné
pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Predstavuje nielen vnútorný postoj odrážajúci
etickyzdôvodnenépredstavyaočakávaniakomunikujúcichčlenovspoločnosti,alejeajvýrazomprincípu

právnejistoty,ktorýpredstavujejednuzgaranciímateriálne,tedahodnotovo,chápanéhoprávnehoštátu,
ktorého normatívny výraz vyplýva aj z Ústavy SR. 12. Ako je zrejmé zo spisu, žalovaný uzatvoril zmluvu
slobodne, čo však už nie je možné povedať o uzatvorení dodatku z 2.8.2014, ktorým bola zmluva. Okrem
možnosti využívať služby, ktoré si dohodol, získal aj rôzne benefity tak, ako je to uvedené v žalobnom
návrhu (za 49,- eur získal telefón, ktorého trhová hodnota bola 679,- eur a boli mu poskytnuté aj ďalšie

benefity, ktoré sú uvedené v žalobe - neobmedzený internet v mobile, zľava 5% z ceny mesačného
paušálneho poplatku ...). Za poskytnuté služby však žalovaný uhradil v lehote splatnosti len dve faktúry
a po lehote splatnosti celkom spolu len 5 faktúr. Pritom na zasielané SMS správy, ktorými mu on
oznamoval, že nemá uhradené faktúry rovnako na informácie o stave účtu na faktúrach nereagoval.
Aj uvedené tri faktúry zaplatil až po tom, ako mu bolo obmedzené a následne prerušené využívanie
služieb. Je na mieste si položiť otázku - prečo nereagoval opakovane? Veď, ak sa niekto dostane do

zlej životnej situácie a z toho dôvodu nemôže plniť záväzky, spravidla reaguje, zatelefonuje, napíše,
zdôvodní, požiada o splátkový kalendár - rieši. Žalovaný tak neučinil. Žalovaný v zmluve dohodnutú
zásadnú povinnosť, za poskytnuté služby platiť, splnil len za obdobie 5 mesiacov z 27 mesiacov, ako
bolo dohodnuté. Aj to z väčšej časti až vtedy, keď mu poskytovanie služieb bolo prerušené. Inak ale
všetky práva využil v maximálnej možnej miere. 14.Tu poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v B.

Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012 z 30.5.2012, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ sa nepreukáže, že žalovaný
sa správal ako spotrebiteľ, je potrebné posudzovať uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len
z hľadiska § 544 až 545a OZ. Zmluvná pokuta dohodnutá zmluvou nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Výška zmluvnej pokuty je v zmysle § 544 a nasl. vecou strán. Žalobca sa so žalovaným
dohodol na zmluvnej pokute 680,- eur pre prípad, že žalovaný nedodrží zmluvne dohodnuté záväzky.

Dohodli sa tiež, že zmluvná pokuta bude klesať v závislosti na dobe, po ktorú bude využívať žalovaný
služby. Zmluvná pokuta má teda degresívny charakter, čo spôsobilo, že s ohľadom na čas, za ktorý sú
mu služby fakturované mu vyúčtoval zmluvnú pokutu len vo výške 450,30 eur. Tento typ zmluvnej pokuty
(degresívnej) uplatňuje len pomerne krátku dobu a zatiaľ mu nie je známe žiadne rozhodnutie súdu,
ktorým by bola takto dohodnutá zmluvná pokuta právoplatne určená za neprijateľnú podmienku. Súd

sa síce v odôvodnení rozsudku odvoláva na rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch mobilných
operátorov neuviedol však ani jediné právoplatné rozhodnutie, o ktoré svoje tvrdenie opiera. Zmluvná
pokuta však v tomto prípade bola nielen individuálne dojednaná v závislosti od hodnoty telefónu a
ostatných benefitov, ale bol dohodnutý aj degresívny pokles v závislosti na dobe využívania služieb. To
však súd vôbec nehodnotil v odôvodnení napriek tomu, že zo žaloby je evidentné, že zmluvná pokuta je

nižšiaakobenefíty,ktoréboliposkytnuté(rozdielmedzitrhovoucenoutelefónuaplatbouzaň+5%zľava
z každomesačného paušálu oproti poskytnutiu rovnakej služby bez záväzku, + neobmedzený internet,
ktorý tiež účastník, ktorý sa nezaviaže na zotrvanie v zmluvnom vzťahu na určité obdobie nedostane.
Naopak, súd bezdôvodne a arbitrárne tvrdí, že zmluvná pokuta bola dohodnutá len za účelom istoty,
že zákazník bude platiť a zotrvá v zmluvnom vzťahu, čo nie je pravda. Ak by výška Zmluvnej pokuty

dosahovala iba hodnotu benefitov, potom dlžník nemôže mať dostatočnú motiváciu na riadne a včasné
plnenie záväzkov. Lebo, ak bude dlžník dopredu vedieť, že napr. bude využívať služby lacnejšie ako
keby si ich dohodol bez viazanosti a zmluvnej pokuty, môže to motivovať k ľahkovážnemu uzatváraniu
zmlúv zo strany občanov, pretože na nich môžu len získať, ale nie stratiť. A v tomto prípade sa zdá,
že to „zafungovalo", lebo hodnota poskytnutých benefitov je zrovnateľná alebo možno aj vyššia ako

je dohodnutá a uplatnená Zmluvná pokuta. 22. „Veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej vo výške
vzniknutej škody" (Rozsudok NS ČR sp. zn.: 32 Odo 1299/2006). V opačnom prípade by vyššie uvedený
stav logicky mohol viesť postupne k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie veriteľa. Súd napriek
tomu, že relatívne jednoduchými prepočtami si mal možnosť overiť, že uplatnená zmluvná pokuta nie
je vyššia, ale naopak, je minimálne zrovnateľná s hodnotou ňou zabezpečených povinností, resp.,

že by bolo možné hodnotiť túto konkrétnu Zmluvnú pokutu skôr ako nízku sa jej výške z pohľadu
poskytnutých benefitov nevenoval vôbec. Žalovaný uzatvoril zmluvu aj dodatok k nej slobodne, pričom
pri jej uzatváraní si mohol vybrať z množstva ponúkaných balíkov služieb. Mohol si dohodnúť tie isté
služby aké si dohodol aj bez akejkoľvek viazanosti, ale aj také služby, kde ich poskytovanie je viazané na
určité časové obdobie (zvolil si 27 mesačnú viazanosť) počas ktorej sa mu žalobca zaviazal poskytnúť

službyzanižšiepoplatkyaposkytnúťzazlomoktržnejcenyajtelefón.Moholsizvoliťprogramaobjednať
služby bez toho, aby bola dohodnutá akákoľvek zmluvná pokuta, ale aj služby lacnejšie s viazanosťou
a zmluvnou pokutou. Aj pri voľbe takmer každého balíka služieb, či programu si mal ešte možnosť zvoliť
aj iné benefity podľa vlastného výberu, čo zároveň limitovalo aj výšku nim navrhovanej zmluvnej pokuty.Veď to bol práve žalovaný, ktorý sa uchádzal o uzatvorenie zmluvy a dodatku, on si vybral telefón a
dohodol (s ohľadom na hodnotu telefónu a ostatných benefitov) aj individuálne zmluvnú pokutu. Mal
možnosť si ten istý telefón aj kúpiť za plnú cenu a dohodnúť tie isté služby bez záväzku zotrvať v

zmluvnom vzťahu a bez dohodnutia zmluvnej pokuty. Nepriznaním zmluvnej pokuty súd fakticky popiera
aj zmluvnú voľnosť, čo ide nad rámec ochrany právnych vzťahov podľa § 3 OZ a je v rozpore sústavne
garantovanou slobodou podnikania (či. 35 Ústavy) a v rozpore so zásadou právneho štátu (čl. 1 Ústavy),
v zmysle ktorej je i súdna moc obmedzená konať iba v medziach a v súlade so zákonmi. Ak si teda
žalovaný vybral práve ten balík služieb, či program a telefón ktoré si vybral, tak určite si benefity s ním

spojené nevybral náhodou, ale vybral si taký, ktorý v danom čase najlepšie reflektoval jeho očakávania a
požiadavky (či už z úmyslom byť spotrebiteľom alebo iným), ktoré sa zaviazal garantovať mu určitú dobu
a žalovaný sa zaviazal za dohodnuté služby platiť po dobu viazanosti pod hrozbou zmluvnej pokuty, pre
prípad, že svoj záväzok nedodrží. A je úplne nepodstatné, že zmluva bola uzatvorená na „formulári" ako
štandardná typová, pretože tak program, ako aj výška Zmluvnej pokuty a benefity boli dohodnuté najmä
vzhľadom na hodnotu poskytnutého telefónu a zvolený program individuálne. Zmluvná pokuta bola

dohodnutá so žalovaným slobodne v dobe vysoko konkurenčného prostredia. Okrem toho, že si vybral
telefón, vybral si aj program, ktorý mu zrejme z nejakých dôvodov vyhovoval. Zmluvou sa zaviazal nielen
platiť za poskytované služby, ale tiež pre prípad nedodržania záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca
- podnik podľa zákona o elektronických komunikáciách sa zase zaviazal mu poskytovať služby po určité
obdobie za dohodnutých výhodnejších podmienok. Kým Zmluvnú pokutu si účastníci dohodli v závislosti

na poskytnutých benefitoch, pre prípad, že by nedodržal záväzky a povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo
zmluvy, (ktorú, na rozdiel od žalovaného, bol zo zákona povinný uzatvoriť), mohol byť sankcionovaný
oveľa prísnejšie, čo zabezpečuje už samotný právny poriadok. Okrem náhrady škody, ktorú si môže
spotrebiteľ uplatniť v prípade nedodržania záväzku podnikom, je ešte sankcionovateľný (na rozdiel od
žalovaného) štátom. Možno teda povedať, že ak by bolo možné hovoriť o nerovnovážnom postavení, tak

len v prospech žalovaného, ktorého chráni už zákon a (ne)dodžiavanie jeho práv zo zmluvy sankcionuje
podstatne vyššími pokutami ako je dohodnutá zmluvná pokuta. Sankcie za nedodržanie záväzkov sú
upravené v najmä v § 73 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. V tejto súvislosti tiež
považoval za potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000, kde NS
vyslovil, že „Sama skutočnosť, že strany si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého
obchodného styku." V tomto prípade teda Zmluvná pokuta neodporuje zásadám morálky a neznamená
ani nerovnovážne postavenie zmluvných strán ako to mylne uvádza v odôvodnení rozsudku súd tým,
že zrovnáva výšku zmluvnej pokuty bez bližšieho odôvodnenia s dohodnutým mesačným paušálnym
poplatkom.

5.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímsp.zn.5Co/543/2016zodňa20.septembra2017,zrušil rozsudok
vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že v prvom rade
nie je nožné zistiť na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že zmluvné pokuty koncipované

v zmluvách o pripojení podľa už judikovaného právneho záveru predstavujú neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je absolútne neplatná, pričom neuviedol žiaden judikát, ktorý by totožnú zmluvnú
podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty určil za neplatnú. Okrem uvedenej skutočnosti súd porušil
právo žalobcu na spravodlivý proces aj v tom, že nepostupoval podľa § 157, § 171 CSP (v čase
rozhodovania § 100 ods.1 O. s. p.) a vydané rozhodnutie je prekvapivým, vydané „nečakane“, založené

na iných právnych záveroch, než na základe ktorých bola uplatnená žaloba, pričom žalobcu nevyzval,
aby sa k možnému použitiu § 153 ods.4 O. s. p. vyjadril. Uplatnený odvolací dôvod je daný a preto
odvolací súd neskúmal ostatné odvolacie dôvody. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že súd
použil nesprávny právny predpis odvolací súd uvádza, že aj tá je dôvodná, lebo súd pri rozhodovaní
použil právny predpis, ktorý v čase uzatvárania zmluvy bol neúčinný, preto bude povinnosťou súdu v

novom rozhodnutí rozhodnúť podľa právneho predpisu platného v čase uzatvárania zmluvy. K námietke
žalobcu,žesúdnesprávnevyhodnotilspotrebiteľskývzťah,lebožalovanýsanesprávalakospotrebiteľje
nutné uviesť, že požiadavka žalobcu, že na základe správania sa účastníka má súd hodnotiť existenciu
spotrebiteľského vzťahu je nedôvodná, lebo žiaden právny predpis takéto niečo nevyžaduje. Odvolací
súd poukázal na § 52 ods. 4 O. z., ktorý striktne uvádza definíciu spotrebiteľa. Odklon od tohto

ustanovenia je právne neprijateľný. Súd správne hodnotil vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský.
Súd prvej inštancie po vrátení veci bude povinný vyhodnotiť dohodu o zmluvnej pokute a to najmä
podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.9.2008 sp. zn. 2 Cdo 172/2007, rozsudku
Najvyššieho súdu ČR z 26.5.1999 sp. zn. 29 Cdo 969/1999, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.M Obdo V 4/2003, Zo súdnej praxe č. 2/2004, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000,
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné a pri rozhodnutí
vychádzať z právnych predpisov platných v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi. V novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

6. Podľa ust.§ 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.

7. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, pretože žalovaný sa
nevyjadril ani k žalobe a ani k odvolaniu, ktoré podal voči rozsudku súdu prvého stupňa žalobca, súd
v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 24.5.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené

postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

8. Po vrátení veci, súd postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu a opätovne vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute uzavretú medzi žalobcom a
žalovaným aj v súvislosti s cit. judikátmi, keďže výrok, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy174,75EURsprísl.ztitulunezaplatenýchúhradzaposkytnutéslužbyužnadobudolprávoplatnosť.

9. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v Dodatku z 2.8.2014 k Zmluve o pripojení z 11.11.2012, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, pričom aj Dodatok aj Zmluva o pripojení boli uzavreté v súlade s
prísl. ust. zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalobca

na základe toho poskytol žalovanému využívanie telekomunikačných služieb a poskytol mu aj mobilný
telefón za akciovú cenu a žalovaný sa zaviazal platiť úhrady za poskytnuté služby. Nárok na zmluvnú
pokutu vznikol žalobcovi v sume 450,30 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX podľa bodu 3 Dodatku
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti po dobu dohodnutú v tabuľke č. 1 Dodatku. Keďže žalovaný si
svoju povinnosť splácať vystavené faktúry neplnil, žalobca mu 6.5.2015 v súlade s časťou III čl. 4 ods.

3 písm. b) Všeobecných podmienok prerušil poskytovanie služieb poskytovaných prostredníctvom SIM
karty. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v
tabuľke č. 1 k Dodatku vo výške 680 EUR, ktorá zohľadňuje benefity (ako predaj mobilného telefónu v
trhovejhodnote679,-EUR,zaakciovúcenu49EUR,neobmedzenýinternetvmobileapod.),poskytnuté
žalovanému zvolením si programu služieb Happy XL NAJ. Pokuta je vypočítaná podľa vzorca, ktorý

vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet doby viazanosti do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti.

10. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, súd sa stotožnil aj s právnym názorom vyjadreným v
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11C/379/2012 z 27.5.2013, ktorý je možné aplikovať

aj na daný prípad.

11. Z § 544 OZ vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u
každého právneho úkonu § 37 OZ, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd
má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „ v prípade porušenia zmluvných povinností

“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v
stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú
aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti.
Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované
zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve

preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky
zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej
právnej úprave ako je v SR vyššie uvedeným spôsobom judikoval NS ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2
Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ ak obsluhovateľ v priebehu
platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite

popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu
nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť
zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou preto, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto
sankcia“. Uvedený názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol,že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie
zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne
povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp.

zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí
bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny
úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny
úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo.

Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje,
pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je
táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť,
za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.

12. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená napr. rozsudkami

Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008).

13. Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 OZ), bolo by
preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených

neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinnosti
žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou (§ 53
ods.1 OZ -spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods.5 OZ -
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k/OZ

- z a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku).

14. Súd teda v predmetnej veci vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo počas konania
najavo a to v súlade s ust. 191 a nasl. CSP a dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty je neopodstatnený.

15. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s cit. súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej

pokute v bode č. 3 Dodatku z 2.8.2014 k Zmluve o pripojení z 11.11.2012 je neurčité a nezrozumiteľné.
Je v ňom uvedené, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči Účastníkovi právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty. V bode 3. tohto Dodatku sú však vymenované 3 spôsoby porušenia
záväzku Účastníkom počas trvania viazanosti : a) výpoveď Zmluvy Účastníkom, b) žiadosť účastníka o
prenesenie telefónneho čísla k inému operátorovi a c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Takéto

dojednaniepodľanázorusúdumôževiesťkneurčitostipriuplatnenízmluvnejpokutyvprípadeakdôjdek
porušeniu záväzku viazanosti. Nie je zrejme, či za každé porušenie z uvedených troch možností si môže
žalobca nárokovať zmluvnú pokutu, či iba raz alebo opakovane, (keďže napr. k odpojeniu a následnému
opätovnému pripojeniu účastníka môže dôjsť aj opakovane). Súd je toho názoru že takéto dojednanie je
neurčité, zavádzajúce a nezrozumiteľné najmä pre spotrebiteľa. Okrem toho sa súdu javí, že je v rozpore

s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zákonníka, aby niekto bol pokutovaný napr. za to, že dá výpoveď zo
zmluvného vzťahu pred ukončením pôvodne dohodnutej doby viazanosti.

16. Navyše pokiaľ ide o vzorec, či výpočet zmluvnej pokuty, v danom prípade žalobca nepreukázal, že
Odstúpenie od zmluvy zo 7.12.2015 a zároveň výzva na úhradu dlžnej sumy pozostávajúcej zo zmluvnej

pokuty vo výške 450, 30 EUR a sumy 73,63 EUR a 63,20 EUR za poskytnuté služby, boli doručené
žalovanému a teda že bolo toto odstúpenie účinné. Súd je teda toho názoru, že žaloba ani nepreukázal
splnenie jednej z podmienok vo vzorci pre výpočet zmluvnej pokuty, keďže tá sa vypočíta ako denné
klesanie do základu do ukončenia zmluvy atď.

17. Súd aj napriek námietkam žalobcu, že v danom prípade ide o individuálne dojednanú zmluvnú
pokutu, je toho názoru, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu ( či Dodatok k Zmluve) aj keď pri
každom Paušále, či Programe, ktorý žalobca ponúkal je dohodnutý iný benefit a iná zmluvná pokuta.
Stále je to tlačivo či formulár, ktorého obsah žalovaný ako spotrebiteľ jednoducho nemôže a nevieovplyvniť. Na to, aby mu boli poskytnuté služby ponúkané v Zmluve o pripojení a Dodatku k Zmluve,
musí predmetné listiny podpísať a tým vysloviť súhlas s ich obsahom bez toho, aby mohol nejakým
spôsobom vyjadriť svoju vôľu, pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú stanovuje podľa svojich

kritérii iba žalobca. Benefitom sa rozumie zľava, či nejaká iná úľava alebo akcia, aby žalobca prilákal čo
najviac zákazníkov, ide teda o jeho obchodnú praktiku, ktorá však nesmie byť nekalá. V bode 3. Dodatku
sa o. i. uvádza, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,
ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých

zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktoré predstavuje
rozdiel medzi akciovou a neakciovou cenou, ak bol účastníkovi na základe Dodatku MT poskytnutý.
V danom prípade bol žalovanému poskytnutý MT SONY Xperia Zz Black v trhovej hodnote 679 EUR.
Zmluvnúpokutuvdanomprípadetedamožnocharakterizovaťajakourčitúformunáhradyškody,pretože
výška zmluvnej pokuty je vypočítaná zo základu a to sumy 680,- EUR, čo je de facto trhová hodnota
mobilnéhotelefónu,ktorýžalobcapredalzaakciovúcenužalovanému.Podľanázorusúduvšakzaškodu

nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné
zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou mobilného telefónu tak je výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa

nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal a v dôsledku toho by mal
mať žalobca nárok na zmluvnú pokutu. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože
za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu uvedenú v Dodatku vo výške 49,00 EUR.

18.Navyšezfaktúryč.XXXXXXXXXXsplatnej25.11.2015aanizinýchdôkazovpredloženýchžalobcom

súdu nevyplýva, z akého dôvodu bola uložená žalovanému zmluvná pokuta, vo faktúre nie je uvedený
dôvod, prečo vlastne vyúčtoval žalobca žalovanému túto pokutu a v takej výške. Mohlo by teda dôjsť k
opätovnému vyúčtovaniu zmluvnej pokuty v takejto výške pretože spotrebiteľ vlastne nemá vedomosť za
aké porušenie mu bola vyúčtovaná takáto zmluvná pokuta bez potrebnej identifikácie a takáto zmluvná
pokuta je neurčitá.

19.Zvyššieuvedenýchdôvodovvods.15až18,tedasúdzamietolnárokžalobcunazaplateniezmluvnej
pokuty vo výške 450,30 EUR.

O trovách konania súd rozhodol takto:

20. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

22. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

23. Vzhľadom na to, že miera úspechu žalobcu v tomto konaní predstavuje 27% ( priznaná suma
174,75 EUR s prísl. a miera úspechu žalovaného 73% ( 450,30 EUR), celkový úspech žalovaného tak
predstavuje 46% a v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v
priebehu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).