Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203497
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118203497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcov: X/ R., proti žalovaným: W.

obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Vereb, advokát, Šoltésovej 5, Košice v konaní o zaplatenie
náhrady za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré žalobcovia 1/ a

2/ zaplatia na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Miroslava Vereba do troch dní od doručenia
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ prednesom žalobného návrhu na pojednávaní si dňa 27.4.2016 po prvýkrát v
priebehu súdneho konania výslovne uplatnili voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie sumy po
448 EUR z titulu náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX
katastrálne územie K. ako pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX mX za obdobie 5 rokov, od 2011
do 2016, čo predstavuje sumu 100 EUR za rok. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania.
2. Svoj návrh žalobcovia 1/ a 2/ skutkovo odôvodnili tým, že so žalovanými sú podielovými

spoluvlastníkmi na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.XXXXX v katastrálnom území K. parc.
č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX mX, pričom však žalovaní aj napriek tomu, že majú podiel vo
veľkosti 34/60-in a aj 12/60-tin, a žalobca 1/ má podiel 6/60-tin, žalobca 2/ rovnako 6/60-tin, pozemok
výlučne a bezodplatne užívajú len žalovaní.
3. Následne, dňa 27.5.2016 žalobcovia tento návrh upresnili v zmysle žalovanej sumy, a túto označili
sumou 500 EUR pre každého za obdobie 5 rokov, od 2011 do 2016, čo predstavuje sumu 100 EUR
za rok.

4. Žalobca 1/ svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaní izolovali od ich matky ostatnú rodinu, a tak
sa stali vlastníkmi celých podielov po matke, a nemali ani snahu vysporiadať jeho podiel po otcovi
pri predaji bytu, preto žalobca 1/ súhlas s podpisom kúpnej zmluvy za predaj bytu podmienil aspoň
vysporiadaním podielov za parc. č. XXXX/XXX a za parc. č. XXXX/XXX a.ko zálohu za prevod a
prenájom spoluvlastníckeho podielu na parc. č. XXXX/XXX záhrady vo výmere jeho podielu 47,4 m2,
za 12 rokov užívania. K sume 1.000 EUR, ktorú prijal v rámci kúpnej zmluvy ako zálohu na ďalšie
vysporiadanie vlastníckeho podielu, prijal aj zálohu za 12 ročný prenájom pozemku, preto bola potom

žalovaným ponúknutá kúpna zmluva na prevod vlastníctva parc. č. XXXX/XXX záhrady a parc. č. XXXX/
XXX. za symbolickú sumu 1 EUR.
5. Žalobca 2/ svoj nárok odôvodnil tým, že po matke A. nezdedil nič ani on, ani žalobca 1/ a ani 3 deti
po nebohej sestre a žalobcovia 1/ a 2/ to zariadili tak, aby matka ešte za svojho života prepísala svojpodiel bytu na ich deti, a tak isto svoj podiel zo záhrady. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli žalovaným, aby sa
vysporiadali aj podiely za parc. č.. ako aj záloha za prenájom spoluvlastníckych podielov na parc. č.
XXXX/XXX zhruba za 10 rokov jej užívania, preto v sume 7.000 EUR, ktorú prijal ako výplatu za kúpnu

cenu za byt, bola zahrnutá suma 1.000 EUR, ako hodnota 10 ročného prenájmu záhrady jeho podielu
žalovanými.
6. Na tieto skutkové tvrdenia žalobcovia 1/ a 2/ neoznačili žiadne dôkazy.
7. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 27.4.2016 po prednese žalobného návrhu (o
zaplatenie 448 EUR ako náhrady za užívanie od roku 2011 do roku 2016 po 100 EUR za rok) vzniesol

námietku premlčania nároku.
8. Žalovaným 1/ a 2/ bola žaloba doručená dňa 5.6.2018, vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom
právneho zástupcu dňa 11.6.2018 navrhli žalobu zamietnuť, priznať im náhradu trov konania.
9. Svoje stanovisko skutkovo a právne odôvodnili tým, že žiadna ústna dohoda ohľadom prenájmu medzi
žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ a 2/ nebola dohodnutá a je vylúčené, aby im žalovaní platili náhradu
za užívanie ich podielov. Žalobca 2/ má kľúče od záhrady doposiaľ a mohol si svoj podiel užívať, svoj

podiel užíval aktívne 2 až 3 roky, pokiaľ nemal kde dať svojich 2 veľkých psov, ktorí im na záhrade robili
škodu. Aj napriek výzve, aby psov zobral, tak neurobil a zobral ich až vtedy, keď si postavil chatu resp.
dom v K. kde ich potom presunul. Upozornili ho, aby odpratal po dvoch vlčiakoch celý prístrešok aj s
výkalmi po psoch, ale ani to neurobil. Žalovaní to museli urobiť na vlastné náklady. Ani jeden z nich nemal
záujem o užívanie svojho podielu, nakoľko mali svoje vlastné záhrady. Žalovaní 1/ a 2/ nikdy nesúhlasili

s úhradou 100 EUR/rok za užívanie podielov žalobcov o rozlohe cca 100 m2, nakoľko sume 100 EUR/
rok zodpovedá prenájom záhrad o rozlohe cca 450 m2. Ak žalobcovia nehnuteľnosť, ku ktorej mali
spoluvlastnícky podiel, z vlastného rozhodnutia nevyužívali, tak bez preukázania dohody je vylúčený
akýkoľvek ich nárok na nejaké plnenie bez ohľadu na titul.
10. Vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ bolo doručené žalobcovi 1/ dňa 2.7.2018, ku ktorému v replike zo dňa

13.7.2018 uviedol, že do doby vysporiadania a finančného vyrovnania bola dohodnutá, žiaľ len ústna
dohodanaprenájomjehospoluvlastníckehopodielu,pričomnájomzapredchádzajúceobdobievovýške
1.000 EUR mu bol vyplatený pri predaji bytu, čo jasne dokumentuje existenciu tejto ústnej dohody a jej
ďalšieho pokračovanie po spracovaní znaleckého posudku na cenu záhrady a jej ceny za prenájom. Dňa
12.8.2011 bola podpísaná kúpna zmluva na predaj bytu a na tlak žalovanej podpísali aj kúpnu zmluvu na

predaj pozemkov na parcele XXXX/XXX a XXXX/XXX. Nakoľko prenájom za predchádzajúce obdobie
bol vyplatený, nepredpokladal problémy s ďalšou kúpou a prenájmom jeho podielového spoluvlastníctva
parcely XXXX/XXX. Podotkol, že keby nebola táto ústna dohoda, nikdy by nesúhlasil s predajom bytu a
parciel XXXX/XXX a XXXX/XXX za symbolické 1 EUR a bol by trval na spracovaní znaleckého posudku
a následne kúpnej zmluvy na celý jeho spoluvlastnícky podiel v čase t.j. v roku 2011. Potvrdil, že medzi

nimi nebola spísaná nájomná zmluva. On osobne nikdy nemal kľúče od záhrady, jeho návštevy a pomoc
pri prácach ešte aj s jeho synom, boli len do doby, keď sa žalobca 1/ rozviedol a vrátil sa z R., nato
mu bolo nepriamo naznačené, že keď chce s deťmi využívať záhradu, nech si ju odkúpi a vyplatí
súrodencov, alebo nech si kúpi vlastnú záhradu. Preto si zaobstaral vlastnú záhradu, čo však nemôže
mať za následok stratu nároku na finančné vysporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu a nároku na jej

prenájom. Nikdy sa svojho nároku nevzdal a skutočnosť, že ho nevyužíval neznamená, že neočakáva
plnenie za jeho účasť. Jeho podiel je naďalej žalovanými využívaný a zneužívaný, nakoľko majú osoh
z úrody aj z jeho časti záhrady.
11. Vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ bolo doručené žalobcovi 2/ dňa 3.7.2018, ku ktorému v replike zo dňa
17.7.2018uviedol,žepremlčaciadobaneprichádzadoúvahy,nakoľkoústnudohodupotvrdilizaplatením

desaťročného prenájmu sumou 1.000 EUR, t.j. 100 EUR ročne. Žalobca 2/ záhradu nevyužíval, pretože
žalovaní 1,2/ mu znemožňovali prístup výmenou zámky na bránke, vulgárnymi nadávkami zo strany
žalobcu 1/ a dokonca aj útokmi zo strany jeho nebohej matky, ktorá sa na neho zaháňala motykou.
Preto v obave o svoju bezpečnosť na záhradu prestal chodiť. Jeho dvaja psy pokiaľ ich istý čas držal na
záhrade, nebehali po záhrade a ani neničili úrodu, boli cvičení, zavretí v koterci a počas jeho prítomnosti

chodili iba po chodníku a nič neničili a exkrementy po psoch upratoval.
12. Repliky žalobcov 1/ a 2/ boli doručené žalovaným 1/ a 2/ dňa 16.8.2018, ku ktorým v duplike
žalovaní 1/ a 2/ zo dňa 31.8.2018 uviedli, že na námietke premlčania trvajú a argumentácia žalobcu
2/ v tomto smere je irelevantná, keďže k žiadnej ústnej dohode o prenájme nikdy nedošlo a navýšenie
podielu žalobcu na kúpnej cene o 1.000 EUR za byt bolo už x-krát vysvetlené v súvisiacom konaní.

Rozdielovým dôkazom ohľadne sumy 1.000 EUR je predsa vyjadrenie A., ktorá dňa 8.1.2014 potvrdila,
že žalobcovia za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania o zrušenie podielového spoluvlastníctva
v súvisiacej veci, dostali zaplatené každý po 1.000 EUR a teda nejde o žiadne nájomné. Žalobca 2/
vo svojom vyjadrení priznal držanie svojich psov na predmetnej záhrade, čiže ju užíval a požiadavkana nejaké nájomné je aj z tohto pohľadu nezmyselná. Uviedli, že žalobcu 2/ nikto neatakoval, ani mu
vulgárne nenadával, sú to klamstvá. K tvrdeniam žalobcu 1/ uviedli, že žiadna ústna dohoda ohľadom
prenájmu medzi žalobcami 1,2/ a žalovanými 1,2/ nebola nikdy dohodnutá a ani žiadna dohoda ohľadne

znaleckého posudku na parcele č. XXXX/XXX. nebola uzatvorená, ide o nový výmysel tohto žalobcu.
Uviedli, že na vyporiadaní záhrady trval žalobca 2/, ktorý podpis zmluvy na predaj bytu podmieňoval
vyporiadaním ich podielov v záhrade, za čo požadoval 1.000 EUR. Určite by nedávali vypracovať
kúpnu zmluvu na predaj parciel, ktoré sa týkajú cesty a nie záhrady. Pri spracovaní zmluvy realitnou
kanceláriou došlo nedopatrením, že do KZ sa nedostala parcela č. XXXX/XXX, . na ktorej je záhrada. Za

parcelu č. XXXX/XXX. žalobca dostal 1.000 EUR, takže v žiadnom prípade túto záhradu nepredal iba za
symbolické 1 EUR. Ostatné námietky, či tvrdenia žalobcu sú irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu.
13. Vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ bolo doručené žalobcovi 1/ dňa 12.11.2018, žalobcovi 2/ dňa
15.11.2018.
14. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn.č. 38C/386/2013 boli
žalobcovia z tohto sporu v procesnej pozícii žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobe o vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX
katastrálne územie K., ako pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 474 m2 voči žalobcom 1/ a 2/, terajším
žalovaným 1/ a 2/.
15. O nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti
súd prvej inštancie rozhodol pod sp.zn.č. 38C/386/2013-139 dňa 9.12.2016 tak, že zrušil podielové

spoluvlastníctvo strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti a túto prikázal v podiele 34/46-tin k celku do
bezpodielovéhospoluvlastníctvaterajšíchžalovaných1/a2/avpodiele12/46-tinkcelkudopodielového
spoluvlastníctva žalovaného 1/. Súčasne zaviazal terajších žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť terajším žalobcom
po 1.129,99 EUR ako náhradu na vyrovnanie ich podielov v spoločnej nehnuteľnosti vo veľkosti 6/60 - in
do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd zaviazal terajších žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť

v rámci širšieho vysporiadania podielového spoluvlastníctva po 46,55 EUR, žalobca 2/ sumu 46,55 EUR
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh terajších žalovaných 1/ a 2/
na širšie vysporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.
16. S ohľadom na ustálenú súdnu prax (viď rozhodnutia NS ČR 22 Cdo 1927/2004 a NS ČR 22 Cdo
1927/2004) súd dospel k záveru, že v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

neprichádza do úvahy započítanie pohľadávky vtedajších žalovaných, ktorá im mala vzniknúť ako
náhrada za neužívanie pozemkov, preto ich nárok o zaplatenie sumy 500 EUR pre každého vylúčil podľa
§ 147 ods.4 CSP na samostatné konanie (sp.zn.č. 38C/12/2018).
17. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach tak,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok pod sp.zn.č. 38C/386/2013-139 z 9.12.2016

nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2017.

S k u t k o v ý stav :
18. Zo zhodných tvrdení strán sporu v zmysle ust. § 186 ods.2 CSP vyplýva, že strany sporu
boli do 13.1.2017 (právoplatné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) podielovými

spoluvlastníkmi (žalovaní v podiele 34/60-in a 12/60-tin, žalobca 1/ v podiele 6/60-tin, žalobca 2/ v
podiele 6/60-tin a A. podiele 2/60-in) nehnuteľnosti (zapísanej na liste vlastníctva U. pričom pozemok
ako záhradu, bezodplatne užívali žalovaní 1/ a 2/ a žalobca 2/, žalobca 1/ svoj podiel neužíval.
19. Na sporné skutkové tvrdenia žalobcov o ústnej dohode týkajúcej sa dohody o užívaní spoločnej
záhrady len žalovanými, resp. o ústnej dohode o odplate za neužívanie svojich spoluvlastníckych

podielov, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a výsluchmi strán
sporu na pojednávaní dňa 13.12.2018.
20. Žalobcovia tvrdili, že ústnu dohodu o užívaní ich podielov zo záhrady za náhradu vo výške 100 EUR/
rok so žalobcami uzavreli pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 12.8.2011 (o predaji bytu).
21. Žalovaní túto dohodu popreli a súčasne vzniesli námietku premlčania tohto nároku.

22. Žalobca 1/ vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach tvrdil, že titulom na zaplatenie žalovanej
sumy je ústna dohoda o prenájme záhrady pre žalovaných v čase predaja bytu, a to za sumu 100 EUR
ročne čo potvrdzuje skutočnosť, že zo strany žalovaných mu bola vyplatená suma 1.000 EUR nad sumu
dohodnutú za byt. Žalobca 1/ tvrdil, že dôvodom neužívania spoločného pozemku z jeho strany bola
skutočnosť, že sám o užívanie spoločnej záhrady nemal žiaden záujem, a vôbec sa o tom so žalovanými

nerozprával, keďže mu jeho mama povedala, že čo budú robiť traja na záhrade. Preto ho na záhradu
ani nelákalo, nemal záujem si robiť nervy. Z toho dôvodu si zaobstaral svoju vlastnú záhradu, a rovnako
aj žalobca 2/. Okrem toho uviedol, že ani kľúče od záhrady nemal, tieto si však od žalovaných, ale ani odžalobcu 2/ nikdy nevypýtal. Žalobca 1/ však potvrdil, že žalovaní mu nikdy nepovedali, aby na záhradu
nechodil a ani mu v tom nejako nebránili.
23. Žalobca 2/ vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach tvrdil, že titulom na zaplatenie žalovanej

sumy je ústna dohoda o prenájme záhrady, čo potvrdzuje skutočnosť, že po otcovej smrti mu zo strany
žalovaných bola vyplatená suma 1.000 EUR, čo je 100 EUR/rok : 365 dní = 0,273 EUR/deň. Žalobca 2/
tvrdil,žedôvodomneužívaniaspoločnéhopozemkuzjehostranybolaskutočnosť,žesaknemužalovaní
správali agresívne a zamedzovali mu vstup na záhradu. Uviedol, že ich nezhody so žalovanými vznikli
potom, ako mal na spoločnom pozemku do roku 2004 umiestnených svojich psov, pričom žalovaní ho zo

záhrady vymkli, preto, aby sa dostal ku svojim psom, bol nútený rozstrihnúť oplotenie, čo sa zopakovalo
asi 2 - krát. Na základe toho uvážil, že nemá to cenu, lebo aj nebohá matka ho slovne napádala, že
ho zabije motykou, keď sa bude žalovaným nejako vyhrážať, takže aby neprichádzal do konfliktov so
žalovanými a s matkou, tak sa rozhodol spoločnú záhradu opustiť a viac ju neužívať. Potvrdil, že po celý
čas má kľúče od tejto záhrady, ale nenavštevoval ju.
24. Žalovaný 1/ tvrdil, že kľúče od záhrady mali v spornom období 2011 - 2016 obidvaja žalobcovia, ide

o jednoduché kľúče FAB, že tam chodili tam, fotili si to tam, a že nikdy nebránil žalobcom, aby prišli na
záhradu, ale oni nemali záujem bez uvedenia dôvodu. Nikto zo žalobcov si od neho kľúče nepýtal.
25. Žalovaná 2/ tvrdila, že nikdy so žalobcom 1/ nebránili žalovaným vstúpiť na záhradu a ani oni nikdy
nežiadali od nich kľúče od záhrady, pričom žalobca 2/ kľúče mal, ale na záhradu aj tak nechodil. Podľa
nej na túto záhradu nechodili z dôvodu, že mali vlastné záhrady, žalobca 2/ svoje psy zo záhrady zobral

potom, ako si sám postavil chatu v K.
26. V závere k právnej a skutkovej stránke veci právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že
tvrdený nájom spoluvlastníckeho podielu je právny nezmysel, lebo spoluvlastnícky podiel nemôže byť
predmetom nájmu. To, aké bolo účelové určenie sumy 1.000 EUR, vyplýva z konania 38C/386/2013, ako
aj z nestrannej výpovede A. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia ani nemali záujem o užívanie

záhrady, že nepodali žiadny návrh na súd, aby rozhodol o spoločnom hospodárení s touto záhradou,
preto je nárok uplatnený za roky 2011 až 2016 nedôvodný a nezmyselný. Navrhol žalobu zamietnuť v
celom rozsahu a priznať žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %.
27. Žalobcovia sa v závere k právnej a skutkovej stránke veci nevyjadrili.
28. Na pojednávaní dňa 13.12.2018 súd v zmysle § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené potom,

ako sa strany sporu vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
29. Podľa čl.11 ods.1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb. z. ktorým sa uvádza Listina základných práv
a slobôd každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
31. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
32. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
33. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
34. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo
účastníkmi dohodnuté inak sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

35. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
36. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

37. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

P r á v n y záver:
38. Predmetom sporu je nárok žalobcov na zaplatenie náhrady za neužívanie svojich podielov na

spoločnej nehnuteľnosti.
39. V prvom rade sa súd zaoberal posúdením námietky premlčania nároku vznesenej žalovanými.
40. Podielové spoluvlastníctvo spočíva v tom, že subjektom vlastníckeho právo je viacero fyzických
či právnických osôb. Nadobudnutím podielu spoločnej veci sa tieto osoby stávajú spoluvlastníkmi av závislosti od výšky svojich podielov sa zúčastňujú na užívaní a hospodárení so spoločnou vecou.
Spoluvlastníckypodieltaknepredstavujenejakúreálnučasťspoločnejveci,aleideoideálnypodiel,ktorý
vyjadrujemieruakousaspoluvlastnícipodieľajúnaprávachapovinnostiachtýkajúcichsaspoločnejveci.

Dohodou si môžu spoluvlastníci upraviť hospodárenie so spoločnou vecou ohľadne práv aj povinnosti.
Dohodu o užívaní spoločnej veci môžu spoluvlastníci uzavrieť písomne, ústne aj konkludentne. Dohoda
zaväzuje spoluvlastníkov len voči sebe navzájom. Pokiaľ sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú na
spôsobe užívania alebo hospodárení so spoločnou vecou, rozhodne sa hlasovaním podielových
spoluvlastníkov na základe väčšinového princípu, ktorý sa počíta podľa veľkosti ich podielov.

41. Súd posudzoval nárok žalobcov 1/ a 2/ ako nárok podielových spoluvlastníkov na náhradu
za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, ktorý vyplýva
priamo z ustanovenia § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 123 Občianskeho
zákonníka, nie ako nárok z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka,
pretože nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti vyplýva z podielového
spoluvlastníctva, a je majetkovej povahy. Táto právna kvalifikácia nároku sa týka aj posúdenia vznesenej

námietky premlčania zo strany žalovaných.
42. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej
zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže
premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom
čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva

sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v
občianskoprávnychvzťahochje,abyoprávnenýsubjekt(veriteľ)podhrozbousankciepremlčaniauplatnil
(vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje

východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového
práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota,
resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe
zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú
písanéprebdelých,tedapretých,ktoríosvojeprávadbajú;aleboinakpovedané,žeprávopatríbdelým).

Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje
(vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov
záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.
43. Keďže nárok na náhradu za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti je právom majetkovej povahy, tak

je potrebné na premlčanie nároku aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
44. Keďže si žalobcovia dňa 27.4.2016 po prvýkrát v priebehu súdneho konania výslovne uplatnili voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie sumy po 448 EUR (neskôr úprava na 500 EUR) z titulu náhrady
za užívanie spoločnej nehnuteľnosti za obdobie od 2011 do 2016 (čo bližšie nešpecifikovali, preto súd

posudzoval kalendárne roky v rozsahu od 1.1.2011 do 31.12.2015), takže nárok na zaplatenie náhrady :
za rok 2011 (do 31.12.) sa premlčal 1.1.2015, za rok 2012 (do 31.12.) sa premlčal 1.1.2016.
45. Vzhľadom na uvedené, súd nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti
za roky 2011 a 2012 nepriznal z dôvodu čiastočného premlčania nároku.

Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e k otázke premlčania :
46. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto
skutočnosti: a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b) nevykonáva sa právo
oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný subjekt v rámci súdneho konania
o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009,

sp. zn. 1 M Cdo 8/2008).

47. Ďalej preto súd posudzoval nároky žalobcov 1/ a 2/ na náhradu za neužívanie spoločnej
nehnuteľnosti za roky 2013 do konca roku 2015.
48. Podielové spoluvlastníctvo sa chápe ako tzv. ideálne, čo znamená, že každý z podielových

spoluvlastníkov má podiel v celej nehnuteľnosti, preto je vylúčený nájom iba jedného, či dvoch z
viacerých spoluvlastníckych podielov.
49. Nevyhnutným predpokladom priznania nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej
veci je užívanie veci ostatnými spoluvlastníkmi nad rozsah ich spoluvlastníckych podielov, to však platílenzapodmienky,ženeužívanievecivrozsahuspoluvlastníckehopodieluspoluvlastníkomjedôsledkom
jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto
prípade sa totiž spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na

prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Rovnako takýto
nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť spoločnej veci v rozsahu neprevyšujúcom
jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež
podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci.
50. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu boli do času

právoplatného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom dňa 13.1.2017, podielovými
spoluvlastníkmi (žalovaní v podiele 34/60-in a 12/60-tin, žalobca 1/ v podiele 6/60-tin, žalobca 2/ v
podiele 6/60-tin a A.odiele 2/60-in) k spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva U. katastrálne
územie K. záhrady o výmere 474 m2, ktorý za sporné obdobie od 2011 do 2016 užívali výlučne žalovaní
1/ a 2/. Nebolo sporné, že žalobcovia v období od 2011 do 2016 tento spoločný pozemok neužívali a ani
to, že by im žalovaní zaplatili náhradu za neužívanie svojich podielov.

51. V spore sa nepreukázalo tvrdenie žalobcov o existencii vzájomnej dohody medzi stranami sporu
v čase pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 12.8.2011 (o predaji bytu) o náhrade za užívanie podielov
žalobcov na spoločnej záhrade žalovanými, t.j. nielen čo do základu, ale ani v tvrdenej výške náhrady
100 EUR/rok, preto titulom vzájomnej dohody im nárok priznaný byť nemohol. Rovnako sa nepreukázala
skutočnosť, že by žalobcovia iniciovali vyriešenie užívania spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom

súdu, podaním žaloby.
52. Ak ďalej žalobcovia 1/ a 2/ v tomto spore tvrdili, že žalovaní 1/ a 2/ užívali spoločnú nehnuteľnosť
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, tak v tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
tvrdenia, keďže tieto tvrdenia sa vierohodne nepreukázali a nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou sporu v opačnom procesnom postavení, resp. ktoré vychádza z dôkazov, ktoré neboli v spore
spochybnené.
53. V tomto spore žalobcovia 1/ a 2/ žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalovaní užívali záhradu v
celomrozsahu,t.j.takýmspôsobom,žebytosúčasnevylučovaloužívaniezáhradyajžalobcami.Navyše
za situácie, keď sa v tomto spore z výpovedí žalobcov preukázalo, že dôvod, pre ktorý žalobcovia 1/

a 2/ neužívali svoje spoluvlastnícke podiely primárne vyplýval z rozhodnutia toho času už ich nebohej
matky, nie žalovaných, ktorá trvala na tom, aby za jej života sa o túto záhradu starali výlučne žalovaní
a opakovane sa vyjadrila, že spoločná starostlivosť všetkých súrodencov súčasne, nie je osožná vo
vzájomnýchsúrodeneckýchvzťahoch.Samotnížalobcoviazaďalšídôvodneužívaniaspoločnejzáhrady
označili skutočnosť, že sa chceli vyhnúť dôsledkom zlých vzťahov so žalovanými, ale nikdy v spore za

dôvod neužívania svojho spoluvlastníckeho podielu neoznačili skutočnosť, že by boli žalovaní užívali
túto spoločnú nehnuteľnosť nad rámec ich spoluvlastníckych podielov, v dôsledku čoho by žalobcom
zamedzili užívanie ich podielov.
54. Súd záverom konštatuje, že neboli splnené predpoklady priznania náhrady za neužívanie
spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko sa nepreukázalo po 1.) užívanie záhrady žalovanými nad rozsah

ich spoluvlastníckych podielov, a po 2.) súčasne sa nepreukázalo ani to, že by neužívanie spoločnej
záhrady žalobcami 1/ a 2/ bolo dôsledkom práve užívania spoločnej záhrady žalovanými nad rozsah
ich spoluvlastníckych podielov; preto súd žalobu ako nedôvodnú (aj za zostávajúce obdobie) v celom
rozsahu zamietol.

Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e k otázke nároku za neužívanie spoluvlastníckeho podielu :
55. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým
spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel (§ 137 ods.
1 OZ). Okrem tejto rámcovej úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných ustanovení o tom, ako
majú spoluvlastníci vec spoločne užívať (rozbor Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973).

56. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj
dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká
ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky

podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na
svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod
pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak
nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania
spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale

rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom
na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.č.
6 Cdo 184/2010).

O trovách konania súd rozhodol :
57. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Nakoľko boli žalobcovia 1/ a 2/ v dôsledku zamietnutia žaloby neúspešní, a žalovaní boli naopak

úspešní, tak súd priznal žalobcom plnú náhradu trov konania a tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).