Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202481
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6419202481.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti : N.
P., nar. XX.X.XXXX a M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, deti rodičov : matka T.
M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, E. K. a otec E. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX,

K. - A. M., toho času bytom A. R. XX, G. K., zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, AK so sídlom
Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/85/2019-38 zo dňa 05.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Unesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. 26P/85/2019-38 zo dňa 05.08.2019 nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým upravil možnosť otca maloletých detí stretávať sa s nimi každý nepárny
kalendárny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod. do soboty 19.00 hod., otcovi maloletých detí uložil
povinnosť maloleté deti si prevziať v stanovenom čase pred bydliskom matky a po ukončení styku ich
v stanovenom čase v tom istom mieste matke odovzdať, matke uložil povinnosť maloleté deti na styk
s otcom riadne a včas pripraviť a styk umožniť. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nariadil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej

na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 26P/85/2019.

2. Nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd právne odôvodnil poukazom na ust. § 324 a nasl.
CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), a ustanovenia § 360 CMP (zák. č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok). Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako
čiastočne dôvodný. Neodkladným opatrením rozšíril styk otca pôvodne upravený rozsudkom Okresného

súdu Žiar nad Hornom sp. zn. 7P/35/2018-41 zo dňa 11.01.2019, podľa ktorého otec maloletých detí
bol oprávnený stretávať sa s oboma maloletými deťmi každú nepárnu sobotu v mesiaci toho ktorého
roku v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. Rozšírený styk považoval za primeraný z dôvodu, že maloleté
deti zatiaľ u otca pravidelne neprespávali (podľa matky večer u otca plačú, že chcú ísť domov), ako aj
prihliadol na vyjadrenie maloletej N. pri rozhovore s kolíznou opatrovníčkou, ktorá uviedla, že by u otca
vydržala spať jednu noc. Doteraz maloleté deti trávili u otca vždy len kratšie obdobie, zväčša 1 deň,

preto okresný súd mal pochybnosti o vhodnosti širšieho styku vzhľadom na náhlu zmenu pre maloleté
deti. Trvanie neodkladného opatrenia okresný súd viazal do právoplatného skončenia rozhodnutia vo
veci samej ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi.

3. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal odvolanie otec maloletých detí. Vzhľadom
na dátum rozhodnutia otec stratil „neodkladnosť“ svojho návrhu na úpravu styku formou neodkladného

opatrenia počas letných prázdnin, preto na vydaní neodkladného opatrenia v rozsahu úpravy styku
počas mesiaca august netrval. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a rozhodnúť, že otec jeoprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.00
hod. do nedele do 18.00 hod. Považoval za nesporné, že rodičia žili v spoločnej domácnosti od roku
2011dojúna2018,pretomaloletédetibolizvyknuténaprítomnosťobochrodičovapokiaľbyajvzhľadom

na nízky vek preferovali starostlivosť matky, vybudovali si citovú väzbu k otcovi, keďže ho neodmietajú
a chcú s ním tráviť voľný čas. Práve tým, že rozsah styku otca s maloletými je nedostatočný, môže sa u
detí vytvoriť nezdravá viazanosť na matku. Uviedol, že bez významu nie je ani skutočnosť, že matka s
otcom maloletých detí nekomunikuje, ich vzťahy sú narušené, čo tiež ovplyvňuje postoj maloletých detí.
Doteraz určený styk považuje vzhľadom na vek maloletých detí za nedostatočný, pretože za uvedený

čas sa musia maloleté deti vyrovnať a prispôsobiť zmene prostredia, zmene rodiča a jeho prípadných
iných výchovných pravidiel. Otec je presvedčený, že maloleté deti nemajú problém prespať u neho dve
noci, prostredie u otca poznajú, tak isto aj ostatné osoby, ktoré sa v rodinnom dome nachádzajú (starí
rodičia, súrodenci otca). Vyjadrenie maloletej N. o tom, že by zvládla prespať u otca iba jednu noc
nepovažuje za smerodajné a určujúce. Maloleté deti často automaticky a nekriticky prijímajú cudzie
názoryaprezentujúichakosvoje.Vyjadreniematky,ktorákolíznemuopatrovníkoviuviedla,žedetivečer

u otca plačú a chcú ísť domov, sa nezakladá na pravde. Ani na strane otca maloletých detí nie je žiadna
prekážka, ktorá by bránila v rozšírení styku otca s maloletými deťmi.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že na poradenstvo na RPPS dňa
26.08.2019 sa dostavila len matka, otec maloletých detí sa na poradenstvo nedostavil a svoju neúčasť

neospravedlnil. Styk otca s maloletými deťmi sa realizoval dňa 17.08.2019 v čase keď už bolo vydané
a vykonateľné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ešte podľa rozsahu určeného v rozsudku
okresného súdu zo dňa 11.01.2019.

5. Matka vo svojom vyjadrení s k odvolaniu otca maloletých detí uviedla, že s tvrdeniami otca uvedenými

v odvolaní nesúhlasí, nakoľko otec detí pracoval od roku 2012 v zahraničí, v domácnosti trávil výlučne
víkendy, kedy v piatok v neskorých večerných hodinách prichádzal do domácnosti a v nedeľu poobede
cestoval za prácou. Z toho vyplýva, že dobre nepozná návyky detí, ani ich denný režim. V čase
stretávania nerešpektuje obedný spánok M., neprispôsobuje tomu výber aktivít a plánovanie času s
deťmi. Napriek rozšírenému styku deti v nepárny piatok si nebol prevziať otec maloletých detí, ale jeho

matka. Otec detí tiež nemá vytvorené podmienky, aby mohli deti prespávať v domácnosti jeho matky,
kde sa zdržiava počas víkendov. Deti nemali ani posteľ, museli spať na gauči. M. N. mala s prespaním u
otca problémy, plakala a pýtala sa domov. Otec detí nebol doma ani vo večerných hodinách, na večerný
spánok ich ukladala stará matka. Matka maloletých detí má za to, že styk otca s deťmi bol primeraný,
a preto navrhla, aby súd ponechal nerozšírený styk otca s deťmi, a to každú nepárnu sobotu v čase

od 9.00 hod. do 19.00 hod.

6. Otec maloletých detí vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky uviedol, že matka
si neodkladné opatrenie prevzala až dňa 27.08.2019, preto si v súlade s neodkladným opatrením
prevzal deti prvý nepárny piatok po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia, čo bolo až dňa 30.08.2019.

To, že postupoval zákonne a deti si prevzal až po nadobudnutí vykonateľnosti súdneho rozhodnutia
nemôže byť v jeho neprospech. Komunikácia medzi rodičmi je problematická, otec nevidí význam v
tom, aby sa s matkou stretával na referáte, nemá dôveru v to, že poradenský proces rodičom pomôže
zlepšiť ich vzťahy. K realizácii styku v rodinnom dome svojich rodičov uviedol, že jeho brat, ktorý v
tejto nehnuteľnosti býval sa odsťahoval, a tak maloleté deti od 08.09.2019 majú k dispozícii samostatnú

izbu zariadenú primeraným nábytkom a dvojposteľou. Ak sa aj stalo, že maloletý M. cez obed nespal,
bolo to len z dôvodu, že spať nechcel. K realizácii styku dňa 30.08.2019 ešte uviedol, že vzhľadom na
to, že nemal istotu, či matka vôbec styk s deťmi umožní a keďže brigádnicky od pondelka do piatku
pracoval v Bratislave, maloleté deti prevzala jeho matka, pričom vo večerných hodinách pricestoval do
G. K. a bol s deťmi. Zlé vzťahy medzi rodičmi nie sú zapríčinené výlučne zo strany otca. Postoj otca k

matke detí je ovplyvňovaný nielen ukončeným partnerským vzťahom, ale aj jej negatívnym postojom k
rozšíreniu styku otca s deťmi, kedy otcovi nevychádza v ústrety. Pokiaľ sú deti choré náhradné termíny
nedáva, neumožňuje mu kontakt nad rámec súdneho rozhodnutia. Nie sú dané žiadne prekážky v tom,
aby sa s maloletými deťmi stretával v rozsahu podľa ním podaného návrhu vrátane návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia.

7. Neodkladné opatrenie v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je upravené v § 360 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania a bez viazanosti
odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP),

uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa

obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia s doplnením ďalších dôvodov
a vyporiadaním sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

13. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu, odvolací
súd nie je viazaný rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi.

15. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu na základe odvolania otca maloletých detí, odvolací
súd považuje rozhodnutie okresného súdu ako súdu prvej inštancie za vecne správne. Rozhodnutie
vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov tak, aby sa zistil skutočný stav veci, ako to
predpokladá ust. § 35 CMP.

16. Pokiaľ súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom musí zohľadniť tú skutočnosť, že
obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, a to by malo
zodpovedať aj právu dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Pokiaľ sú deti zverené do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, v tomto prípade matke, potom by malo byť deťom umožnené stýkať

sa s druhým rodičom (otcom) v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. Aj podľa
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Rozhodnutie o zverení maloletých detí jednému z
rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov,

ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Takýto rodič, u ktorého tak nedochádza
k bezprostrednému výkonu rodičovských práv a povinností nie je pozbavený práva deti vychovávať, a
preto, aby sa mohol podieľať na výchove detí, je potrebné dôsledné upravenie styku takéhoto rodiča s
dieťaťom. Samotnýpojem„záujemmaloletéhodieťaťa“jepotrebnéchápaťčonajextenzívnejšie.Vždyje
v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie

a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových
a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované jeho
práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Z tohto hľadiska je preto dôležité, aby obidvaja rodičia
sa podieľali čo najintenzívnejšie na výchove dieťaťa.

17. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje sú okrem veku dieťaťa
a jeho zdravotného stavu najmä citový vzťah k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, ako aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Uvedené
okolnosti však musí mať súd dostatočne preukázané. Je preto dôležité, aby v konaní vo veci samej bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bude môcť súd autoritatívnym rozhodnutím určiť,

v akom rozsahu bude upravený styk otca s maloletými deťmi.

18. Aktuálne predmetom konania je rozhodovanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal úpravy styku k maloletým deťom. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia,resp. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva.
Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu,
alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribúty vysokej miery

pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez výsluchu účastníkov, bez ich
vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP vymedzuje, že
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Na prípad úpravy styku je potrebné aplikovať predpoklad nariadenia
neodkladného opatrenia spočívajúci v potrebe bezodkladne upraviť pomery. Pomery, ktoré majú byť

neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických
pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide
akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité
dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej

úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. V takomto smere sa odvolací súd stotožňuje
s názorom okresného súdu o potrebe upraviť pomery medzi otcom a maloletými deťmi, vzhľadom
na aktuálne pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu styku otca s deťmi. Pôvodná úprava styku upravená
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7P/35/2018- 41 zo dňa 11.01.2019 v rozsahu

úpravy styku otca s maloletými deťmi na každú nepárnu sobotu v mesiaci toho ktorého roku v čase od
9.00 hod. do 19.00 hod. je minimálna a nemôže v dostatočnom rozsahu prispievať k rozvoju vzťahov
medzi otcom a maloletými deťmi. Pokiaľ okresný súd rozšíril styk otca s maloletými deťmi na každý
nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod. do soboty do 19.00 hod., takáto úprava styku
neodkladným opatrením je primeraná. Správne okresný súd prihliadol na skutočnosti, že maloleté deti

aj vzhľadom na ich vek dosiaľ nie sú zvyknuté prenocovať v inej domácnosti, doteraz deti trávili s otcom
vždy len kratšie časové obdobie, a preto je dôležité prihliadnuť na záujem maloletých detí, aby v ich
prípade nedochádzalo ohľadne styku k náhlym zmenám. Úprava styku aj na jednu noc v priebehu dvoch
kalendárnych týždňov je primeraná, môže byť prospešná aj pre maloleté deti za účelom utužovania
vzťahov s otcom, zohľadňuje adaptačné schopnosti maloletých detí, a zároveň môže prispieť aj k tomu,

aby otec bližšie spoznal návyky maloletých detí, ich denný režim a vedel tomu prispôsobiť program
pripravovaný pre deti a naplánovať rôzne aktivity. Odvolací súd v tomto štádiu konania sa nestotožnil
s názorom otca, že je potrebné upraviť styk širšie, každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka
od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., teda s prespatím maloletých detí dve noci, nakoľko doteraz
neboli zvyknuté na to, že sú mimo svojho domova aj počas noci. Pripravovať ich na takúto skutočnosť je

potrebné postupne, a samotný rozsah úpravy styku do budúcna bude riešený vo veci samej, na základe
širšieho znaleckého dokazovania. Odvolací súd sa však nestotožnil ani s názorom matky vo vyjadrení
proti odvolaniu otca, keď trvala na pôvodnej úprave styku, t.j. raz za dva týždne v jeden deň v sobotu od
9.00 hod. do 19.00 hod., pretože úprava styku v takomto rozsahu neposkytuje dostatočný priestor na
to, aby medzi deťmi a otcom bol budovaný hlbší vzájomný citový vzťah.

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení
neodkladného opatrenia v stanovenom rozsahu, nakoľko rozhodnutie v tomto štádiu konania považoval
za vecne správne.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).