Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/88/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010287
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4616010287.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudkýň JUDr.
Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. H.,
stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného V. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. 3. 2019 sp. zn. 2T/101/2016, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. 10. 2019 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
v celom rozsahu.
Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec
obžalovaného V. H., narodeného XX.XX.XXXX vo I. H.,
trvale bytom K., L. XXX/X,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a § 127
odsek 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 02.03.2016 približne o 17.00 hodine na L. ulici, pri rodinných domoch č. XXX/X a XXX/X v Obci
Prašice, okres Topoľčany, po prechádzajúcom slovnom nedorozumení napadol poškodeného H. H., nar.
XX.XX.XXXX potom, čo poškodený obžalovaného sotil tak, že spadol na zem, obžalovaný vstal zo zeme
a udrel poškodeného do zadnej časti hlavy, pričom pri následnom vzájomnom preťahovaní sa ho odsotil
a poškodený spadol na zem, v dôsledku čoho utrpel zranenia - zmliaždenie s krvnou podliatinou okolo
očníc, otras mozgu ľahšieho stupňa, zlomeninu nosovej kosti bez posunu úlomkov, povrchovú tržnú
ranu a kožné odreniny pravého predlaktia a subluxáciu zubov 11 a 21, pričom
uvedené zranenia si vyžadovali lekárske ošetrenie a hospitalizáciu poškodeného v nemocnici a dobu
liečenia v trvaní 21 dní,
p o s t u p u j e
Okresnému úradu Topoľčany, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by mal žalovaný skutok
prejednať ako priestupok.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný V. H. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 127 ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa 02.03.2016 približne o 17.00 hodine na L. ulici, pri rodinných domoch č. XXX/X a XXX/X v Obci
Prašice, okres Topoľčany, po prechádzajúcom slovnom nedorozumení napadol poškodeného H. H.,nar. XX.XX.XXXX potom, čo poškodený obžalovaného sotil tak, že spadol na zem, obžalovaný vstal zo
zeme a pri následnom vzájomnom preťahovaní ho udrel opakovane päsťou do tváre, potom ho odsotil,
poškodený spadol na zem, v dôsledku čoho utrpel zranenia - zmliaždenie s krvnou podliatinou okolo
očníc, otras mozgu ľahšieho stupňa, zlomeninu nosovej kosti bez posunu úlomkov, povrchovú tržnú ranu
a kožné odreniny pravého predlaktia a subluxáciu zubov 11 a 21, pričom uvedené zranenia si vyžadovali
lekárske ošetrenie a hospitalizáciu poškodeného v nemocnici a dobu liečenia v trvaní 21 dní.
Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., za zistenej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.
2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej
spoločnosti I. L. vo výške 923,27 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený H. H. s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný
proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný do výroku o vine, treste ako aj
náhrady škody.
V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom
súdu I. stupňa nestotožňuje. Poukázal na to, že súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Konštatoval, že výpoveď poškodeného je
absolútne nedôveryhodná, pričom v čase incidentu bol pod vplyvom alkoholu. Namietol zrejmú
motiváciu poškodeného zo zištných a pomstychtivých dôvodov. Ďalej uviedol, že výpoveď poškodeného
nepodporili ani znalecké dokazovania a poukázal na charakterové vlastnosti poškodeného. K právnej
kvalifikácii nepriameho úmyslu poznamenal, že nemal a nemohol mať vedomosť, že ak sa pôjde s
poškodeným porozprávať, môže dôjsť k vzniku zranení. Namietol tiež rozčlenenie skutku súdom I.
stupňa na niekoľko etáp. Zdôraznil, že sa iba bránil útoku zo strany poškodeného, ktorý ho ako prvý
napadol, s ktorou skutočnosťou sa súd I. stupňa vôbec nezaoberal. Jednalo sa teda o nutnú obranu. Súd
I. stupňa podľa neho nevyhodnotil dôkazy svedčiace v jeho prospech a vo vzťahu k právnej kvalifikácii
vyprodukoval nepriamy úmysel, napriek tomu, že žiadny neexistoval.
V konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Nitre zmenil napadnuté rozhodnutie a spod skutku ho
oslobodil z dôvodu, že sa skutok nestal, resp. išlo o nutnú obranu. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť
a vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní obhajca obžalovaného uviedol, že sa plne
pridržiava podaného odvolania, doložil do spisu písomný doklad o tom, že voči poškodenému je vedené
ďalšie priestupkové konanie voči iným osobám obdobného charakteru. Konštatoval, že na rozdiel od
poškodeného, obžalovaný požíva v obci dobrú povesť, nemá konflikty s inými osobami. Poškodený
bol medzičasom uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania spáchaného voči obžalovanému.
Zdôraznil, že obžalovaný sa iba bránil útoku zo strany poškodeného, na čo musel použiť väčšiu silu, čím
sa súd I. stupňa nezaoberal. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod skutku oslobodiť,
alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa na opätovné prejednanie.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa cíti byť nevinný, správanie poškodeného je scestné,
pričom jediným pozitívom tohto konania je, že sa odsťahoval. Uviedol, že pracuje a vychováva s
manželkou tri maloleté deti. Navrhol zrušiť obvinenie, keďže nič zlé nespravil.
Zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné a navrhol ho
podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou (obžalovaným) Krajský súd v Nitre
ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených
dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I.
stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Po preskúmaní veci bolo zistené, že na Okresný súd Topoľčany bola dňa 25. 8. 2016 doručená na
prejednanie a rozhodnutie obžaloba proti obžalovanému pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 127 ods. 3 Tr. zák.
Je potrebné uviesť, že trestná vec obžalovaného už bola predmetom preskúmavacej povinnosti
krajského súdu, keď tento rozhodoval na podklade odvolania Okresného prokurátora v Topoľčanoch
proti pôvodnému rozsudku súdu I. stupňa sp. zn. 2T/101/2016 zo dňa 30. 3. 2017, ktorým bol obžalovaný
spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodený. Krajský súd pod sp. zn. 2To/29/2017 dňa 14. 6. 2017
zrušilnapadnutýrozsudoksúduI.stupňaavecvrátiltomutosúdunaopätovnéprejednaniearozhodnutie
s potrebou doplniť dokazovanie.
Po doplnení dokazovania v rozsahu uvedenom v uznesení krajského súdu, súd I. stupňa dňa 19. 3. 2019
opätovne vo veci rozhodol tak, že uznal obžalovaného vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 127 ods. 3 Tr. zák. a uložil mu podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.
Krajský súd po oboznámení sa s dostupným spisovým materiálom nariadil vo veci verejné zasadnutie
a následne vyhlásil uznesenie, ktorým zrušil rozsudok súdu I. stupňa podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr.
por. v celom rozsahu a podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil trestnú vec obžalovaného Okresnému úradu
v Topoľčanoch, odboru všeobecnej a vnútornej správy, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako
priestupok, keďže tak mal urobiť už súd I. stupňa.
Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného.
Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e/ Tr. zák. a § 127 ods. 3 Tr. zák. spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spácha taký
čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, t.j. staršej ako 60 rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.
Jedným zo zákonných znakov prečinu výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ako i prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je, že páchateľ fyzicky napadne iného
a tým sa dopustí hrubej neslušnosti na mieste verejnosti prístupnom pri súčasnom spôsobení ublíženia
na zdraví. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za akýkoľvek prečin je bezpečné zistenie,
či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 §
10 Tr. zák. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých
bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny
korektív).
Krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom,
neporušiac žiadne z ustanovení Trestného poriadku. Napriek tomu sa dostatočne nezaoberal všetkými
skutkovými okolnosťami prípadu, tieto nesprávne právne vyhodnotil, keď uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania mal dostatočným spôsobom preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa
stal tak, ako ho upravil v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že týmto obžalovaný naplnil všetky
formálne i materiálne znaky žalovaných prečinov.V prvom rade je potrebné prisvedčiť námietkam obhajoby, že skutok, ako bol ustálený súdom I. stupňa,
nebol vôbec preukázaný. Najmä pokiaľ ide o spôsob ublíženia na zdraví poškodenému spočívajúci v
konaní obžalovaného, ktorý mal „opakovane päsťou do tváre udrieť“ poškodeného. Táto skutočnosť
nevyplýva ani z výpovede obžalovaného, ani poškodeného a rovnako ani z lekárskych správ a
znaleckých posudkov. Krajskému súdu tak nie je zrejmé, z čoho vychádzal pri ustaľovaní priebehu
skutkového deja. Poškodený od začiatku konania uvádzal, že bol obžalovaným napadnutý odzadu do
temena hlavy, čo je evidentné jednak z jeho výsluchov ako i prvotnej lekárskej správy o jeho vyšetrení.
PokiaľideoprávneúvahysúduI.stupňa,žeobžalovanýsvojímkonanímnaplnilvšetkyznakyžalovaných
trestných činov, s touto argumentáciou sa nadriadený súd nestotožňuje a poukazuje na to, že súd
I. stupňa sa dôsledne nezaoberal tým, či daný skutok je trestným činom a opomenul prihliadnuť na
ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., t.j. či daný skutok napĺňa nielen po formálnej ale i materiálnej
stránke znaky trestného činu. Nesprávne potom dospel k záveru, neprihliadnuc na materiálny korektív
definovaný v tomto ustanovení Trestného zákona, že s ohľadom na stupeň závažnosti skutku, tento
presahuje závažnosť nepatrnú a posúdil ho ako trestný čin.
Krajský súd naopak s ohľadom na spôsob vykonania činu, jeho druh a povahu, ako aj správanie
poškodeného, následky konania obžalovaného, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (miesto, čas a
pohnútky obžalovaného) dospel k záveru, že pokiaľ ide o výtržníctvo ako i ublíženie na zdraví, nejde o
prečin s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák.
V kontexte vyššie uvedených skutočností, je nutné zohľadnil spôsob vykonania činu, keď sa jednalo
o konanie obžalovaného potom ako bol bezdôvodne napadnutý poškodeným, ktorý sám na mieste
verejnosti prístupnom ho fyzicky napadol, len s tým rozdielom, že mu nevzniklo žiadne zranenie.
Obžalovaný, doposiaľ bezúhonný občan, iba nesprávne reagoval na atak zo strany poškodeného, keď
prekročiac medze nutnej obrany, keďže jeho útok nasledoval na poškodeného až potom, ako útok
poškodeného bol ukončený, fyzicky napadol poškodeného. S ohľadom však na uvedené okolnosti
predchádzajúce skutku, ako i skutočnosť, že ihneď po incidente obžalovaný sám privolal políciu a
skutočnosť, že poškodený v minulosti neustále ubližoval rodine obžalovaného, najmä jeho maloletému
synovi, o čom svedčili jednak svedecké výpovede svedkov ako i správa obecného úradu, a tiež
doložené priestupkové konania poškodeného a v konečnom dôsledku i skutočnosť, že poškodený
už bol právoplatne odsúdený v inom trestnom konaní za spáchanie nebezpečného vyhrážania voči
obžalovanému, sa obžalovaný uvedeným konaním síce dopustil žalovaných trestných činov a spôsobil
ublíženie na zdraví poškodenému opísané v žalovanom skutku, nemožno však závažnosť jeho konania
posúdiť vyššiu ako nepatrnú.
Taktiež je potrebné zohľadniť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, priestupky spáchal iba na
úseku cestnej premávky a z miesta bydliska je kladne hodnotený, na rozdiel od poškodeného. Taktiež
z predložených listín vyplýva, že obžalovaný sa pokúsil riešiť konflikty s poškodeným v minulosti aj
zmierlivou cestou za pomoci právneho zástupcu i obce, avšak nedošlo k žiadnej náprave.
Nebagatelizujúc konanie obžalovaného je potrebné nazerať na spáchanie predmetného skutku aj v
týchto širších súvislostiach, prihliadnuc i na skutočnosť, že krajský súd nemal, ani po odstránení
vytknutých nedostatkov, preukázaný presný spôsob spáchania skutku obžalovaným, hoci je zrejmé,
že zranenia poškodeného vznikli preukázateľne v dôsledku jeho konania dňa 2. 3. 2016, ktorého sa
dopustil na mieste verejnosti prístupnom. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil
správanie obžalovaného ako jednorazové konanie, akýsi exces z inak riadne vedeného života.
V konečnom dôsledku krajský súd prihliadol i na pohnútku obžalovaného, ktorou nebol priamy úmysel
ublížiť poškodenému na zdraví, ale išlo skôr o neadekvátnu reakciu vyvolanú predchádzajúcim atakom
zo strany poškodeného. Poukazujúc na to, že sa jednalo o ojedinelý skutok obžalovaného, vyhodnotiac
aj všetky vyššie uvádzané skutočnosti, skutok sám o sebe nebol podstatne závažný a nebezpečný pre
okolie.
Nie každé fyzické napadnutie občana a ublíženie na zdraví, i keď sa ho páchateľ dopustil na mieste
verejnosti prístupnom, musí vždy naplňovať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. aj z pohľadu
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.
V týchto súvislostiach potom nadriadený súd vyhodnotil závery súdu I. stupňa, ktorý neaplikoval
dôsledne ustanovenia Trestného zákona, keď opomenul vyhodnotiť skutok aj s poukazom na materiálny
korektív, za nesprávne. Preto podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa a sám rozhodol podľa § 280 ods. 2 Tr. por. tak, že trestnú vec obžalovaného postúpil Okresnému
úradu Topoľčany, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako
priestupok.
Vzhľadom k týmto vyššie uvedeným skutočnostiam bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku toho
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.