Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014551
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014551.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného M. M., nar. XX.XX.XXXX v T. republike, R.,
naposledy bytom v T. republike, X. N., M. XXXX, štátny občan T. republiky, t. č. vo výkone trestu odňatia v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa
25. septembra 2019, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 10. júla 2019 pod sp. zn. 1Pp/129/2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 odseku 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie z r u š
u j e v celom rozsahu.
II. Podľa § 66 odsek 1 písm. b), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného M. M. na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom (v konaní o návrhu na schválenie dohody o vine a treste) Okresného súdu Trenčín zo dňa
19. júla 2018 pod sp. zn. 8T/63/2018 bol odsúdený M. M., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo
spáchania trestného činu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. zákona

a iné. Za to mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, so
zaradenímnajehovýkonpodľa§48odsek2písm.a)Tr.zákonadoústavunavýkontrestus minimálnym
stupňom stráženia. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody odsúdený nastúpil dňa 19.07.2018 a
po započítaní väzby má predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody dňa 06.02.2020. Lehota
pre to, aby mohol byť odsúdený M. M. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. po
uplynutí 2/3 uloženého a nariadeného trestu má u odsúdeného uplynúť dňom 06.06.2019.

Dňa 24. mája 2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného M. M. na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú aj odôvodnil.

Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 10. júla 2019
pod sp. zn. 1Pp/129/2019 podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona odsúdeného M. M. podmienečne

prepustil z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody, uloženého odsúdenému vyššie citovaným
rozhodnutímapodľa§68odsek1 Tr.zákonamuurčilskúšobnúdobuna12(dvanásť)mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry v
neprospechodsúdeného.Vodôvodnenísvojejsťažnostipoukázalnahodnotenieodsúdenéhoriaditeľom
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, z ktorého vyplýva, že riziko

sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredne vysoké a resocializačná prognóza je tak u neho menej
priaznivá aj s prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, sklony k závislosti napožívaní omamných látok a absencie dlhodobejšieho legálneho zamestnania. Odsúdený preukazuje
splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie iba čiastočne a riaditeľom ústavu na výkon trestu
odňatia slobody nebolo doporučené jeho podmienečné prepustenie. Odsúdený počas doterajšieho

výkonu trestu odňatia slobody neplní program zaobchádzania pokiaľ ide o jeho pracovné povinnosti, v
ktorých má rezervy a má nízku produktivitu práce, na čo bol opakovane upozorňovaný. Podľa názoru
prokurátora odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody a navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1
písm. b) Tr. zákona v celom rozsahu zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odsúdený M. M. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora vyjadril tak, že so sťažnosťou
nesúhlasí, pretože on počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody pracuje podľa svojich
schopností a možností a nemôže za to, že nedokáže plniť stanovené normy v práci. Je vyučený kuchár
a keby ho ústav zamestnal v kuchyni, by bolo jeho hodnotenie úplne iné.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 21. augusta
2019, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 25. septembra
2019 správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že
sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá bola podaná oprávnenou osobou a včas, je dôvodná.

Podľa § 66 odseku 1 písm. b) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za zločin, po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odseku 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7

rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

Krajský súd na rozdiel od právneho názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného M. M.
uvedenévustanovení§66odseku1,odseku2 Tr.zákonakumulatívnesplnenéneboli.Odsúdený

vykonal potrebné 2/3 z uloženého a jemu nariadeného predmetného nepodmienečného trestu odňatia
slobody skutočne dňom 06. júna 2019. Teda formálna podmienka na jeho podmienečného
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak bola splnená.

Pokiaľ však ide o ďalšiu, druhú zákonnú podmienku, týkajúcu sa adekvátneho polepšenia sa

odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský
súd sa so záverom okresného súdu nemohol stotožniť a musel prisvedčiť názoru prokurátora v tom,
že odsúdený splnenie tejto podmienky preukazuje skutočne iba v čiastočnej forme. Odsúdený M. M.,
ako to vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, aj keď vo viacerých
smeroch nie je hodnotený celkom negatívne, t. j. pokiaľ ide o jeho správanie, kritický postoj k spáchanej

trestnej činnosti, plnenie nariadení a príkazov príslušníkov ZVJS, aktivity v kultúrnoosvetovej činnosti,
keď nie negatívne sú hodnotené aj jeho vzťahy s osobami blízkymi, však pozitívne nie je hodnotený
pokiaľ ide o pracovnú disciplínu a plnenie si svojich pracovných povinností, ktoré boli spočiatku u
odsúdeného na podpriemernej úrovni, časom došlo k zlepšeniu, ale doposiaľ nie sú výsledky v tejto
oblasti u odsúdeného na relevantnej úrovni, a to aj pokiaľ ide o jeho pracovné aktivity v prospech ústavu,

keď odsúdený sa iba občas zapája do takejto činnosti a i do činnosti na rozvoj osobnosti odsúdeného.
Konštatuje sa, že program zaobchádzania sa u neho plní iba v čiastočnej miere, keď síce nevykazuje
disciplinárny trest, ale ani disciplinárnu odmenu a jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody nebolo riaditeľom ústavu doporučené. Krajský súd v tomto smere i napriek čiastočne
pozitívnemu charakteru hodnotenia odsúdeného, ako základného atribútu pre hodnotenie naplnenia

druhej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, je toho názoru, že odsúdený dôsledne túto druhú
zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie nespĺňa a v tomto smere uvádza, že odsúdený má
zrejmé rezervy v preukazovaní adekvátneho stupňa svojho polepšenia s poukazom na to, že si doposiaľ
nevytvoril podmienky pre získanie aspoň jednej disciplinárnej odmeny. U odsúdeného podľa názorukrajského súdu, v zhode so sťažnostnými námietkami prokurátora, sú navyše podstatné rizikové faktory
jeho recidívy, ktorá je menej priaznivá, vzhľadom na vyhodnotené stredné riziko sociálneho zlyhania,
sklony k závislosti na požívaní omamných látok a absencia dlhodobejšieho legálneho zamestnania a

záujem odsúdeného oň. Krajský súd musí vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatovať, že odsúdený
dôsledne nespĺňa ani tretiu materiálnu zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, t. j. predpoklad, že na slobode, po podmienečnom prepustení bude skutočne
viesť riadny život. Tento predpoklad musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čomu
však u odsúdeného M. M. ako je vyššie uvedené, tak nie je.

Na základe uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že odsúdený M. M. kumulatívne
nespĺňa všetky zákonné materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody tak, ako na to odlišne (aj podrobne) poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,
s ktorými dôvodmi sa krajský súd v otázke naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné
prepustenie odsúdeného nestotožnil. Krajský súd pripomína, že podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody nie je a ani nemôže mať skutočne charakter akejsi odmeny iba za relatívne
dobré správanie sa odsúdenej osoby, ale ide o taký mimoriadny inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených
prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do
rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné
pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa

poskytne príležitosť na slobode - za istých zákonných a súdom určených podmienok - preukázať, že vie
viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto napadnuté uznesenie okresného súdu (s
určením inak neprimerane krátkej skúšobnej doby iba pri dolnej hranici zákonného rozpätia 1-7 rokov)

podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v celom rozsahu zrušil a vzhľadom k tomu, že okresný súd
vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, na podklade ktorých bolo možné meritórne rozhodnúť,
rozhodol krajský súd sám tak, že podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona návrh odsúdeného
M. M. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.