Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817204605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 1. mája
XX/X, XXX XX X. nad Z., o zaplatenie 3.841,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp 146/2017-48 zo dňa 06. novembra 2017, v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp 146/2017-85 zo dňa 25. apríla
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.830,17 EUR, úrok vo výške 109,55 eur a úroky z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.841,09 EUR od 25.03.2017 do 11.04.2017 a zo sumy 3.830,17
eur od 12.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 10,92 eur s príslušenstvom zastavuje.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 88 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,55 EUR
od 25.03.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 52 odsek 1, § 54 odsek 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, ktorý sa ho

zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca listom zo dňa
24.03.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru. Žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol
žalovanému sumu 4.100 Eur, pričom žalovaný uhradil do podania žaloby žalobcovi na istinu sumu
258,91 Eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 3.841,09 Eur. Na úroky do zosplatnenia žalovaný uhradil
sumu 300,55 Eur a nárok žalobcu na zvyšné úroky do zosplatnenia podľa predloženého prehľadu bol

tak 109,55 Eur. Voči takto uplatnenému nároku žalobcu súd prvej inštancie nemal žiadne výhrady a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.830,17 Eur a 109,55 Eur. Žalobca ďalej požadoval úroky z
úveru aj od zosplatnenia, t.j. od 25.03.2017 do zaplatenia zo sumy istiny 3.841,09 Eur. V tejto časti
považoval súd žalobu za nedôvodnú. Bol toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom

prípadebynaťarchuspotrebiteľadochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiuatojednakvpodobeúrokovz
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené súd
priznal žalobcovi aj žalovaný úrok z omeškania odo dňa omeškania, tak ako to žalobca žiadal, kedy
žalovanýbolpreukázateľnevomeškaní.Súdzohľadnilčiastočnúúhradupozačatíkonaniavsume10,92

Eur na istinu. Čo sa týka vyčísleného úroku z omeškania v sume 1,38 Eur žalobca súdu nepreukázal,
ako ho vypočítal, z akej sumy a za aké obdobie, preto mal za to, že v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno. Žalobca si uplatnil aj určitú sumu ako poistné a to vo výške 3,14 Eur. Súd prvej inštancie mal
zato, že žaloba ohľadom nároku na poistné je nedôvodná. Žiadna osobitná poistná zmluva predložená
nebola. Táto dohoda bola zakomponovaná do textu zmluvy o úvere bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Je

otázne či žalovaný ako spotrebiteľ mal takúto vôľu uzavrieť nejakú poistnú zmluvu a či vedel, že súbežné
uzatvára aj nejakú zmluvu o poistení a či ju vôbec chcel uzavrieť. Nie je vylúčené, že túto časť zaškrtol
samotný žalobca, pretože táto časť bola vpísaná počítačom nie rukou. Je nanajvýš pravdepodobne, že
chcel uzavrieť úverovú zmluvu, pretože si chcel požičať peniaze.

5. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudkom
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie. Má zato, že dohodnutý obchodný úrok patrí
veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Obsahom záväzku
dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s
úrokmi z omeškania. Pokiaľ považoval súd žalobcov návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho

doplnenie v zmysle ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p.. Ako prílohu k žalobe zaslal súdu prvej inštancie
prepočet úrokov z omeškania, z ktorého vyplýva v akej výške (5 %) a z akej sumy (úročená splátka) a
za aké obdobie bol počítaný úrok z omeškania vo výške 1,38 Eur. V prípade ak súd nepovažoval nárok
ohľadom poistného za dôvodný, mal žalobcu vyzvať na predloženie poistnej zmluvy. Má tiež zato, že
súd nepostupoval pri výpočte náhrady trov konania správne.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
11.05.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva
o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.100 Eur, pri úrokovej sadzbevo výške 10,9 % p.a. a RPMN 13,35 %. Vzhľadom na porušenie ustanovení Zmluvy o úvere zo strany
žalovaného, žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru ku dňu 24.03.2017 s tým, že žalovaný bol
vyzvaný na úhradu celého dlhu najneskôr do 03.04.2017.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
oúvere,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

12. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľaodseku2,právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich

nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa odseku 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže

bez svojej viny pripojiť.

15. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa ustanovenia § 150 odsek 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že

uzatvorená Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako
dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku

netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.18. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.
Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah

medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny
vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaného vychádzajúcu z dôvery v
objektívne občianske právo.

19. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere úpravu neprijateľných podmienok

spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ustanovenie § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §
853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy

obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy
neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je
potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak
by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po
zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na

dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného
pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri
úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka.
Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§

657, či § 658).

21. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr.
zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom

(náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia
tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

22. Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98)
vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu

(jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369
Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k

tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškaniaanieužúrokovzúveru.Správnetútosituáciurozanalyzovalsúdprvejinštancievodôvodnení
svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne
uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania.

23. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. (Pozri
C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya)24. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu,
odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný. Pritom
bolo potrebné prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom tak, ako to

je uvedené vyššie.

25. Súd prvej inštancie ďalej zamietol žalobcov nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania
vo výške 1,38 Eur z dôvodu nepreukázania z akej sumy a za aké obdobie ho takto žalobca vypočítal.
Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že uvedená suma bola v zmysle Prepočtu úrokov z omeškania

predloženého súdu vypočítaná z úročenej splátky. K uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné.

26. Čo sa týka otázky úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky, túto
opakovane riešil Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006,
sp. zn. 31Cdo/2036/2009 a sp. zn. 35Odo/101/2002. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že
„Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

neplatná pre rozpor so zákonom“. Ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník však neumožňujú
veriteľovi požadovať od dlžníkov príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky. Tým však nie je dotknuté právo účastníka dohodnúť sa, že dohodnuté úroky
sa stanú súčasťou istiny. Odvolací súd pritom uvádza k možnosti dohody, že dohodnuté úroky sa stanú
súčasťou istiny, že v prípade spotrebiteľských vzťahov je nutné vyhodnotiť platnosť resp. neplatnosť

takejtodohodyvprospechspotrebiteľa,apretoanitakátoprípadnádohodabynemohlabyťvyhodnotená
inak, ako neplatný právny úkon.

27. Preto by žalobcovi ani v tomto prípade nemohli byť priznané úroky z omeškania z dohodnutých
úrokov, tzn. ani vyčíslený úrok vo výške 1,38 Eur, ktorý v sebe zahŕňa aj úrok z omeškania z

nezaplateného úroku.

28. K nepriznaniu poplatkov za poistenia odvolateľ uviedol, že súd ho mal v prípade neúplného
žalobného návrhu vyzvať na predloženie dôkazov.

29. Dôkaznú povinnosť Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravoval v ustanovení § 120
a Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 132 odsek 1 a § 150.

30. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než
je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od

zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

31. Bez právneho významu je námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p..

Výzvou zo dňa 03.07.2017 bol žalobca vyzvaný na predloženie všetkých príslušných listín. V tejto
súvislosti je potrebné dodať, že doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na poplatky za poistné
žalobca nepredložil ani v priebehu odvolacieho konania (žalobcom predložené Všeobecné poistné
podmienky a ani Základné informácie nemožno považovať za takéto doklady). Pokiaľ mal žalobca za
to, že určité prostriedky procesného útoku nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie, mal ich v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p. predložiť v konaní odvolacom, čo však neurobil.

32. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne
spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, aj keď by sa to čiastočne javilo akodôvodné. Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci
peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať.

33. K rozsahu priznaného nároku na trovy konania odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca
nebol v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu úspešný (o čom svedčí aj podané
odvolanie) a preto mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetom
prvoinštančného konania nebolo len zaplatenie istiny vo výške 3.841,09 Eur, ale aj zmluvných úrokov
(úrokov do predčasného zosplatnenia vo výške 109,55 Eur ako aj úrokov po predčasnom zosplatnení do

zaplatenia, čo činí do rozhodnutia súdu prvej inštancie sumu 260,38 Eur), úrokov z omeškania (vyčíslený
úrok vo výške 1,38 Eur), či poplatkov za poistné (3,14 Eur). Žalobca sa tak podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 4.215,54 Eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu 10,92 Eur a teda zastavenie
konania v uvedenej časti spôsobil výlučne žalovaný. Predmetom konania tak ostala suma 4.204,62 Eur
(100 %). Žalobca bol úspešný v časti istiny (po odrátaní čiastočnej úhrady činí 3.830,17 Eur), zmluvného
úroku do zosplatnenia (109,55 Eur) a úrokov z omeškania. Žalobca tak bol úspešný čo do sumy 3.939,72

Eur (zaokrúhlene 94 %). Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu (94 %) a žalovaného (6 %) súd prvej
inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

34. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

35. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle

ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).