Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 7, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117218163
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117218163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkýň: 1/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom N.. D. XXXX/X, P., štátna občianka SR, 2/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. hrdinov
XXX/XX, P., štátna občianka SR, právne zastúpených JUDr. Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko -
JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín proti žalovanej C.. C. C., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom P. I. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom, J. Zemana
3141/101, Trenčín, za účasti intervenienta na strane žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpeného FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 20 000 Eur, žalobkyni 2/ sumu 20 000 Eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyne 1/, 2/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou podanou dňa 22.9.2017 domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 40.000 Eur, a žalobkyni 2/ náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 40.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe
uviedli, že žalobkyne 1/, 2/ sú dcérami I. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom P. - X., K.. Y. XXX/XX. Dňa XX.XX.XXXX utrpela I. G. smrteľný úraz pri dopravnej
nehode. Žalovaná ako vodič osobného motorového vozidla zn. V. G. R.: TN-XXX BZ spôsobila
predmetnú dopravnú nehodu, za čo bola uznaná vinnou z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu

s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. k. 4T/73/2017-286 zo dňa
05.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2017. Žalobkyne si touto žalobou uplatňujú svoje
právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. K dopravnej nehode došlo tak, že
žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla R.: TN-XXX BZ dňa XX.XX.XXXX pri predchádzaní
nákladného motorového vozidla s prívesom sa nestihla zaradiť do svojho jazdného pruhu, v dôsledku
čoho došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom, ktoré viedla žalovaná a protiidúcim vozidlom,

v ktorom sa viezla matka žalobkýň, a teda žalovaná predchádzala vozidlo a nemala pred sebou rozhľad
na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie a nemohla sa bezpečne zaradiť
pred vozidlo, ktoré chcela predísť. V predmetnom trestnom konaní tak bolo nesporne preukázané, že
príčinou dopravnej nehody, v dôsledku ktorej došlo k usmrteniu matky žalobkýň I. G., bolo zavinenékonanie žalovanej, ktoré zakladá zodpovednosť žalovanej podlá § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom táto zodpovednosť nie je obmedzená len na náhradu majetkovej ujmy, ale zahŕňa aj náhradu
ujmy nemajetkovej. Smrťou matky žalobkýň bola žalobkyniam spôsobená nemajetková ujma v ich

súkromnom a rodinnom živote. Právo na súkromný a rodinný život, ktoré v sebe obsahuje tiež právo
na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny, je nepochybne súčasťou práva na
ochranu osobnosti. Žalobkyne 1/ a 2/ tvorili s matkou I. G. plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými
sociálnymi a citovými väzbami. Smrť našej matky bola nečakaná, tragická a ňou nezavinená udalosť,
ktorá nenávratne pretrhla medziľudské väzby, čím žalobkyne stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať

svoj súkromný a rodinný život spolu s ich matkou. Smrteľný úraz matky žalobkýň spôsobil neodčiniteľný
následok, ktorý je nesporne spôsobilý zasiahnuť do súkromia žalobkýň ako dcér. Žalobkyne mali
k svojej matke I. G. najbližší vzťah, a preto následok jej smrteľného úrazu prežívajú skutočne
veľmi intenzívne. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, vo svojom rozsudku sp. zn.
3Cdo/228/2012 zo dňa 26.09.2013 na základe otázky položenej Krajským súdom v Bratislave, ako
súdom odvolacím, posudzoval, či smrť rodinných príslušníkov fyzickej osoby pri dopravnej nehode,

ktorú títo rodinní príslušníci a ani fyzická osoba nezavinili, je neoprávneným zásahom do práva fyzickej
osoby na súkromný a rodinný život. Na uvedenú otázku Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že
v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa uplatňuje ako jednotný názor, v zmysle
ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,
je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych

väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou
člena rodiny, je konaním napĺňajúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv
pozostalých členov rodiny. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: existencia
ujmy (škodlivý následok), porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon spočívajúci v konaní
(alebo opomenutí) tretej osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv, príčinná súvislosť medzi

touto ujmou (škodlivým následkom) a protiprávnym konaním alebo opomenutím. Pokiaľ teda ide o
naplneniepodmienokprevznikreparácienegatívnehozásahudoosobnostnýchprávžalobkýňjezrejmé,
že došlo k zásahu, ktorý vyvolal ujmu na strane žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/, spočívajúcu v porušení
ich osobnostných práv chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka a tento zásah mal charakter
protiprávneho konania žalovanej a je s ním v príčinnej súvislosti. Matka žalobkýň zomrela vo veku 54

rokov, teda vo veku, kedy bola ešte schopná a pripravená poskytovať žalobkyniam svoju starostlivosť,
pomoc, radu či nehu, či radosť z ich prítomnosti či prítomností detí žalobkýň a jej vnúčat. Smrťou matky
žalobkyne stratili možnosť v budúcnosti zdieľať so svojou matkou ich osobné a pracovné úspechy,
ako aj možnosť obrátiť sa s prosbou o pomoc a s dôverou na našu matku. Smrťou našej matky
pri uvedenej dopravnej nehode došlo u žalobkýň aj k hlbokému zásahu do osobnej cti žalobkýň a

teda k závažnému porušeniu ľudského práva zaručeného Ústavou SR. Predovšetkým okolnosti za
akých zomrela matka, sú pre žalobkyne hlboko traumatizujúce. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným
vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.09.2003,
sp. zn. 30 Cdo 1542/2003). Za situácie, že došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobkyne

chráneného ust. § 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, keď z objektívneho
hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá stíha jeho
zostávajúcich členov, je potom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 15.07.2005, sp. zn. 30 Cdo 2951/2004). Žalobkyne sa domáhajú primeraného zadosťučinenia v

peniazochztohtodôvodu,žemorálnezadosťučineniejevdanomprípadecelkomzjavnenepostačujúce.
Ústavný súd ČR v publikovanom rozhodnutí č. IV ÚS 581/99 správne naznačil, že pokiaľ primárny
spôsob zadosťučinenia je v dobe rozhodovania súdu už natoľko oslabený, že svojím spôsobom stráca
svoju funkciu, je povinnosťou súdu zvažovať možnosť priznania zadosťučinenia v peniazoch. Priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať najmä

preto, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Z
uvedeného znenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( „najmä“ - demonštratívny výpočet) je potrebné
dovodiť, že súdu nebráni nič v tom, aby in concreto prihliadol pri svojej úvahe o priznanie zadosťučinenia
v peniazoch aj k niektorým iným aspektom konkrétneho prípadu. Tieto aspekty musia byť svojou váhou
a významom zrovnateľné s uvedenou, zákonom stanovenou, podmienkou. Smrť matky žalobkýň ako

osoby blízkej žalobkyniam je treba pokladať za veľmi závažný následok, ktorý významným spôsobom
zasiahol žalobkyne. Žalobkyne sú toho názoru, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovanej, ako aj predpoklady na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu, ktorou
možno aspoň z časti kompenzovať smrť blízkeho. Výšku požadovaného zadosťučinenia v peniazochžalobkyne stanovili s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ako aj okolností, za
ktorých došlo k neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Žalobkyne majú za to, že
súd pri stanovovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia musí prihliadnuť k vysokej intenzite

nepriaznivého následku, k jeho nereparovateľnosti, k nečakanosti úmrtia matky žalobkýň. Požadovaná
výška náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na vyššie zohľadnené kritériá je primeraná vzhľadom na
závažnosťvzniknutejujmy,ktorájetrvaláaneodstrániteľná,keďprávonarodinnýživotjesúčasťoupráva
na súkromie a podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať
vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Stratu rodiča nepochybne každý

považuje za veľmi závažnú a psychicky zaťažujúcu situáciu.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 20.10.2017. V ňom žalovaná uviedla,
že motorové vozidlo bolo zákonne poistené a preto sa domnieva, že by sa k návrhu mala vyjadriť aj
Komunálna poisťovňa, ktorá mala byť žalovaná spoločne na strane žalovaných nakoľko má záujem
na výsledku konania, nakoľko do rozsahu krytia povinného zmluvného poistenia, ako to vymedzuje

§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., je možné výkladom textu zákona zahrnúť aj nemajetkovú ujmu.
Súdy sú povinné Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel vykladať „eurokonformne“, t. j. spôsobom, z ktorého vyplýva, že predmetom krytia
povinného zmluvného poistenia je aj nemajetková ujma , ktorá je premetom tohto konania. Z tohto
dôvodu je Komunálna poisťovňa pasívne legitimovaná v danej veci. Už aj v iných konaniach dospeli

Okresné ako aj Krajské súdy k záverom, že zo smerníc EÚ vyplynul rozsah poistného krytia aj v
rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy v prospech pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka pri dôslednom riadení sa ústavnou zásadou zakotvenou v čl. 13
ods. 1 písm. a), b), čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Ústavný súd
v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 646/2015 zo dňa 16. 12. 2015 konštatuje, že hoci v ňom Súdny dvor

viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako
vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom
konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z týchto štátov umožňuje blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť
krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto

žalovaná v zmysle § 86 CSP oznámi Komunálnej poisťovni, že sa vedie súdny spor a bude žiadať, aby
ako intervenient vstúpila do konania. Vychádzajúc z iných obdobných rozhodnutí zo všetkých zistených,
navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov a z princípu spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov,
nepovažuje žalovaná požadovanú sumu 40 000 Eur pre každú žalobkyňu za primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak by v spore na strane žalovaných bola aj spoločnosť Komunálna

poisťovňa a táto by považovala žalovanú sumu za primeranú, mohol by byť pohľad žalovanej na
žalovanú sumu iný.

3. Podaním zo dňa 6.11.2017 vstúpil do konania na stranu žalovanej intervenient z dôvodov, že v
čase dopravnej nehody bolo motorové vozidlo poistené u intervenienta podľa zákona č. 381/201 Z.z.,

uplatňovaný nárok žalobkýň v čase podania žaloby bol odvodzovaný od dopravnej nehody, na základe
oznámenia, bol intervenient vyzvaný zo strany žalovanej na vstup do konania, žalovaná v oznámení
uviedla, že v závislosti od výsledku konania si voči intervenientovi uplatní nárok na plnenie vo výške,
v akej bude konajúcim súdom zaviazaná plniť žalobkyniam. Intervenient má teda právny záujem na
výsledku konania. S poukazom na uvedené súd konal s intervenientom na strane žalovanej.

4. Súd vykonal pojednávanie podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) v neprítomnosti intervenienta na strane žalovanej, ktorý bol na pojednávanie predvolaný
riadne a včas, neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň 1/, 2/, svedkov P. Y., P. I.,
oboznámením trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 4T/73/2017-286 zo dňa 05.06.2017,
vyjadrenia žalovanej zo dňa 20.10.2016, poistky č. XXXXXXXXXX s ústrižkom poštového poukazu zo
dňa 14.7.2016, oznámenia o vstupe intervenienta na strane žalovaného do konania zo dňa 6.11.2017,
oznámenia o spore zo dňa 20.10.2016, vyjadrenia žalobkýň zo dňa 14.11.2017, a zistil nasledujúci

skutkový stav:

6. Okresný súd Trenčín vydal dňa 5.6.2017 trestný rozkaz č.k. 4T 73/2017-286, ktorým uznal žalovanú
vinnou tým, že dňa XX.XX.XXXX. v čase okolo 6:00 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky V. G.,R.: TN-XXX BZ po hlavnej ceste číslo 1/9, za obcou C. B. v smere na P., pri predbiehaní nákladného
motorového vozidla značky O. G. R.: TO-XXX BP s prívesom sa nestihla zaradiť do svojho jazdného
pruhu, v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom, ktoré viedla obvinená s

protiidúcim osobným motorovým vozidlom značky E. V., R.: TO-XXX DA, ktoré jazdilo po hlavnej X/X v
smere od P. do obce C. Lehota a ktoré viedla vodička E. Y., trvalé bytom K., X. XX, pričom následkom
kolízie oboch osobných motorových vozidiel došlo k usmrteniu spolujazdkyne sediacej na zadnom
sedadle osobného motorového vozidla značky D. V., I. G., naposledy bytom P. - X., K.. hrdinov XXX/
XX, poškodená E. Y. utrpela polytraumu, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s odreninami kože

na tvári vľavo, podvrtnutiu krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete krčných stavcov,
nestabilnú trieštivú zlomeninu 2. hrudného stavca s útlakom miechového kanála, poškodenie zadného
a čiastočne i predného stavcového väzu v oblasti 1.-3. hrudného stavca, zlomeninu prednej dolnej
hrany L hrudného stavca, zlomeninu priečneho výbežku 3. hrudného stavca vpravo, zlomeninu VI. -
VIII. rebra vľavo so zakrvácaním do hrudnej dutiny, pomliaždenie pľúc obojstranne na zadnej stene,
pomliaždenie pečene so zakrvácaním od pečeň a malú panvu, pomliaždenie okružia čriev-, brušnej

aorty pod odstupom obličkových tepien so zakrvácaním do retroperitoneálneho priestoru, pomliaždenie
mäkkých tkanív ľavého kolena a predkolenia, zlomeninu V. predpriehlavkovej kosti pod hlavičkou s
minimálnym posunom úlomkov na ľavej dolnej končatine, poškodená bola v dôsledku vzniknutých
zranení obmedzená na bežnom spôsobe života v trvaní 3 až 4 mesiace, a to najmä v pohybe, v
oblasti komunikácie, v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím a v oblasti nevyhnutných životných,

hygienických a stravovacích úkonov a žalovaná svojim konaním predchádzala vozidlo a nemala pred
sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie a nemohla sa
bezpečne zaradiť pred vozidlo, ktoré chcela predísť a ohrozila vodiča jazdiaceho v protismere, teda
inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a ďalšiemu inému aj ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchala
závažnejším spôsobom konania tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa § 15 odsek 5 písm.

a) až c) Zákona č. 8/2009 Z. z. v platnom znení o cestnej premávke, čím spáchala trestný čin prečinu
usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1, odsek 2 písmeno a) s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona. Žalovaná bola za to
odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon jej bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov, a zároveň bol žalovanej uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 4 (štyri) roky. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola
žalovanejuloženápovinnosťnahradiťpoškodenejžalobkyni1/škoduvsume1.586,63Eur.ktoráspočíva
v nákladoch za pohreb poškodenej I. G. a v nákladoch za úpravu hrobového miesta, pričom podľa § 288
odsek 2 Trestného poriadku bola žalobkyňa 1/ s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy odkázaná na

civilný proces. Žalobkyňa 2/ bola s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy odkázaná na civilný proces.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2017.

7. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX sa jej otočil
život, keď zistila, že jej matka pri ceste do práce zomrela. Matka žalobkyne bola zdravá. Bola výnimočná

pre žalobkyňu 1/. Mali spolu výborný vzťah, kamarátsky vzťah. Bola vždy pri žalobkyniach, vedela im
poradiť. Každý deň žalobkyňa 1/ telefonovala s matkou, trávili spolu víkendy a voľné chvíle, aj počas
dovoleniek, chodili spolu do Tatier a na iné miesta na Slovensku. V čase keď zomrela matka žalobkýň,
staršia dcéra žalobkyne 1/ mala 10 rokov a mladšia dcéra žalobkyne 1/ mala 4 roky. Matka pomáhala
žalobkyni 1/ so starostlivosťou o jej deti. Keď matka žalobkýň zomrela, už 10 rokov žalobkyňa 1/ s ňou

nebývala v spoločnej domácnosti, bývala s manželom v Trenčíne, v byte. Otec žalobkyne 1/ zomrel 6
rokov pred smrťou matky žalobkýň.

8. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že s matkou mala veľmi dobrý vzťah.
Matka nebola žalobkyni 2/ len matkou, ale aj kamarátkou. Telefonovali spolu každý deň, žalobkyňa 2/

trávila s matkou voľné chvíle a aj kamaráti žalobkyne 2/ sa následne stali aj kamarátmi matky žalobkyne.
Žalobkyňa 2/ sa so smrťou matky nezmieri do konca svojho života. Išlo o náhlu smrť, matka bola zdravá.
Deň pred úmrtím matky žalobkyňa 2/ zajednávala veci ohľadom svojej plánovanej svadby, ktorú však
následne musela zrušiť. Svadba sa konala neskôr, ale bola to len taká formálna záležitosť bez matky
žalobkýň. Matka žalobkyni 2/ stále chýba, nemá už ani otca.

9. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní žiadala, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Je nesporné, že dňa XX.XX.XXXX zomrela matka žalobkýň 1/ a 2/ pani I. G. a to konaním, za ktoré
zodpovedá žalovaná, ktorá bol uznaná vinnou za toto konanie trestným rozkazom Okresného súduTrenčín sp. zn. 4T/73/2017. Žalobkyne neboli povinné zažalovať aj poisťovňu. Zodpovednosť žalovanej
za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkýň je daný. Súd sa musí vysporiadať s výškou
nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyniam ako dcéram pozostalej I. G. prináleží. Uplatnená výška náhrady

nemajetkovej ujmy je primeraná vzhľadom na okolnosti daného prípadu, kedy matka žalobkýň zomrela
v produktívnom veku vo veku 54 rokov zdravá, kedy mohla rozvíjať dobré rodinné a osobné vzťahy so
svojimi dcérami. V konaní bolo preukázané výsluchom žalobkýň ako aj výsluchom svedkov, že tieto
vzťahy boli nadštandardné. Žalobkyne ako dcéry si s matkou denne volali, trávili spolu víkendy, voľný
čas a dovolenky. Nebohá matka žalobkýň bola žalobkyni 1/ nápomocná pri starostlivosti o jej 2 maloleté

deti, ktoré mali v čase dopravnej nehody vek len 10 a 4 roky. Žalobkyňa 2/ nemohla osláviť tak významnú
udalosť v živote každého človeka ako je svadba, ktorej sa jej matka nedožila, a ktorú v dôsledku tejto
tragédie žalobkyňa 2/ posunula a namiesto plánovanej veľkej svadby sa uskutočnil len formálny obrad.
Závažnosť tejto ujmy je o to citeľnejšia pre žalobkyňu 1/ a 2/, že matka žalobkýň bola jediným žijúcim
rodičom, pretože otec im zomrel 6 rokov pred dopravnou nehodou, pri ktorej zomrela ich matka.

10. Žalovaná sa na pojednávaní ospravedlnila za to, čo zavinila, pričom uviedla, že už v minulosti sa
za to ospravedlnila.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná nespochybňuje, že zavinila
usmrtenie matky žalobkýň. K primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy sa môže relevantne vyjadriť súd

v rozsudku. Žalovaná má za to, že žalovanou v tomto konaní mala byť aj poisťovňa titulom povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a v tomto
smere už je ustálená súdna prax.

12. Právny zástupca intervenienta na strane žalovanej uviedol, že nie je sporná zodpovednosť za

neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkýň, v konaní je spornou výška uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy.

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

14. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

15. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

16. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. Žalobkyne sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že žalovaná zasiahla neoprávnene
do ich osobnostných práv, konkrétne do práva na ochranu súkromia. Svoju žalobu opreli žalobkyne o

ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho Zákonníka, ktoré upravujú ochranu osobnostných práv, t.j. práv
spätých s osobnosťou človeka. Medzi tieto práva patrí aj právo na ochranu súkromia. Ako správne
uviedli žalobkyne , judikatúra súdov ako aj Najvyššieho súdu SR je už ustálená v tom smere, že
súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných
citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné

pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním napĺňajúcim znaky neoprávneného zásahu
do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Tento jednotný právny názor prezentoval
Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 77/2009 zo dňa
27.10.2010, v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011, v rozsudku sp. zn. 3Cdo 228/2012 zo
dňa 26.9.2013. Koncepcia ochrany osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe.

Nevyžaduje sa teda zavinenie zodpovednostného subjektu, ktorý zasiahol do práva na ochranu
osobnosti. Zákon poskytuje ochranu len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Ďalšou podmienkou
je, že neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Je
nevyhnutná aj príčinná súvislosť medzi správaním sa zodpovednostného subjektu a ohrozením, aleboporušením osobnostného práva. Ak sú v tieto predpoklady dané, má fyzická osoba podľa § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov (negatórna
žaloba), aby sa odstránili následky už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), a aby bolo poskytnuté

primerané zadosťučinenie (satisfakčná žaloba). Pokiaľ by sa zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka nezdalo postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Neoprávnenosť zásahu do osobnosti
fyzickej osoby tvorí objektívnu kategóriu. Zásah môže spočívať v aktívnom správaní pôvodcu zásahu

ako aj v jeho pasívnom správaní, ktoré spočíva predovšetkým v nesplnení konkrétnej právnej povinnosti.
Bolo preukázané, že žalovaná bola uznaná vinnou v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 4T 73/2017 okrem iného z trestného činu usmrtenia, keď dňa XX.XX.XXXX v čase okolo
X.XX hod viedla osobné motorové vozidlo značky V. G., R.: TN-XXX BZ po hlavnej ceste číslo 1/9, za
obcou C. v smere na Trenčín, pri predbiehaní nákladného motorového vozidla sa nestihla zaradiť do
svojho jazdného pruhu, v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom, ktoré

viedla žalovaná s protiidúcim osobným motorovým vozidlom, v ktorom sa viezla matka žalobkýň, pričom
následkom kolízie oboch osobných motorových vozidiel došlo k usmrteniu matky žalobkýň. Žalobkyne
boli súdom odkázané so svojim nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces. Súd bol v
zmysle § 193 CSP viazaný právoplatným trestným rozkazom, ktorým bolo ustálené, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo 223/2016 zo dňa 26.1.2017, R 22/1979) bol súd viazaný aj vinou v zmysle jej právnej a
skutkovej zložky ako aj formou zavinenia. Viazanosť sa vzťahuje na právnu aj skutkovú časť výroku o
vine, právnu kvalifikáciou skutku aj formou zavinenia. Konanie žalovanej bolo právoplatným trestným
rozkazom súdu vyhodnotené ako nedbanlivostný trestný čin, a je teda zrejmé, že zásah žalovanej
do osobnostných práv žalobkýň, do práva na ochranu súkromia a rodinného života bol neoprávnený.

Tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti žalobkýň, keďže natrvalo narušil právo
žalobkýň udržiavať a rozvíjať vzťahy s ich matkou. Žalobkyniam tak vzniklo právo domáhať sa ochrany
osobnostných práv v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Danosť občianskoprávnej zodpovednosti
žalovanejzaneoprávnenýzásahdoosobnostnýchprávnespochybňovalaanižalovanáaaniintervenient
na jej strane. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalovaná spôsobila tento neoprávnený zásah svojím

konaním, je pôvodcom zásahu, a je teda pasívne vecne legitimovaná v konaní o ochranu osobnosti
žalobkýň, do ktorých osobnostných práv žalovaná neoprávnene zasiahla. Na strane žalovanej ako
žalovaná v druhom rade teda nemusela vystupovať Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
ktorá bola poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky V.
G., R.: TN-XXX BZ, pričom poistný vzťah trval aj od 12.6.2016 do 11.6.2017, teda aj v čase predmetnej

dopravnej nehody, ako vyplýva z predloženej poistky č. XXXXXXXXXX. Uvedená poisťovňa mala v
konaní procesnú pozíciu intervenienta na strane žalovanej vzhľadom na jej právny záujem na výsledku
konania titulom uvedeného poistného vzťahu.

18. Žalobkyne svojou žalobou uplatnili nárok na materiálnu satisfakciu podľa § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka z dôvodu zásahu do ich osobnostných práv. Nemajetkovú ujmu v peniazoch je možné v
zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať najmä preto, ak bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Z citovaného zákonného ustanovenia zo
slova „najmä“ vyplýva, že ide o demonštratívny výpočet, a preto súd môže tento nárok priznať aj v
iných prípadoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy, v závislosti

na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba
považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú
rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná

fyzická osoba. Žalobkyne stratili možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života s matkou a
sú o citový vzťah k nej úplne a natrvalo ochudobnené a túto značnú ujmu by takto vnímala každá iná
osoba v porovnateľnej situácii v akej sú žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že žiadna forma morálneho
zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá značná
nemajetková ujma na strane žalobkýň, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom s

neodstrániteľnými následkami. Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka je teda na mieste. Zákonom ani iným právnym predpisom nie sú stanovené
maximálne sumy náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a rozhodnutie o tomto nároku je ponechané
na úvahe súdu. V rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy priznávajú náhradu nemajetkovej ujmy vpeniazoch pozostalým rodinným príslušníkom z titulu usmrtenia ich blízkej osoby v rôznych sumách,
vždy v závislosti od okolností toho - ktorého prípadu. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zohľadnil
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy so zreteľom na jej intenzitu, rozsah, dopad a vzal zreteľ aj

na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkýň a uzavrel,
že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000 Eur pre každú zo žalobkýň je primeraná.
Zhodné tvrdenia žalobkýň 1/, 2/ o tom, že žalobkyne tvorili s ich matkou plne fungujúcu rodinu s dobre
vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami boli v konaní preukázané výsluchom svedkov P. Y. a W..
P. I., ktorí ako partneri, resp. manželia žalobkýň boli v častom kontakte s matkou žalobkýň a vedeli

sa hodnoverne vyjadriť k charakteru vzťahu žalobkýň s ich matkou pred jej úmrtím. Svedok P. Y.,
manžel žalobkyne 1/, ktorý matku žalobkýň poznal cca 17 rokov v rámci svedeckej výpovede uviedol, že
žalobkyňa 1/ ako aj jej sestra žalobkyňa 2/ mali veľmi dobrý vzťah a blízky vzťah k ich matke. Rovnako
blízky vzťah k ich matke mal aj menovaný svedok a deti žalobkyne 1/ a svedka. Ďalej uviedol, že
žalobkyňa1/akoajjejmatkasivzájomnepomáhali,chodilispolunavýlety, nadovolenky,napobyty.Keď
bol svedok v práci, žalobkyňa 1/ chodila s jej matkou do Trenčianskych Teplíc. Žalobkyňa 1/ si s matkou

volávala každý deň, navštevovali sa pravidelne. Matka žalobkyne jej pomáhala tak, že keď boli napr.
deti choré, zobrala si voľno z práce, keď si žalobkyňa 1/ ani jej manžel voľno zobrať nemohli a matka
žalobkyne na deti dohliadla, starala sa o ne. Svedok raz matke žalobkyne pomáhal pri rekonštrukcii
domu, v ktorom jej matka bývala. Žalobkyňa 1/ pomáhala svojej matke napr. v domácnosti, keď bolo
potrebné niečo vybaviť, pomohla s tým matke. Keď bolo treba matku žalobkyne niekam zaviesť, svedok

P. Y. ju zaviezol. Svedok nevedel uviesť, či sa žalobkyňa 1/ niekedy zmieri so smrťou svojej matky,
žalobkyňa 1/ úmrtie svojej matky prežívala veľmi ťažko. Svedok W.. P. I., manžel žalobkyne 2/, poznal
matku žalobkýň asi rok a pol pred jej smrťou a uviedol, že žalobkyňa 2/ mala so svojou matkou veľmi
dobrý vzťah. Telefonovali si každý deň, trávili spolu voľné chvíle. Ďalej svedok uviedol, že pred smrťou
matky žalobkýň plánoval so žalobkyňou 2/ svadbu, na ktorú sa aj matka žalobkýň veľmi tešila, pomáhala

imsplánovanímtejtosvadby.Vdôsledkuúmrtiamatkyžalobkýňbolsvadbaodloženánaneskoršítermín
na 6.5.2017. Svadba však vyzerala tak, že žalobkyne už na nej nemali žiadneho z rodičov. Hoci sa
svedok snažil byť po úmrtí matky žalobkýň oporou žalobkyni 2/, svedok si myslí, že žalobkyňa 2/ sa s
úmrtím matky asi nevyrovná; a dodal, že žalobkyňa 2/ stále páli sviečku pri fotke svojej matky. Z výsluchu
žalobkýň a svedkov P. Y. a W.. P. I. bolo teda preukázané, že žalobkyne a ich matka pred jej usmrtením

mali plnohodnotné citové väzby, usporiadané a blízke rodinné pomery, vzájomne si pomáhali, boli v
neustálom kontakte, trávili spolu voľné chvíle, dovolenky, a náhla smrť matky žalobkyne v emocionálnej
sfére silno zasiahla. Závažnosť vzniknutej ujmy vyplýva z toho, že citové väzby medzi žalobkyňami
a ich matkou pred jej úmrtím boli hlboké a intenzívne. Usmrtením matky žalobkýň došlo k trvalému
pretrhnutiu medziľudských väzieb žalobkýň s ich matkou, k neodstrániteľnej ujme na právach žalobkýň,

pre ktoré bola ich matka mimoriadne dôležitou osobou v rámci rodinného života. Silné citové puto
žalobkýň a ich matky viedlo u žalobkýň k ľudsky prirodzenému smútku, ktorý pretrváva i v súčasnosti,
čomu nasvedčuje aj to, že žalobkyne pri rozprávaní o ich matke a o jej predčasnej smrti na pojednávaní
v rámci výsluchu nedokázali udržať slzy. Žalobkyne stratili definitívne možnosť tráviť spoločné chvíle s
ich matkou, prejavovať svoje city k nej a prijímať jej prejavy citov k nim, ktoré im prejavovala počas jej

života, ako aj možnosť nechať si od rodiča poradiť, vzájomne si s matkou pomáhať, žalobkyni 1/ aj v
súvislosti so starostlivosťou a výchovou o jej dve maloleté deti. Uvedený dôsledok je umocnený aj tým,
že úmrtím matky stratili žalobkyne posledného rodiča, keďže otec žalobkyniam zomrel v roku 2010 a
nemožno opomenúť ani fakt, že matka žalobkýň bola pred úmrtím zdravá, zomrela vo veku 54 rokov, v
ktorom bolo možné predpokladať ďalší život matky a jej náhla smrť je pre žalobkyne ako pre každého

iného v porovnateľnej situácii obzvlášť citeľná. Bol vzatý zreteľ na skutočnosť, že zo strany žalovanej
nešlo o úmyselný trestný čin, ale čin nedbanlivostný s tým, že žalovaná sa na pojednávaní žalobkyniam
ospravedlnila za svoje konanie. Súd zohľadnil aj ďalšie okolnosti, za akých k neoprávnenému zásahu
došlo. V čase úmrtia matky s ňou nežili v spoločnej domácnosti žalobkyňa 1/ 10 rokov, a žalobkyňa 2/
4 roky, no boli spolu v neustálom telefonickom, prípadne osobnom kontakte v rámci realizácie pevného

vzťahu matky s jej dcérami, čo vyplynulo z výsluchov žalobkýň a svedkov a je to zrejmé aj z toho, že
bývali v rovnakom meste. Žalobkyne boli v čase úmrtia matky plnoleté a finančne nezávislé od matky,
budovali si vlastné rodiny s partnermi a citové väzby k partnerom. Ak by žalobkyne v čase úmrtia ich
matky nemali svojich životných partnerov a žalobkyne by boli citovo naviazané len na matku žalobkýň,
prípadne by boli žalobkyne aj odkázané na výživu zo strany matky, bola by ujma v ich osobnostnej

sfére nepochybne ešte výraznejšia a zodpovedala by jej vyššia náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
než 20.000 Eur. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pre žalobkyne bola smrť ich matky
nepriaznivým psychologickým činiteľom, ktorý viedol k hlbokému a trvalému smútku. V konaní nebolo
tvrdené, žeby smrť matky žalobkýň viedla k vážnej duševnej poruche žalobkýň, ktorá skutočnosť byodôvodňovala priznanie vyššej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch než 20.000 Eur. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti je výška nemajetkovej ujmy v sume 20.000 Eur pre každú zo žalobkýň
primeranou a spravodlivou na zmiernenie zásahu do osobnostných práv žalobkýň.

19.Súdtedapovyhodnotenívykonanýchdôkazovjednotlivoavovzájomnejsúvislostiuzavrel,žežaloba
žalobkýň je dôvodná v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 20.000 Eur
pre každú zo žalobkýň. Preto súd výrokom I. žalobe v tejto časti vyhovel, lehotu na plnenie určil do 3
dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP. Výrokom II. súd vo zvyšku žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Žalobkyne sa domáhali každá náhrady nemajetkovej ujmy po 40.000 Eur, a súd vyhovel žalobe čo do
20.000 Eur v prospech každej zo žalobkýň, vo zvyšku žalobu zamietol. Čisto matematickým porovnaním
úspechu žalobkýň a žalovanej by bolo možné dospieť k záveru, že strany mali úspech v konaní rovnaký,

čo by podľa § 255 ods. 2 CSP bolo premietnuté do výroku, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania. Takéto mechanické rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania by podľa názoru súdu
nebolo v tomto spore spravodlivé. CSP už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu, pričom základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V prejednávanej veci výška plnenia (uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) závisela od
úvahy súdu. Žalobkyne nemohli predvídať výšku plnenia, ktoré im súd rozsudkom prizná. Rozhodujúca
je skutočnosť, že súd konštatoval porušenie osobnostných práv žalobkýň, v dôsledku čoho vzniklo

žalobkyniam právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a žalobkyne boli úspešné v merite veci.
Samotnú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy treba vnímať ako podružnú, vedľajšiu, nemajúcu
vplyvnastanovenierozsahunáhradytrovkonaniažalobkýň.Krovnakémuzáveruvobdobnýchprávnych
veciach dospel aj Krajský súd v Trenčíne napr. v rozsudku sp. zn. 17Co 332/2017 zo dňa 25.7.2018,
v rozsudku sp. zn. 6Co/288/2017 zo dňa 8.6.2018. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to,

že žalobkyniam patrí podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z
priznanéhoplnenia,keďžetakýtovýrokonáhradetrovkonania zodpovedáspravodlivémuarozumnému
usporiadaniu procesných vzťahov v prejednávanej veci. Preto súd výrokom III. vyslovil, že žalobkyne
1/, 2/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to z priznaného plnenia.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.