Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201612
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218201612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu

Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO 31 813 861, proti žalovanému
D. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. XX V. O., G. G., I. X., o zaplatenie 66,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 66,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 05.07.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.02.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 66,50 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalobca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou (Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky. Je právnickou osobou s právnou subjektivitou. V právnych vzťahoch vystupuje vo svojom

mene a zodpovedá za záväzky z nich vyplývajúce. Predmetom činnosti žalobcu je plnenie úloh
súvisiacich so starostlivosťou o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí poskytovaním zdravotnej
starostlivosti. Žalovaný bol dňa 03.06.2017 ošetrený v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnici
Staré Mesto, a nakoľko nepreukázal žiadny poistný vzťah, bola mu za vzniknuté náklady vystavená
faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorú si žalovaný osobne neprevzal, lebo ušiel. Faktúra mu bola zaslaná
06.06.2017 poštou na ním udanú adresu v Anglicku. Faktúra bola vystavená so splatnosťou dňa
04.07.2017 na sumu 66,50 €. Nakoľko žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil, dňa 01.08.2017

a 06.09.2017 mu boli zaslané upomienky na ním uvedenú adresu. Jedna upomienka bola v lehote
prevzatá žalovaným, druhá upomienka bola odmietnutá. Následne žalovanému bola dňa 11.10.2017
zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy - upomienka pred podaním žaloby. Platba doteraz zo strany
žalovaného neprišla. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou
na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval dňa

30.05.2018. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho
trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP), zásielka súdu sa vrátila s poznámkou adresát neznámy.
Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to
aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného

sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, aka/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo

c/ to ustanovuje tento zákon.

4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne
úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom
konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o

určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného
konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho
vyhlásením, dňa 21.06.2019.

6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli
súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav
veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu.
Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: Faktúra č. XXXXXXXXXX, uznanie dlhu zo dňa 04.06.2017,

I. upomienka zo dňa 01.08.2017 s doručenkou, II. upomienka zo dňa 06.09.2017 s doručenkou,
upomienka pred podaním na súd zo dňa 11.10.2017.

7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia
pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol,

sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci.
Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia
súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si
súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom
tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené

protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.

8. Podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
poistenec alebo jeho rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát,
poberajú v členskom štáte bydliska vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou

miesta bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby bola poistený
podľa daných právnych predpisov.
Podľa článku 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
na účely uplatňovania článku 17 základného nariadenia poistenec a/alebo jeho rodinní príslušníci sú

povinní zaregistrovať sa v inštitúcii miesta bydliska. Ich právo na vecné dávky v členskom štáte bydliska
potvrdzuje dokument, ktorý na žiadosť poistenca alebo na žiadosť inštitúcie miesta bydliska vydáva
príslušnáinštitúcia.Platnosťdokumentuuvedenéhovodseku1trvá,kýmpríslušnáinštitúcianeinformuje
inštitúciu miesta bydliska o jeho zrušení. Inštitúcia miesta bydliska informuje príslušnú inštitúciu o každej
registrácii podľa odseku 1 a o každej zmene alebo zrušení tejto registrácie. Tento článok sa primerane

uplatňuje aj na osoby uvedené v článkoch 22, 24, 25 a 26 základného nariadenia.
Podľa článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
A. Postup a rozsah nároku. Na účely uplatňovania článku 19 základného nariadenia poistenec
predloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v členskom štáte pobytu dokument vydaný príslušnou

inštitúciou, ktorý preukazuje nárok tohto poistenca na vecné dávky. Ak poistenec takýto dokument nemá,
inštitúcia miesta pobytu sa v prípade potreby alebo na základe žiadosti obráti na príslušnú inštitúciu so
žiadosťou o jeho poskytnutie.
Tentodokumentpreukazuje,žepoistenecmánároknavecnédávkyzapodmienokstanovenýchvčlánku
19 základného nariadenia a za tých istých podmienok, ktoré sa uplatňujú na osoby poistené podľa

právnych predpisov členského štátu pobytu.
Vecnými dávkami uvedenými v článku 19 ods. 1 základného nariadenia sú tie vecné dávky, ktoré sa
poskytujúvčlenskomštátepobytuvsúladesjehoprávnymipredpismiaktorésúzozdravotnýchdôvodovnevyhnutné na to, aby poistenec nebol nútený vrátiť sa do príslušného členského štátu pred koncom
plánovaného pobytu pre poskytnutie potrebnej liečby.
B. Ak poistenec v skutočnosti znáša celé náklady na vecné dávky poskytované podľa článku 19

základného nariadenia alebo ich časť a ak právne predpisy uplatňované inštitúciou miesta pobytu
umožňujú preplatenie týchto nákladov poistencovi, môže poistenec poslať žiadosť o preplatenie inštitúcii
miestapobytu.Vtakomprípadetátoinštitúciapreplatípriamopoistencovisumunákladovzodpovedajúcu
týmto dávkam v rozsahu a podľa sadzieb náhrad, aké určujú jej právne predpisy.

9. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania, z
predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalobca skutočne poskytol žalovanému,
ktorý je štátnym občanom Veľkej Británie zdravotnú starostlivosť. Žalovaný v čase, kedy mu bola
poskytnutá zdravotná starostlivosť nebol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike, pričom
nebol zdravotne poistený, resp. nevedel preukázať existenciu svojho zdravotného poistenia, ani v
žiadnom inom členskom štáte Európskej únie. Žalovanému tak nevznikol nárok na úhradu poskytnutej

zdravotnej starostlivosti z verejného poistenia a bol teda povinný uhradiť tieto služby priamo zo svojich
prostriedkov. Celková suma nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť predstavovala sumu 66,50
€. Z tejto sumy neuhradil žalovaný žalobcovi ani časť. Z uvedených skutočností, ako aj citovaných
zákonných ustanovení je tak zrejmé, že žaloba je dôvodná, má oporu v zákone a preto súd rozhodol
tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie nesplatenej časti jeho záväzku v sume 66,50 €.

10. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti
uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 05.07,2017, od nasledujúceho
dňa po lehote splatnosti faktúry tak, ako žiadal žalobca.

12. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci plný úspech, trovy konania mu v tomto konaní žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil,

preto mu súd žiadne trovy konania nepriznal. Súdne konanie je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení oslobodené
od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania

je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového

poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna

exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).