Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 16, 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/109/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709200701
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7709200701.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcov: X./. C. Y., L..
XX.X.XXXX, P. J. Š. Č.. XX, C., X./. C. Y., L.. XX.X.XXXX, P. J. P. L. E. Č..K.. XXX, obaja zast.
splnomocneným zástupcom I.. E. Y., J. I.. C. Č.. XX, C., X./. I.. E. Y., P. J. I.. C. Č.. XX, C., proti
žalovanému: D. O. - C. D. D. O., Ž. L. Č.. XX, J., v konaní o odškodnenie takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Michalovce dňa 20.1.2009 sa pôvodní žalobcovia 1. J. Y., L..
XX.XX.XXXX, P. L. E., X. C. Y., L.. XX.X.XXXX, C., X. C. Y., L.. XX.X.XXXX, P. L. E. S. X. I.. E.Í. Y.,
L.. X.XX.XXXX, C., domáhali zaplatenia sumy 796,65 Eur s 11,25% ročným úrokom z omeškania od
1.4.2000 titulom odškodnenia za deportáciu I. Y., L.. XX.X.XXXX, L. J. P. L. E. Č..D.. XXX, X. XX.X.XXXX,
do nacistického koncentračného tábora. Žalobu odôvodnili tým, že na základe žiadosti, ktorú podali
včas a adresovali C. D. D. a ktorou sa domáhali odškodnenia za deportáciu zomrelého manžela a
otca, im požadované odškodnenie priznané nebolo. Napriek tomu, že predložili 17 dôkazov, čím splnili
dôkaznú povinnosť, žalovaný všetky tieto dôkazy nevyhodnotil. Naopak dôkazy, ktoré žalovaný od nich
požadoval sa nezachovali, stratili, mohli byť zničené za vojny. Svoj nárok opierali o zákon č. 305/1999
Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a
zajateckých táborov. Žalovaný im listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý im bol doručený dňa XX.X.XXXX,
odškodnenie nepriznal.
Súčasťou žaloby bola žiadosť žalobcov o odškodnenie zo dňa 7.2.2000 adresovaná C. D. D., ktorou
sa pôvodne označení žalobcovia domáhali odškodnenia za deportáciu I. Y., L.. XX.X.XXXX, naposledy
bytom P. L. E. Č..D.. XXX, X. XX.X.XXXX, do nacistického koncentračného tábora v zmysle zákona č.
305/1999 Z.z., za dobu od 3.9.1994 až do 15.4.1995, t.j. za 8 mesiacov, za ktoré žiadali priznať peňažnú
náhradu vo výške XX.XXX,-D. (Xx X.XXX,-D.). Žiadosť odôvodnili tým, že I. Y., manžel žiadateľky v 1.
rade a otec žiadateľov v 2. - 4. rade, nastúpil na vojenskú službu v októbri XXXX E. P., kde bol pridelený
T. X. O., X. G. G.. V tom čase bol evidovaný pod priezviskom „Y.“. Z dôvodu náboženského presvedčenia
odmietol bojovať s L.. Po rozpade 2 východoslovenských divízii bol zajatý nemeckými vojakmi. Doklad o
väznení v zajateckých táboroch J. - M., B. S. D. neobdržal. Trasu zajatia, odvlečenia do L., trasportácie
do J. a následne domov, nakreslil spolu so Š. D. (je súčasťou spisu C. D.). Spolu so žiadosťou predložili
i čestné vyhlásenia S. I.Š., C. V. S. Š. D.. Tvrdili, že I. Y. sa so svedkami I. S. V. po pretransportovaní
do J. rozišiel. So svedkom D. ušli z nútených prác a skrývali sa v J. až do jej oslobodenia. Uviedli, že už
v minulosti sa I. Y. domáhal odškodnenia v zmysle zák.č. 255/1946 Z.z.. Jeho žiadosť riešil sekretariát
V. E. X. G. J. E. G., Ministerstvo národnej obrany v J. W. C. Č. T. E. Ž.. Keďže záznamy o jeho väznení
sa nezachovali, nespĺňal nárok na vydanie osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Zb., nakoľko doklad o

väznení nepredložil. Po vzniku Slovenskej republiky sa neb. I. Y. domáhal odškodnenia i na C. X. E. D.,
E. D. O. L. S. E.E. D. E. J.. Jeho žiadostiam nebolo vyhovené. Dňa 15.7.1998 požiadal D. Č. T. E. J. o
poskytnutie humanitnej pomoci zvlášť poškodeným obetiam nacionálnosocialistikého prenasledovania.
Po vykonanom šetrení prostredníctvom pátracej služby v S. bolo zistené, že sa nenašli potrebné doklady.
K rovnakému záveru dospel i Medzinárodný červený kríž v Ž..

Konanie o žiadosti o odškodnenie v zmysle zák. č. 305/1999 Z.z. sa viedlo na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky pod č. XXXX/XXXX-XXX/XXXX. Ministerstvo spravodlivosti rozhodlo dňa
XX.X.XXXX tak, že nepriznalo žiadateľom (žalobcom) odškodnenie z dôvodu, že žiadatelia nepreukázali
a ani dodatočne, na základe požiadania, nepredložili doklad o tom, že nebohý otec I. Y., L.. XX.X.XXXX
bol deportovaný do nacistického koncentračného tábora, alebo nemeckého zajateckého tábora. Zároveň
boli poučení o tom, že odškodnenia sa môžu domáhať žalobou na súde proti D. O., zast. C. D. najneskôr
do jedného roka od doručenia stanoviska.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa XX.X.XXXX, Č..T.. XNcC/XX/XXXX-XX bol spis
prikázaný na konanie Okresnému súdu Trebišov.

Na základe výzvy súdu žalobcovia dňa XX.X.XXXX upresnili označenie žalovaného, ktorým je D. O. X..
C. D. D. O., D. D. Ž. L. Č.. XX, J.. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd upresnenie označenia žalovaného
pripustil.

Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami žalobcov i žalovaného, výsluchom účastníkov konania,
žiadosťou žalobcov o odškodnenie, spisom C. D. D., čestnými vyhláseniami Š.P. D., S. I. S. C. V., E. D.
C. V., úmrtnými listami I. Y. S. J. Y., osvedčeniami o dedičstve, E. preukazom a preukazom X. E. G. W. L.
D., žiadosťami o odškodnenie adresovanými E. D., C. X. E., D. Č. T. o poskytnutie humanitnej pomoci,
Č. X. G. J., stanoviskami k žiadostiam, oznámeniami obecných úradov, ďalšími listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav veci:

Z predloženého úmrtného listu súd zistil, že pôvodne označená žalobkyňa v 1. rade, J. Y., L..
XX.XX.XXXX, L. J. P. L. E. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené
na Okresnom súde v O. pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, K.. XXX/XXXX. Podľa predloženého Osvedčenia
o dedičstve vydaného I.. P. J., L. S. D. T., zo dňa 20.10.2011 dedičmi po poručiteľke boli jej synovia C.
Y., C. Y. S. I.. E. Y., ktorí nadobudli dedičstvo. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa
16.11.2011. Súd preto v ďalšom konaní pokračoval v zmysle ust. § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) s týmito dedičmi, ako žalobcami v 1. až 3. rade.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú. Uviedol, že žiadosť, ktorou sa žiadatelia domáhali odškodnenia za deportáciu neb. manžela
a otca I. Y., L.. XX.X.XXXX do nemeckého zajateckého tábora v dobe od X.X.XXXX K. XX.X.XXXX
bola žalovanému doručená XX.X.XXXX. Žalovaný neuznal právny nárok žalobcov na odškodnenie v
zmysle zák. č. 305/1999 Z.z., nakoľko žalobcovia k žiadosti nepripojili a na základe požiadania listom C.
D. D. Č.. XXXX/XX-XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ani dodatočne nepredložili žiaden relevantný doklad
preukazujúci deportáciu I. Y. do nacistických koncentračných alebo nemeckých zajateckých táborov.
Zároveň žalovaný namietal, že žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nie je
právne opodstatnený, nakoľko v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v zmysle ust. §
517 Občianskeho zákonníka. Trovy konania si neuplatnil.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.3.2011 splnomocnený zástupca žalovaného zotrval na svojom
písomnom stanovisku a žiadal žalobu zmietnuť z dôvodu nepreukázania jej opodstatnenosti. Poukázal
i na to, že odškodňovanie v zmysle zák. č. 305/1995 Z.z. sa nevzťahuje na nútené práce. Tieto boli
odškodňované priamo E.K. D. O. L., žiadosti o takéto odškodnenie sa podávali na C. M. G. C.Á. W.,
ktorá mala pobočku na Slovensku.

Žalobca v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.9.2011 uviedol, že už pred
prijatím vyhlášky č. 305/1999 Z.z. sa jeho otec neb. I. Y. domáhal odškodnenia podľa vyhl. č. 255/1946
Zb.. Dlhodobo pátral po ľuďoch, ktorí boli spolu s ním v zajateckých táboroch. Našiel spoluväzňov p. I.,
D. S. V., ktorí všetci spoločne išli na úrad a podpísali čestné vyhlásenia, kde si navzájom potvrdili, že boli
v zajateckých táboroch, že sa tam stretli. Doposiaľ, napriek rôznym žiadostiam, nebol I. Y. odškodnený.

Uviedol, že neb. I. Y. počas svojho života spomínal, že po tom, čo velenie roty, v ktorej otec bojoval pri
obci G. neďaleko K. zlyhalo, vojaci sa rozutekali. Otca, i viacerých vojakov zatkli a previezli do L., K.
J. M., kde kopali zákopy, vyslobodzovali ľudí zo zamínovaných ruín, kopali tunely, všetko pod velením
a dozorom nemeckých vojakov. Otec bol zaradený v 2. pracovnej skupine. Pokiaľ žalovaný nepriznal
žalobcom odškodnenie s odôvodnením, že títo nepredložili relevantný dôkaz na jeho priznanie, poukázal
na to, že žalobcovia predložili čestné vyhlásenia Š. D., S. I. W. C. V., ktorí boli deportovaní spolu s otcom.
V čase podania žiadosti si mohol pravdivosť čestných vyhlásení p. I. S. V. žalovaný preveriť výsluchom
týchto svedkov, čo neurobil. Tvrdenie žalovaného, že p. I. S. D. nepožiadali o odškodnenie v zmysle vyhl.
č. 305/1999 Z.z. je právne irelevantná. Poukázal na to, že svedkovi C. V. bolo odškodnenie priznané,
bola mu priznaná humanitárna pomoc z Č. T..

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa stotožnili s výpoveďou žalobcu v 3. rade.

Z predloženého čestného vyhlásenia, ktoré je podpísané na bývalom C. L. E. E. I. K. XX. I. XXXX vyplýva,
že Š. D. bol začiatkom septembra XXXX zadržaný Nemcami a odvlečený do koncentračného tábora
J. M.. Tam v septembri XXXX stretol I. Y.. V tábore boli do januára XXXX, následne ich previezli do
Bratislavy, kde pracovali na stavbe bunkra na G.. Dňa XX.X.XXXX sa im podarilo z nútených prác od
Nemcov ukryť, až do X.X.XXXX sa schovávali u známych.

Z čestného vyhlásenia podpísaného S. I. na bývalom C. L. E. E. P. L. E. dňa XX.X.XXXX vyplýva, I.
Y. bol väzňom koncentračného tábora v Nemecku v dobe od septembra XXXX do januára XXXX. V r.
XXXX ho zadržali nemeckí vojaci a transportovali do koncentračného tábora J. M. spolu s I. Y. cez C..
V koncentračnom tábore boli spolu od septembra do decembra XXXX. V januári XXXX sa rozišli.

Z čestného vyhlásenia podpísaného C. V. na bývalom C. L. E. E. P. L. E. dňa XX.X.XXXX vyplýva, že
I. Y. bol väzňom koncentračného tábora v Nemecku v dobe od septembra XXXX K. I. XXXX. V auguste
XXXX ho zadržali nemeckí vojaci a bol transportovaný do koncentračného tábora J. M. spolu s I. Y. cez
C.. V koncentračnom tábore boli spolu od septembra do K. XXXX. V I. XXXX sa rozišli.

Svedok C. V., sused poškodeného I. Y., vypovedal, že on vstúpil do Slovenskej armády ako vojak v roku
XXXX K. L. C. L. E., kde absolvoval poddôstojnícku školu. Dňa XX.X.XXXX sa so Slovenskou armádou
dostal do D. E. G., odtiaľ boli vyhnaní na slovensko - poľské hranice a následne do S. G. Y., kde boli
odzbrojení. Na Štefana r. XXXX (t.j. XX.XX.XXXX) bol prevezený do C., odkiaľ bol na nákladnom vlaku
deportovaný do Nemecka. Pred C., kde vlak zastavil nakoľko bol bombardovaný most pred J., svedok
V. zostal sedieť na kraji vagóna, kde ho našiel I. Y.. Od neho sa dozvedel, že vo vlaku sa nachádza i
ďalší sused z P. L. E., S. I.. Vlak ich dopravil až do J. Orbu, kde ich ubytovali vo veľkom baraku. Tam
sa svedok zdržiaval s S. I. po dobu asi jeden mesiac, možno kratšie, presnú dobu si svedok nepamätal.
Svedok si nepamätal, či I. Y. E. J. M. stretol jedenkrát, alebo viackrát, no tvrdil, že sa s ním nerozprával.
Svedka spolu s S. I. deportovali do T., kde svedok pracovali spolu s nemcami, pod ich dozorom. Kopali
protiletecký úkryt. S.. I. pracoval pri obnove zbombardovanej elektrárne. V T. boli asi 3 - 4 mesiace. S.. I.
ušiel, svedok bol prevezený Q., kde kopal protiútočný kanál pred P.. Následne bol prevezený do L. C. L.
E., neskôr do P. a do mesta T.. V decembri XXXX sa mu podarilo dostať domov. V roku XXXX sa stretol
s I. Y. na Obecnom úrade v P. L. E., kde mu I. Y. oznámil, že bol v Š.. Nič bližšie o jeho pobyte nevedel,
nezaujímalo ho to. Svedok uviedol, že v r. XXXX požiadal o odškodnenie C. D. v zmysle zák. č. 305/1999
Z.z.. Doposiaľ odškodnený nebol, nakoľko sa mu nepodarilo preukázať, že skutočne v koncentračnom
tábore v J. M. bol. Uviedol, že potvrdenie o tom, že bol v koncentračnom tábor v J. M. mu pred príchodom
na Slovensko zobrali Nemci. Obrátil sa preto na medzinárodnú pátraciu službu v S., doposiaľ sa žiadne
dokumenty o jeho pobyte nenašli. V roku XXXX za pobyt v pracovných táboroch mu Č. T. vyplatil sumu
XX.XXX,-Sk, rovnaká suma bola vyplatená i S. I..

Z predloženého E. M. G. D., vystaveného dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že poškodený pod menom I. Y.,
L.. XX.X.XXXX, P. J. P. L. E. bo dňa X.XX.XXXX prezentovaný u X. pluku k vykonávaniu voj. prez.
služby. Dňa X.XX.XXXX zložil prísahu. Dňa XX.X.XXXX bol pridelený k XX. poľnej rote.

I. Y. bol držiteľom preukazu ZŤP - ZŤP/S vydaného X. E. G. W. L. D..

Z oznámenia C. M. D., E. S. P. Č..G.. E.-X-XX/XXX/XXXX- D. zo dňa 19.12.XXXX súd zistil, že v
dokladoch uložených v archíve sa záznamy o zajatí osoby menom I. Y., L.. XX.X.XXXX, nenachádzajú.

Zo správy doručenej D. Č. T. J., humanitnej pomoci, od C. G. D. E. S. súd zistil, že v ústredných menných
zoznamoch sa meno I. Y., L.. XX.X.XXXX, nenachádza.

Z predloženej žiadosti z roku XXXX súd zistil, že I. Y., L.. XX.X.XXXX požiadal E. D. E. J. o
sprostredkovanie kontaktu vo veci odškodnenia. I. Y. v žiadosti uviedol, že v r. XXXX bol odvedený
do slovenskej armády, kde bol pridelený T. X. O. X. pešieho pluku ako kuchár. Koncom S. XXXX ho
nemeckí vojaci zajali, previezli do C. a následne do C.. Tam stretol dvoch svedkov S. I. S. C. V., ktorí
boli spolu s ním deportovaní do Nemecka do zajateckého tábora. Z C. ich vlakom vo vagónoch previezli
do koncentračného zajateckého tábora v J.- M., kde boli využívaní na rôzne životu nebezpečné práce.
Kopali kryt, odstraňovali škody po bombardovaní. Tam sa stretol so svedkom Š. D.. Odtiaľ ich previezli do
zajateckého tábora pri B., kde každodenne vykonávali nútené práce v D.. V meste pomáhali odstraňovať
ruiny po bombardovaní, pomáhali civilom, raneným a chorým a to v období od L. XXXX K. I. XXXX.
Následne boli trasportovaní do J.. Dňa 15.X.XXXX sa vrátil domov. Uviedol, že v Nemecku v zajateckom
tábore strávil celkom 5 mesiacov.

Listom zo dňa X.X.XXXX E. D., konzulárne oddelenie v J. I. Y. oznámilo, že otázka odškodnenia
slovenských občanov doposiaľ nebola s NSR zmluvne upravená. Požiadavky občanov SR na
odškodnenie sa sústreďujú na Zväze nútene nasadených a Zväze protifašistických bojovníkov.

Žiadosti I. Y. nevyhovelo ani C. X. E. D., ktoré mu listom zo dňa 6.X.XXXX oznámilo, že dohoda medzi
SR a NSR o zmluvnom riešení odškodnenia doposiaľ uzavretá nebola.

Dňa XX.X.XXXX I. Y., L.. XX.X.XXXX zomrel. Podľa predloženého Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. K.
XXXX/XX, K. XXX/XX vydaného I.. S. Č.T., notárkou ako súdnou komisárkou so sídlom v C., dedičia
poručiteľa J. Y., C. Y., C. Y. S. I.. E. Y. K. XX.X.XXXX uzavreli dedičskú dohodu.

Z oznámenia Ministerstva obrany SR Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že mestá J. - M., B.
S. D. sú podľa historických poznatkov spojené s osudmi skupiny slovenských vojakov, príslušníkov tzv.
E. S., ktorí po jej odzbrojení koncom augusta a začiatkom septembra XXXX boli odtransportovaní do
zajateckého tábora D. W. J. J. M.. Charakter vojnového zajatca tam ale nenadobudli, prevažná väčšina
z nich bola zaradená do vojenských pracovných jednotiek pod nemeckým velením. V poslednej dekáde
novembra XXXX boli pracovne nasadení v B. a pred Vianocami XXXX v meste D.. Na základe slovensko
- nemeckých rokovaní bola skupina slovenských vojakov prevezená začiatkom januára XXXX K. J..

Žalovaný v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že Š. D. S. S. I. žiadosť o odškodnenie v
zmysle zák. č. 305/1999 Z.z. na C. D. SR nepodali. Žiadosť C. V. doposiaľ nebola prerokovaná. V
následných podaniach zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX S. X.X.XXXX žalovaný po oboznámení sa
s výpoveďou žalobcov zotrval na svojom stanovisku a žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal i na to, že
správy jednotlivých inštitúcií neobsahujú dôkaz o deportácii neb. I. Y. do nacistického koncentračného
resp. zajateckého tábora.

Žalobca v 3. rade na pojednávaní dňa XX.X.XXXX namietal, že pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom
stanovisku zo dňa XX.XX.XXX1 uvádza, že žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz o tom, že ich
otec I. Y. bol deportovaný v nacistickom zajateckom tábore, ani žalovaný nedisponuje žiadnym dôkazom
o tom, že I. Y. nebol v zoznamoch deportovaných osôb uvedený, nakoľko takýto zoznam neexistuje.
Žalovaný nepreukázal, že by existoval zoznam osôb väznených v zajateckých alebo koncentračných
táboroch, ani to, že v týchto zoznamoch sa nenachádza meno I. Y.. Dôkazy a tvrdenia, ktoré preložil
žalovaný sú nepresné a zavádzajú súd. Poukázal na to, že okrem predložených čestných vyhlásení
a výpovede svedka C. V. žiadny dôkaz o pobyte I. Y. o deportácii neexistuje. Uplatnil si trovy konania
pozostávajúce z náhrady hotových výdavkoch titulom cestovných nákladov.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 305/1999 Z.z., o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným
do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v platnom znení, odškodnenie patrí za
deportáciu do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch
1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom tábore a zajateckom tábore. Za
deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej

perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj čas návratu
z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.

Podľa ust. § 2 ods. 3 zák. č. 305/1999 Z.z., oprávnená osoba je osoba, ktorá bola a) deportovaná
z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a zajateckého
tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach, b) zaistená na účely
deportácie, c) sústredená podľa ods. 2, d) ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie,
ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky na má na jej
území trvalý pobyt.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zák. č. 305/1999 Z.z., ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie
s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného predpisu zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na
osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky
a majú trvalý pobyt na jej území, a to v poradí a) manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci
rovnakým dielom, a ak ich niet, b) rodičia oprávnenej osoby.

Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 305/1999 Z.z., na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na odškodnenie na
ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá musí byť doručená ministerstvu najneskôr do troch rokov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; inak jej nárok na odškodnenie zaniká.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 305/1999 Z.z., oprávnení osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady
preukazujúce opodstatnenosť jej nárokov. Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej
doplnenie.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 305/1999 Z.z., ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba
sčasti, žiadateľ sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej
ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1. až 3. rade, ako
synovia nebohého I. Y. a občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, sú oprávnenými
osobami v zmysle ust. § 2 ods. 4 zák. č. 305/1999 Z.z.. Žiadosť o odškodnenie podali v zákonnej 3. ročnej
lehote (lehota A. X.XX.XXXX), žiadosť podaná v roku XX.X.XXXX. Pasívna legitimácia žalovaného v
spore je daná ust. § 4 ods. 1 cit. zákona. Žalobcovia podali žalobu na súd v lehote do 1 roka v zmysle
§ 5 ods. 2 zákona, keďže zamietavé stanovisko žalovaného podľa pripojenej doručenky prevzali dňa
XX.X.XXXX, pričom žalobu podali na súde K. XX.X.XXXX.

Podľa výpovede žalobcov jedinými hodnovernými dôkazmi preukazujúcimi pobyt ich otca I. Y. v
zajateckom tábore J. M. sú čestné vyhlásenia a svedecké výpovede osôb, ktoré boli spolu s I. Y. do
zajateckého tábora deportované a to Š. D., S. I. S. C. V..
Súd sa preto v ďalšom konaní zameral na obsah predložených čestných vyhlásení i na svedeckú
výpoveď p. V.. Z čestného vyhlásenia Š. D. vyplýva, že od septembra XXXX K. I. XXXX bol spolu s
I. Y. v zajateckom tábore J. M.. Následne boli prevezení do J., kde pracovali na stavbe bunkra na G..
Dňa XX.X.XXXX sa im podarilo z nútených prác od Nemcov ukryť, až do X.X.XXXX sa schovávali u
známych. Z čestných vyhlásení S. I. S. S. C. I. vyplýva, že v dobe od D. XXXX do K. XXXX boli tieto
osoby v koncentračnom tábore J. M. v L. spolu s I. Y., v I. XXXX sa rozišli.
Naopak svedok C. V. vo svojej výpovedi dňa X.X.XXXX jednoznačne tvrdil, že XX.XX.XXXX (L. Š.)
bol prevezený do C., odkiaľ bol vlakom deportovaný do Nemecka. Pred C. sa stretol s I. Y., spoločne
vyhľadali S. I., ktorý s nimi cestoval spoločne vo vlaku. V J. M. sa svedok zdržal s S. I. asi 1 mesiac,
možno kratšie, presnú dobu si nepamätá. I. Y. tam stretol raz, možno viackrát, no nerozprával sa s ním.
Výpoveďou svedka C. V. bola spochybnená pravdivosť a hodnovernosť predložených čestných
vyhlásení a teda i tvrdenie žalobcov, nakoľko je vylúčené, že by v dobe od D. XXXX K. I. XXXX, mohli
byť I. Y., G.. I., V. S. D. spolu väznení v zajateckom tábore v J. M., keď podľa výpovede svedka V., dňa
XX.XX.XXXX, J. C. V., I. Y. S. S. I. X. C. deportovaní do Nemecka vlakom, v ktorom sa stretli, pričom
podľa údajov uvedených v žiadosti I. Y. o sprostredkovanie kontaktu vo veci odškodnenia z roku XXXX,
adresovanej E. D. E. J., táto cesta (vlakom) trvala 9 a 1 dňa.

Z listinných dôkazov, t.j. zo správy doručenej D. Č. T. Bratislava, humanitnej pomoci od C. G. D. E.
S. vyplýva, že v ústredných menných zoznamoch osôb deportovaných do koncentračných táborov sa
meno I. Y., L.. XX.X.XXXX nenachádza.

Rovnaký záver vyplýva i z oznámenia C. M. D., E. S. P., ktorý oznámil, že v dokladoch uložených v
archíve sa nenachádzajú záznamy o zajatí osoby I. Y., L.. XX.X.XXXX.

Podľa oznámenia C. M. D. J. osoby odtransportované do zajateckých táborov v mestách J. - M., B.
S. D. podľa historických poznatkov nenadobudli charakter vojnových zajatcov. Prevažná väčšina týchto
osôb bola zaradená do vojenských pracovných jednotiek pod nemeckým velením.

V žiadosti o sprostredkovanie kontaktu vo veci odškodnenia z roku XXXX, adresovanej E. D. E. J.,
I. Y. uvádza, že v J. M. vykonával rôzne životu nebezpečné práce, kopal kryty, odstraňoval škody po
bombardovaní. Následne bol prevezený do zajateckého tábora pri B., každodenne chodil na nútené
práce do D., kde pomáhal pri odstraňovaní ruín po bombardovaní, pomáhal civilom raneným a chorým,
všetkým ktorí nejakú pomoc potrebovali. Skutočnosť, že otec žalobcov vykonával nútené práce, potvrdili
i žalobcovia vo svojej výpovedi pred súdom.

Tu súd dáva do pozornosti, že dňa XX. S. XXXX platil nemecký zákon, ktorý stanovil X M. E. C.
M. G. C. (W.), ktoré majú vyplatiť odškodnenie bývalým účastníkom na ostrosti a nútených prácach
a ďalším účinným obetiam nacionálneho - socialistického (nacistického) bezprávia. Nemecká vláda
a nemecké spoločnosti poskytnú finančné prostriedky na kompenzáciu rovnakým dielom. Nemecký
zákon uznáva, že napáchané bezprávia a ľudské utrpenie sa vskutku nedajú odškodniť finančnými
prostriedkami a zákon prichádza príliš neskoro pre tých, čo prišli o život ako obete nacistického režimu
alebo medzičasom zomreli.

Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že I. Y. bol zaradený na nútené práce (sám to uvádza
v žiadosti o pomoc z r. XXXX, potvrdené i svedeckou výpoveďou p. V. a čestným vyhlásením p. D.),
pričom nútené práce sa v zmysle zák.č . 305/1999 Z.z. neodškodňujú.

V civilnom súdnom konaní platia v súčasnosti prvky kontradiktórnosti. V zmysle ustanovení § 101 ods.
1 a § 153 ods. 1 O.s.p. sú do popredia postavené pravidlá bremena tvrdenia a dôkazného bremena,
ktoré sú povinnosťou účastníkov. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne a opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a
dbajú pokynov súdu.
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Tvrdením skutočnosti žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd
z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočnosti určuje obsah a medze
procesnej obrany. Súd podľa uvedených zásad v podstate usmerňuje konanie tým, že skúma
relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť
tvrdenia procesnej obrany žalovaného k petitu žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným
skutočnostiam a zhodnotí, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali.
Všetky dôkazy musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do doby, kým súd vyhlási dokazovanie
za skončené, pretože na dôkazy označené neskôr súd neprihliada.
V danom prípade si žalobcovia uplatňovali nárok na odškodnenie za deportáciu I. Y. do zajateckého
tábora za dobu od X.X.XXXX S. K. XX.X.XXXX, t.j. za 8 mesiacov v zmysle zák. č. 305/1999 Z.z.. Ide o
konanie návrhové. Jednou z procesných zásad občianskeho súdneho konania je zásada prejednacia.
Podstata tejto prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej ako aj navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdených
skutočností, je povinnosť účastníkov konania. S touto dôkaznou povinnosťou, ktorú platné právo
upravuje v citovanom ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súvisí dôkazné bremeno. Samotný zákon č. 305/1999 Z.z.
v ust. § 4 ods. 3 ukladá oprávneným osobám pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce opodstatnenosť
jej nárokov. Žalobcovia na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku predložili čestné vyhlásenia p. I.,
D. S. V., ktorých hodnovernosť bola spochybnená svedeckou výpoveďou samotného C. V., ktorý jedno
z čestných vyhlásení dokonca sám v minulosti podpísal. Dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje
žalobcov, ktorí sa odškodnenia domáhajú. Nemožno ho preto presunúť na žalovaného, ani napriek
námietke žalobcov, že žalovaný nepreukázal opak tvrdení žalobcov.

Súd dáva za pravdu žalobcom, že to, či Š. D. S. S. I. požiadali o odškodnenie, resp. takúto žiadosť vôbec
nepodali je z právneho hľadiska irelevantná. Rovnako bezvýznamná je však i tá skutočnosť, či C. V. bolo
priznané odškodnenie, navyše, ak z výpovede samotného svedka V. vyplýva, že suma, ktorá mu bola
vyplatená sa netýka odškodnenia v zmysle vyhl. č. 305/1999 Z.z., ale priznania humanitárnej pomoci.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že žalobcovia v 1. až 3.
rade neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažuje, keďže hodnovernými dôkazmi nepreukázali
opodstatnenosť svojich nárokov, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol.

Súd v závere považuje za potrebné uviesť, že výsluch svedkov Š. D. a S. I. nevykonal, nakoľko podľa
oznámenia Obecného úradu C. Y., Š. D., L.. XX.XX.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX, teda pred podaním
žaloby. Podľa oznámenia Obecného úradu P. L. E. S. I., L.. XX.XX.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX, teda
bezprostredne po podaní žaloby.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo v bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný žalovaný, ktorému v zmysle cit. ust. prislúcha
náhrada trov konania si trovy neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.