Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/256/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211366
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512211366.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 359 259 22, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Guniš & Partners s.r.o., so
sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporcovi T. M.S., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. P.
A. W., T. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, so
sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 422 472 68, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom

so sídlom v Košiciach, Stará baštová 2, adresa na doručovanie Budapeštianska č.8, v konaní o
zaplatenie 796,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie č.k. 16C/149/2012-62 zo dňa 11.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 11.12.2013 konanie
zastavil. Uložil navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša v sume 118, 16 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorý zobral návrh späť,

konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O.s.p.
a zaviazal navrhovateľa, ktorý zavinil zastavenie konania nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby,
späťvzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd 2-krát 51,45 eur + 2-krát paušálna suma
náhrad po 7,63 eur.

Proti tomuto uzneseniu a to len proti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol zmeniť uznesenie vo výroku o trovách konania
tak, že náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v
rozpore s dobrými mravmi, evidentne motivované snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia
náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv

spotrebiteľov sa podľa odvolateľa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu takejto činnosti bude
dostatočne odborne a personálne vybavená a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom.

Vedľajší účastník vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol uznesenie vo výroku o trovách
konania ako vecne správne potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia
poukázal na to, že právne zastúpenia vedľajšieho účastníka sa javí byť vysoko efektívne, je v súlade

so záujmom na zvýšenie ochrany spotrebiteľa, aby nedôvodne podané žaloby proti spotrebiteľom boli
vzaté čo najskôr späť a tento cieľ sa dosahuje jedine kvôli právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka ahrozbenavýšeniatýchtotrovkonania.Vdôvodochvyjadreniaakcentovalnato,ževyjadrenievedľajšieho
účastníka k žalobnému návrhu bolo vykonané s náležitou starostlivosťou a právny zástupca vedľajšieho
účastníka podal vyjadrenie k žalobnému návrhu až potom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom

žalobného návrhu a jeho príloh. Svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone,
ktorý mu patril a vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v
prospech spotrebiteľa. Z týchto podstatných dôvodov považuje trovy právneho zastúpenia za nanajvýš
účelné aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu. Účelnosť úkonov právnej služby je podľa
vedľajšieho účastníka možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda, či v konečnom dôsledku úkon

právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal vedľajší
účastník v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka

je dôvodné, aj keď z iných dôvodov ako ním uvedených, nakoľko konanie / rozhodnutie trpí vadou
uvedenou v ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p..

Podľa čl. 142 ods. 2 Ústavy SR súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje
jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov

občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu
zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy
sudca.

Zuvedenéhoustanoveniajemožnévyvodiťzáver,ževoveciachpatriacichdoprávomocisúdovvzásade

rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba vo veciach, ktoré sú mu
na rozhodnutie zverené osobitným predpisom.

Týmto predpisom je zák. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
iba „zákon“). Z ust. § 2 ods. 2 zákona vyplýva, že súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci, súdni

tajomníci a probační a mediační úradníci.

Zákon v jednotlivých ustanoveniach upravuje rozsah oprávnení súdnych úradníkov, pričom na tieto
úkony musí byť súdny úradník poverený sudcom. Takáto zákonná konštrukcia vyplýva z toho, že súdni
úradníci sú v zásade štátnymi zamestnancami, to znamená, že majú postavenie úradných osôb, ale

zákon o súdnych úradníkoch im priznáva výkon právomoci súdnej moci (Drgonec. J.: Ústava Slovenskej
republiky. Komentár, 2. vydanie, Heuréka 2007, str. 1071-1072).

V ust. § 5 zákona je vymenovaný okruh konaní a právnych vecí, v ktorých súdny úradník na základe
poverenia sudcu môže konať aj rozhodovať.

V ust. § 6 zákona je vymedzený okruh konkrétnych rozhodnutí, ktoré môže súdny úradník na základe
poverenia sudcu vydať. V ust. § 7 sú uvedené iné procesné úkony, ktoré vyšší súdny úradník môže
vykonať samostatne.

V prejednávanej veci o trovách konania rozhodol vyšší súdny úradník.

Z obsahu spisu síce nevyplýva, že bolo vyššiemu súdnemu úradníkovi dané osobitné poverenie sudcu
na vydanie rozhodnutia v tomto konaní, odvolaciemu súdu je však z jeho činnosti známe, že sudcovia
vydávajú všeobecné poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý je rozvrhom práce pridelený do

jeho súdneho oddelenia, aby vykonával úkony a rozhodoval podľa ust. § 5 a § 6 zák. č. 549/2003 Z.z.
vo všetkých veciach, patriacich do súdneho oddelenia príslušného sudcu.

V prejednávanej veci sa viedlo sporové konanie o nároku navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie
796,64 eur s príslušenstvom. To znamená, že sa nejedná o také konanie, ktoré je uvedené v ust. § 5

zákona, preto oprávnenie vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť na základe poverenia sudcu môže v
prejednávanejvecivyplývaťibazust.§6cit.zákona.Totoustanovenietaxatívnymspôsobomvypočítava
tie súdne rozhodnutia, ktoré je súdny úradník oprávnený vydať vo vlastnom mene na základe poverenia
sudcu.Gramatickýmvýkladomtohtoustanoveniajemožnédospieťkzáveru,žerozhodnutieopovinnostina náhradu trov konania v tomto ustanovení uvedené nie je. Systematickým výkladom cit. ustanovenia
je tiež možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o trovách konania nemôže byť obsiahnuté v ust. § 6
písm. r/ tohto zákona ako iné procesné rozhodnutie. V rozhodnutí o trovách konania súd rozhoduje

o konkrétnych právach a povinnostiach účastníkov konania, preto pokiaľ zákonodarca by chcel zveriť
rozhodovanie o trovách konania vyššiemu súdnemu úradníkovi, systematicky a hierarchicky by takéto
rozhodnutie muselo byť výslovne uvedené medzi ostatnými rozhodnutiami, ktoré umožňujú vyššiemu
súdnemu úradníkovi uložiť účastníkovi povinnosť, ako sú napr. rozhodnutie o poriadkovej pokute, o
súdnych poplatkoch a pod.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súčasne platná právna úprava neumožňuje,
aby vyšší súdny úradník aj na základe poverenia sudcu rozhodol o trovách konania v inom konaní, než
je uvedené v ust. § 5 citovaného zákona.

Pokiaľ v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, ide o rozhodnutie, pri

vydaní ktorého bol súd nesprávne obsadený, preto odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa §
221 ods. 1 písm. g) O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ostatné výrokyvrátane výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu.

Pokiaľ rozhodovanie o trovách konania nie je zverené súdnemu úradníkovi, musí o trovách konania
rozhodnúť sudca.

V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa dopustil aj zrejmej chyby v písaní, pokiaľ v záhlaví uznesenia namiesto správneho
priezviska odporcu M., uviedol priezvisko M.. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa postupom podľa §
164 O.s.p., t.j. opravným uznesením zrejmú nesprávnosť v označení odporcu odstrániť.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.